Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8100899471
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8100899471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

GabrielyVilágiovejaJUDr.ZlatySimkovejvsporežalobcov:Xa.A.K.,rod.E.,nar.XX.XX.XXXX,E.XXX/
X, XXX XX R., Xb. N. R., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX R., Xc. V. E., nar. XX.XX.XXXX,
J. XX/XXX, C., Xd. N.. N. E., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX R., Xe. V. E., nar. XX.XX.XXXX, N. XX,
XXX XX R., Xa. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, R., Xb. N. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. č. XX, R., Xc. A. E., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. 3, R. Xd. Q. N., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X. L. XX/B, E. (AR), L., 3. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, 4. X. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX, Xa. N. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, R., Xb. Q.. K. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. XXX/X, R., Xa. N. X., nar. XX.XX.XXXX, N. C. XX, I., Xb. N. V., nar. XX.XX.XXXX, B. Y. G. č.
XXX, Xc. Q.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, N. C. XX, I., Xd. Q.. L. X., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX
L., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080
01 Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: C., a.s., G. J., XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, právne
zastúpeným JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom so sídlom Líščie nivy 7, 821 08 Bratislava II, IČO.
42 269 695 o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 8C/218/2000-604 z 25.01.2019 v spojení s opravným uznesením, č.k. 8C/218/2000-635 z

11.07.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej
inštancie rozhodol nasledovne, cit.:

„I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. N. E. sumu 5.092,05 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 193,81 eura od 18.9.2000 do zaplatenia, vo výške 6%
ročne zo sumy 1.228,46 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 627,36 eura od
27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.133,92 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo
výške 5% ročne zo sumy 566,96 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.341,54
eura od 27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. A. R. sumu 2.812,47 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 193,81 eura od 18.9.2000 do zaplatenia, vo výške 6% ročne
zo sumy 654,75 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 622,37 eura od 27.2.2010do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.341,54 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2a. Z. R., nar. XX.X.XXXX sumu 568,65 eura s úrokom z
omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 143,43 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne
zo sumy 283,48 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 141,74 eura od 27.2.2010
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni Xb. N. R., rod. R. sumu 568,65 eura s úrokom z omeškania
vo výške 6% ročne zo sumy 143,43 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
283,48 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 141,74 eura od 27.2.2010 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni Xc. A. E., rod. R., sumu 568,65 eura s úrokom z omeškania

vo výške 6% ročne zo sumy 143,43 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
283,48 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 141,74 eura od 27.2.2010 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni Xd. Q. N., rod. R., nar. XX.X.XXXX sumu 568,65 eura

s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 143,43 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške
8,5% ročne zo sumy 283,48 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 141,74 eura
od 27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3. rade sumu 5.092,05 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 17,6% ročne zo sumy 193,81 eura od 18.9.2000 do zaplatenia, vo výške 6% ročne zo sumy
1.228,46 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 627,36 eura od 27.2.2010 do
zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.133,92 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 5%
ročne zo sumy 566,96 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.341,54 eura od
27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IX. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4. rade sumu 5.092,05 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 17,6% ročne zo sumy 193,81 eura od 18.9.2000 do zaplatenia, vo výške 6% ročne zo sumy
1.228,46 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 627,36 eura od 27.2.2010 do
zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.133,92 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 5%

ročne zo sumy 566,96 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.341,54 eura od
27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

X. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. X. X. sumu 4.664,51 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 17,6% ročne , zo sumy 193,81 eura od 18.9.2000 do zaplatenie, vo výške 6%

ročne zo sumy 1.228,46 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 627,36 eura od
27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.133,92 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo
výške 5% ročne zo sumy 139,42 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.341,54
eura od 27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

XI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 5a N. S., rod. X. sumu 212,61 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 212,61 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku

XII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 5b Q.. K. X. sumu 212,61 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 212,61 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

XIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. K. X. sumu 5.092,05 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 17,6% ročne , zo sumy 193,81 eura od 18.9.2000 do zaplatenie, vo výške 6%

ročne zo sumy 1.228,46 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 627,36 eura od
27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.133,92 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo
výške 5% ročne zo sumy 566,96 eura od 27.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.341,54
eura od 27.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.XIV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

XV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1a. až 1e rade trovy konania v rozsahu 48,70%, o
ktorých rozsahu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XVI. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 2a a 2d. rade trovy konania v rozsahu 48,56%, o
ktorých rozsahu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XVII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 3. rade trovy konania v rozsahu 48,70%, o ktorých
rozsahu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XVIII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 4. rade trovy konania v rozsahu 48,70%, o ktorých
rozsahu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XIX. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 5a a 5b. rade trovy konania v rozsahu 48,64%, o
ktorých rozsahu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XX. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 6a až 6d. rade trovy konania v rozsahu 48,70%, o

ktorých rozsahu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu sú peňažné nároky žalobcov titulom užívania ich
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným (vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. určenie
bezdôvodného obohatenia do dedičstva) s tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.

13C/228/2009 z 09.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/95,96/2017
z 22.11.2017 bolo určené vlastnícke právo k pozemkom v prospech žalobcov, resp. bolo určené, že
podiely na týchto pozemkoch patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, pričom v konaní
bolo preukázané, že časť z týchto pozemkov - par. č. XXXX/X o výmere X.XXXmX - reálne užíval
žalovaný, a to bez právne dôvodu, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, a preto je povinný

bezdôvodné obohatenie im vydať. Pri určení jeho výšky vychádzal zo znaleckého posudku znalca
Q.. S., č. XX/XXXX, so závermi ktorého žalovaný súhlasil, bez návrhu vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie. Uznal obranu žalovaného v otázke jeho dobromyseľnosti užívania sporných pozemkov
do dátumu 18.09.2000, od ktorého dátumu si žalovaný musel byť vedomí spornosti svojho vlastníctva,
ak bol ochotný predmetné pozemky majetkovoprávne vyporiadať. Žalovaný bol ako vlastník týchto

pozemkov zapísaný v katastri, preto mu teda patrili všetky úžitky spojené s užívaním. Ako vlastník
mal právo si na týchto pozemkoch postaviť aj rôzne stavby. Nedôvodný bol potom nárok žalobcov za
obdobie do 18.09.2000. Za rozhodujúcu pre priznanie úrokov z omeškania za rok 2000 považoval prvú
výzvu z 18.09.2000, u ostatných rokov rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby, ktoré bolo žalovanému
doručené dňa 26.02.2010, a od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania. Naproti tomu

neuznal námietku žalovaného, že na nehnuteľnostiach, za užívanie ktorých je požadované vydanie
bezdôvodného obohatenia, vzniklo zákonné vecné bremeno. Návrh na prerušenie konania do skončenia
dovolacieho konania vo veci určenia vlastníckeho práva ku pozemkom, za užívanie ktorých sa požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, lebo sa v ňom nerieši predbežná otázka. O trovách
konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa

§ 3 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1 ods. 2, § 456, § 517 ods. 1,
ods. 2 Obč. zák., výrok o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP.

3. Tento rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany.

4. Žalobcovia čo do zamietavého výroku XIV. a čo do súvisiacich výrokov o trovách konania XV. -
XX. poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP (porušenie práva
na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávane právne posúdenie veci). Naplnenie
prvého odvolacie dôvodu žalobcovia videli v tom, že súd prvej inštancie ani v predbežnom právnom
posúdeníaanipočaskonanianedalnajavo,žežalovanéhopovažujezadobromyseľnéhodo18.09.2000,

resp. že uvedená otázka je sporná a z uvedeného dôvodu im potom znemožnil predložiť ďalšie
tvrdenia a dôkazy na preukázanie opaku. Naplnenie druhého odvolacieho dôvodu žalobcovia videli
v tom, že v otázke dobromyseľnosti žalovaného súd prvej inštancie odignoroval závery rozhodnutí
tak prvoinštančného ako i odvolacieho súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva ku pozemkoch,za užívanie ktorých požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia (sp. zn. 13C/228/2009 v spojení
s sp. zn. 18Co/95,96/2017), z ktorých vyplýva, že žalovaný nemohol byť pri obvyklej opatrnosti
dobromyseľný. Rovnaké vyplýva i zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 2Co/127/2016,

ktoré bolo predložené v rámci lehoty na podanie odvolania. Naplnenie tretieho odvolacieho dôvodu
žalobcovia videli v tom, že v dôsledku nesprávneho skutkového záveru o dobromyseľnosti žalovaného
do 18.09.2000, súd prvej inštancie urobil nesprávny právny záver o bezdôvodnom obohatení až do
tohto dátumu tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Navrhli rozsudok v nimi napadnutej časti zmeniť a ich
žalobnému návrhu vyhovieť aj v ostatnej časti. Súčasne uplatnili plnú náhradu trov celého konania.

5. Žalovaný čo do vyhovujúcich výrokov II. - XIII. a čo do súvisiacich výrokov o trovách konania XV. - XX.
poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/ CSP (nesplnenie procesných
podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci). Naplnenie prvých dvoch odvolacích dôvodov videl žalovaný v tom, že súd prvej
inštancie v tomto konaní dostatočne neskúmal procesné podmienky a nezistil, že vedeniu konania

pod sp. zn. 13C/228/2009 ( určenie vlastníctva), od ktorého odvíja existenciu vlastníckeho práva
žalobcov, podľa všetkého bráni prekážka litispendencie v dôsledku tu vedeného konania. Naplnenie
tretieho odvolacieho dôvodu žalovaný videl v tom, že súd prvej inštancie v otázke zistení týkajúcich sa
vlastníckych práv žalobcov odignoroval, podľa žalovaného konštantnú judikatúru, podľa ktorej existencia
reštitučných predpisov bráni v uplatnení vlastníckych práv podľa všeobecných predpisov, a preto aj

vzhľadom na ním už zmieňovanú litispendenciu, mal súd prvej inštancie v otázke zistení týkajúcich
sa vlastníckych práv žalobcov, vychádzať z tejto judikatúry, odklon od ktorej nebol ani odôvodnený.
Naplnenie posledného odvolacieho dôvodu videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie v otázke
bezdôvodného obohatenia nevzal v úvahu skutočnosť, že žalovaný bol v období, za ktoré žalobcovia
požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia riadne evidovaný ako vlastník dotknutých pozemkov,

a preto za toto obdobie potom nemožno priznať akýkoľvek nárok, ďalej v tomto smere vytýka súdu
prvej inštancie, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo ZP Ing. S. č. XX/XXXX,
ktorý bol robený pre účely mimosúdneho urovnania ešte pred začatím konania o určenie vlastníctva,
pričom závery tohto posudku žalovaný niekoľkokrát odmietol s tým, že do konania predložil ZP Q..
R. č. 36/XXXX, ktorý stanovoval všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov, ďalej skutočnosť, že pri

stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie odignoroval existenciu zákonných
vecných bremien na dotknutých pozemkoch, ďalej skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy,
že žalobcovia sú domnelí vlastníci rolí, a nie zhodnotenej zastavanej plochy vďaka predchodcom
žalovaného. Pri určení počiatku omeškania mal za to, že to nastáva až okamihom právoplatnosti
rozhodnutia. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zrušiť, konanie zastaviť, alternatívne ho v rozsahu

zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobcov, k otázke jeho dobromyseľnosti poukázal na
skutočnosť, že vlastníctvo k dotknutým pozemkom bolo v prospech žalobcov určené právoplatne dňa
12.02.2018, a až do tohto dátumu bol žalovaný riadnym vlastníkom týchto nehnuteľností, vrátane
evidencii v katastri. Opätovne spochybňoval závery súdov v konaní o určenie vlastníckeho práva.

Uznesenie sp. zn. 2Co/127/2016 bolo podložené už prekonanou súdnou praxou v oblasti vzťahov medzi
reštitučnými a všeobecnými predpismi.

7. Žalobcovia vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaného, k otázke litispendencie mali za to, že
tá mohla byť jedine skúmaná v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktoré sa začalo neskôr, ako

konanie v tu prerokúvanej veci. K ignorovaniu reštitučných predpisov z ich strany podotkli, že v
mnohých rozhodnutiach NS SR a ÚS SR je prezentovaný odlišný právny názor, ako zastáva žalovaný,
a teda, že existencia reštitučných predpisov nevylučuje uplatnenie vlastníckeho práva prostredníctvom
všeobecných predpisov. Rozsudok vo veci určenia ich vlastníckeho práva má deklaratórny účinok. Na
ich pozemkoch žiadne vecné bremena nevznikli, pričom postavenie budov a oplotenie areálu na týchto

pozemkoch, nie je ich žiadnym zhodnotením. Ani námietka ohľadne výšky úrokov z omeškania nie
je dôvodná.

8.Stranyvnáslednejvzájomnejkontraargumentáciivpodstatebuďhájilisprávnosťnimiprezentovaných
názorov, resp. spochybňovali správnosť protistrany prezentovaných názorov. Ich bližší obsah nebol

premietnutý do dôvodov tohto rozhodnutia, lebo už nebol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie odvolacieho
súdu.9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1, § 365 ods. 3 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
a/, b/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho

zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniam
strán sporu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok v nimi napadnutej časti je vo výrokoch vecne
správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd tak v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces,
nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania strany nepredostreli relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie.

13. Možno teda naproti námietkam odvolateľov uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné

argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania tej ktorej strany sporu,
teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho
súdutotižpostupovalvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiamajúcnapamätizákladné

právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami strán dopĺňa nasledovné.

15. Ku porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces v dôsledku neuvedenie skutočnosti pri
predbežnom právnom posúdení, resp. v priebehu konania, že súd prvej inštancie žalovaného považuje
čiastočne za dobromyseľného, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/17/2017,
v zmysle ktorého ku zhojeniu uvedeného nedostatku dochádza samotným rozhodnutím súdu prvej
inštancie, v dôvodoch ktorého v zmysle § 220 ods. 2 CSP je súd povinný o.i. uviesť, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu súduprvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného
prostriedku, ktorý žalobcovia v predmetnej veci aj využili.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a rozhodnutím
o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku
súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda
právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže
tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o

žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho
vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe
vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci
vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku,
ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda
právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci

voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo
o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch
prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej
veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia
vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár

Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo/44/2011, sp. zn. 5Cdo/115/2012, sp. zn. 3 MCdo/8/2013). Potom záveru súdu prvej inštancie v
tomto konaní, ktorý si otázku dobromyseľnosti žalovaného vyhodnotil inak, ako súdy v konaní o určenie
vlastníckeho práva (sp. zn. 13C/228/2009 v spojení s sp. zn. 18Co/95,96/2017), niet čo vytknúť.

17. Súd je povinný v každom štádiu konania skúmať splnenie procesných podmienok, medzi ktoré
patrí i žalovaným zmieňovaná prekážka skôr začatej veci - litispendencia. Jej indikovanie vedie ku
obligatórnemu zastaveniu konania. Tu prejednávané konanie však začalo omnoho skôr, ako konanie o
určenie vlastníckeho práva, v ktorom bol súd nie len oprávnený ale i povinný túto prekážku posudzovať.
Akjuvtamtomkonanísúdneindikoval,nemožnotopresúvaťnaťarchusúduvtomtokonaní,lebovtomto

konaní prekážka litispendencie posudzovaná byť nemohla. Odvolaciemu senátu prejednávajúcemu túto
vec, neprislúcha ani hodnotiť správnosť výrokov nateraz právoplatných rozhodnutí súdov v konaní o
určenie vlastníctva.

18. Výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou

súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch
práva (viď m. m. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2014). Tak je tomu i v otázke vzájomného
vzťahu reštitučných a všeobecných predpisov. Tu sa odvolací súd prikláňa k názorom prezentovaných
v mnohých rozhodnutiach NS SR a ÚS SR, ktoré nevylučuje uplatnenie vlastníckeho práva určovacou
žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva.

19. Platí tiež, že ak chce strana spochybniť závery znalca, je jej povinnosťou predložiť k týmto svojim
tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca
spochybnili. Obsah spisu nenasvedčuje tomu, aby bol žalovaný týmto spôsobom postupoval vo vzťahu
ku ZP znalca Q.. S. č. XX/XXXX, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky bezdôvodného

obohatenia o to viac, ak žalovaným predložený ZP znalca Q. č. XX/XXXX sa nevenoval určeniu výšky
bezdôvodného obohatenia, ale určeniu všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov. Ceteris paribus
vyvracia i ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného ku výške bezdôvodného obohatenia.

20. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ku tomu odvolací sú uvádza, že bezdôvodné obohatenie patrí medzi

nároky,uktorýchniejezákonnouúpravoustanovenásplatnosťpohľadávokvzniknutýchztohoprávneho
titulu, a tak čas plnenia je u nich viazaný na výzvu veriteľa. Práve takouto výzvou sa stáva dlh splatným
a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol o plnenie veriteľom požiadaný. Preto ani v tomto
smere niet čo súdu prvej inštancie vytknúť.

21. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď nakaždú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán zachádzajúcu už do

nadbytočných podrobností, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie stranami sporu v merite veci (výroky II. až XIV.) ako vecne

správny potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania (výroky XV. až XX.). Aj
v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne, úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie v časti trov konania.

23. Ani jedna zo sporových strán so svojím odvolaním nepochodila. Odvolací súd tak aplikujúc
ustanovenia§396ods.1a§255ods.1CSPžiadnejzostránnáhradutrovodvolaciehokonanianemohol

priznať.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).