Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201622
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: EUREDing,
s.r.o., so sídlom Nábrežie 4. apríla 1833/2, 031 01 Liptovský Mikuláš IČO: 45 655 081, zastúpeného:
Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., AK som sídlom Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O. BOX 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 01.08.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Úrad pre verejné obstarávanie (žalovaný) ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie
podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok
uchádzača EUREDing, s.r.o., (žalobca) proti vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet zákazky
„Kanalizácia a ČOV pre združenie obcí - Aglomerácia Hronovce, stavebný dozor“ vyhláseného verejným

obstarávateľom Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE, vo Vestníku verejného obstarávania č.
192/2015 dňa 29.09. 2015 pod značkou 19599 - WYS podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006
Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zastavil konanie o námietkach.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že je povinnosťou navrhovateľa s
podaním námietok priložiť ako ich prílohu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní

aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený
kontrolovanému. Úrad preskúmaním podania navrhovateľa zistil, že navrhovateľ s podaním námietok
predložil úradu ako prílohu týchto námietok len doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, a teda
súčasťou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6
písm. g). Úrad preskúmaním dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, najmä ponuky
navrhovateľa zistil, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g)
nebol predložený kontrolovanému. Námietky navrhovateľa boli podpísané Ing. Z.. Q. C. označeným

ako konateľ spoločnosti. Prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní a tento doklad nebol predložený ani
kontrolovanému. Preto nebolo žiadnym spôsobom preukázané oprávnenie Ing. Z.. Q. C. konať v mene
navrhovateľa,atedaajpodpisovaťnámietkypodľa§138ods.6písm.g)zákonaoverejnomobstarávaní.3. Dodal, že účelom predloženia dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je
preukázanie skutočnosti, že osoba, ktorá podpísala námietky, bola na to oprávnená, napr. predložením

výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať v mene
právnickej osoby alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil
inú osobu na podpísanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň priložiť k námietkam doklad,
z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie a zároveň, ak je splnomocnenie udelené
právnickej osobe, doklad preukazujúci oprávnenie konať v mene splnomocnenca. Predloženie dokladu,

z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za
navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila
duplicita preukazovania tejto skutočnosti. Zákon o verejnom obstarávaní ustanovením § 138 ods. 6 a
ods. 7 vyžaduje obligatórne uvedenie všetkých v ňom taxatívne stanovených skutočnosti a predloženie
všetkých taxatívne uvedených dokladov a v prípade absencie ktoréhokoľvek uvedeného dokladu nie
je možné pokračovať v konaní o námietkach. Splnenie týchto skutočností je jednou z obligatórnych

náležitosti, ktoré je podmienkou pre ďalší postup úradu v konaní o námietkach a ich nesplnenie je úrad
povinný skúmať z úradnej povinnosti. Procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie o oprávnenosti
námietok v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak sú preukázané skutočnosti a predložené
doklady taxatívne stanovené v § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Zo skutočností
zistených úradom vyplývalo, že pre konanie o námietkach navrhovateľa neboli splnené všetky zákonné

predpoklady, čím pre úrad nastali neodstrániteľné prekážky brániace meritórnemu rozhodovaniu v
konaní o námietkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonu o verejnom obstarávaní. Preto úrad
postupoval podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie o
námietkach zastavil.

II. žaloba a námietky

4. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal konštatovanie žalovaného, že žalobca „s podaním námietok
predložil úradu ako prílohu týchto námietok len doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, a teda
súčasťou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g)

zákona o verejnom obstarávam. “ Ďalej žalovaný konštatoval, že námietky boli podpísané Ing. Mgr. Q. C.
označeným ako konateľ spoločnosti. Nakoľko prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie
podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní a tento doklad nebol
predložený ani kontrolovanému, úrad nemal žiadnym spôsobom preukázané oprávnenie Ing. Mgr. Q. C.
konať a podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného

dôvodu a to aj napriek skutočnosti, že žalobca Ing. Mgr. Q. C. bol žalovaným v predmetnom rozhodnutí
identifikovaný ako konateľ spoločnosti, úrad konanie o námietkach zastavil. Takýmto rozhodnutím
žalovaného bol ukrátený a poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

5. Podľa § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na konanie podľa § 138 až 145 sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19,
§ 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom
konaní. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny
orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote
odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Zákon o verejnom obstarávaní vylučuje taxatívnym

spôsobom ustanovenia Správneho poriadku (mimo iného § 19 ods. 3 a 32 ods. 1 Správneho poriadku),
v dôsledku čoho úrad len mechanicky vylúčil ich aplikáciu, čím obišiel podstatu a zmysel základných
zásad správneho konania. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa

vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám
a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby
pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správny poriadok teda zakotvuje princíp
úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Účastník konania má preto zákonom zaručený
priestor na to, aby sa v konaní mohol vyjadriť k všetkému, čo by mohlo podstatným spôsobom ovplyvniť

zistenie skutočného stavu veci. Uvedené právo úzko súvisí s uplatňovaním procesných práv, podstatou
ktorých je možnosť obhajovať svoje práva a záujmy účinne. Správny orgán nesmie v rámci konania
znemožňovať výkon tohto práva ani svojím aktívnym, resp. pasívnym správaním.6. V danom prípade z dôvodu, že prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať
námietky a v dôsledku čoho úrad zastavil konanie o námietkach, došlo k popretiu vyššej uvedenej
zásady správneho konania. Ing. Mgr. Radoslav C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o. Práva a

povinnosti konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje § 133 Obchodného zákonníka a
nasl. Konateľ spoločnosti predstavuje výkonný orgán, ktorého právom a povinnosťou je riadiť spoločnosť
a za spoločnosť konať. Ide o štatutárny orgán spoločnosti - je teda osobou, ktorá je oprávnená v
mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa spoločnosti týkajú (napr. podpisuje
v mene spoločnosti zmluvy, uzatvára obchody a i.). Konateľ spoločnosti má komplexnú spôsobilosť

konať v mene spoločnosti. V tomto kontexte žalobca pripomínal, že predloženie námietok úradu v
konaní o námietkach je nepochybne úkonom v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám. Preto
nebolo možné pochybovať, že Ing. Mgr. Q. C. ako konateľ spoločnosti EUREDing s.r.o. konal v mene
žalobcu a teda bol osobou definovanou v § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní ako
osoba oprávnená konať v mene navrhovateľova v konaní o námietkach. V teoretickej rovine by úrad
mohol mať pochybnosti, ktorý zo spoločníkov môže v mene spoločnosti konať v prípade existencie

viacerých konateľov. Skutočnosť, že Ing. Mgr Q. C. je jediným konateľom a zároveň aj spoločníkom
spoločnosti EUREDing s.r.o. síce takúto možnosť vylučuje, avšak aj v takom prípade by platilo ust.
§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého je také obmedzenie voči tretím osobám
neúčinné. Rovnako Obchodný zákonník umožňuje obmedziť rozsah konateľského oprávnenia, napr.
prostredníctvom spoločenskej zmluvy alebo valného zhromaždenia. Aj v takejto situácii však platí, že

takéto obmedzenie nemá právne účinky voči tretím osobám. Ak by aj konateľ vykonal navonok právny
úkon, na ktorý bol napríklad podľa spoločenskej zmluvy povinný vyžiadať si predchádzajúci súhlas
valného zhromaždenia, bol by tento úkon voči tretím osobám platný, a zaväzoval by spoločnosť v plnom
rozsahu a to i napriek tomu, že bol vykonaný v rozpore s internými pravidlami. Postavenie konateľa v
spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho oprávnenia sú jasne ustanovené Obchodným zákonníkom.

Predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky v prípade konateľa spoločnosti
s ručením obmedzeným, by preto nemalo byť potrebné. Žalobca sa doposiaľ nestretol pri podpisovaní
v mene spoločnosti, že by niektorý subjekt alebo inštitúcia spochybnila právo konateľa podpisovať v
mene spoločnosti, dokonca ani pri podaní žaloby nevyžaduje súd predloženie dokladu preukazujúceho
oprávnenie podpisovať žalobu, nakoľko sa jedná o verejne dostupnú informáciu.

7. Žalovaný na internetovej stránke v sekcii Námietky - Postup pri uplatňovaní revíznych postupov zo
strany záujemcu/uchádzača podľa zákona o verejnom obstarávaní odporúča navrhovateľom prikladať k
námietkam originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z Obchodného registra. Ďalej v predmetnej
sekcii uvádza, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky musí byť prílohou námietok

len v tom prípade, ak nebol predložený kontrolovanému napr. v ponuke, žiadosti o účasť, prípadne v
navrhovateľovej žiadosti o nápravu. Ak navrhovateľ splnomocní tretiu osobu na zastupovanie v konaní
o námietkach (napr. advokátsku kanceláriu), tak je potrebné predložiť samotné splnomocnenie, doklad
o oprávnení konať za splnomocnenca (t.j. napr. za advokátsku kanceláriu), no zároveň je potrebné
priložiť k námietkam aj doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie, t. j. doklad o

oprávnení konať za splnomocniteľa. Žalobca v tomto prípade má za to, že originál výpisu z Obchodného
registra bol predložený v ponuke žalobcu, nakoľko súčasťou ponuky žalobcu bolo čestné vyhlásenie v
zmysle § 32 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým preukazoval splnenie podmienok účastí,
t.j, aj splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, konkrétne splnenie podmienky
účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa v súlade s § 26 ods. 2

písm. e) zákona o verejnom obstarávaní preukazuje dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať
stavebné práce alebo poskytovať službu (výpis z obchodného registra). Tento doklad je uverejnený na
internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie v sekcii Registre hospodárskych subjektov vedené
Úradom pre verejné obstarávanie - Zoznam hospodárskych subjektov - Doklady preukazujúce splnenie
podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia pod evidenčným číslom el- 21553/2013/L. Podľa

zákona o verejnom obstarávaní uchádzač nepredkladá doklady, ktoré sú dostupné z verejných zdrojov,
čo je v tomto prípade verejný Zoznam hospodárskych subjektov vedený na samotnom úrade. Úrad
teda disponoval výpisom z obchodného registra žalobcu, pričom podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

8. Zákon o verejnom obstarávaní bližšie nedefinuje doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať
námietky. V prípade lng. Mgr. Q. C. ako konateľa konajúceho v mene žalobcu by takým dokladom
mohol byť výpis z obchodného registra. Údaje zapísané v obchodnom registri obsahujú okrem iného
aj údaj o tom, kto je štatutárnym orgánom. V tomto kontexte žalobca zdôraznil, že Obchodný registerje vedený v elektronickej forme, pričom údaje v ňom zapísané sú v zmysle § 12 ods. 1 zákona č.
530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov prístupné každému.
Informáciu o tom kto je štatutárnym orgánom spoločnosti a v akom rozsahu je oprávnený konať za

spoločnosť, sa teda majú tretie osoby možnosť dozvedieť priamo z výpisu z Obchodného registra,
ktorý je verejným zoznamom. Doplnenie výpisu z Obchodného registra, ktorý je verejne dostupný,
bezplatný a ľahko prístupný mohol v konečnom dôsledku zabezpečiť sám žalovaný. Žalovaný v prípade
konateľov spoločností s ručením obmedzeným akceptuje výpis z obchodného registra ako doklad
preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. V opačnom prípade, pri ktorom by takýto doklad pri

konateľoch spoločností s ručením obmedzeným neakceptoval a konanie o námietkach len na jeho
základe bezmyšlienkovite zastavoval, by išlo o prax v rozpore s platnou právnou úpravou verejného
obstarávania a správneho konania. V tomto kontexte žalobca navrhoval, aby sa žalovaný v súdnom
konaní priamo vyjadril, či výpis z obchodného registra akceptuje ako doklad preukazujúci oprávnenie
podpisovať námietky. Z ustanovenia § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva okrem iného,
že v konaní o námietkach sa nepoužije ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Aj keď tak

úrad vo svojom rozhodnutí vyslovene neuvádzal, bolo možné dospieť k záveru, že úrad zaujal úplne
opačný výklad Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nie je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci taktiež nie je povinný si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a mal by
byť viazaný len návrhmi účastníka. Takýto výklad je však v priamom rozpore so základnými zásadami
správneho konania a rovnako aj s princípmi právneho štátu. Skutočnosť, že sa niektoré z ustanovení

Správneho poriadku nepoužije, vytvára situáciu, v ktorej nie je niektoré zo štádií správneho konania,
resp. niektorého z jeho právneho inštitútov právne regulované. Avšak v tomto kontexte je potrebné
uviesť, že pokiaľ niektoré zo štádií správneho konania, resp. niektorého z jeho procesných inštitútov,
nie je výslovne upravené v zákone o verejnom obstarávaní, ešte neznamená, že by ho úrad ako
správny orgán v rovnakej alebo v prinajmenšom obdobnej forme ako tej, ktorú ustanovuje Správny

poriadok, nemal aplikovať, pokiaľ by takýto postup úradu prispel k právu účastníka účinne obhajovať
jeho práva a právom chránené záujmy. Správne orgány musia vždy dbať o to, aby ich postup bol v súlade
so základnými pravidlami konania. Ich porušenie je závažnou procesnou chybou a je dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia. Doplnenie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky s ohľadom
na skutočnosť, že Ing. Mgr. Q. C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o. a že týmto dokladom by bol

verejne prístupný výpis z obchodného registra, má čisto iba formálno-právny charakter. V tomto kontexte
žalobca pripomínal, že informáciu, že Ing. Mgr. Q. C. je konateľom konajúcim v mene žalobcu, mal po
celý čas k dispozícii, pričom sám na ňu poukázal vo svojom rozhodnutí.

9. Doplnenie výpisu z Obchodného registra, ktorý je verejne a ľahko dostupný, mohol žalovaný vykonať

aj sám. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že ním aj sám disponoval, nakoľko tento tvorí súčasť Registra
hospodárskych subjektov, ktorý vedie sám úrad. Je teda potrebné konštatovať, že postupom, ktorý
zvolil žalovaný bol žalobca priamo ukrátený a poškodený na svojich právach a právom chránených
záujmoch a konanie úradu možno považovať za protiprávne. Pokiaľ by žalovaný trval na splnení
vyššie uvedenej formálnoprávnej požiadavky doplnenia dokladu preukazujúci oprávnenie podpisovať

námietky, t. j. v danom prípade všeobecne dostupného výpisu z Obchodné registra, malo dôjsť z jeho
strany ako správneho orgánu k výzve na doplnenie a to aj napriek skutočnosti, že zákon o verejnom
obstarávaní ustanovuje, že ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku sa nepoužije. V dôsledku
skutočnosti, že sa ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku nepoužije, vzniká situácia, v ktorej nie
je niektorý z procesných inštitútov právne regulovaný. Skutočnosť, že niektorý z procesných inštitútov

nie je výslovne upravený v zákone o verejnom obstarávaní ešte neznamená, že ho úrad ako správny
orgán v rovnakej alebo v prinajmenšom forme obdobnej ako tej, ktorú ustanovuje Správny poriadok,
nemal využiť, pokiaľ by takýto postup úradu prispel k právu účastníka účinne obhajovať svoje práva a
záujmy. Žalovaný nekonal tak, aby zaistil právo a právom chránené záujmy žalobcu nakoľko ani nevyužil
§ 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého môže úrad pred vydaním rozhodnutia vyzvať

účastníkov konania, aby sa do piatich dní po výzve ústne alebo písomne vyjadrili k jeho podkladu a
k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie alebo podať účastníkom
konania informáciu o záveroch konania o námietkach, ku ktorým úrad na základe jemu dostupných
informácií a podkladov dospel. Žalovaný pristupuje diskriminačné k uchádzačom, nakoľko podľa § 138
ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní v prípade ak kontrolovaný (verejný obstarávateľ) nedoručí

úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a
kompletnú dokumentáciu v origináli v uvedenej lehote, úrad vydá rozhodnutie o prerušení konania o
námietkach, ktorým kontrolovanému (verejný obstarávateľ) nariadi doručiť úradu písomné vyjadrenie k
podanýmnámietkamsuvedenímpredpokladanejhodnotyzákazkyakompletnúdokumentáciuvorigináliv dodatočnej lehote určenej úradom. Prerušenie konania o námietkach trvá, až kým nepominú prekážky,
pre ktoré sa toto konanie prerušilo. V prípade žalobcu však v tomto prípade na základe nepredloženia
formálneho dokladu úrad iba zastavil konanie o námietkach miesto toho, aby rozhodol o prerušení

konania a nariadil žalobcovi doručiť úradu predmetný doklad v dodatočnej lehote určenej úradom.

III. zhrnutie argumentov žalovaného

10. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnil a

konštatoval, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona
o verejnom obstarávaní z dôvodu, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa
§ 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, a preskúmaním
dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, najmä ponuky navrhovateľa, žalovaný zistil,
že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g) nebol predložený
kontrolovanému (verejnému obstarávateľovi). V konaní o námietkach žalobcu vec správne právne

posúdil. Vo väzbe na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu žalovaný zdôraznil tú skutočnosť, že
konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z
dôvodu, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa §
138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Normatívna úprava zákona o verejnom obstarávaní jasne
a jednoznačne vymedzuje obsahové náležitosti podaných námietok a ich prílohy, pričom z ustanovenia

§ 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných
námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona
o verejnom obstarávaní. Jedinou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
nemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní
situácia, kedy bol tento doklad záujemcom resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi

resp. obstarávateľovi napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou
kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ resp. obstarávateľ
po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní predkladá žalovanému na
účely rozhodnutia o námietkach. Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c) vyžaduje
expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto

prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných
námietok (teda s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci), pričom
elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu
zodpovedá navrhovateľ.

11. Následkom nesplnenia obsahových náležitosti námietok, resp. nepredloženia zákonom stanovených
príloh, je v takomto prípade povinnosť úradu v zmysle § 139 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
konanie o námietkach zastaviť. Nakoľko ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom
obstarávaní je kogentnou normou, jeho splnenie musí žalovaný v konaní o námietkach skúmať z
úradnej povinnosti. Zákon o verejnom obstarávam v § 138 ods. 7 písm. c) explicitne vyžaduje ako

prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. Vychádzajúc z predmetných
ustanovenízákonaoverejnomobstarávaní,bolžalobcapovinnývkonaníonámietkachdoručiťnámietky
v písomnej forme so všetkými náležitosťami a prílohami v stanovených lehotách tak žalovanému ako aj
kontrolovanému. Za jedinú exempciu, kedy by nebolo povinnosťou navrhovateľa predložiť ako prílohu
podaných námietok doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky je v zmysle § 138 ods. 7

písm. c) zákona o verejnom obstarávaní prípad, keď bol tento doklad záujemcom, resp. uchádzačom
predložený verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, napr. v rámci predloženej ponuky alebo
žiadosti o účasť, a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní
predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo

nepochybne v súlade s konštantnou judikatúrou Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V zmysle najnovšieho rozsudku NS SR spis. zn. 5Sžo/57/2014 z 29.06.2016
sa Najvyšší súd SR nestotožnil z rozhodnutím KS BA č. k. 2S/145/2013-102 zo 14.05.2014 a zmenil
tento rozsudok v prospech rozhodnutia úradu č.: 6405-6000/2013- ON/99 z 15. 5. 2013, cit.: „Najvyšší
súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že by mal žalovaný verifikovať oprávnenie osoby

podpisujúcej námietky za navrhovateľa. Prijatím právnej konštrukcie nastolenej krajským súdom, podľa
ktorého mal žalovaný zohľadniť špecifiká konkrétneho prípadu a oprávnenie Adriána Bargera konať
za právnickú osobu Barger Prekop s.r.o. dohľadať z verejne prístupného registra, resp. zo zoznamu
podnikateľov vedeným žalovaným, by došlo k preneseniu zodpovedností za správnosť údajov, resp.kompletnosť obsahových náležitostí námietok na správny orgán, čo nie je právne udržateľné. Uvedenú
požiadavku zákon ani procesné pravidlá konania o námietkach nepripúšťajú a samotná nie je v súlade
s oprávneniami orgánu verejnej správy konať daným ústavou, konkrétne čl. 2 ods. 2 a právnym rámcom

Slovenskej republiky. “ Taktiež v rozsudku NS SR spis. zn, 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 5. 2016 NS SR
uviedol, cit.: „Najvyšší súd z predloženého spisu krajského súdu. súčasť ktorého tvoril administratívny
spis zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 6401-6000/2013- ON/105 zo dňa 17. 05. 2013 zastavil konanie
o námietkach žalobcu podľa §139 ods. 1 písm. c zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní z
dôvodu, že pre konanie o námietkach žalobca neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre

žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní... Bolo totiž povinnosťou žalobcu, resp. predkladateľa námietok
predložiť aj výpis z obchodného registra spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.
teda predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona (výpis z Obchodného registra), by potvrdil
skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za. ako štatutár tejto spoločnosti.
Nič na tom nemení ani fakt, že tento údaj je verejne dostupný na stránkach Obchodného registra.

“ Obdobné odôvodnenia vyplývajú tiež z nasledovných rozsudkov NS SR spis. zn.: 5Sžf/114/2009 z
23.8.2012, 1Sžo/62/2007 z 27.05.2008, a rozsudku KS v Bratislave spis. zn.: 5S 241/2014 zo dňa 3. 11.
2015, 6S 255/2013 zo dňa 17.04. 1S/293/2013 zo dňa 26. 2. 2015, 6S/144/2013 zo dňa 16.01.2015, 6S
114/2013 z 21. 11. 2014 a 6S/79/2013 zo dňa 08.08.2014.

12. Žalovaný v žiadnom prípade nespochybnil všeobecnú normatívnu úpravu vzťahujúcu sa na
postavenie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Oprávnenie konateľa spoločnosti, ako výkonného orgánu, ktorý má právo
konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám jednoznačne vyplýva z ustanovení Obchodného
zákonníka, čo je skutočnosťou, ktorú správny orgán nespochybňuje ani nepotrebuje dokázať.

Elementárnou povinnosťou úradu vyplývajúcou z či. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov je poznať právne predpisy a postupovať
v súlade s nimi. čo sa nepochybne vzťahuje aj na normatívnu úpravu zakotvenú v Obchodnom
zákonníku. Z uvedeného konštatovania teda vyplýva, že právny úkon zo strany konateľa spoločnosti
bude pre správny orgán vždy záväzný, avšak len za predpokladu, že jeho postavenie ako konateľa

spoločnosti je nespochybniteľné, a teda je podložené potrebnými dôkazmi. Dôvodom vyžadovania
dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky aj od jediného konateľa spoločnosti je, že
správny orgán si musí byť jeho postavením istý, aby nedochádzalo k neodôvodneným námietkam zo
strany neoprávnených subjektov, ktorých dôsledkom môže byť paralyzovanie celého procesu verejného
obstarávania a jeho neúmerné predĺženie. Žalobca sa nemal spoliehať na to, že jeho postavenie

ako konateľa spoločnosti je verejne dostupné, a teda zverejnené na stránke portálu Ministerstva
spravodlivosti SR www.orsr.sk, nakoľko informácie na tejto webovej stránke tak pre úrad ako aj pre iné
subjekty nie sú záväzné. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z upozornenia uvedeného na internetovej
stránke obchodného registra, cit.: „ Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre
právne úkony!" Podľa žalovaného sa tak žalobca sám vystavil riziku, že žalovaný ním predložené

námietky nebude bez predloženia potrebného dokladu akceptovať.

13. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal tiež na bod 123 dôvodovej správy k zákonu č. 503/2009 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Predmetnou novelou

zákona o verejnom obstarávaní sa v rámci procesnej úpravy konania o námietkach zaviedol ako
obligatórna príloha námietok práve doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, ak nebol
predložený kontrolovanému. Dôvodová správa vo vzťahu k predmetnej úprave uvádza nasledovné, cit.;
„Navrhuje sa doplniť novú obsahovú náležitosť námietok, a to o doklad, ktorý preukazuje oprávnenie
podpisovať námietky navrhovateľa (v prípade, že ide o fyzickú osobu) alebo osoby oprávnenej konať

za navrhovateľa (v prípade právnickej osoby štatutárny orgán alebo osoba ním splnomocnená). V
takomto prípade musí osoba, ktorá podpísala námietky, týmto dokladom preukázať, že na to bola
oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto
osoby konať a podpisovať za právnickú osobu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny
orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu (napr. právneho zástupcu) na podpísanie námietok. V

prípade, ak za právnickú osobu konajú napr. dvaja konatelia, je potrebný v súlade s výpisom z
obchodného registra podpis oboch konateľov, v prípade, ak podpisuje námietky jeden z konateľov,
je potrebné k námietkam priložiť splnomocnenie od druhého konateľa, z ktorého takéto oprávnenie
vyplýva, v opačnom prípade úrad nemá preukázané, že námietky podpísala osoba oprávnená konaťza navrhovateľa. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa
alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu
kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti. “ Povinnosť predložiť

doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, ktorá vyplýva z ustanovenia § 138 ods. 7
písm. c) zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje tak na štatutárny orgán navrhovateľa, ako aj
na jeho splnomocnenca. Zákon nepredpokladá rozdielny prístup k týmto dvom subjektom, a teda
neukladá osobitné povinnosti splnomocnencovi právnickej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že správny
orgán nemôže v rámci predkladania príloh k námietkam pristupovať rozdielne k štatutárnym orgánom

navrhovateľov, resp. vyňať alebo oslobodiť túto skupinu subjektov z predmetnej zákonom ustanovenej
povinnosti. Opačný prístup by bol v priamom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Z uvedeného
dôvodu žalovaný zásadne odmietal argumentáciu žalobcu uvedenú v bode III. žalobného návrhu, v
zmyslektorejpredloženiedokladupreukazujúcehooprávneniepodpisovaťnámietkyvprípadeexistencie
jediného konateľa spoločnosti by nemalo byť potrebné. V prípade, ak námietky podáva právnická osoba
(napr.spoločnosťsručenímobmedzeným),jepotrebné,abybolinámietkypodpísanéosobuoprávnenou

konať za spoločnosť (napr. konateľ). Predložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o
verejnom obstarávaní navrhovateľ preukazuje, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, t. j.
právny úkon je perfektný. V opačnom prípade by žalovaný musel vychádzať z prezumpcie, že osoba,
ktorá podpísala námietky je oprávnená konať v mene navrhovateľa, v dôsledku čoho by námietky mohol
podpisovať ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom

obstarávaní (napr. výpisom z obchodného registra, z ktorého vyplýva aj spôsob konania štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti) navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala,
je oprávnená konať za navrhovateľa (napr. ako konateľ). Bez predloženia uvedenej prílohy.

14. Žalobca žalovanému nepredložil nijaký doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie navrhovateľa

podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný vo vzťahu
k žalobcovej žiadosti o vyjadrenie sa k možnosti akceptácie výpisu z obchodného registra ako dokladu
preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky dodal, že k námietkam je vždy nutné prikladať originál
alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Dôvodom požadovania originálu alebo
úradne overenej fotokópie výpisu z obchodného registra zo strany úradu je skutočnosť, že ide o

dokument obsahujúci všetky informácie o danom subjekte, ktoré sa do obchodného registra zapisujú
a sú v ňom uvedené podľa ustanovenia § 2 zákona o obchodnom registri, a to ku dňu vyhotovenia
zápisu. Len originálne výpisy z obchodného registra získané z miestne príslušného registrového súdu,
prípadne od notára, alebo z vybraných pôšt v SR sú použiteľné pre právne účely. Dokument stiahnutý z
portálu Ministerstva spravodlivosti SR: www.orsr.sk , nie je postačujúci, nakoľko má

len informatívny charakter, a teda nie je použiteľný na právne úkony. Správny orgán má jednoznačne za
to, že výtlačok z internetovej stránky obchodného registra v žiadnom prípade nemôže nahradiť originálny
výpis z obchodného registra v intenciách ustanovenia § 12 ods. 1 a 3 zákona o obchodnom registri.
Žalobca v bode III, a V. žaloby tvrdil, že zastavením konania o námietkach z dôvodu nepredloženia
dokladu o oprávnení podpisovať námietky zo strany žalobcu došlo k porušeniu základných zásad

správneho konania, a to princípu súčinnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a tým zároveň k
porušeniu ustanovenia § 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa
žalovaný nestotožňuje. Konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia
zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania
o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (v zmysle § 153 zákona o

verejnom obstarávaní je vylúčená aplikácia § 19 správneho poriadku, ktorá by umožnila žalovanému
vyzvať na doplnenie podania v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti). Nedostatky námietok
(absenciu ich zákonných náležitostí) nie je možné odpustiť. Zákon o verejnom obstarávaní zároveň
neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa
doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne

si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľovi.
V opačnom prípade by ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní stratilo
akékoľvek opodstatnenie. Totožný právny názor o charaktere verejného obstarávania ako prísne
formalizovaného procesu zaujal aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5Sžf/114/2009 z 23.08.2012.

15. K námietkam je vždy nutné prikladať originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného
registra. Dôvodom požadovania originálu alebo úradne overenej fotokópie výpisu z obchodného registra
zo strany úradu je skutočnosť, že ide o dokument obsahujúci všetky informácie o danom subjekte,
ktoré sa do obchodného registra zapisujú a sú v ňom uvedené podľa ustanovenia § 2 zákona oobchodnomregistri,atokudňuvyhotoveniazápisu.Lenoriginálnevýpisyzobchodnéhoregistrazískané
z miestne príslušného registrového súdu, prípadne od notára, alebo z vybraných pôšt v SR sú použiteľné
pre právne účely. Dokument stiahnutý z portálu Ministerstva spravodlivosti SR: www.orsr.sk , nie je postačujúci, nakoľko má len informatívny charakter, a teda nie je použiteľný na
právne úkony. Správny orgán má jednoznačne za to, že výtlačok z internetovej stránky obchodného
registra v žiadnom prípade nemôže nahradiť originálny výpis z obchodného registra v intenciách
ustanovenia § 12 ods. 1 a 3 zákona o obchodnom registri. Žalobca v bode III, a V. žaloby tvrdil, že
zastavením konania o námietkach z dôvodu nepredloženia dokladu o oprávnení podpisovať námietky

zo strany žalobcu došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, a to princípu súčinnosti
podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a tým zároveň k porušeniu ustanovenia § 139 ods. 6 zákona o
verejnom obstarávaní. S týmto sa žalovaný nestotožnil a dodal, že konanie o námietkach je pomerne
prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok
je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona
o verejnom obstarávaní (v zmysle § 153 zákona o verejnom obstarávaní je vylúčená aplikácia § 19

správneho poriadku, ktorá by umožnila žalovanému vyzvať na doplnenie podania v prípade absencie
niektorej obligatórnej náležitosti). Nedostatky námietok (absenciu ich zákonných náležitostí) nie je
možné odpustiť. Zákon o verejnom obstarávaní zároveň neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním
rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej
obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie

vyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľovi. V opačnom prípade by ustanovenie § 139
ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní stratilo akékoľvek opodstatnenie. Totožný právny názor o
charaktereverejnéhoobstarávaniaakoprísneformalizovanéhoprocesuzaujalajNSSRvrozsudkuspis.
zn. 5Sžf/114/2009 z 23. 8. 2012. Ustanovenie zakotvujúce fakultatívne oprávnenie správneho orgánu
a) vyzývať na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, príp. jeho doplneniu

alebo b) podávať účastníkom konania informáciu o záveroch konania o námietkach sa vzťahuje len na
rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 až 4 zákona o verejnom obstarávaní, a teda na meritórne rozhodnutia v
konaní o námietkach. Predmetná možnosť správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 6 zákona
overejnomobstarávanísatedanevzťahujenaustanovenie§139ods.1zákonaoverejnomobstarávaní,
ktoré taxatívne vymedzuje okolnosti vedúce k vy daniu rozhodnutia o zastavení konania o námietkach

zo strany správneho orgánu.
16. Vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní sa Správny poriadok uplatňuje subsidiárne, a teda
osobitná úprava v zákone o verejnom obstarávaní má prednosť pred ustanoveniami Správneho
poriadku. Len v prípade, ak by zákon o verejnom obstarávaní neupravoval konkrétnu procesnú otázku,
je potrebné použiť ustanovenia Správneho poriadku. Zákon o verejnom obstarávaní však obsahuje

osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c), ktorou je doklad
preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom
obstarávam, ak nebol predložený kontrolovanému. Preto neobstojí argument žalobcu, že na konanie
o námietkach je nutné aplikovať Správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní v tomto
prípadestanovujejednoznačnúosobitnúúpravu.Vuvedenomzmysležalovanýzdôraznil,žeakoostatný

ústredný orgán štátnej správy, môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v
konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: „Štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, r jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
" Štátny orgán, ktorého postavenie a právomoci sú zákonom reglementované, nie je preto oprávnený z
vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko

takéto konanie príslušný právny predpis neustanovuje. V konaní o námietkach žalobcu postupoval a
rozhodol plne v rozsahu stanovenom zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR.

17. Žalovaný ešte dodal, že je nutné odlišovať ustanovenia vzťahujúce sa na zoznam podnikateľov v

zmysle § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní (v súčasnosti zoznam hospodárskych subjektov
podľa § 152 nového zákona o verejnom obstarávaní) od ustanovení podľa § 138 ods. 6 písm. g) v
spojení s § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré upravujú obligatórne náležitosti
námietok a ich príloh. To, že predmetný doklad o zapísaní do zoznamu podnikateľov bol uverejnený na
internetovej stránke žalovaného nijakým spôsobom nekonvaliduje daný skutkový stav, t. j. nepredloženie

dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je jednou z obligatórnych
príloh k námietkam. Takéto tvrdenie žalobcu nekorešponduje s právnou úpravou v zákone o verejnom
obstarávaní a žalovaný ho preto považuje za neprijateľné, resp. contra legem. Podľa § 128 ods.
1 zákona o verejnom obstarávaní úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali spôsobilosť nauzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní, a ktorí o zapísanie požiadali.
Zapísanie v zozname podnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní splnenie
podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 potvrdením úradu. Žalovaný

v nadväznosti na ustanovenie § 128 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že účelom zoznamu
podnikateľov, resp. potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov je administratívne simplifikovať
preukazovanie podmienok účasti podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi znamená,
že podnikateľ zapísaný do zoznamu podnikateľov nie je povinný v procese verejného obstarávania
preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 zákona o verejnom

obstarávaní administratívne náročnejším spôsobom, t. j. prostredníctvom predloženia taxatívneho
zoznamu dokladov upravených v § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Všetky doklady v zmysle
§ 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní môže podnikateľ nahradiť platným potvrdením o zapísaní
do zoznamu podnikateľov. V intenciách vyššie uvedených skutočností zápis do zoznamu podnikateľov v
žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez prílohy podľa § 138 ods.
7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (bez poskytnutia originálneho výpisu z obchodného registra),

nakoľko výpis zo zoznamu podnikateľov slúži na celkom odlišný účel. Žalovaný ďalej vysvetlil, že pri
takejto logike výkladu, by bolo potrebné rovnako posudzovať aj uchádzačov, resp. podnikateľov, ktorí
permanentne za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov podávajú námietky. Pri
akceptácií argumentácie žalobcu, by postačovalo, ak by takýto uchádzač v rámci podávania námietok
predložil doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v rámci jedného podania,

pričom v rámci následných námietok, by podľa výkladu žalobcu nebolo potrebné daný doklad opätovne
predkladať, nakoľko splnenie obsahovej náležitosti námietok by mohol žalovaný verifikovať na základe
svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Žalovaný v konaní o námietkach nemôže obsahové
náležitosti námietok posudzovať na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp.
iného výkonu verejnej moci (napr. zo zápisu do zoznamu podnikateľov). Pri posudzovaní, či navrhovateľ

predložil všetky zákonom stanovené prílohy k námietkam, žalovaný nevykonáva žiadne dokazovanie
a absenciu obligatórnej prílohy k námietkam žalovaný nemôže nahradiť vlastným skúmaním, resp.
doplnením, pretože by týmto postupom konal nad rozsah svojich zákonom stanovených právomocí. Za
úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo

veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.06.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4
SSP. Účastníci nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne
nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

19.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy
a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy

a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je
v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi
predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v

oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

20. Podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní (účinného do 17.04.2016)
v znení neskorších predpisov, námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje
navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti
ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky
nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo , g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.

21. Podľa § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov,
prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o

výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a) , písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa
§ 136 ods. 6 písm. b) alebo
doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o
poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku
6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému.

22. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších
predpisov, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti
podľa § 138 ods. 6 a prílohy
podľa § 138 ods. 7 .

VI. Posúdenie veci správnym súdom

23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný

na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil,
že spoločnosť EUREDING, s.r.o. listom zo dňa 15.06.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa
17.06.2016, podala námietky proti vylúčeniu uchádzača z verejného obstarávania na predmet
podlimitnej zákazky „Kanalizácia a ČOV pre združenie obcí - Aglomerácia Hronovec, stavebný dozor“,
vyhlásenom verejným obstarávateľom Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE vo Vestníku

verejného obstarávania č. 192/2015 z 29.09.2015 pod zn. 19599-WYS podľa § 138 ods. 2 písm. e)
zákona o verejnom obstarávaní. Námietky boli podpísané Ing. Mgr.., ktorý bol na predmetnej písomnosti
označený ako konateľ menovanej spoločnosti. V prílohe absentoval doklad preukazujúci oprávnenie
označeného konateľa podpisovať námietky podľa § 138 ods. 7 písm. c), teda doklad preukazujúci
konkrétnu skutočnosť.

24. V tomto spore bolo ústrednou otázkou posúdenie postupu žalovaného, ktorý pre absenciu dokladu
preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1
písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. V danej súvislosti je nevyhnutné uviesť,
že vo vzťahu zákonu o verejnom obstarávaní ako osobitnému predpisu sa Správny poriadok aplikuje

subsidiárne(§153ods.2
zákona o verejnom obstarávaní). § 138 ods. 7 písm. c) predstavuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy
podaných námietok a tou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6
písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Správny súd uvádza, že konanie o námietkach je
pomerne prísne formalizovaným procesom. Podanie námietok je právnym úkonom, s ktorým zákon o

verejnom obstarávaní spája určité právne následky. Pri posudzovaní skutočnosti či námietky obsahujú
všetkyzákonomstanovenénáležitostiaprílohy,vrátanedokladupreukazujúcehooprávneniepodpisovať
námietky, je potrebné podľa záverov správneho súdu vychádzať z charakteru samotných námietok,
ktoré sú procesným úkonom žalobcu, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája vznik určitých
právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy možno

považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a prílohy použiteľné pre právne úkony. Zákon o
verejnom obstarávaní obsahuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok podľa §138 ods.
7 písm. c), ktorou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak
nebol predložený kontrolovanému. Oporu v zákone nemala ani žalobcova námietka, že na konanie onámietkach je možné subsidiárne aplikovať správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní
stanovuje v tomto prípade osobitnú úpravu. V takom prípade meritórna otázka nesúvisela s procesom
dokazovania, ale s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok.

25. Dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Podľa §
187 ods. 4 cit. zákona, v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné
obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. Nakoľko
oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 28.09.2015, na

konanie o námietkach bol aplikovaný zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Z vyššie citovaných
ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí
byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, a z ktorého aj vyplýva toto oprávnenie
pre osobu konať v mene spoločnosti, podávajúcej námietky. Z listín založených v administratívnom
spise žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu je evidentné, že k námietkam nebol
priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie označeného konateľa tieto podpísať. Tak

ako bolo konštatované judikatúrou NS SR /rozsudok NS SR 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 05. 2016/: „v
prípade verejného obstarávania ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke
uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj
doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený
kontrolovanému.“ Najvyšší súd tak poukázal na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh

rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok
uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa jeho názoru nepostačuje ani iba prípadný odkaz v
rámci dobrej správy na obchodný register. Túto argumentáciu podporuje aj autentický výklad (subjektu
ktorý právny predpis prijal) t. j. dôvodová správa k novelizácii zák. č. 503/2009 Z. z. Zákon zároveň
neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa

doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne
si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Správny súd rovnako prijal záver,
že absencia zákonom požadovanej náležitosti podaných námietok predstavuje dôvod pre obligatórne
zastavenie konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) . Žalovaný preto postupoval zákonným spôsobom, keď pri

nepredložení náležitosti námietky nevyzval žalobcu na jej doplnenie. Správny súd vychádzajúc z
vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri
vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom
rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého

rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a

žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/);
je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).