Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/30/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610201293
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:3610201293.7

Rozhodnutie

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľov v
1. rade D.. F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, v 2. rade P. X., Z.. X.X.XXXX, bytom B. XXX, toho
času bytom L. L., C., Z.. O. XX/XX, v 3. rade F. G., Z.. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, v 4. rade V. B., nar.
X.X.XXXX, bytom B., B.Ň. X, v 5. rade E. X., Z.. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpených Advokátskou
kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3 proti odporcom v

1. rade F.. T. X., Z.. XX.X.XXXX, bytom X., Č. V. B., X. XXX/XX, v 2. rade E. Q., nar. X.X.XXXX bytom X.,
Č. V. B., K. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou v Trenčíne, Palackého 85/5,
za účasti D.. G. X., Z.. X.X.XXXX, bytom X., Č. V. B., X. XXX/XX ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcov, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosti v kat. úz. V.É. B. zapísané Správou katastra Partizánske v LV č. XXX ako
parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere

98 m2, v LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 v celosti patria do dedičstva po
Š. X., Z.. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX.

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 5. rade
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1 271,05 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až v 5. rade sa podaným návrhom proti odporcom v 1. a v 2. rade domáhali určenia,
že nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Partizánske v liste vlastníctva č. XXX A..Ú.. V.Ľ. B. ako
parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
98 m2 a v liste vlastníctva č. XXX k.ú. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 patria do
dedičstva po nebohom Š. X., zomrelom XX.X.XXXX, v celosti. Návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosti
zapísané v KN Správy katastra Partizánske na LV č. XXX A..Ú.. V.Ľ. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo

výmere 197 m2 a parc. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 sú vlastnícky vedené
na mene odporkyne v 1. rade v celosti. Nehnuteľnosť zapísaná v KN Správy katastra Partizánske v LV
č. XXX A..Ú.. V. B. ako parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2 je vedená na mene odporcu v
2. rade v celosti. Tieto nehnuteľnosti pôvodom pochádzajú z poz. knižnej parc. č. XXX roľa vo výmere
41 á 36 m2 z vložky č. XXX k.ú. VM. B.. V prírode ide o pás široký 3 až 5 metrov, ktorý zostal ako
zbytková parcela po vyvlastnení zvyšnej časti poz. knižnej parc. č. XXX. Poz. knižná parc. č. XXX z vl.

č. XXX A..Ú.. V. B. bola vedená vlastnícky na mene Š. R., neskôr vydatej X., I. X.XX.XXXX. Dedičské
konanie po nej bolo vedené na Štátnom notárstve Topoľčany pod číslom D 1348/78 a nehnuteľnosti z
vl. č. XXX zdedil Š. X. v celosti. Tento zomrel XX.X.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo vedené na
Okresnom súde Topoľčany pod číslom 5D 2221/96. Pozemky z vl. č. XXX boli síce v dedičskom konaní
prejednané, až na tento zbytok parc. č. XXX, a to v dôsledku nesprávne vyhotovenej identifikácie. Sú
zákonnými dedičmi po Š. X., čím dokladajú ich aktívnu legitimáciu na podanie návrhu. V roku 1960

bolo na základe geometrického plánu vykonané vyvlastnenie okrem iného aj poz. kn. parc. č. XXX, až
na vyššie uvedený pás dnes označený ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X, v tej dobe táto časťpozemku bola označená ako parc. č. XXX/X. Táto časť teda vyvlastnená nebola, zostala naďalej vo
vlastníctve ich právnej predchodkyne Š. X. a po nej nehnuteľnosť zdedil Š. X.. V roku 2000 si nechala F.
H. Q., J.. H., Z.. XX.XX.XXXX, bytom V. B., R.. B. XXX/XX vyhotoviť u notárky JUDr. Vlasty Rybanskej

notársku zápisnicu o osvedčení o vyhlásení o vydržaní, v ktorej vyhlasuje, že tieto nehnuteľnosti, t.j.
parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X vydržala. Notárska zápisnica bola spísaná pod číslom N 131/2000,
NZ 133/2000. Táto notárska zápisnica bola základom pre záznam vlastníckeho práva v katastri na meno
osvedčiteľky a táto potom zrejme následne s nehnuteľnosťami nakladala a previedla ich na odporcov.
Tvrdenie osvedčiteľky o tom, že nehnuteľnosti vydržala, je však nepravdivé. Bolo použité výlučne na

ten účel, aby sa dosiahlo vyhotovenie notárskej zápisnice a záznam vlastníckeho práva na katastri. Ako
zákonní dedičia Š. X. sa preto domáhajú v zmysle § 123 a § 126 Obč. zák. ochrany tohto vlastníckeho
práva a určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Š. X.Č., zomrelom XX.X.XXXX.
Majú naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže v súčasnej dobe sú nehnuteľnosti vedené na iné
osoby a bez tohto určenia ich nemôžu nechať prejednať v dodatočnom dedičskom konaní a zapísať v
katastri na svoje meno.

Odporcovia v 1. a v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 6.4.2010 k návrhu uviedli, že odporkyňa
v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 197 m2, parc.
č. XXXX/X, zastavané plochy vo výmere 98 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 92 m2, parc.
č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 1 335 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy vo výmere 224
m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy vo výmere 504 m2 v k.ú. V. B., zapísaných na LV č. XXX,

v podiele 1/1. Odporca v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/X, orná pôda
vo výmere 385 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2 263 m2 v kat. úz. V. B., zapísaných
na LV č. XXX, v podiele 1/1. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli od svojej matky H. Q., J.. H., a to na
základe darovacej zmluvy, vedenej na Správe katastra Partizánske pod sp. zn. 1217/2000. Ich matka
F. H. Q. nadobudla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, X.. Č.. XXXX/

X T. X.. Č.. XXXX/X vydržaním v zmysle ust. § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, o čom bola spísaná notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa ust. § 56
ods. 1 písm. g) a § 63 zákona č. 323/1992 Zb. notársky poriadok, vedená pod sp. zn. N 131/2000, NZ
133/2000 zo dňa 17.3.2000. Nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia žiadajú zahrnúť do dedičstva, užívali
pôvodne rodičia navrhovateľky neb. Q. H. a jeho manželka X., J.. U., pričom samotná F. H. Q. užívala

predmetnénehnuteľnostiodroku1950vprírodenerušene,dobromyseľneapokojneaždoteraz.Ostatné
nehnuteľnosti nadobudla titulom dedenia po svojich rodičoch Q. H. a manželka X., J.. U., nakoľko
F. H. Q. bola jediným zákonným dedičom v prvom rade po Q. H. a manželke X. H., J.. U.. Parcela
XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X T. X.. Č.. XXXX/X sú susedné parcely k ostatným uvedeným parcelám (v
bezprostrednej blízkosti). Q. H. a jeho manželka X., J.. U. sporné nehnuteľnosti užívali v prírode aj

spolu so svojimi ostatnými hore opísanými nehnuteľnosťami, kde v užívaní neboli nikým a ničím rušení,
pokojne a v dobrej viere, že im patria. Následne do ich užívania vstúpila ich dcéra F.J. H. Q.. Sporné
nehnuteľnosti spočiatku užívali manželia Q. H. a manželka X., neskôr aj so svojou jedinou dcérou a
jediným zákonným dedičom v prvom rade F. H. Q., ktorá ich následne užívala ďalej spolu so svojím
manželom G. Q. T. L. T. Q., J.. X., (Q. I. T. X., J. Q.) T. E. Q.Á.. Po celú dobu opísaného užívania

neboli zo strany právnych predchodcov navrhovateľov a ani súčasných navrhovateľov vznesené žiadne
námietky,resp.výhradyohľadneužívania.Ajsamotnínavrhovateliaakoprávninástupcoviavprvomrade
po nebohom Š. X. vo svojom návrhu priznali, že o existencii sporných nehnuteľností nemali donedávna
vedomosť. Sporné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičského konania po neb. X. H., rod U. T. Q.
H., kde však F. H. Q., vzhľadom na zanedbateľnú a v prírode takmer nespoznateľnú výmeru sporných

nehnuteľností k celkovej výmere ostatných nehnuteľností a predchádzajúce pokojné nikým a ničím
nerušené užívanie, bola v tom, že spolu s ostatnými nehnuteľnosťami zdedila aj sporné nehnuteľnosti,
a teda bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej patria, t.j. konala v dobrej viere
o existencii právneho titulu. Navrhovatelia vo svojom návrhu správne uviedli, že sa v prírode jedná o
úzky a dlhý pás, bežným okom nespoznateľný, t.j. bez presného geometrického zamerania. F. H.E. Q.

nakladalasospornýminehnuteľnosťamiakosvlastnýmiabolavdobrejviere,žejejspornénehnuteľnosti
patria, t.j. že je ich vlastníkom. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa bol
správneuvažovanýipomerplochynadobudnutéhoaskutočnedržanéhopozemku.Priposúdenípomeru
nadobudnutého a skutočne zdedeného pozemku za účelom zistenia, či sa oprávneným držiteľom stal
nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku, ktorého vlastníctvo nenadobudol, tak je

správne vychádzať z pomeru všetkých na seba nadväzujúcich nadobudnutých parciel k uchopenej časti
cudzieho pozemku (rozh. NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3588/2008). Možno teda konštatovať, že platné právo,
a ani judikatúra nevyžadujú, aby sa oprávnená držba opierala o právny dôvod spôsobilý k nadobudnutiu
práva. Ku kvalifikácii držby ako oprávnenej je však potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkýmokolnostiam v dobrej viere o existencii takéhoto právneho titulu. Zo strany F. H. Q. (toho času už nebohej)
došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok ust. § 134, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a menovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním,

kde osvedčenie o vyhlásení o vydržaní má len deklaratórny charakter.
Vedľajší účastník na strane odporcov v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovatelia v tomto
súdnom konaní sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých existencii do dňa
podania žaloby nemali žiadnu vedomosť, resp. nevedeli, že niečo majú. V súčasnej dobe sa hlásia k
niečomu, čo takmer 58 rokov nevedeli, že majú? 58 rokov to je takmer celý ľudský život. Kde boli celý

ten čas. Prečo sa nezaujímali o svoj pozemok? Kde bol ich záujem o tento pozemok. Nikde neboli, lebo
nevedeli, že niečo tam akýsi pásik pôdy vôbec existuje. Pri posudzovaní celej prejednávanej záležitosti
treba vychádzať zo základného kritéria, resp. zo základnej otázky, a to kto vyvlastňoval pozemok, resp.
pozemky navrhovateľov? Boli to H., Q. a nebodaj X.? Bol to štát. Štát, ktorý mal za úlohu vyvlastniť
pozemok X.. Štát vždy vyvlastňoval pozemky ako celok, nenechával malé úzke pásiky. Má za to, že
rozsah vyvlastnenia rodiny navrhovateľov zodpovedá ich skutočnému rozsahu užívania pozemkov. Štát

vyvlastnil pozemok X. po hranicu, resp. po hranicu reálneho (skutočného) užívania pozemkov, za ktorou
bol pozemok H.. A takto užívala rodina H., následne rodina Q. a v neposlednom rade rodina X. tento
úzky pásik. Opak by sa priečil zdravému rozumu. Pásik, čo zostal, nemal žiadny hospodársky resp. iný
význam, jeho výmera bola zanedbateľná, a teda, ako zhodne uvádzajú aj navrhovatelia, bol k ničomu.
Zhodne aj navrhovatelia uvádzajú, že nikto nemohol tušiť, že tu zostal akýsi pásik pôdy. Treba zdôrazniť,

ževyvlastnenierealizovalištátneorgányatiepredsamalikdispozíciivšetkylistinnédokladyovlastníctve
potrebné k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo vlastníctve rodiny navrhovateľov. Q. si dali osvedčiť vlastníctvo
k časti pozemku len preto, že tento pozemok aj skutočne užívali už rodičia nebohej H. Q.. Osvedčením
len bol potvrdený skutkový stav, ktorý reálne existuje, a teda došlo k zosúladeniu skutkového a právneho
stavu. A tak v dobrej viere tento pozemok je užívaný celkom 58 rokov. Taktiež nemožno spochybniť

dobrú vieru H.Í. Q. pri osvedčovaní, pretože iný skutkový stav nepozná. Ak je nezrovnalosť pri rozlohe
pozemku, je presvedčený, že táto nezrovnalosť je následkom nesprávnych zápisov a nie toho, aby
Q. osvedčovali nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve H. Q.. Vlastníctvo sporných pozemkov nikdy
nespochybnilo ani Mesto Partizánske, ktoré s ním jednalo ako s vlastníkom pri uzatváraní dohody o
zámene pozemkov. Išlo o bezodplatnú zámenu časti pozemkov spočívajúcu v bezplatnom umiestnení

septiku na pozemku, ktorý je predmetom sporu, na ktorý je napojená stavba tribúny a šatne futbalového
klubu vo vlastníctve mesta Partizánske, kde mesto Partizánske mu naproti tomu umožnilo rozšíriť vstup
na jeho pozemok do domu. V danom prípade mesto Partizánske konalo ako orgán verejnej moci, ktorý
má k dispozícii vlastnú evidenciu pozemkov a taktiež majetko-právne oddelenie považovalo jeho za
vlastníka sporného pozemku, a teda ani mesto Partizánske, ktoré je priamo napojené na portál Správy

katastra Partizánske nezistilo nezrovnalosti ohľadne vlastníctva sporných pozemkov. V stanoviskách a
vyjadreniach navrhovateľov je celá rada nepresností. Navrhovatelia uvádzajú, že o predmetný pozemok
sa nestarajú. Práve naopak, v dobrej viere sa starajú a v dobrej viere užívajú tento pozemok. Keby sa
nestarali, tak dnes by tam po 58 rokoch rástli stromy v priemere 40 cm a nie prútiky. Nedôveryhodne sa
javí i tá skutočnosť, kde navrhovatelia uvádzajú v poľnom pláne z roku 1976 ako figurant vystupuje P.

Q.. Takúto osobu v príbuzenskom vzťahu nepozná. Je až zarážajúce, s akou hrdosťou sa navrhovatelia
hlásia k bezvýznamnému pásiku pôdy po 58 rokoch. Pýta sa, prečo sa nezaujímali ako im štát vyvlastnil
ich parcelu. Pýta sa, kde boli, keď žiadal o stavebné povolenie na jeho rodinný dom, veď predsa toto
povolenie bolo už po roku 1989 a bolo vyvesené verejne na úradnej tabuli mesta Partizánske a bolo
každému verejne dostupné. Už sa navrhovatelia predsa nemuseli báť ľudí v dlhých čiernych kabátoch.

Teória a závery navrhovateľov, že oni nemuseli, a ani nevedeli, že im ešte z čias komunizmu zostal
akýsi bezpredmetný pásik pôdy, ale bez akéhokoľvek zaváhania uvádzajú, že oni, resp. H. Q., ktorá
nebola účastníčka vyvlastňovacieho konania, musela o tom vedieť, že tam zostal pásik. Iný výklad ani
navrhovatelia nepripúšťajú. Tvrdenie navrhovateľov je slušne povedané na smiech. Je bývalý dôstojník
- plukovník a môže povedať, že keby len náznakom alebo z reči svokrovcov mal vedomosť o tom, že

je tu nejaký spor, resp. pochybnosť o ich vlastníckom práve, nestaval by na cudzom pozemku rodinný
dom, ktorý po jeho smrti budú užívať jeho deti a ich deti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vedľajšieho účastníka na strane odporcov, vykonaním
ohliadky nehnuteľností na mieste samom, oboznámením obsahu výpisov z listu vlastníctva č. XXX
vydaných Správou katastra Partizánske pre kat. úz. V. B., výpisov z listu vlastníctva č. XXX vydaných

Správou katastra Partizánske pre kat. úz. V. B., výpisu z pozemkovej knihy vl. č XXX pre kat. úz. V.Ľ. B.,
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.3.1998, sp. zn. 5D 2221/96-36, D not 1162/96, rozhodnutia Štátneho
notárstva Topoľčany zo dňa 28.11.1978, č.k. D 1348/78-8, kópie katastrálnej mapy, notárskej zápisnice
napísanej dňa 17.3.2000 v notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybánskej so sídlom v Topoľčanoch pod sp.zn. N 131/2000, NZ 133/2000, darovacej zmluvy zo dňa 7.12.2000, výpisu z pozemkovej knihy vl. č.
XXX T. V.. Č.. XXX pre kat. úz. V. B., kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1952 Čd. 291/52, výmeru Okresného
národného výboru v Partizánskom zo dňa 18.9.1952, sp. zn. Čd 291/52, identifikácie parciel č. K1

1270/2010, výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. V. B., výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat.
úz. V. B., návrhu na zápis prevodu správy národného majetku v EN č. Fin-4-práv./76-V.Bce zo dňa
17.6.1976, administratívnej dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 10.7.1962, rozhodnutia
Okresného národného výboru, Odboru výstavby v Topoľčanoch č. Výst. 4422/61 zo dňa 13.6.1961,
výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 482-920-210-1960 z 31. 3. 1961, geometrického plánu č.

482-920-210-1960, geometrického plánu č. 482-920-210-1960 na utvorenie parc. č. XXX/X, XXX/X,
vyvlastňovacieho plánu zo dňa 16.3.1961, vyvlastňovacieho súpisu a plánu z 31.3.1961, hospodárskej
zmluvy zo dňa 30.9.1976, výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 761-2520-0461/76 na rozdelenie
parc. č. XXX/X - XXX/X, geometrického plánu č. 761-2520-0461/76, geometrického plánu č. 26/1999
zo dňa 18.1.2000, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX pre kat. úz. V. B. T. V.. Č.. XXX pre kat. úz.
V. B., výkazu plôch ku GP č. 762-2520-1291/76, geometrického plánu na rozdelenie a oddelenie parc.

č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, poľného nákresu, výkazu plôch ku GP č. 761-2520-1291/76, geometrického
plánu na rozdelenie parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zo dňa 17.9.1976, snímky z pozemkovej mapy
zo dňa 11.1.1978, notárskej zápisnice sp. zn. N 424/77, NZ 424/77 zo dňa 7.10.1977, geometrického
plánu č. 761-2520-0461/76 na rozdelenie - oddelenie parcely č. XXX/X - XXX/X, vyhlásenia T. K.
zo dňa 23.10.2010, výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.6.1960,

výkazu plôch ku GP č. 299-210-920-1960-1 z 29.5.1960, GP č. 299-210-920-1960-1 z 29.5.1960,
výkazu plôch ku GP č. 299-210-920-1960-2 z 28.5.1960, geometrického plánu č. 299-210-920-1960-2
zo dňa 28.5.1960, identifikácie parciel z 30.3.2011, vyvlastňovacieho súpisu a plánu z 31.3.1961,
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.4.2010 č. OPU - 764-2010/1173/871-
C, vyjadrenia Správy katastra Partizánske spisu N 131/00, NZ 133/00, spisov OS Topoľčany sp. zn.

5D/2221/96, D 522/73, D 1438/78, a zistil, že navrhovatelia v 1. až v 5. rade sú dedičia zo zákona po
Š. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 25.9.1996.

Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. V. B. vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľnosti parc.
č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 bola Š. R. v celosti. Právna predchodkyňa navrhovateľov Š. X., rod. R.

užívala nehnuteľnosť do roku 1954. Dňa X.XX.XXXX zomrela.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978, č.k. D 1348/78-8, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 26.1.1979, nadobudol neb. Š. X. ako dedič po neb. Š. X.H., J.. R. do
vlastníctva okrem iného aj poľnohospodársku pôdu v kat. úz. V. B. v užívaní JRD, zapísanú v PKN vl.
č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675 m2 v celosti.

Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.3.1998 číslo konania 5D 2221/96-36, D not 1162/96 vydaného
JUDr. Gabrielou Palugovou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch vyplýva, že parc. č. XXX V. A.. Ú.. V.
B. zapísaná vo vl. č. XXX ako roľa vo výmere 6675 m2 nebola predmetom dedičského konania po
poručiteľovi Š. X. zomrelom dňa XX.X.XXXX a nebola v dedičskom konaní po Š. X. vyporiadaná.
Z výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.6.1960, ktorým bol opravený

Výmerbýv.Povereníctvapotravinárskehopriemysluavýkupupôdohospodárskychvýrobkovz15.4.1959
č. 721/13 - 004/1959 vyplýva, že z nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX A.. Ú..
V. B. X. X.. Č.. XXX na meno Š. R. a z ďalších nehnuteľností v kat. úz. V. B., X.. Č.. XXX, X.. Č..
XXX, X.. Č.. XXX/X T. X.. Č.. XXX bola odňatá časť, ktorá je vyznačená v GP vyhotovenom Okresným
meračským strediskom v Topoľčanoch dňa 29.5.1960 pod novým parcelným číslom 584/2 a 586/4. Z

výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 299-210-920-1960-1 zo dňa 29.5.1960 Čd 1055/61 vyplýva,
že z PKN parc. č. XXX vo výmere 6675 m2 bola odňatá v prospech Roľníckeho skladištného družstva
v Partizánskom, výmera 2539 m2. Výmera 2539 m2 z parc. č. XXX bola podľa tohto geometrického
plánu zahrnutá do novovytvorenej parc. č. XXX/X dvor vo výmere 5198 m2. Zvyšná výmera 4136 m2
(6675 m2 - 2539 m2) parc. č. XXX zostala vo vlastníctve právnej predchodkyne navrhovateľov Š. X.,

J. R.. Podľa GP č. 299-210-920-1960-1 bola z parc. č. XXX odňatá a do parc. č. XXX/X vo výmere
5198 m2 zahrnutá výmera 2539 m2, ktorá podľa označenia v geometrickom pláne predstavuje časť
resp. diel ,,1". Diel ,,1" podľa zobrazenia na tomto geometrickom pláne predstavuje časť parc. č. XXX
na začiatku v smere od štátnej cesty. (prednú časť) Výmerom Povereníctva potravinárskeho priemyslu
a výkupu pôdohospodárskych výrobkov z 15.4.1959 č. 721/13-004/1959, ktorý bol opravený výmerom

Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 28.6.1960 bola preto na základe tohto
geometrického plánu odňatá časť parc. č. XXX v smere od štátnej cesty. Parc. č. XXX/X vo výmere 5198
m2 (diel ,,1" z parc. č. XXX) bezprostredne susedila s parc. č. XXX/X T. X.. Č.. XXX/X vo výmere 4459m2 podľa tohto geometrického plánu bezprostredne susedila so zostatkom parc. č. XXX vo výmere
4136 m2.
Zmeny na základe výmeru zo dňa 15.4.1959 č. 721/13-004/1959, opraveného výmerom zo dňa

28.6.1960 boli zapísané do pozemnoknižnej vložky č. XXX. Z PKN vl. č. XXX pre kat. úz. V. B. vyplýva,
že parc. č. XXX J.oľa vo výmere 6675 m2 zapísaná vo vl. č. XXX bola podľa geometrického plánu zo
dňa 29.5.1960 zlúčená s parcelami číslo XXX/X, XXX, XXX, XXX T. XXX/X a následne rozdelená tak,
že sa vytvorila parcela č. XXX roľa vo výmere 4136 m2, ktorá bola zapísaná späť do vložky č. XXX.
Časť parc. č. XXX vo výmere 2539 m2 už ako časť parc. č. XXX/X dvor vo výmere 5198 m2 zostala

zapísaná vo vložke č. XXX ako vlastníctvo Čsl. štátu - Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik,
n.p. Bratislava.
Rozhodnutím ONV, odboru výstavby v Topoľčanoch zo dňa 13.6.1961, č. Výst.4422/61 bola vyvlastnená
časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXX roľa vo výmere 6675
m2 označená v geometrickom pláne č. 482-920-210-1960 zo dňa 31.3.1961 ako časť, resp. diel ,,1"
vo výmere 3332 m2. Táto časť parc. č. XXX bola vyvlastnená za účelom výstavby školy vo Veľkých

Bieliciach. Vyvlastnená časť parc. č. XXX vo výmere 3332 m2 označená ako časť, diel ,,1" bola zahrnutá
podľa tohto geometrického plánu do parc. č. XXX/X.
Podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 10.7.1962 odovzdal
Okresný investorský útvar Topoľčany MNV vo Veľkých Bieliciach správu národného majetku, stavbu
školy a pozemkov pod výstavbu školy podľa geometrického plánu parc. č. XXX/X T. XXX/X.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1952 a z výmeru Okresného národného výboru v Partizánskom zo dňa
18.9.1952, sp. zn. Čd 291/52 vyplýva, že Q. H. kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1952 previedol na jeho
dcéru, právnu predchodkyňu odporcov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným v
PKN vl. č. XXX ako parc. č. XXX/X v 6/14-inách a vo vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX/X v ?-ici.
Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX X. A.. Ú.. V. B. T. V.. Č.. XXX X. A.. Ú.. V. B. vyplýva, že právna

predchodkyňa odporcov bola vlastníčkou parc. č. XXX/X V. ?-D. T. X.. Č.. XXX/X v 6/14-inách.
Z geometrického plánu zo dňa 17.9.1976, č. 762-2520-1291/76 vyplýva, že v čase jeho vyhotovenia boli
sporné pozemky označené ako parc. č. XXX/X. Sporné pozemky boli v teréne oddelené a mali spoločnú
hranicu s pozemkom parc. č. XXX/X. Hranica pozemku parc. č. XXX/X na strane priľahlej k pozemku
parc. č. XXX/X (sporné pozemky) bola priama a rovná, nebola lomená.

Z hospodárskej zmluvy zo dňa 30.9.1976 vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. B.
označené podľa stavu EN ako parc. č. 584/1 vo výmere 708 m2 (v zmluve je uvedené parc. č. XXX/X,
číslo 2 je však prečiarknuté a dopísané je číslo 1) a iné nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom
č. 761-2520-0461/76 zo dňa 4.2.1976 z pozemnoknižných parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaných
vo vl. č. XXX boli prevedené Poľnohospodárskym nákupným a zásobovacím podnikom n.p. Bratislava

na Miestny národný výbor Veľké Bielice. Grafická a popisná časť GP sú v rozpore, v GP sú prečiarknuté
čísla parciel, v dôsledku čoho nie je možné identifikovať jednotlivé parcely, v grafickej časti majú rôzne
pozemky rovnaké parcelné čísla.
Z notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Topoľčanoch dňa 7.10.1977 pod sp. zn. N
424/77, NZ 424/77 vyplýva, že A. H., T. H. a právna predchodkyňa odporcov vyporiadali ich podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B. zapísaným v PKN vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX/X roľa vo
výmere 7778 m2 (správne 7078 m2) a vo vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX/X roľa vo výmere 7787 m2 reálnym
rozdelením. Rozdelením parciel vznikli parcely č. XXX/X roľa vo výmere 6926 m2, ktorá bola prikázaná
do vlastníctva právnej predchodkyni odporcov a ide o pozemok, ktorý má spoločnú hranicu so spornými
pozemkami a parcela č. XXX/X roľa vo výmere 5997 m2 , parc. č. XXX/X zastavaná plocha vo výmere

1004 m2 a parc. č. XXX/X roľa vo výmere 580 m2, ktoré boli prikázané do podielového spoluvlastníctva
A. H. T. T. H. rovnakým dielom, teda každému v ?-ici.
Z geometrického plánu č. 26/1999 zo dňa 18.1.2000 vyplýva, že sporné pozemky parc. č. XXXX/X,
XXXX/X T. XXXX/X boli vytvorené z pozemku zapísaného v PKN vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX.
Z notárskej zápisnice napísanej dňa 17.3.2000 v notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybánskej so sídlom

v Topoľčanoch pod sp. zn. N 131/2000, NZ 133/2000 vyplýva, že právna predchodkyňa odporcov
požiadala notárku o spísanie osvedčenia o vyhlásení o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zák.
č. 323/92 Zb. Notárka JUDr. Vlasta Rybanská na základe § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zák. č. 323/1992 Zb.
ovyhláseníovydržaníosvedčilaprehlásenieprávnejpredchodkyneodporcov,žejevýlučnouvlastníčkou
nehnuteľností v kat. úz. V. B. X.. Č.. XXXX/X orná pôda vo výmere 385 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda

vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plocha, dvor vo výmere 98 m2 v celosti. V notárskej zápisnici
je uvedené, že tieto nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vl. č. XXX
T. X.. Č.. XXX roľa vo výmere 4136 m2, ktorá parcela bola zameraná geometrickým plánom zo dňa
7.3.2000 pod č. 26/1999 a boli vytvorené nové parcely a to parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 385m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plocha, dvor vo výmere 98
m2. Z notárskej zápisnice vyplýva že, takto vyčlenené nehnuteľnosti užívali v prírode pôvodne rodičia
F. H. Q. Z.. Q. H. T. X. J.. U., pričom samotná F. H. Q. nehnuteľnosti užívala od roku 1950 v prírode

nerušene, dobromyseľne a pokojne.
Z darovacej zmluvy zo dňa 7.12.2000 vyplýva, že F. H. Q. darovala okrem iného sporné nehnuteľnosti
odporcom v 1. a v 2. rade, a to odporkyni v 1. rade parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a
parc. č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 98 m2 a odporcovi v 2. rade parc. č. XXXX/X orná pôda vo
výmere 385 m2. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra povolený dňa 3.1.2001 pod č. V 1217/00.

Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. V.É. B. vyplýva, že vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X orná pôda
vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 98 m2 je odporkyňa v 1.
rade, ktorá ich nadobudla darovacou zmluvou zapísanou pod č. V 1217/00-1/01.
Z výpisu z LV č. XXX X. A.. Ú.. V. B. vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X orná pôda je
odporca v 2. rade, ktorý ho nadobudol darovacou zmluvou zapísanou pod č. V 1217/00-1/01.
Z kópie katastrálnej mapy pre kat. úz. V. B. vyplýva, že pozemky parc. č. XXXX/X až 3 susedia z jednej

strany s ihriskom a z druhej strany s pozemkami parc. č. XXXX/X, X T. XX.
Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.4.2010, č.
OPU-764-2010/1173/871-C vyplýva, že navrhovateľom bola priznaná náhrada (za prevzatie
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a za vyvlastnenie nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady) za časť
PKN parc. č. XXX zapísanú vo vl. č. XXX ako roľa vo výmere 6675 m2 vo výmere 5871 m2 (2539 +

3332 m2).
Z identifikácie parciel č. K1 1270/2010 vydanej Správou katastra Partizánske vyplýva, že pôvodná
PKN parcela zapísaná vo vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX roľa vo výmere 4136 m2 je zapísaná ako parcely
registra C parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a vo zvyšnej časti ako parcely registra E č. 583 a 586/1. Vlastníkom

časti pôvodnej parcely evidovanej v registri E ako parc. č. XXX vo výmere 9 m2 je právny predchodca
navrhovateľov Š. X..
Z vyhlásenia T. K. zo dňa 23.10.2010 vyplýva, že vyhotovil geometrický plán č. 26/1999 zo dňa
18.1.2000. GP si u neho objednával, vybavoval a aj platil p. E. Q.. Na samotnom meraní na mieste sa
spolu s ním zúčastnili E. Q., P. Q. T. X. T. P. F. D.. G. X.. Oni aj určovali, ako má predmetné parcely

rozdeliť, odporca v 2. rade mu aj pomáhal pri meraní s meračským pásmom. Ich matka H.E. Q. mala
byť v tom čase v nemocnici.
Z identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra Partizánske pod č. K1 832/2011 vyplýva, že
pôvodná PKN parcela zapísaná v pozemkovej knihe pre kat. úz. V. B. vo vl. XXX T. J. X.. Č.. XXX vo
výmere 4136 m2 je v súčasnosti evidovaná ako parc. č. XXXX bez určenia výmery a parc. č. XXXX vo

výmere 351 m2 obe vo vlastníctve mesta Partizánske a ako parc. č. XXXX/X vo vlastníctve odporcu v
2. rade a parc. č. XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve odporkyne v 1. rade.
Podľa vyjadrenia Správy katastra Partizánske a príloh k nemu z parc. č. XXX T. Č.. XXX vznikla na
základe geometrického plánu č. 299210-920-1960-1 oddelením parcela č. XXX/X. Zo zvyšku parc. č.
XXX bola na základe geometrického plánu č. 482-920-210-1960 odčlenená časť, ktorá bola začlenená

do parc. č. XXX/X. Po odčlenení ostal z pôvodnej parcely č. XXX nedotknutý úzky pás susediaci s
parc. č. XXX/X. Z kópie mapy evidencie nehnuteľností vyplýva, že zbytková časť parcely č. XXX bola
označená ako parcela č. XXX/X. Mapa je aktualizovaná po roku 1960, súpisy parciel z tých čias sa u
Správy katastra Topoľčany nezachovali. Z písomnej časti geometrického plánu č. 761-2520-0461/76
zo dňa 4.2.1976 vyplýva, že z PKN vl. č. XXX bola zabratá parcela č. XXX/X dvor vo výmere 5198

m. Túto parcelu neskôr geodet opravil na parc. č. XXX/X o výmere 5196 m2. Nevedia jednoznačne
posúdiť prečo, domnievajú sa, že zosúladil stav s mapou evidencie nehnuteľností. Parcela č. XXX/X
- záhrada vo výmere 708 m2 (neskôr prečíslovaná na XXX/X) je uvedená v novom stave, čiže ako
parcela odčlenená a vytvorená z parciel uvedených v doterajšom stave, ktoré boli vo vlastníctve Čsl.
štátu - Poľnohospodárskeho a nákupného podniku. V grafickej časti geometrického plánu býva nový

stav označený červenou farbou, čo však nie je pri parcele č. XXX/X vo výmere 708 m2. Pri podrobnom
skúmaní je vidieť, že uvedený plán je plný chýb, nevysvetliteľných opráv, výkaz plôch nemá rozdelený
na časť majetko-právnu (časť, kde sú jednoznačne uvedené parcely z pozemkovej knihy a je podkladom
na usporiadanie vlastníctva) a časť EN, kde sú uvedené parcely zobrazené na mape EN a táto časť
slúži na to, aby plán bol zosúladený výmerovo. Pri pláne nie je v súlade grafická časť s písomnou

časťou. Takýto nesúlad a chyby v geometrickom pláne neboli v 70. - 80. rokoch nezvyčajné, vlastníctvu
z pozemkovej knihy sa nepripisoval až taký význam ako v súčasnosti. Spätná interpretácia situácie
býva niekedy obtiažna, človeka neznalého pomerov môže pomýliť a je veľmi ťažké zaujať jednoznačné
stanovisko. V grafickej časti geometrického plánu č. 761-2520-0461/76 zo dňa 4.2.1976 je parcela ENč. XXX/X uvedená ako zbytková pozemkovo-knižná parcela č. XXX. Z počítačovej sútlače pôvodného
nultého pozemkovo-knižného stavu a súčasného stavu katastra nehnuteľností vyplýva, že parcely č.
XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X sú vytvorené z pôvodnej PKN parcely č. XXX, a to na strane susediacej s

pôvodnou PKN parcelou č. XXX/X, teraz evidovanou ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X T. Č.. XXXX/
XX. Geometrický plán č. 203-23428-920-58 sa v archíve správy katastra nenachádza a nie je im známe,
k akému účelu bol vyhotovený a akých parciel sa dotýkal.
Podľa § 80 písm. c) Obč. súd. poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 115 a § 116 Obč. zákoníka č. 141/1950 Zb. (účinného od 1.1.1951) vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak
ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa § 135a ods. 1,2,3 Obč. zákoníka (účinného od 1.4.1983) vlastníkom veci, ktorá môže byť

predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods.1) hnuteľnú
vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan
aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods.2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý
má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods.1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo
osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát, občan

nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom
v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa
územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto
pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému
pozemku dohodou zriadiť právo osobného užívania. Takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku

v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať

náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom
do 30.11.2000 v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti

alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k
zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého
vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku
uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie

osvedčovaných skutočností.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou
o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.Podľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým,
ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Súdpovykonanomdokazovaníazhodnoteníjehovýsledkovmalzapreukázané,ženávrhnavrhovateľov

je podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia sú dedičmi po nebohom Š.
X., ktorý je dedičom po nebohej Š. X., J. R.. Š. X. bola vlastníčkou pozemku v kat. úz. V. B. zapísaného
v PKN vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX roľa vo výmere 66 á 75 m2 (6675 m2). Na základe rozhodnutia Štátneho
notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978, sp. zn. D 1348/78-8 nadobudol vlastnícke právo okrem
iného aj k pozemku zapísanému v PKN vl. č. XXX T. X.. Č.. XXX v kat. úz. V. B. Š. X., Z.. XX.XX.XXXX.

Dedičmi po nebohom Š. X. sú navrhovatelia v 1. až v 5. rade. V dedičskom konaní po neb. Š. X. nebol
pozemok pôvodne zapísaný v PKN vl. č. 400 ako parc. č. 583 prejednaný a vyporiadaný. Navrhovatelia
sa podaným návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Partizánske v
LV č. XXX A..Ú.. V. B. T. X.. Č.. XXXX/X orná pôda vo výmere 197 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plochy
a nádvoria vo výmere 98 m2 a v LV č. XXX A..Ú.. V. B. T. X.. Č.. XXXX/X orná pôda vo výmere 385
m2 patria do dedičstva po neb. Š. X. I. L. XX.X.XXXX v celosti. Naliehavý právny záujem na takomto

určení navrhovatelia preukázali tým, že časť nehnuteľnosti v kat. úz. Veľké Bielice zapísanej v PKN vl.
č. XXX T. X.. Č.. XXX roľa vo výmere 6675 m2, ktorú vlastnila ich právna predchodkyňa a ktorú podľa
právoplatného rozhodnutia ŠN v Topoľčanoch zdedil ich právny predchodca Š. X., je v súčasnej dobe
zapísaná v Správe katastra na listoch vlastníctva č. XXX T. XXX ako vlastníctvo odporcov a bez takéhoto
určenia nie je možné prejednať túto časť nehnuteľnosti v dedičskom konaní po neb. Š. X. T. zapísať

vlastníctvo v ich prospech.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nikdy neboli
majetkom štátu alebo obce, ale zostali majetkom právnej predchodkyne navrhovateľov, a jej dediča
Š. X., pretože v roku 1959 bola pre potreby Roľníckeho skladištného družstva v Partizánskom odňatá
z parc. č. XXX časť vo výmere 2539 m2 a v roku 1961 bola na základe rozhodnutia ONV, odboru

výstavby v Topoľčanoch vyvlastnená časť vo výmere 3332 m2. Spolu bolo z celkovej výmery 6675 m2
parc. č. XXX odňatých a vyvlastnených 5871 m2. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Prievidzi zo dňa 16.4.2000 č. OPÚ-764-2010/1173/871-C. Vo vlastníctve právnej
predchodkyne navrhovateľov zostala z pôvodnej parcely č. XXX výmera 804 m2. Z tejto výmery bolo 9
m2 vrátených v rámci ROEP právnemu predchodcovi navrhovateľov. Zvyšok predstavuje výmeru 795

m2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ide o pozemky v súčasnosti evidované ako parc.
č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X vo výmere spolu 680 m2, pričom zvyšok výmery (115 m2) sa stratil
zrejme nepresnosťami pri vytyčovaní hraníc pozemkov a pri zápisoch do evidencie nehnuteľností. Časť
pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. XXX vo výmere 804 m2 nikdy nebola vo vlastníctve štátu a zostala
vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov. Odporcovia namietali aktívnu vecnú legitimáciu

navrhovateľov vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X z dôvodu, že tieto pozemky sú vytvorené
z časti parc. č. XXX, ktorá sa stala majetkom štátu. Z pripojených listinných dôkazov, najmä výmeru
o oprave výmeru o odňatí časti parcely č. XXX z roku 1960, rozhodnutia o vyvlastnení z roku 1961
a s nimi súvisiacich geometrických plánov, výpisov z vl. č. XXX T. XXX vyplýva postup pri odňatí a
vyvlastnení jednotlivých častí parc. č. XXX v prospech Čsl. štátu a tiež rozsah odňatia a vyvlastnenia,

grafickéačíselnéoznačenieparcielaichumiestnenievovzťahuksusediacimpozemkom.Dokazovaním
vykonaným oboznámením obsahu týchto listín nebolo tvrdenie odporcov o tom, že sporné pozemky
sa v minulosti stali vlastníctvom štátu preukázané. Zostatok parc. č. XXX po zmenách realizovaných
výmeromzodňa15.4.1959arozhodnutímovyvlastnenísvojouvýmerouatvaromzodpovedáuvedeným
listinným dôkazom. Aj z vyjadrenia Správy katastra Partizánske vyplýva, že po vyvlastnení PKN parc. č.

XXX ostala časť pozemku účastníkmi označená ako ,,pásik", v súčasnosti evidovaná ako parc. č. XXXX/
X, XXXX/X T. XXXX/X nevyvlastnená. Vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľov k tejto
časti pozemku PKN parc. č. XXX preto nezaniklo ani znárodnením ani vyvlastnením. Z týchto dôvodov
súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vlastníkom sporných pozemkov nebol štát a že navrhovatelia
sú vo veci aktívne vecne legitimovaní.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
právna predchodkyňa navrhovateľov Š.Z. X., J.. R. bola vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. V. B. I.Q.
V. X. V.. Č.. XXX T. X.. Č.. XXX roľa vo výmere 6675 m2. Š. X., J.. R. L. X.XX.XXXX zomrela. Na
základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 28.11.1978 č.k. D 1348/78-8 nadobudol
túto nehnuteľnosť právny predchodca navrhovateľov Š. X., Z.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňom 26.1.1979. Š. X. zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičmi po Š. X. sú navrhovatelia v 1.
až v 5. rade. V dedičskom konaní po neb. Š. X. nebola nehnuteľnosť v kat. úz. V. B. I. V. X. V.. Č.. XXX
T. X.. Č.. XXX vyporiadaná. Z listinných dôkazov, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 400, rozhodnutia ŠN
v Topoľčanoch č.k. D 1348/78-8 zo dňa 28.11.1978, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.1.1979jednoznačne vyplýva, že vlastníčkou parcely, z ktorej boli vytvorené pozemky, ktoré sú predmetom
sporu bola matka navrhovateľov Š. X., J.. R. a po jej smrti sa stal vlastníkom na základe právoplatného
rozhodnutia ich otec Š. X., ktorý ku dňu smrti nehnuteľnosť nepredal, nezamenil, nedaroval, ani iným

spôsobom nepreviedol na inú osobu alebo štát. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny
právny úkon alebo skutočnosť, na základe ktorých by Š. X. stratil vlastnícke právo alebo na základe
ktorých by jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaniklo. Z týchto dôvodov súd považoval návrh
navrhovateľov za podaný dôvodne.
Právna predchodkyňa odporcov F. H. Q. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. B.

I. Z. E. Č.. XXX T. XXX na základe Osvedčenia o vyhlásení o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm. g)
a § 63 zák. č. 323/1992 Zb. V notárskej zápisnici zo dňa 17.3.2000 sp. zn. N131/2000, NZ133/2000
bolo notárkou osvedčené prehlásenie právnej predchodkyne odporcov, že je výlučnou vlastníčkou parc.
č. XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X, X.. Č.. XXXX/X na základe toho, že tieto nehnuteľnosti užívali v prírode
pôvodne jej rodičia neb. Q. H. T. X. J.. U., pričom ona užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 1950 v
prírode nerušene, dobromyseľne a pokojne až doteraz.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá

viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná ,,so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným

držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej
držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade boli nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom sporu spôsobilým predmetom vydržania a právni predchodcovia odporcov boli
spôsobilými subjektami vydržania, preto tieto predpoklady vydržania považoval za preukázané. Ďalšími
predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom
stanovenej doby. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnenie vec držať môže patriť aj inej osobe ako
vlastníkovi. Táto osoba (držiteľ) fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou
ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho

práva. Držiteľ je oprávnený v takom prípade, ak je subjektívne presvedčený, že vec, s ktorou nakladá,
mu patrí. Rozdiel medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou je v dobromyseľnosti držiteľa v tom, že mu
vec skutočne patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle.
Posúdenie toho, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie je, je potrebné vždy hodnotiť objektívne, do úvahy
treba brať nielen osobné presvedčenie držiteľa, ale aj to, či pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom

na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o to, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí, a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. (rozhodnutie NS SR zo dňa 27.10.2010 sp.

zn. 4Cdo 283/2009).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné nehnuteľnosti začali užívať starí rodičia odporcov Q.
H. a jeho manželka X. J.. U. spolu s ich dcérou, matkou odporcov. Súd pri hodnotení, či držba
sporných nehnuteľností právnymi predchodcami odporcov bola oprávnená a či právni predchodcovia
odporcov boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností vychádzal z toho, že pre nadobudnutie

sporných nehnuteľností do ich držby nie je (neexistuje) právny titul (dôvod). Starí rodičia odporcov,
ktorí zrejme prevzali sporné nehnuteľnosti do držby, resp. začali ich od určitej doby užívať spolu so
svojimi nehnuteľnosťami žiadny právny titul na ich prevzatie do držby nemali. Nebolo preukázané,
že by s právnymi predchodcami navrhovateľov uzavreli zmluvu, ktorá aj keby bola neplatná, bymohla byť dôvodom, pre ktorý začali od určitej doby časť nehnuteľnosti navrhovateľov užívať. Takisto
nebola preukázaná ani iná skutočnosť, na základe ktorej začali právni predchodcovia odporcov sporné
nehnuteľnosti od určitého času užívať a na základe ktorej by sa mohli oprávnene domnievať, že im táto

časť nehnuteľnosti navrhovateľov patrí. Neb. Q. H. a jeho manželka nemohli byť dobromyseľní v tom, že
tu titul (dôvod) na prevzatie sporných nehnuteľností do držby bol, lebo žiadny úkon z ich strany vo vzťahu
k sporným nehnuteľnostiam v tom čase vykonaný nebol tak, aby sa mohli domnievať, že titul (dôvod)
na prevzatie sporných nehnuteľností do držby bol, i keby v skutočnosti takýto titul (dôvod) neexistoval.
Pokiaľ ide o právnu predchodkyňu odporcov, odporcovia vo svojich tvrdeniach vychádzali z toho, že ona

bola v tom, že spolu s ostatnými nehnuteľnosťami, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa
12.9.1952 od svojho otca Q. H. nadobudla aj sporné nehnuteľnosti. Túto kúpnu zmluvu považovali za
titul (dôvod) na základe ktorého nadobudla do držby aj sporné nehnuteľnosti. Toto tvrdenie odporcov
súd nemohol považovať za preukázané. Právna predchodkyňa odporcov nemala v roku 1952 dôvod
domnievať sa, že kúpnou zmluvou z 12.9.1952 nadobudla od svojho otca aj časť susedného pozemku,
pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1952 susedný pozemok (teraz sporné nehnuteľnosti)

v tom čase ešte užívala jeho vlastníčka, právna predchodkyňa navrhovateľov. Právni predchodcovia
navrhovateľov a navrhovatelia užívali parc. č. XXX až do roku 1954. Okrem toho k vytvoreniu sporných
nehnuteľností, tzv. "pásika" došlo až po odňatí a vyvlastnení časti pozemku parc. č. XXX v roku 1959
a v roku 1961, preto v roku 1952, keď bola kúpna zmluva uzavretá, boli pozemky užívané ešte ich
vlastníkmi v súlade s ich zápisom v evidencii nehnuteľností a ich hranice neboli sporné. Časť pozemku

PKN parc. č. XXX, z ktorej vznikol neskôr tzv. "pásik", bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1952
(aj v roku 1950, odkedy podľa notárskej zápisnice mala právna predchodkyňa odporcov nehnuteľnosti
užívať)nedielnousúčasťouceléhopozemkuprávnejpredchodkynenavrhovateľov.Starírodičiaaprávna
predchodkyňa odporcov nepochybne vedeli, kto bol vlastníkom susedného pozemku, a vedeli aj to,
pokiaľ siahajú hranice ich pozemku, pretože svoj pozemok užívali, obrábali ho a v čase uzavretia

kúpnej zmluvy susedný pozemok parc. č. XXX R.žívali a obrábali rodičia navrhovateľov. Odporkyňa
v 1. rade na pojednávaní uviedla, že plot, ktorý sa nachádza na sporných pozemkoch na strane od
ihriska, patrí ihrisku. Jej výpoveď potvrdil aj odporca v 2. rade. Z ich výpovedí vyplýva, že hranica časti
pôvodného PKN pozemku č. XXX vyvlastnenej na výstavbu školy na strane od pozemkov odporcov bola
v teréne tvorená (označená) plotom až po výstavbe ihriska v 60. rokoch. Tento plot netvoril v tom čase

hranicu s pozemkom právnej predchodkyne odporcov parc. č. XXX/X. Až do výstavby plota teda nebol
žiaden dôvod domnievať sa, že sporný "pásik" patrí do vlastníctva právnej predchodkyne odporcov.
Starí rodičia odporcov, ktorí zrejme ako prví prevzali do držby a začali užívať sporné nehnuteľnosti,
poznali hranice svojich nehnuteľností, ktoré v takýchto hraniciach užívali do určitého času. Keď od
určitého času začali užívať svoje pozemky spolu so spornými pozemkami, čím sa hranica pozemkov,

ktoré dovtedy užívali, posunula oproti predošlej hranici asi o tri metre v prednej časti a asi o štyri
metre v zadnej časti ich pozemku, tak túto skutočnosť starí rodičia odporcov pri normálnej, bežnej
opatrnosti museli zistiť. Omyl v ploche skutočne nadobudnutého a skutočne držaného pozemku tiež v
danom prípade neprichádza do úvahy, pretože starí rodičia odporcov užívali svoje pozemky v určitých
hraniciach už dlho pred vytvorením sporných nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti neprevzali do držby

v rovnakom čase ako svoje nehnuteľnosti, aby mohlo dôjsť u nich k ospravedlniteľnému omylu v pomere
skutočne nadobudnutých nehnuteľností a skutočne užívaných nehnuteľností. Omyl v pomere skutočne
nadobudnutých nehnuteľností a skutočne užívaných nehnuteľností neprichádza do úvahy ani u právnej
predchodkyneodporcov,pretožeonatiežnenadobudlasvojenehnuteľnostivtomistomčase,keďzačala
užívať sporné pozemky. Svoje nehnuteľnosti nadobudla v roku 1952 a sporné nehnuteľnosti začala

užívať niekedy začiatkom 60. rokov. Z uvedených dôvodov nemožno považovať tvrdenie odporcov, že
podmienky vydržania vlastníckeho práva zo strany ich právnej predchodkyne boli splnené už v roku
1962 za preukázané.
V rozpore s tvrdením odporcov o tom, že ich právna predchodkyňa užívala po celú dobu nehnuteľnosti
v dobrej viere, že jej patria je skutočnosť, že v roku 1976 bol vyhotovený geometrický plán č.

762-2520-1291/76, v ktorom je oddelený pozemok parc. č. XXX/X (pozemok právnej predchodkyne
odporcov) od pozemku označeného v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/X (t.j. od sporných
pozemkov). Oba pozemky majú spoločnú jednu hranicu, pričom spoločná hranica pozemkov je kratšia
ako dĺžka celého pozemku parc. č. XXX/X (patriaceho právnej predchodkyni odporcov), ktorá je priľahlá
k pozemku parc. č. XXX/X. Z toho je zrejmé, že pozemok parc. č. XXX/X (teraz sporné pozemky) v

roku 1976 - 1977 netvoril súvislý rovnobežný pás s pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve právnej
predchodkyne odporcov. Aj v roku 1976 - 1977 teda muselo byť právnej predchodkyni odporcov zrejmé,
že nejde o súčasť jej pozemku a nemohlo u nej dôjsť k omylu v tom, že sporný pozemok vtedy
označený ako parc. č. XXX/X, patril k pozemku parc. č. XXX/X. X.. Č.. XXX/X mala podľa geometrickéhoplánu rovnú hranicu a parc. č. XXX/X s ňou susedila ale len v určitej časti. Pozemok parc. č. XXX/
X nebol ani predmetom vyporiadania pri rozdelení podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č.
XXX/X, z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. XXX/X a pozemku parc. č. XXX/X, v súčasnosti

evidovanému ako parc. č. XXXX/X, X T. XX. V tom čase si právna predchodkyňa odporcov vlastnícke
právo k sporným pozemkom neuplatňovala. Nebola u nej prítomná subjektívna stránka oprávnenej
držby t.j. presvedčenie, že je vlastníčkou aj sporného "pásika". Z geometrického plánu jej muselo byť
pritom zrejmé, že sporné nehnuteľnosti, tzv. "pásik" nie sú v jej vlastníctve, pretože nejde o súčasť jej
pozemku parc. č. XXX/X, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1952. Je možné prisvedčiť tvrdeniu

odporcov, že ich právna predchodkyňa nemohla mať vedomosť o tom, v akom rozsahu bola PKN parc.
č. XXX zabratá družstvom a následne vyvlastnená, avšak mohla mať a aj mala vedomosť o tom, kde
je hranica jej pozemku PKN parc. č. XXX/X, vytvoreného v septembri 1976, pretože hranica pozemku
parc. č. XXX/X bola súvislá a nebola lomená, t.j. nebola od určitej časti rozšírená o parc. č. XXX/X,
teda o sporné pozemky. V roku 1976 musela právna predchodkyňa odporcov z geometrického plánu
č. 762-2520-1291/76 zistiť, že nie je vlastníčkou tzv. pásika a preto nebola u nej splnená podmienka

oprávnenej držby sporných pozemkov. Súd pri hodnotení, či bola právna predchodkyňa odporcov
držiteľkou nehnuteľnosti v dobrej viere musel brať do úvahy, či pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú
bolomožnévzhľadomnaokolnostiodnejpožadovať,nemala,resp.nemohlamaťpocelúvydržaciudobu
dôvodné pochybnosti o tom, že jej nehnuteľnosti patrili. Skutočnosti vyplývajúce z tohto geometrického
plánu museli v právnej predchodkyni odporcov objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že jej sporné

nehnuteľnosti patria, a na tom nič nemení skutočnosť, že subjektívne bola naďalej v dobrej viere, že
jej nehnuteľnosti patria. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že právni predchodcovia odporcov,
ich starí rodičia a ich matka síce prevzali od určitého obdobia sporné pozemky do držby, avšak ich
držbu nemožno so zreteľom na všetky okolnosti považovať za držbu oprávnenú, pretože nemali žiadny
právny dôvod (ani domnelý) na ich nadobudnutie do držby. U právnych predchodcov odporcov nejde

ani o ospravedlniteľný omyl vo výmere nadobudnutých a skutočne užívaných nehnuteľností, pretože
nebol preukázaný žiadny domnelý právny dôvod na základe ktorého sa držby ujali a tiež z dôvodu,
že výmera sporných pozemkov je 680 m2, čo predstavuje pás široký na začiatku asi tri metre a na
konci asi štyri metre, ktorú výmeru nie je možné považovať za zanedbateľnú a tiež takú, u ktorej by
prichádzal do úvahy ospravedlniteľný omyl držiteľa v tom, že so svojou nehnuteľnosťou nadobudol aj

takúto nehnuteľnosť. Domnelým právnym dôvodom u právnej predchodkyne odporcov nemohla byť
kúpna zmluva, ktorou nadobudla nehnuteľnosti od svojho otca Q. H., pretože v tom čase ešte boli
pozemky obrábané pôvodnými vlastníkmi a ich hranice neboli sporné a sporný pásik vznikol až po
vyvlastnení v šesťdesiatych rokoch. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právna predchodkyňa
odporcov užívala sporné nehnuteľnosti po dobu stanovenú zákonom pokojne a nerušene a je pravdou,

že k tomu prispela najmä nečinnosť navrhovateľov ako do úvahy prichádzajúcich dedičov po nebohom
Š. X.. Aj keď navrhovatelia časť parcely, ktorá nebola vyvlastnená neužívali, vlastnícke právo k nej ich
predchodca nestratil, pretože vlastnícke právo sa nepremlčuje.
Na zápis vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním do katastra nehnuteľností sa vyžaduje
deklaratórna verejná listina (spravidla rozsudok súdu alebo notárska zápisnica). Podkladom pre zápis

vlastníckeho práva právnej predchodkyne odporcov k sporným pozemkom bola notárska zápisnica
spísaná dňa 17.3.2000 JUDr. Vlastou Rybánskou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch. Náležitosťami
takejto notárskej zápisnice je aj opísanie okolností, doby a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a
obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana

výhrady. Ďalej je náležitosťou notárskej zápisnice uvedenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené
na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Zo spisu notárskeho úradu JUDr. Vlasty Rybánskej sp.
zn. N 131/00, NZ 133/00 nevyplýva, akým spôsobom bola preukázaná oprávnenosť držby právnej
predchodkyne odporcov. K držbe nehnuteľností sa nevyjadroval ani dotknutý vlastník, ani obec. Z
popisnej časti geometrického plánu predloženého ako príloha k návrhu na vydanie osvedčenia o

vydržaní vyplýva, že sporné pozemky vznikli odčlenením z PKN parc. č. XXX, pričom vlastník tejto
parcely nebol zisťovaný. Osvedčované skutočnosti neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Notárska
zápisnica vychádza len z tvrdenia právnej predchodkyne odporcov a z geometrického plánu, ktorý si
dala vypracovať a nevyplývajú z nej žiadne objektívne dôkazy preukazujúce, že právna predchodkyňa
odporcov mala sporné nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu v pokojnej dobromyseľnej držbe.

Právnapredchodkyňaodporcovspornénehnuteľnostinepochybneužívalaalevykonanýmdokazovaním
nebolo preukázané, že splnila základné predpoklady vydržania a to oprávnenosť držby a nepretržitosť
tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Okrem toho v konaní o vyhlásenie
o vydržaní nebol dodržaný zákonom stanovený postup, keď neboli vykonané žiadne dôkazy napreukázanie podmienok vydržania a osvedčenie bolo vydané výlučne na podklade tvrdení právnej
predchodkyne odporcov. Na základe všetkých uvedených skutočností, súd nepovažoval splnenie
všetkých zákl. predpokladov a podmienok stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam vydržaním, právnymi predchodcami odporcov za preukázané.
Keďže právny predchodca navrhovateľov Š.. X., ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe
právoplatného rozhodnutia, zomrel a vlastnícke právo prechádza dňom smrti z poručiteľa na jeho
dedičov a dedičmi po neb. Š. X.A. sú navrhovatelia, ktorí sa však nemôžu domáhať určenia vlastníctva
v ich prospech, pretože majetok poručiteľa musí byť predmetom dedičského konania, súd návrhu

navrhovateľov, ktorí sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva X. Š.. X. vyhovel a
určil,ženehnuteľnostipatriadodedičstvapoŠ.X..Odporcovianamietali,žeurčeniepredmetudedičstva,
t.j. určenie, že určité veci patria do dedičstva je predmetom osobitného konania o dedičstve a preto
navrhovatelia na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem. Súd pri rozhodovaní vychádzal z
toho, že navrhovatelia naliehavý právny záujem na takomto určení preukázali, pretože predmetom
dedičského konania po Š. X. neboli sporné nehnuteľnosti, hoci právny predchodca navrhovateľov bol

v čase jeho smrti nepochybne ich vlastníkom. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že predmetom
dedičského konania po poručiteľovi sú veci, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil, z toho, že neb. Š.
X. ku dňu smrti nepochybne bol vlastníkom sporných nehnuteľností a sporné nehnuteľnosti teda mali
byť predmetom dedičského konania po ňom a z toho, že predmetom dedičského konania po ňom v
skutočnosti neboli. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia podali návrh o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva a nedomáhali sa návrhom podľa § 80 písm. c) Obč. súdneho poriadku určenia, či neb. Š.
X. bol v právnom vzťahu k sporným nehnuteľnostiam alebo nie, keď inak boli tvrdenia navrhovateľov
preukázané, súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by nemal resp. nemohol návrhu vyhovieť a rozhodol
tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní

úspešným navrhovateľom priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1 271,05 €. Trovy
konania pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 1 171,55
€. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 7 úkonov po 55,49 € (prevzatie a príprava
zastúpenia, návrh vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 18.5.2010 - za každé 2 začaté hodiny,
vyjadrenie zo dňa 14.6.2010 a vyjadrenie zo dňa 13.8.2010 účasť na pojednávaní dňa 17.8.2010) a za 5

úkonov po 57,- € (účasť na obhliadke dňa 8.2.2011, účasť na pojednávaní dňa 22.3.2011, vyjadrenie zo
dňa 14.4.2011, účasť na pojednávaní dňa 19.4.2011 a dňa 10.5.2011); zo 6 režijných paušálov po 7,21
€ a z 5 režijných paušálov po 7,41 €, spolu v sume 753,74 €. Keďže je právny zástupca navrhovateľov
platiteľom DPH, súd mu priznal aj DPH v sume 146,43 € (19% zo základu 431,69 € a 20% zo základu
322,05 €). Ďalej súd priznal navrhovateľom aj náhradu za stratu času právneho zástupcu za 4 polhodiny

po 12,02 € v sume 48,08 € a DPH v sume 9,13 €, spolu 57,21 € a za 8 polhodín po 12,35 € v sume
98,80 € a DPH v sume 19,76 €, spolu 118,56 € a náhradu hotových výdavkov za cestovné motorovým
vozidlom advokátskej kancelárie na trase Topoľčany - Partizánske a späť dňa 18.5.2010 (cena PHM
1,278 €/l), 17.8.2010 (cena PHM 1,266 €/l), 8.2.2011 (cena PHM 1,396 €/l), 22.3.2011 (cena PHM 1,439
€/l), 19.4.2011 (cena PHM 1,473 €/l) a 10.5.2011 (cena PHM 1,493 €/l) pri dĺžke jednej cesty 2x22

km, paušálnej náhrade v sume 0,183 €/km a priemernej spotrebe 8,6 l/100km v sume 95,61 € vrátane
DPH. Súd povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania neuložil aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov z toho dôvodu, že vedľajší účastník nie je účastníkom právneho vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam. Hoci má na výsledku sporu právny záujem, výsledok sporu vzhľadom na to, že nie
je vlastníkom nehnuteľností nemohol ovplyvniť. Súd pri rozhodnutí prihliadol aj na to, že vedľajším

účastníkom sa stal len v priebehu tohto konania a preto mu povinnosť platiť navrhovateľom náhradu
trov konania neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).