Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8P/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219718
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116219718.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z. XX, M. Z., v konaní zastúpenom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z. XX,
M. Z., v konaní zastúpenej JUDr. Ďurčeková s. r. o., so sídlom Námestie slobody 5, Banská Bystrica,
IČO: 36 863 254, a otca A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/X, F., v konaní zastúpenom JUDr. Erikou
Golskou, advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka 29, Lučenec, o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletý Z. N., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená

maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,00
Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24. 10. 2016.

Zročné výživné za obdobie od 24. 10. 2016 do 20. 12. 2017 na maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX,
vo výške 1 680,00 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 30,00 Eur spolu

s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Z. N., nar. XX. XX. XXXX, každý párny týždeň jeden
deň v týždni na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, Skuteckého 39, Banská Bystrica, a to podľa pokynu povereného zamestnanca tohto
referátu, pričom stretnutie bude prebiehať bez prítomnosti matky a za prítomnosti psychológa.
Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a znalcovi z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých Mgr. Františkovi Nociarovi, s miestom výkonu činnosti Kuzmányho nábr. 28,

Zvolen, bytom Športová ulica 141/3, Kováčová, za podaný znalecký posudok č. 56/2017 zo dňa 17. 10.
2017 znalečné v sume 463,52 Eur.

Matka je p o v i n n á zaplatiť znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi znalečné vo výške 131,76 Eur, v lehote
pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi znalečné vo výške 131,76 Eur, v lehote

pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 24. 10. 2016 žiadal otec úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému Z. N. tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok.
a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne:
a)každýpárnyvíkendvsobotuvčaseod09.00h,kedyjeoprávnenýmaloletéhoprevziaťpredbydliskom
matky, do nedele do 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom,
b) počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24. 12. v čase od 09.00 h, kedy je oprávnený
maloletého prevziať pred bydliskom matky, do dňa 26. 12. do 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke

odovzdať pred jej bydliskom,
c) počas Vianočných sviatkov každý párny rok dňa 31. 12. v čase od 09.00 h, kedy je oprávnený
maloletého prevziať pred bydliskom matky, do dňa 02. 01. nasledujúceho roka do 18.00 h, kedy je
povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom,
d) počas Veľkonočného pondelku každý rok. v čase od 09.00 h, kedy je oprávnený maloletého prevziať

pred bydliskom matky, do 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom,
e) počas letných prázdnin každý rok v čase od pondelka prvého týždňa v mesiaci júl v čase o 09.00 h,
kedy je oprávnený maloletého prevziať pred bydliskom matky, do nedele toho istého týždňa do 18.00 h,
kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom a
f) počas letných prázdnin každý rok v čase od pondelka prvého týždňa v mesiaci august v čase o 09.00

h, kedy je oprávnený maloletého prevziať pred bydliskom matky, do nedele toho istého týždňa do 18.00
h, kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom.
Ďalej navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,00 Eur
mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo
veci samej. V návrhu uviedol, že maloletý sa narodil zo vzťahu, v ktorom v tom čase plánovali s matkou

maloletého pokračovať a vytvoriť úplnú rodinu. Po čase však začali vo vzťahu vznikať problémy, matka
začala byť žiarlivá, na čo však nemala dôvod. V decembri 2012 ukončili vzťah, no dohodli sa, že maloletý
ostane s matkou a on ho bude podľa dohody navštevovať. V tom čase bol syn malý, snažil sa prispôsobiť
jeho dennému režimu. Následne takmer každý víkend pricestoval za maloletým a trávil s ním čas v dome
matky alebo ho brával na ihrisko či detské atrakcie. Odkedy ukončil vzťah s matkou, prispieval na výživu

maloletého sumou 100,00 Eur. Po čase začali vznikať problémy s realizáciou stretávania sa s maloletým.
Keď sa chcel s matkou maloletého dohodnúť, nevedela mu povedať konkrétny termín s odôvodnením,
že už majú počas víkendu vlastný program. Keď prišiel bez ohlásenia, matka bola vždy rozčúlená a
stretnutie na všetkých nepôsobilo priaznivo. Potom sa striedali obdobia, keď mu matka stretávanie s
maloletým umožnila, s obdobiami, kedy maloletého nemohol ani vidieť. V čase podania návrhu bola

situácia taká, že mu matka približne mesiac nedvíhala telefón a nevie sa dohodnúť na stretnutí. Bez
ohlásenia prísť nechce, aby sa ich vzťahy nevyvíjali negatívne. Svojho syna má rád, nakoľko je to jeho
jediný potomok, ďalšie dieťa neplánuje, a preto by chcel s ním tráviť toľko času, koľko bude možné. Čo
sa týka zverenia maloletého, je toho názoru, že matka mu dokáže poskytnúť všetku starostlivosť, ktorú
maloletý potrebuje. Pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy u zamestnávateľa D. s. r. o.

s priemerným čistým mesačným príjmom cca XXX,XX Eur - 519,00 Eur. Iný príjem nemá a vzhľadom
na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako aj na odôvodnené potreby maloletého navrhol,
aby bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 100,00 Eur mesačne. Keď mal možnosť so synom sa
stretávať, vždy mu niečo kúpil, oblečenie alebo hračky.

2. Matka samotný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi nenamietala.
Uviedla, že s otcom maloletého sa rozhodli, že budú svojho syna vychovávať spoločne, aj keď neboli
manželmi. Prvýkrát otec opustil rodinu, keď mal syn štyri mesiace. V práci dal výpoveď, v tom čase bola
na materskej a nemali iný príjem. Odišiel aj z domu a nekomunikoval s ňou. Keď sa vrátil, pokúsili sa
vzťah obnoviť. Ostal doma nezamestnaný a ona po skončení materskej dovolenky nastúpila do práce.

Keď nastúpila do práce, rozhodol sa, že bude pracovať a vrátil sa do pôvodného zamestnania. Vo vzťahu
nastávali konflikty, pretože sa synovi vôbec nevenoval, neprejavoval záujem starať sa o neho. Povedal,
že sa nevie s takým malým dieťaťom hrať. Po celú dobu spoločnej domácnosti bol s nimi len počas
víkendov, keďže bol vodič. Keď mali nejaké problémy, nebol ochotný komunikovať a odchádzal z bytu.
V roku 2012 sa od nich odsťahoval. Prejavil záujem stretávať sa so synom, čo umožnila. Zo začiatku sa

s ním stretával v nedeľu popoludní. So synom ani raz nestrávil celý deň sám. Postupe začali chodiť ajna ihrisko. Konflikty nastávali vtedy, keď otec urobil maloletého podľa názoru matky nevhodný program
(hranie počítačových hier) alebo mu nosil veľké množstvo hračiek a sladkostí. Syn nemal problém
stretávať sa s otcom. Bol aj u otca v F., no vrátil sa s plačom už z cesty alebo tam strávil iba hodinu.

Problémyvstretávanísaotcasosynomnastalidňa29.08.2016,keďotecdoviezolsynazvýletudomova
a videl jej partnera. Začal jej písať nepríjemné SMS, mal poznámky, neprimerane sa správal. Slušne
ho požiadala, prestal vykrikovať nezmysly, aby sa upokojil pred synom, ktorý bol svedkom výstupu.
Neprestal a syna zobrala domov, kde sa ho snažila upokojiť. Maloletý začal mať problémy - budil sa v
noci,pomočujesa,dostalastmatickýzáchvataodmietasastretnúťsotcom.Navštívilasnímpsychológa,

nakoľko odvtedy trpí strachom a úzkosťou. Od uvedeného incidentu sa o dieťa nezaujímal, písal len
SMS, či sa s ním môže stretnúť. Otec sa domnieva, že syna proti nemu hucká a že si to naplánovala.
Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Viedla ho k tomu, aby sa s otcom stretával. Nikdy na otca pred
synom nič zlé nepovedala. Ak by súd upravil styk otca s maloletým v zmysle jeho návrhu, žiadala, aby
bol otec vyšetrený u psychiatra, či je schopný sám sa postarať o dieťa, nakoľko počas ich vzťahu trpel aj
výkyvmi nálad a depresiami. Podľa jeho vyjadrenia mu pri psychotestoch lekárka povedala, že hranične

trpí poruchou rozdvojenej osobnosti. Jeho matka sa jej zdôverila, že ju niekoľkokrát vymkol z bytu, keď
išla vyniesť smeti a nechal ju vonku aj v chlade a v noci chodiť okolo paneláku. Ak má otcovi umožniť
styk so synom, potrebuje mať istotu, že je schopný sa o neho postarať aj na noc a v poriadku ho vrátiť.

3. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd vyhovel návrhu otca a zaviazal ho výživným vo výške

primeranej jeho schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého. Sociálnym
šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého syna. Matka so synom bývajú v
dvojpodlažnom rodinnom dome spolu s partnerom matky, nevlastným súrodencom a starým otcom so
strany matky. Rodinný dom je rozdelený na dve samostatné domácnosti. Domácnosť matky pozostáva
z obývacej miestnosti, spálne, detskej izby brata maloletého, kuchyne a toalety. Maloletý má hračky

uložené v obývacej izbe, kde sa s nimi hráva. Spáva v spálni s matkou. Otec na výživu maloletého
prispieval sumou 100,00 Eur mesačne, na sviatok mu zakúpil darček, prinesie mu hračky a občas
zakúpi oblečenie. Otec žije sám v štvorizbovom dvojgeneračnom byte, ktorý pozostáva z predizby,
kúpeľne, toalety, obývacej izby, detskej izby, spálne, kuchyne a jednej izby. V domácnosti otca má
maloletý vytvorené vhodné bytové, rodinné, sociálne a majetkové podmienky. ojizbovom byte, kde

má maloletý detskú izbu spoločnú s dcérou matky, avšak má samostatné lôžko. Náklady spojené s
návštevouškolskéhozariadeniahradímatkamaloletéhosama.Otecsapodľavyjadreniamatkynatýchto
výdavkoch nepodieľa. Otec uviedol, že sa s maloletým stretával, avšak naposledy ho videl pred dvoma
mesiacmi, lebo bol pracovne vyťažený. Podľa jeho vyjadrenia s ním má maloletý dobrý vzťah, neodmieta
ho a matka mu v styku nebráni.

4. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

5. Otcovstvo k maloletému Z. N. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a rodičovské práva a
povinnosti doteraz neboli súdom upravené.

6. Matka vo výpovedi poprela, že by očierňovala otca pred synom. Otec sa stretával s maloletým každú
nedeľu s tým, že sa top vynechávalo len, keď bol syn chorý alebo išli niekam na výlet. Namietala rozsah
úpravy styku v takej miere, ako to navrhuje otec, pretože syn odmieta byť s otcom hlavne cez noc. Syn
mal po výletoch s otcom traumu. Navrhla, aby sa otec stretával so synom u psychológa. O zdravotný

stav syna sa nezaujímal, trpí astmou.

7. Právna zástupkyňa matky uviedla, že otec na jednej strane spochybňuje objektívnosť posudku a na
druhej strane nenavrhuje nič iné, než je v posudku. Prítomnosti psychológa sa nebránia. Otec platí na
výživu mesačne 1,00 Eur, čo je nepostačujúce a jeho príjem je určite vyšší, ako uvádza, keďže odmeny

sa vyplácajú aj „na ruku“. Navrhla, aby súd určil výživné vo výške 150,00 Eur a úpravu styku ponechajú
na úvahu súdu.

8. Otec vo výpovedi zotrval na písomnom návrhu a na vyjadreniach právnej zástupkyne.
9. Právna zástupkyňa otca v prednese trvala na písomnom návrhu. Podľa nej by sa otec mohol venovať

maloletému v čase, keď matka musí aj cez víkendy pracovať. Keď boli so synom spolu, tak sa mu
otec venoval a riadne sa o neho staral. Otec sa pravidelne podrobuje psychologickým testom. Okrem
výživného otec kupuje maloletému darčeky, sladkosti, čo sa nie vždy stretne s pochopením matky. Matka
negatívne ovplyvňuje maloletého syna vo vzťahu k otcovi. Matka neinformuje otca o stave dieťaťa.Otec nevedel, že dieťa navštevuje psychológa. Zlom vo vzťahu otca so synom v lete 2016, kedy otec
prišiel pre syna, ale odovzdal mu ho starší nevlastný brat a keď sa vrátil ešte pre bicykel, tak už bola
doma matka, pričom jej otec vyčítal, že sa venuje priateľovi viac ako synovi. Odvtedy matka nesúhlasí,

aby sa syn s otcom stretával. K znaleckému posudku uviedla, že čas, ktorý znalec strávil vypočutím a
vyšetrením, bol nedostatočný. Najprv bol znalec pol hodinu s ňou a keď už syn prestal byť ostýchavý,
tak to ukončil. Závery však nenamietajú a žiadala, aby súd upravil styk otca s dieťaťom v čo najväčšom
rozsahu. Nemyslí si, že vzťah otca so synom je vágny, je to jeho jediný syn. Priznanie výživného vo
výške 100,00 Eur je primerané a dostatočné.

10. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu vyhovel a výživné určil vo výške primeranej jeho
schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého a styk by nemal byť upravený a
rodičia by sa mali dohodnúť. Otec odišiel z domácnosti v roku 2012 a do jesene 2016 prebiehal styk otca
s dieťaťom pravidelne. Matka sa vyjadrila, že o otcovi sa negatívne nevyjadrovala. Dieťa bolo svedkom
verbálneho útoku otca na matku, pričom maloletý sa následne začal pomočovať a začal navštevovať

detskú lekárku. Odvtedy sa prestali s otcom stretávať. Ponechal na zvážení súdu navštevovanie referátu
poradensko - psychologických služieb. Námietky voči znaleckému posudku nemá s tým, aby bol styk
dieťaťa s otcom vykonávaný v rámci referátu. Navrhol, aby za účelom zlepšenia komunikácie medzi
rodičmi a obnovy vzťahu maloletého s otcom súd uložil výchovné opatrenie.

11. Zo záverov znaleckého posudku č. 56/2017 zo dňa 17. 10. 2017 vypracovaného znalcom Mgr.
Františkom Nociarom vyplýva, že vzťah maloletého k otcovi je poznačený dlhodobou absenciou
kontaktu, s otcom pri stretnutí počas znaleckého vyšetrenia nenadväzuje kontakt. Vzťah k otcovi je
tiež poznačený aj obmedzeným časom, ktorý otec strávil s dieťaťom v čase, keď bývali v spoločnej
domácnosti. Otca viac menej registruje, akceptuje jeho prítomnosť, ale city a emócie voči nemu

neprejavuje. Vzťah s matkou vykazuje silnú citovú a emočnú väzbu, dieťa je na matku pomerne silno
naviazané. City a emócie voči nej prejavuje otvorene a spontánne. Matku zároveň rešpektuje ako
autoritu, obracia sa na ňu so svojimi potrebami a otázkami. Nakoľko od narodenia intenzívne prežíva
spolupatričnosťsmatkou,svojživotspájalensňou,vzťahsmatkoumuposkytujepocitistotyabezpečia.
Napriek súčasnému stavu sa znalec domnieva, že prerušenie akéhokoľvek kontaktu s otcom by bolo

z dlhodobého hľadiska v neprospech dieťaťa. Vzhľadom k tomu by bolo vhodné, aby sa postupne
nanovo vybudoval kontakt dieťaťa s otcom. Nevyhnutnou podmienkou je, aby dieťa nebolo vystavované
konfliktným situáciám vznikajúcim medzi rodičmi. Kontakt s otcom by mohol byť zabezpečený spočiatku
v rámci poradenského psychologického procesu, v rámci ktorého by v prítomnosti psychológa mohol
otec nanovo nadviazať kontakt s dieťaťom. Prítomnosť matky v takejto situácii by nebol žiaduci pre riziko

vzniku konfliktu, najmä dieťa by v takejto situácii konflikt očakávalo. V prípade, že sa takýto spôsob
neosvedčí a dieťa bude naďalej traumatizované až aj návrhmi na stretnutie s otcom, bude potrebné
dočasne od týchto stretnutí upustiť, kým bude vo veku, že dokáže situáciu spracovať zrelším spôsobom.
Otec vo vyjadrení k posudku uviedol, že je presvedčený, že matka prenáša na dieťa jej negatívne
pocity voči nemu, výsledkom čoho je odmietavý postoj maloletého k jeho prítomnosti. Maloletý nemôže

z jednej konfliktnej situácie voči nemu prechovávať negatívny a odmietavý postoj. Negatívne emócie sú
umelo udržiavané matkou maloletého, ktorá nepodporuje rozvíjanie vzťahu otca s dieťaťom. Buduje si jej
dominanciuvočinemuadieťapoužívaakonástroj.Avšakakmatkanezmenínegatívnypostojvočinemu,
ani postoj dieťaťa sa nezmení. O syna sa stále zaujíma, pravidelne sa na neho pýta prostredníctvom
SMS správ. Keďže matka mu v minulosti kontakt nedovolila, tak sa už ani nepýta na možnosť stretnúť sa

so synom. Výsledky znaleckého posudku však rešpektuje. Matka vo vyjadrení uviedla, že od posledného
pojednávania sa postoj maloletého k otcovi nezmenil a naďalej ho odmieta. Stretnutie je pre neho
traumatizujúce. Súhlasí s tým, aby sa začali realizovať stretnutia s otcom za účasti psychológa, aby
sa zistilo, ako sa môžu stretávať v budúcnosti. SMS správy zasielal otec raz do mesiaca od februára
do júna 2017 a potom už vôbec. Kolízny opatrovník uviedol, aby sa styk otca s maloletým realizoval v

zmysle záverov znaleckého posudku.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.13. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta, Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna
podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorou je skutočnosť,
že rodičia spolu nežijú. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý nepochádza z
manželstva a rodičia najneskôr od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Odvtedy sa maloletý

nachádza výlučne v domácnosti matky, ktorá zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť. Domácnosť
matky je maloletému dobre známa, s matkou sa maloletý cíti bezpečne. S otcom sa maloletý stýkal zo
začiatku pravidelne, neskôr sporadicky až nakoniec sa otec nestretáva s maloletým vôbec a informuje
sa o ňom cez SMS správy. Táto situácia je dôsledkom traumatizujúceho stretnutia sa maloletého s
otcom, kedy dieťa sa stalo svedkom konfliktu rodičov. Tento konflikt zrejme skutočne ovplyvnil postoj

maloletého k otcovi, avšak tak dlhá doba tohto odmietania môže vyplývať aj z toho, že ani matka nemá
záujem zmeniť svoj postoj k otcovi natoľko, aby maloletý spracoval emočne tento nepríjemný zážitok.
K zlepšeniu vzťahu maloletého k otcovi budú musieť prispieť všetci, matka, otec a aj syn. Nemôže sa
jeden rodič vyhovárať na druhého, že práve ten druhý spôsobil alebo spôsobuje, že sa otec s maloletým
nestretáva. Otec sa totiž nijako aktívne nepodieľa na tom, aby si k nemu maloletý opätovne vytvoril

pozitívny postoj, aby si s ním budoval vzťah. Informovanie sa formou SMS správ maloletého nijako
nesmeruje k tomu, aby vôbec vedel, že otec ho má rád a chce s ním byť. Postoj otca, že radšej niečo
neurobí, aby nebolo zle, tiež nie je správny a svedčí len o jeho neaktívnom prístupe k zlepšeniu vzťahu
so synom. Aj matka si však musí uvedomiť, že maloletý syn si predovšetkým sám musí uvedomiť, čo
pre neho otec v živote znamená a musí prekonať strach, že by mu prítomnosť otca mohla ublížiť. Nie

je vhodné, aby bola prítomná v čase, keď sa otec so synom stretne. Musia si sami dvaja vytvoriť puto.
Neznamená to, že ak bude mať s otcom kvalitatívne alebo kvantitatívne iný vzťah ako s ňou, je to vzťah
horší. Je to vzťah iný, ale nie menej významný a dôležitý. Matka má v súčasnej domácnosti vytvorené
vhodnépodmienkyprevýchovuastarostlivosťomaloletého.Otecsámnavrhol,abybolmaloletýzverený
do osobnej starostlivosti matky. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu zveril maloletého do

osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.18. Čo sa týka styku otca s maloletým, rodičia sa na ňom nedokážu dohodnúť, resp. otec sa už ani veľmi
nesnaží s maloletým sa stretnúť, lebo sa domnieva, že mu to nebude umožnené a že „radšej nech nie
je zle“. Na druhej strane sa nejaví ako vhodné, aby sa maloletý stretával s otcom za prítomnosti matky.

Tiež z dokazovania vyplynulo, že nie je zatiaľ možné realizovať styk maloletého s otcom v domácnosti
otca, vzdialenej od jeho stabilného prostredia viac ako jednu hodinu cesty. Takisto domácnosť otca nie
je maloletému vôbec známa a ani komfortná. Preto sa styk môže realizovať len v Banskej Bystrici. Avšak
otec zatiaľ nevie, akým spôsobom má správne maloletému vytvoriť program. Preto je teraz vhodné, aby
sa stretnutie s otcom realizovala za prítomnosti inej osoby, ktorou však nemôže byť matka. Riešením

je stretávanie sa otca s maloletým na referáte poradensko - psychologických služieb, kde sa bude otec
a syn za prítomnosti psychológa bez matky stretávať a budovať si ich vlastný vzťah. Súd ponecháva
deň, čas ako aj dĺžku tohto stretnutia na rozhodnutí povereného zamestnanca tohto referátu, ktoré budú
musieť rodičia rešpektovať s prihliadnutím na ich pracovné povinnosti, ale predovšetkým na záujem
maloletého. Súd zámerne neurčil presný rozsah stretnutia, čo do dňa, času a dĺžky, pretože jednak
znalec na položenú otázku odpovedal len všeobecne ako na jeden deň a tiež súdu nebol známy denný

režim maloletého počas pracovného /študijného/ dňa a tiež možnosti rodičov. Rodičia budú musieť
prispôsobiť svoje povinnosti tak, aby matka dokázala pripraviť maloletého na stretnutie s otcom a na
druhej strane otec bude musieť svoj pracovný program prispôsobiť maloletému. Dĺžka stretnutia by mal
byť realizovaná podľa návrhu psychológa tak, aby tieto stretnutia plnili svoj účel, a to vybudovanie si
vzťahu otca a syna. Dĺžka stretnutí sa môže podľa potrieb syna a otca meniť. Súd vzhľadom na uvedené

v zmysle záverov znaleckého posudku, ktorý obaja rodičia rešpektovali a kolízny opatrovník s ním
rovnako súhlasil, určil styk otca s maloletým tak, že sa tento bude realizovať každý párny týždeň jeden
v deň týždni, aj s poukazom na pôvodný návrh otca, podľa pokynov zamestnanca referátu poradensko
- psychologických služieb.

19. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi (otcovi) súd vychádzal z kritérií uvedených v
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností,
majetkových pomerov otca. V danej veci súd zistil, že maloletý má sedem rokov a navštevuje prvý ročník
základnej školy. Navštevuje aj lyžiarsky športový klub, ktorého ročný poplatok je 280,00 Eur. V rámci
nehosapodľafinančnýchmožnostímatkyzúčastňujeajsústrední.Matkavynakladáfinančnéprostriedky

aj na poplatok za školskú družinu a obedy, pričom sa jedná o mesačné výdavky. Ďalej platí ročný
poplatokzarodičovskúúniu.Okremtohomáajnepravidelnévýdavkyspojenésoškolskýmrokom(nákup
tašky, oblečenia, školských potrieb a pod.). Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii.
Matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca 590,00 Eur a poberá aj daňový bonus na
maloletého vo výške 21,41 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého je takisto zamestnaný

spravidelnýmmesačnýmpríjmomcca520,00Eur.InúvyživovaciupovinnosťokremmaloletéhoZ.nemá.
Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami, otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 120,00 Eur, teda vo vyššej miere, ako navrhol otec,
ale v nižšej ako žiadala matka. Súd má zato, že takto určené výživné plne zodpovedá právu maloletého
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie. § 62 ods. 2, posledná

veta Zákona o rodine. Súd počiatok určenia vyživovacej povinnosti otcovi určil spätne, ku dňu podania
návrhu, pretože mal za preukázané, že otec odvtedy neprispieval na výživu maloletého, keďže sa s ním
nestretával.Sumu,ktorou„prispieval“vovýške1,00Eur,jeabsolútnenedostatočnánavýživumaloletého
dieťaťa.Vdôsledkutohtovzniklaotcovipovinnosťuhradiťajzročnévýživné,t.j.výživnéododňapodania
návrhu 24. 10. 2016 do vyhlásenia rozhodnutia dňa 20. 12. 2017, teda 14 mesiacov x 120,00 Eur = 1

680,00Eur,ktorésúdpovolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo30,00Eurspoluriadnymvýživným
a zároveň pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec nezaplatí čo aj len jednu splátku
zročného výživného, stane sa splatným zročné výživné v celom rozsahu, jednorazovo. Vzhľadom na to,
že súd nemal dostatočne preukázané žiadne predchádzajúce úhrady výživného, tak určil presnú sumu
spätne od dátumu podania návrhu do rozhodnutia súdu. Uvedené rozhodnutie však nebráni matke a

otcovi, pokiaľ nejaké úhrady alebo dary boli predsa zo strany otca vykonané, aby sa písomne dohodli,
že časť dlžného zročného výživného bola uhradená.

20. V prevyšujúcej časti, t. j. návrhu otca na úpravu styku, súd návrh zamietol, keďže mu nevyhovel.

21. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, ktoré navrhol kolízny opatrovník na pojednávaní, toto súd neuložil.
Predovšetkým kolízny opatrovník nezaslal súdu riadny písomný návrh, ktorý by odôvodňoval potrebu
uloženia výchovného opatrenia, a mal by to byť práve on, kto zistí a vykoná všetky opatrenia na to, či je
vôbec potrebné rodičom ukladať povinnosť zúčastniť sa poradensko - psychologického procesu. Svojnávrh len predniesol v rámci záverečného návrhu vo veci, pričom však toto nebolo predmetom konania
a teda súd ani bližšie neskúmal vzťah medzi otcom a matkou, predmetom veci bol vzťah syna ku matke
a otcovi. Súd považuje návrh kolízneho opatrovníka za nepodložený a nadbytočný.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23. V konaní zároveň vznikli aj trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku (znalečné). Súd

priznal znalcovi vyúčtované znalečné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a
náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“) nasledovne:

Znalecký posudok

Hodinová odmena (§ 3 ods. 1 vyhlášky)
- preštudovanie spisu (nie prvotné) - 2 hodiny (1 h á 13,28 Eur) ............... 26,56 Eur
- vyšetrenie, pozorovanie - 6 hodín (1 h á 13,28 Eur) ................................ 79,68 Eur
- spracovanie informácií - 12 hodín (1 h á 13,28 Eur) ............................... 159,36 Eur

- spracovanie znaleckého úkonu - 12 hodín (1 h á 13,28 Eur) ................... 159,36 Eur

Paušálna odmena (§ 5 písm. b) vyhlášky)
- prevzatie a oboznámenie sa so spisom ....................................................... 19,92 Eur

Paušálne výdavky (§ 14 ods. 3 písm. a) a b) vyhlášky)
- 4 x písomné vyhotovenie úkonu (1 úkon á 2,66 Eur) ............................... 10,64 Eur
- 80 x čiernobiele vyhotovenie listu A4 (1 strana á 0,10 Eur) .................... 8,00 Eur
---------------------------------------------------------------------
Odmena celkom: ................................................................................. 463,52 Eur

Preddavok: .......................................................................................... (-) 200,00 Eur

Súdpreskúmalvýškuvyúčtovanéhoznalečného,výpočetktoréhozodpovedávyhláškeaznalcovipriznal
znalečné v celkovej sume 463,52 Eur.

24. Na náhradu znalečného, vo výške 263,52 Eur (po odrátaní preddavku), zaviazal súd oboch rodičov,
každého v jednej polovici (131,76 Eur). Špecifický charakter konania starostlivosti súdu o maloletých
(nesporové konanie) neumožňuje, aby súd posudzoval mieru úspechu niektorého z účastníkov konania.
V takomto prípade je však na mieste použiť pravidlo, podľa ktorého každý z rodičov je povinný
nahradiť trovy v rozsahu jednej polovice, a to z dôvodu, že nariadenie znaleckého dokazovania

bolo predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd
musí vykonať nevyhnutné dôkazy rozhodné pre konečné posúdenie veci a súd považoval nariadenie
znaleckého dokazovania za nevyhnutné vzhľadom na závažné tvrdenia rodičov a na objektívne
preskúmanie skutkového stavu. Súd preto považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na
náhrade trov spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania rovnako. V tomto špecifickom konaní je

totiž pre súd prioritný a smerodajný záujem maloletého dieťaťa a konštatovanie procesného úspechu
či neúspechu niektorého z účastníkov konania - rodičov je náročné a ťažko určiteľné. Napokon určenie
úspechu a neúspechu je nepodstatné, pretože záujem dieťaťa by mal byť prevažujúci u oboch rodičov, a
teda rozhodnutie súdu prezentujúce záujem maloletého dieťaťa by mal zodpovedať aj záujmom oboch
rodičov na priaznivom a zdravom psychickom, emocionálnom a fyzickom vývoji ich dieťaťa.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.