Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010638
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814010638.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra
2019 prejednal odvolanie obžalovaného

P. M.,

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom F., Q. č. XXX/XX, prechodne bytom H. XX/DG/X, XXXX D., H.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/183/2014 zo dňa 20. februára 2019
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o náhrade
škody.

Odvolanie obžalovaného sa na tento výrok odkazuje.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. M. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221

ods.1,2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v marci XXXX v rodinnom dome
na P. ulici číslo XXX/XX v U., okres F., v úmysle obohatiť sa na škodu poškodeného U. O.prisľúbil mu
vybaviť právne služby pre väzobne trestne stíhaného syna poškodeného G.. U. O. a jeho prepustenie z
väzbyzasumu10.000eur,hocivedel,ženemámožnosťprávneslužbyaprepusteniesynapoškodeného
z väzby vybaviť, čím poškodenému U. O. spôsobil škodu 10.000 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného
zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na
skúšobnúdobuvtrvaní16 mesiacov.Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadku súd obžalovanéhozaviazal
k povinnosti nahradiť poškodenému U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. č. XXX/XX škodu vo výške
10.000 eur.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadol
obžalovaný. V dôvodoch odvolania písomne vypracovaných jeho obhajcom uviedol, že hoci súd
správne uvádza, že obžalovaný je usvedčovaný svedeckými výpoveďami svedkov manželov O., ale
treba pripomenúť, že sú blízkymi osobami, a preto ich výpovede nemožno považovať za absolútne
objektívne. Výpoveď svedkyne F.. Y. O. je založená na tom, čo svedkyni povedal poškodený. Teda

skutočnosť, že poškodený jej povedal o tom, že dal obžalovanému 10.000,- Eur svedkyňa nevnímala
vlastnými zmyslami, iba sa to sprostredkovane dozvedela. Preto ak súd zahŕňa túto jej výpoveď akousvedčujúcu proti obžalovanému takýto postup je nesprávny. Ohľadom znaleckého posudku znalca
z odboru písmoznalectvo obžalovaný namieta, že hoci je záverom znaleckého posudku to, že listiny
písal obžalovaný, nevyplýva z nich z akého obdobia tieto texty pochádzajú, resp. že boli adresované

poškodenému v čase, keď mal poškodený syna vo väzbe. Ani dokazovanie ohľadom výšky škody
nemožno považovať za dostatočné, nakoľko výška uplatneného nároku sa odvíja výlučne od svojvôle
poškodeného a jeho manželky ako svedkyne. Odovzdanie hotovosti vo výške 10.000,- Eur nie je
podložené iným dôveryhodným dôkazom. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok zrušil a rozhodol tak,
že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné a zrušiť v rozsudku výrok
o náhrade škody. Obhajca obžalovaného predložil súdu civilný rozsudok Okresného súdu Prievidza,
ktorým bol poškodenému nárok na náhradu škody priznaný v civilnom konaní vo výške 10.000,- Eur,
a navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, pričom poukázal na písomné dôvody odvolania. Zároveň

navrhol doplniť dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý nebol po vznesení obvinenia vo veci
vypočutý.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, avšak len čo sa týka výroku o náhrade škody.

Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil obhajcom predložený rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 14C/185/2014 zo dňa 02.11.2017, právoplatný dňa 16.12.2017. Z tohto vyplynulo,
že poškodenému U. O. bolo v civilnom konaní priznaných 10.000,- Eur, ktoré mu je povinný zaplatiť

obžalovaný P. M. s úrokmi z omeškania, pričom sa jednalo o sumu, ktorú obžalovaný vylákal od
poškodeného za účelom vybavenia prepustenia syna poškodeného z väzby na slobodu. V civilnom
rozsudku sa zároveň konštatuje, že P. M. nárok U. O. vyslovene nepoprel.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa a orgánov činných v trestnom konaní v tomto smere

obžalovaným bola vytýkaná skutočnosť, že nebol po vznesení obvinenia vypočutý . Odvolací súd však
nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa ohľadom viny vykonal
všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, a aj odvolací súd vychádzajúc z danej dôkaznej situácie sa v

celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadne skutkového stavu tak, ako sú tieto
uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd tieto dôkazy aj správne vyhodnotil.

Obžalovaný v prípravnom konaní najskôr v postavení obvineného vypovedal iba k osobe, sťažnosť voči
uzneseniu o vznesení obvinenia si nepodal, a k samotnému skutku využil svoje právo nevypovedať.

Neskôr pri realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu pred súdom už poprel spáchanie skutku v celom
rozsahu, ale ku skutku sa podrobne vyjadril. Neobstojí teda námietka obžalovaného, že nebol vo veci
vypočutý po vznesení obvinenia, keďže mu taká možnosť bola daná nielen v prípravnom konaní,
ale aj pred súdom. Samotné ignorovanie pojednávaní súdu /celkovo súd vytýčil vo veci 9 hlavných
pojednávaní, na ktoré sa obžalovaný nedostavil/ zo strany obžalovaného nemôže byť v žiadnom prípade

posudzované ako odňatie mu práv v trestnom konaní, ale naopak, ako jeho osobný postoj tieto svoje
práva nevyužiť, hoci mu ich uplatnenie v trestnom konaní bolo v plnej miere umožnené. Preto krajský
súd zamietol návrh obžalovaného na jeho opätovné vypočutie.

Poškodený U. O. a jeho manželka T. O. od začiatku trestného stíhania jednoznačne usvedčovali

obžalovaného zo skutku. Obaja boli riadne poučení ako svedkovia o povinnosti vypovedať pravdu a
nič nezamlčovať, a o následkoch krivej výpovede. Poškodený U. O. na svojich tvrdeniach zotrval aj
pri konfrontácii tvárou v tvár obžalovanému. Ich výpovede podporila aj svedkyňa - F.. Y. O., a hoci
táto vypovedala len o tom , čo jej uviedol poškodený U. O. nemožno jej výpoveď posudzovať ako
neobjektívnu resp. nepreukazujúcu vinu obžalovaného a to iba preto, že ide o svedkyňu nepriamu.

Uviedla aj, že obžalovaného videla v dome poškodeného, pričom tento nemal iný dôvod navštevovať
rodinu poškodeného len ako v súvislosti s trestnou činnosťou kladenou mu za vinu. Práve výpovede
nepriamych svedkov sú spôsobilé na to, aby bola preverená hodnovernosť výpovedí svedkov priamych.
Navyše dôkazy je súd povinný vyhodnocovať tak jednotlivo, ako aj v ich celku.V súlade s výpoveďami vyššie uvedených svedkov je navyše aj znalecký posudok preukazujúci
skutočnosť,žepráveobžalovanýjepisateľomtextovpredloženýchpoškodenýmvkonaní.Ztýchtotextov

jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný píše poškodenému ohľadom jeho syna U.. Tieto texty preukazujú
pravdivosť tvrdení poškodeného a jeho manželky, či nepriamej svedkyne Y. O.. Preto námietkam o
nevine, resp. nesprávne súdom vyhodnotených dôkazoch o vine, zo strany obžalovaného, odvolací
súd prisvedčiť nemohol. Čo sa týka námietky obžalovaného ohľadom toho, že nie je zrejmé z akého
obdobia sú tieto listiny, o ktorých znalec tvrdí, že ich písal obžalovaný, tu je nevyhnutné zdôrazniť, že

sa v týchto spomína syn poškodeného /uvedený ako U./, za ktorým manželka poškodeného mala byť. Z
uvedenej listiny je zrejmé, že ide o obdobie, kedy manželka poškodeného navštevovala syna vo väzbe.
Obžalovaný jej v listine vyslovene uviedol: „aby U. povedala, že to má vybavené“. Uvedený text písaný
bez pochýb obžalovaným znovu len umocňuje verziu poškodeného a jeho manželky, že im obžalovaný
sľuboval nejaké vybavenie pre syna . Zároveň texty odkazov písaných obžalovaným poškodenému
preukazujú aj tú časť tvrdení poškodeného a jeho manželky, že to bol práve obžalovaný , ktorý inicioval

ich stretnutia, a kontaktoval ich nielen osobne. Obranu obžalovaného , kedy nemohol namietať znalecký
posudok z odboru písmoznalectvo , ktorý ho určil ako autora textov doručených poškodenému, namieta
obdobie vzniku textov , považoval odvolací súd za účelovú.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozhodnutia prvostupňového súdu ohľadom viny obžalovaného, a na toto odôvodnenie odkazuje.

Na záver ohľadom viny krajský súd dopĺňa, že len absencia odvolania prokurátora podaného v
neprospech obžalovaného bránila odvolaciemu súdu posúdiť skutok obžalovaného ako trestný čin
podvodu podľa § 221 ods. 4 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., kde dolná hranica trestnej

sadzby je desať rokov, keďže obžalovaný od poškodeného pýtal aj sumu 200.000,- Eur.

Odvolací súd následne preskúmal aj výrok o treste, a dospel k nasledovnému záveru. Trest, ktorý
bol súdom prvého stupňa obžalovanému uložený na dolnej hranici podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. upravenej
trestnej sadzby, keďže obžalovanému bola zistená jedna poľahčujúca a žiadna priťažujúca okolnosť v

trvaní 14 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov plne zodpovedá
požiadavkám a kritériám uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. , ktoré upravuje účel
trestu. Zároveň takýto trest zodpovedá aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie, a je aj trestom
primeraným a spravodlivým, vyslovene potrebným na nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Keďže odvolací súd až na verejnom zasadnutí zistil, že škoda bola poškodenému v celom rozsahu
priznaná v civilnom konaní, a to právoplatným rozhodnutím civilného súdu, a toto rozhodnutie na
verejnom zasadnutí odvolací súd v celom rozsahu oboznámil, bolo potrebné zrušiť výrok o náhrade
škody uvedený v odvolaním obžalovaného napadnutom rozsudku. Hoci Trestný poriadok v ustanovení
§ 329 v prípade zrušenia výroku o náhrade škody, ak odvolací súd o tomto nerozhodne sám zaväzuje

odkázať poškodeného na civilný proces, odvolací súd tak neurobil, nakoľko už v civilnom konaní bolo
o nároku poškodeného právoplatne rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.