Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204711
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219204711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v sporovej veci žalobkyne: Mgr. H. L., nar. XX.X.XXXX,
adresa trvalého pobytu J. U., I. ulica číslo XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: Capitol Legal Group,
advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 257 211, adresa sídla Bratislava, Digital Park III, Einsteinova 19,
proti žalovanému: 1/ H. L., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J. U., I. ulica číslo X a žalovanému:

2/ AFC Invest a.s., IČO: 46 082 883, adresa sídla Bratislava, Tomášikova ulica číslo 17, o určenie
vlastníckeho práva, rozhodujúc o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17C/37/2019-61 z 19. decembra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného 1/ sa o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k
nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., obec J. U., okres Dunajská Streda
zapísaných na LV č. XXX, č. XXXX a č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda na návrh
žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek

nakladania, najmä scudzenia, zaťaženia právami tretích osôb alebo iného znehodnotenia nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., obec J. U., okres Dunajská Streda

a) zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu Dunajská Streda ako:
- polyfunkčná budova súpisné číslo XXX postavená na parcele registra "C" číslo 1724/4;
- garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele registra "C" číslo 1724/5;

- parcela registra "C" číslo 1724/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 206 m2;
- parcela registra "C" číslo 1724/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2;
- parcela registra "C" číslo 1724/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2;
- parcela registra "C" číslo 1725/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2;
- parcela registra "C" číslo 1725/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2

b) zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda ako :
- rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra "C" číslo 1141/10;
- parcela registra "C" číslo 1141/10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2;

c) zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda ako:
- rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra "C" číslo 1143/7;

- parcela registra "C" číslo 1143/5 ostatná plocha o výmere 219 m2;
- parcela registra "C" číslo 1143/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2;- parcela registra "C" číslo 1143/8 ostatná plocha o výmere 486 m2;
- parcela registra "C" číslo 1143/9 ostatná plocha o výmere 209 m2;
- parcela registra "C" číslo 1143/10 ostatná plocha o výmere 191 m2.

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že žalobkyňa bola ku dňu 8.10.2019 vlastníčkou nehnuteľnosti
uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 5.12.2019 ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti
figuruje žalovaný 2/, na ktorého previedol vlastníctvo týchto nehnuteľností žalovaný 1/ ihneď potom ako
mal on tieto nehnuteľnosti nadobudnúť právnym úkonom, ktorého existenciu žalobkyňa neguje (kúpna

zmluva zavkladovaná do KN pod číslo V 8221/19) a uvádza, že k tomuto scudzeniu nehnuteľností mohlo
dôjsť v dôsledku trestného činu.

1.2.2 Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie má priamu väzbu vo veci samej, v ktorom sa
žalobkyňadomáhaurčenia,žejevýlučnouvlastníčkounehnuteľností,ktorébolipredmetomdanejkúpnej
zmluvy ako aj ďalšieho prevodu a zároveň žalovaný 2/ nie je ich vlastníkom.

1.2.3 Dátum uzavretia prvej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je 30.1.2017, pričom k zápisu
vlastníckeho práva došlo až 18.10.2019.

1.2.4 Žalobkyňa popiera, že by podpis na prvotnej kúpnej zmluve medzi ňou a žalovaným 1/ patril jej

a je zjavné, že v zmluve boli bez vedomia žalobkyne rukou dopísané pozemky, ktoré v čase údajného
podpisovania žalobkyňou ani neexistovali.

1.2.5 Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 20C/46/2019-34 z 11.11.2009
vyplýva skutočnosť uvedená v skoršom návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, že dňa

21.10.2019 žalobkyňa telefonicky kontaktovala žalovaného 1/, ktorý jej oznámil, že ani on údajne nemá
vedomosť o tom, že by sa mal stať vlastníkom nehnuteľností.

1.2.6Žalovaný1/napriektelefonickémuupozorneniuzostranyžalobkyneanariadenémuneodkladnému
opatreniu v predchádzajúcej veci uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ a previedol na neho

nehnuteľnosti ku dňu vkladu 13.11.2019.

1.2.7 V zmluve je obsiahnutá dohoda o prevzatí, ťarchy zo záložnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá
medzi žalobkyňou a záložným veriteľom, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva žalovaného 2/,
osobou žalovaného 1/, ako spôsob uhradenia kúpnej ceny podľa zmluvy, pričom však toto záložné právo

je doposiaľ zapísané v katastri nehnuteľností a nedošlo k jeho výmazu na základe uvedenej skutočnosti.

1.2.8 Žalobkyňa má podozrenie, že postup žalovaných môže byť koordinovaný s cieľom, aby záložný
veriteľ Ing. Y. K. prostredníctvom ním personálne prepojenej obchodnej spoločnosti - žalovaného 2/,
nadobudol nehnuteľnosti, prípadne aj bez úhrady kúpnej ceny, napríklad dôsledku neformálnej dohody

o prepadnú zálohu.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobkyne (ako vlastníčky nehnuteľností) na bezodkladnú úpravu
pomerov - obmedzenie práva žalovaného 2/ nakladať s nehnuteľným majetkom špecifikovaným v
návrhu, z dôvodu hrozby bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne podľa § 324 ods. 1 a § 325 ods.

1 a ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov) a dospel k záveru, že z obsahu návrhu na nariadenie odkladného opatrenia ako aj z jeho
príloh má súd za osvedčené, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu
spôsobom navrhovanými žalobkyňou.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňou uplatňovaný nárok nie je zjavne
neopodstatnený a žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhužalobkynenanariadenieodkladnéhoopatreniajezachovanieexistujúcehofaktickéhoaprávneho
stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z jej dôvodnej obavy, že by
žalovaný 2/ eventuálnym prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, alebo iným

faktickýmčiprávnymzaťažením(znehodnotením)predmetnýchnehnuteľnostimoholspôsobiťzhoršenie
právneho (ale i faktického) postavenia v spore vo veci samej, v ktorom sa chce domáhať určenia, že je
vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia, prípadne že by tým mohlo dôjsť knezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
respektíve s veľkými obtiažami.

1.5 Ak by žalovaný 2/ predmetnú nehnuteľnosť scudzil a previedol na ďalšiu osobu alebo by túto
nehnuteľnosť zaťažil, respektíve inak znehodnotil, žalobkyňa by bola nútená sa domáhať svojich
práv v súdnom konaní voči ďalšej osobe, a to aj za prípadných odlišných (pre ňu nevýhodnejších)
hmotnoprávnych podmienok. Navyše je tu na základe skutočností prezentovaných žalobkyňou dôvodná
obava, že k prvotnému scudzeniu nehnuteľností z vlastníctva žalobkyne mohlo dôjsť dôsledku trestného

činu, vo veci ktorého prebieha v žalobe označené trestné konanie (súdom overená skutočnosť), v rámci
ktorého podľa obsahu návrhu mala žalobkyňa požiadať aj o vyhotovenie písmoznaleckého posudku za
účelom verifikácie pravosti podpisu na kúpnej zmluve. V danej súvislosti považoval súd za významné
pre osvedčenie obavy z potenciálnej hrozby nebezpečenstva ohrozenia práv žalobkyne predovšetkým
tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 5, 6, 8, 9, 10, 12 a 13 jej návrhu.

1.6 Z vyššie uvedených dôvodov súd bol toho názoru, že na nariadenie odkladného opatrenia po
začatí súdneho sporu tu môže stačiť všeobecná potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval
ku dňu začatia konania (t.j. zabezpečiť, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v
čase začatia konania), a tým zabrániť ohrozeniu, že súdny spor by sa mohol zbytočne predlžovať
dôsledku zmeny strán sporu, a to v spojitosti so súčasným dôvodným predpokladom možného

vzniku reálneho nebezpečenstva ohrozenia v tomto konaní uplatňovaných práv a právom chránených
záujmov žalobkyne pri (prípadne aj koordinovanom) pokračovaní v reťazci úkonov popísaných v
predchádzajúcom odseku odôvodnenia uznesenia pri vývoji vlastníckych a záložných vzťahov k
predmetným nehnuteľnostiam, na čo je reálny a vysoký predpoklad vzhľadom na doterajší, v posledných
mesiacoch značne urýchlený vývoj týchto vzťahov.

1.7 Za daných okolností nie je potrebné čakať až do začatia prípadnej realizácie úkonov žalovaného
2/ smerujúci k nakladaniu s nehnuteľnosťami, pretože za takého stavu by už nemuselo byť možné
nariadenie odkladného opatrenia, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu bola neefektívna,
oneskorená a iluzórna.

1.8 Súd považoval zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného 2/ za primeraný vyššie
uvedenému sledovanému legitímnemu účelu, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia
nevznikne žalovanému 2/ žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny i faktický vzťah k
predmetným nehnuteľnostiam sa nariadením neodkladným opatrením zásadne nemení a jeho právo

nakladať s nimi bude obmedzené iba načas začatého konania vo veci samej, čím nebude vytvorený
nenávratný stav. Za daného stavu, vzhľadom na osvedčenú naliehavosť poskytnutia ochrany pritom súd
považoval výber procesného prostriedku žalobkyne, čiže návrh na nariadenie odkladného opatrenia za
pochopiteľný, vhodný a v danej situácii ako primeraný a účinný prostriedok ochrany práv.

2.1 Takéto rozhodnutie napadli riadnym a včasným odvolaním žalovaní s návrhom na jeho
zrušenie, resp. zmenu zamietnutím návrhu žalobkyne z dôvodu, že súd prvej inštancie procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a vec
aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. g), a písm. h) C.s.p.).

2.2Naodôvodneniesvojhoodvolaniauviedli,žepredmetnénehnuteľnostibolinažalobkyňuprevedenéz
dôvodu rozvodového konania rodičov žalobkyne a žalovaného 1/, v rámci, ktorého bola matka žalobkyne

a žalovaného 1/ finančné vydieraná manželom. Z toho dôvodu chceli previesť nehnuteľnosti na deti,
avšak žalovaný 1/ v tom čase ešte nebol plnoletý. Nehnuteľnosti teda previedli na žalobkyňu, ktorá sa
o tieto nehnuteľnosti nikdy nestarala ani nehradila finančné náklady spojené s ich údržbou, neplatila za
ne dane a podobne, teda bola vlastníčkou nehnuteľností len de iure, avšak de facto ich nevlastnila.

2.3 Dňa 20.12.2011 poskytol Ing. Y. K. (predseda predstavenstva žalovaného 2/ matke žalobkyni
peňažné prostriedky vo výške 700.000 eur (v zmysle zmluvy o pôžičke), a to za účelom poskytnutia
finančnej pomoci rodine potom, čo v rodine žalobkyne a žalovaného 1/ nastala zlá finančná situácia.
Finančné prostriedky boli v značnej miere použité na životné potreby a na štúdium žalobkyne a bola znich aj zrekonštruovaná nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXX. Dlžná suma však doposiaľ veriteľovi
vrátená nebola a tak veriteľovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania, ako aj na zmluvnú pokutu.

2.4 Kúpna zmluva z 26.5.2016, ktorou žalobkyňa previedla sporné nehnuteľnosti na žalovaného 1/
bola vyhotovená na základe podnetu Ing. Y. K. a matky žalobkyne, vzhľadom na zmenu správania sa
žalobkyne voči veriteľovi. Predmetnú kúpnu zmluvu žalovanému 1/ odovzdala s overeným podpisom
samotná žalobkyňa. Kúpnu zmluvu žalovaný 1/ podpísal až 30.1.2017 a návrh na vklad bol podaný
až 16.10.2018 z dôvodu, že Ing. Y. K. je blízkym priateľom rodiny žalovaného 1/ a preto sa rozhodol

vytvoriť priestor na splatenie dlhu matky žalobkyne. Zmluva bola okrem iného zavkladovaná nielen z
dôvodu nesplatenia dlžnej sumy v zmysle zmluvy o pôžičke z 20.12.2011, ale z dôvodu nevhodného
správania sa žalobkyne voči Ing. Y. K.. Prevod nehnuteľností zo žalobkyne sa mal uskutočniť práve na
žalovaného 1/ z dôvodu, že žalovaný 1/ (na rozdiel od žalobkyne) má záujem na vyrovnaní dlhu jeho
rodiny voči Ing. Y. K.. Žalovaný 1/ sa s Ing. Y. K. dohodli, že žalovaný 1/ sa v budúcnosti stane členom
predstavenstva žalovaného 2/, nehnuteľnosti sa prevedú na žalovaného 2/ a zriadi sa vecné bremeno

doživotného užívania v prospech osôb žijúcich v domácnosti.

2.5 Dňa 7.11.2019 previedol žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ (rozhodnutie
o povolení vkladu bolo vydané 13.11.2019) a až následne sa dozvedel o vydaní uznesenia spis.
zn. 20C 46/2019-34, a tak jeho konanie ako aj konanie žalovaného 2/ nie je možné hodnotiť ako

nedobromyseľné.

2.6 V zmysle dohody žalovaných bolo dňa 14.11.2019 zriadené vecné bremeno v prospech
oprávnených: Mgr. H. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, J. U. (matka žalobkyne a žalovaného
1/) a Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež (stará matka žalobkyne a žalovaného 1/), o ktorom príslušný

katastrálny úrad rozhodol dňa 26.11.2019. Vecné bremeno bolo zriadené práve z toho dôvodu, že
predmetné nehnuteľnosti stále fakticky patrili rodine žalovaného 1/, a teda oprávneným.

2.7 Podaním doručeným súdu prvej inštancie 8.1.2020 žalovaní požiadali o odklad vykonateľnosti
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a to po dobu, kým súd nerozhodne o odvolaní

žalovaných dôvodiac, že výkonom rozhodnutia by mohla vzniknúť neprimeraná ujma žalovaným a
zároveň podnikateľská činnosť žalovaného 2/ by mohla byť ohrozená.

3.1 Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhla
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

3.2 Zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo
bez jej súhlasu a vedomia a ďalej poukázala na to, že pokiaľ aj Ing. Y. K. poskytol jej matke pôžičku v roku
2011, na zabezpečenie ktorej zriadil záložné právo na sporných nehnuteľnostiach, táto jeho pohľadávka
sa stala v dôsledku jej premlčania súdne nevymáhateľnou a premlčané je i záložné právo.

3.3 Poprela tvrdenia žalovaných uvedené v ich odvolaní o dôvodoch prevodu nehnuteľností na
žalobkyňu, ako aj o nátlaku otca na matku v čase keď sa predmetný prevod uskutočnil, o tom, že by sa
žalovaný 1/ stal členom predstavenstva žalovaného 2/ a že by sa s Ing. K. stretávala. Poukázala na to,
že nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXX pre katastrálne územie J. U. nadobudla na základe kúpnej

zmluvy a za ich kúpu riadne zaplatila kúpnu cenu.

3.4 Nedôvodná je námietka žalovaných o strate ekonomickej hodnoty sporných nehnuteľností, nakoľko
neodkladným opatrením im nebolo zakázané nehnuteľnosti užívať a navyše žalovaní nikdy neboli
oprávnenými vlastníkmi nehnuteľností a na ich nadobudnutie nevynaložili žiadne finančné prostriedky.

3.5 Zrušením neodkladného opatrenia, respektíve odkladom jeho vykonateľnosti by došlo k
nenávratnému porušeniu práv žalobkyne.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu sa žalobkyne k ich odvolaniu zotrvali na svojich

doterajších tvrdeniach a navrhli odvolaním napadnuté rozhodnite súdu prvej inštancie zmeniť a návrh
na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť. Spochybnili názor žalobkyne, že pohľadávka záložného
veriteľa je premlčaná, poukazujúc na Dodatok číslo 1 ku Zmluve o pôžičke z 31.12.2012, ktorým
došlo k predĺženiu doby splatnosti pôžičky do 30.12.2018. Popreli vyjadrenie žalobkyne, že by kúpnucenu za kúpu nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX zaplatila a že by pôvodnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX bola stará matka Q. T., ktorá predmetné nehnuteľnosti
darovala žalobkyni. V závere svojho vyjadrenia ďalej poukázali na to, že žalobkyňa sa na viacerých

dokumentoch podpisovala iným spôsobom a preto vyzvali žalobkyňu, aby uviedla, akým spôsobom sa
skutočne podpisuje.

5. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.

a contrario) dospel k záveru, že bolo podané neoprávnenou osobou - odvolanie žalovaného 1/ smeruje
voči rozhodnutiu, ktorým bola uložená povinnosť výlučne žalovanému 2/ (§ 359 C.s.p.), preto je potrebné
odmietnuť ho (§ 386 písm. b) C.s.p.).

6.1Podľa§386písm.b)C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

6.2 Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúceho civilného procesného
kódexu, C.s.p. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo
podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.

Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu
posledného procesného úkonu urobeného žalobcom v priebehu konania na súde prvej inštancie, s
výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle, či
výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu. Tento stav sa označuje ako "formálna ujma". Pri skúmaní toho,
či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného, sa môže formálna ujma uplatňovať len vtedy, ak

bol protižalobcom, to znamená, ak si v konaní uplatnil svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak tak neurobil, zisťuje sa u žalovaného takzvaná "materiálna ujma". Tá sa určuje tým, či vydané
rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky
rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinnosti) a či preto u nej
existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné nerozhodnutie vo svoj prospech.

6.4 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd odvolaním napádaným uznesením uložil
povinnosť výlučne žalovanému 2/ zdržať sa nakladania alebo iného znehodnotenia tam špecifikovaných
nehnuteľností bez toho, aby rozhodol o akýchkoľvek právach alebo povinnostiach žalovaného 1/, teda,
aby právne účinky rozhodnutia zhoršovali právne postavenie žalovaného 1/.

6.5 Takéto rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný 1/ (okrem žalovaného 2/) s návrhom na jeho
zmenu zamietnutím návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Keďže podmienka prípustnosti podania opravného prostriedku v prípade žalovaného 1/ nebola

splnená (odvolanie žalovaného 1/ smerovalo voči výroku rozhodnutia, ktorého právne účinky
nezhoršovali právne postavenie odvolateľa a nespôsobovali mu žiadnu ujmu na jeho právach), odvolací
súd sa nemohol odvolaním meritórne zaoberať a toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) C.s.p..

8. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2/, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 d) C.s.p.), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, f/ a g/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..9.1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, pod spisovou značkou
17C/37/2019 je žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., obec J. U., okres Dunajská Streda zapísaných na LV

č. XXX, č. XXXX a č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda (ďalej len „nehnuteľnosti“). V tomto
prebiehajúcomkonanížalobkyňapodalaajnávrh nanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmmásúd
uložiť žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä scudzenia, zaťaženia právami tretích
osôb alebo iného znehodnotenia nehnuteľností.

9.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a vec

aj nesprávne právne posúdil.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v bode
1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou
uplatneného nároku), ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o splnení procesných podmienok na

nariadenie neodkladného opatrenia súdom, ako aj o potrebe považovať návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia za dôvodný) s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd odkazuje
na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd dospel
k záveru, že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi bolo potrebné prijať záver

o osvedčení základných skutočností potrebných pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov strán, ako základného predpokladu za splnenia ktorého môže súd nariadiť neodkladné
opatrenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

12. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanému 2/ aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že takáto námietka je spôsobilým

odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému
zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie

sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd musí
konštatovať, že žalovaný 2/ vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
iba deklaroval, ale žiaden konkrétny nesprávny procesný postup neuviedol a tak nemohol byť ani
predmetom prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi

(§ 380 ods. 1 C.s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd bol
oprávnený a povinný zaoberať konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom
nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods.
1 C.s.p., ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací
dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním

je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako hozistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a ktorý ako bolo uvedené už v bode 11. tohto rozhodnutia
vyplýva zo žalobkyňou súdu predložených listinných dôkazov a osvedčených skutkových okolností
rozhodných pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho je

potrebné doplniť, že podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie a to jak pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu sporovej
strany, tak aj pre jeho prieskum odvolacím súdom. Skutkové okolnosti za akých došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňou, prípadne dôvody, pre ktoré žalovaný 1/
previedol nehnuteľnosti na žalovaného 2/, uvádzané žalovanými v podanom odvolaní, vzhľadom na

charakter rozhodnutia (vychádzajúci z potreby bezodkladnosti úpravy pomerov) a charakter návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia - návrhu na poskytnutie ochrany práv vlastníkovi (spôsobom
umožňujúcim zachovať skutkový a právny stav, aký existoval v čase začatia súdneho konania o určenie
vlastníckeho práva), ktorý podľa jeho tvrdení bez svojho vedomia a súhlasu stratil vlastnícke právo k
nehnuteľnému majetku, neboli pre rozhodnutie vo veci súdu prvej inštancie v čase rozhodovania známe,
avšak ale ani podstatné, pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

Povinnosť bezodkladnosti konania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladá súdu
§ 328 ods. 2 C.s.p., ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Neodkladné opatrenie slúži na
poskytnutie rýchlej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a tak pri jeho nariadení súd nemusí dodržať
formálny postup na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. Pre
jeho nariadenie stačí, ak navrhovateľ osvedčí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhnutým

spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že aj pre odvolací súd platí, že pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav (hmotnoprávny aj procesný) v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Práva
osoby, ktorá je dôvodne nariadeným a trvajúcim neodkladným opatrením obmedzená, sú chránené
prostredníctvom § 338 C.s.p. a osobitným ust. zodpovednosti navrhovateľa za škodu a inú ujmu, ktorá
neodkladným opatrením vznikla (§ 340 C.s.p.).

14. Neobstojí preto len všeobecná námietka žalovaného 2/ o tom, že súd prvej inštancie procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ako ani
o nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd konštatuje, že žalovaný 2/
v odvolacom konaní nepredniesol žiadne nové podstatné námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal
súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre
rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia

poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

15. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil bez toho, že by rozhodoval o návrhu žalovaných o odklade vykonateľnosti
napádaného rozhodnutia, nakoľko na to nebol žiaden dôvod. Odvolací súd rozhodol o odvolaní

bezodkladne, do 5 dní odo dňa predloženia mu spisu súdom prvej inštancie.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.). O tomto nároku rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).