Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010248
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117010248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich M.. V. M. V. A. G., v trestnej veci obžalovaného O. Y., stíhaného pre pokračovací zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2017, t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. Y. L. O. I. F. O. V. D., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvalým bydliskom C. Č..
XX, okres N. N., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
ul. Komenského č. 7 od 31.01.2017,

sa podľa § 285 písm. a) Tr. por.

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 30. 03. 2017 sp. zn. XPv XXX/
XX/XXXX-XX za pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,

b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12. 2016, § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe,
že od roku 2008 do 25. novembra 2016 v Harmanci, okres Banská Bystrica v byte na adrese C. Č..
XX svoju bývalú manželku I. Y. psychicky týral tak, že minimálne štyrikrát do mesiaca chodil domov
pod vplyvom alkoholu, kedy búchal dverami, búchal rukami po stole, vulgárne jej nadával, ponižoval
ju slovami „špina, lenivá, prašivá, hyena, kurva", pričom takto jej pravidelne nadával bez akejkoľvek
zámienky aj v čase, keď bol triezvy, správal sa k nej hrubo, kontroloval ju, sledoval, čo rozprávala do
telefónu, keď odchádzala z domu, nadával jej a tvrdil, že ide za frajerom, odopieral jej spánok tým, že

ju zobudil a pýtal sa, kde bola nejaká vec v byte, kedy následne od nej vyžadoval, aby mu danú vec
ukázala, keď pozerala televíziu, prišiel za ňou a donútil prepnúť, rozkazoval jej, kedy mohla prať, žehliť,
hovoril jej, že je tučná, že prečo „žerie“, pričom 23. novembra 2016 v čase okolo 16.30 h. prišiel z krčmy
domov pod vplyvom alkoholu, vulgárne jej nadával, zahnal sa na ňu, že ju udrie, od čoho upustil a
následne sa jej vyhrážal tým, že zoberie palicu a udrie ju po hlave, čím I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. Č.. XX spôsoboval dlhodobé psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 30.
03. 2017 obžalobu sp. zn. X A. XXX/XX/XXXX-XX na obvineného O. Y. pre pokračovací zločin týraniablízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd v súlade zo zásadou náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku
vykonal hlavné pojednávanie na ktorom realizoval dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného,
poškodenú I.Í. Y., svedkov H. Y., O. Y., P. C., N. Z., prečítal znalecké posudky a listinné dôkazy a dospel
k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný O. Y. sa obhajoval tým, že sa skutku nedopustil a že je nevinný. Uviedol, že s poškodenou
I. Y. bývajú v spoločnej domácnosti asi 28 rokov a vychovali spolu 3 deti. Pred 8 rokmi sa rozviedli a
pre neschopnosť riešiť bytovú otázku iným spôsobom sú nútení spolu žiť v spoločnom byte. Syn O.,
ani dcéra O. už s nimi nežijú, osamostatnili sa, syn žije a pracuje v Belgicku a dcéra asi 7 rokov býva
so svojím priateľom. V spoločnej domácnosti s nimi zostal bývať len syn H., ktorý chodí pracovať na
týždňovky a domov sa vracia sporadicky. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal spôsobom uvedeným

v obžalobe, ani ju od rozvodu, čo je cca 8 rokov, nikdy neudrel. Pripustil len, že počas spolužitia sa s
poškodenou často hádali a že jej pri tom aj nadával, ale boli to len bežné hádky, ktoré nevybočovali zo
štandardnej formy ich komunikácie. Alkoholické nápoje požíva cca 2x do mesiaca v závislosti od toho,
ako má peniaze. Odmietol, že jej odopieral spánok, kontroloval jej telefonickú komunikáciu, že sa k nej
správal hrubo, že na ňu zobral palicu atď. Každý z nich má v predmetnom byte vyčlenenú svoju izbu s

TV a spolu užívajú len spoločné priestory.

Svedkyňa - poškodená I. Y., manželka obžalovaného využila na hlavnom pojednávaní svoje právo
vyplývajúce z § 130 ods. 2 Tr. poriadku a vo veci odmietla vypovedať. Prokurátorka preto navrhla čítať
jej výpovede z prípravného konania. V prípravnom konaní poškodená vypovedala celkovo tri krát, dňa

16. 12. 2016 (č.l. 73 - 83) a to ešte pred vznesením obvinenia (obvinenie bolo obžalovanému vznesené
uznesením vyšetrovateľky OR PZ BB dňa 23. 01. 2017), ďalej po vznesení obvinenia dňa 23. 01. 2017
(č. l. 84 - 89) a dňa 06. 03. 2017 ( č. l. 95 - 104). Aby bolo možné tieto výpovede na hlavnom pojednávaní
čítať bolo potrebné, aby boli v prípravnom konaní vykonané zákonným spôsobom (§ 263 ods. 4 Tr.
poriadku). Aby bolo možné konštatovať, že tieto výpovede boli v prípravnom konaní vykonané zákonným

spôsobom bolo nutné, aby boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, čo znamená, že obžalovaný resp.
jeho obhajca mali reálnu možnosť sa úkonu zúčastniť, klásť svedkovi otázky a tak realizovať svoje
právo na obhajobu. Toto právo - zúčastniť sa plánovaného výsluchu - môže obžalovaný v prípravnom
konaní realizovať až vtedy, ak bol o tomto úkone vyšetrovateľkou riadne a včas upovedomený a až
potom sa môže prípadne účasti na tomto úkone vzdať. Nič na tom nemení fakt, že obžalovaný v

prípravnom konaní, po poučení obvineného podľa § 213 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil: „Tomuto poučeniu
som porozumel a nežiadam byť vyrozumený o takomto úkone“. Obžalovaný, resp. jeho obhajca, musí
mať vždy primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpoveď svedka a to už v prípravnom konaní alebo
v konaní pred súdom, pretože inak by bolo jeho právo na obhajobu skrátené takým spôsobom, ktorý je
nezlučiteľný z čl. 6 Dohovoru (vec Unterpetinger verzus Rakúsko - rozsudok z 24. novembra 1986; vec

Kostovski verzus Holandsko - rozsudok z 20. novembra 1999; vec Luca verzus Taliansko - rozsudok z
27. Februára 2001, vec Craxi verzus Taliansko - rozsudok z 5. decembra 2002 a ďalšie). Vyšetrovateľka
musí pri výsluchu osôb, ktoré sú k obžalovanému osobami blízkymi podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku
postupovať predvídateľne v tom, že tieto osoby môžu na hlavnom pojednávaní využiť svoje právo a
odmietnu vypovedať, ako tomu bolo aj v tomto prípade, a potom nebudú splnené podmienky na čítanie

takýchto výpovedí na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o výpovede poškodenej z prípravného konania
kontradiktórne bola vykonaná len výpoveď poškodenej zo dňa 06. 03. 2017 (č. l. 95 - 104), ostatné
výpovede zo dňa 16. 12. 2016 a zo dňa 23. 01. 2017 boli vykonané bez prítomnosti obžalovaného alebo
jeho obhajkyne, ktorí neboli o týchto úkonoch upovedomení, teda nemali možnosť realizovať svoje právo
na obhajobu, čo má za následok, že tieto výpovede nemohli byť na hlavnom pojednávaní prečítané a

v trestnom konaní sú nepoužiteľné.
Pokiaľ ide o obsah výpovede poškodenej zo dňa 06. 03. 2017 (č. l. 95 -104) tá zotrvala na tom, že sa
cíti byť zo strany obžalovaného týraná. Konkrétne akým spôsobom však už neuviedla. Po rozvode ju
obžalovanýneudrel,lensaňuzaháňalaslovnenaňuútočil.Fyzickyjubilvčase,keďbolieštemanželmi,
keď prišiel ožratý z krčmy. Keď ju udrel urobil jej modrinu. Vážnejšie zranenia jej vtedy nespôsobil. Na

lekárskom ošetrení vtedy nebola. Hanbila sa, že obžalovaný robí bodrel, preto to nikomu neoznamovala.
Po rozvode ju už nenapadol ani raz. V správaní obžalovaného nie je rozdiel keď je triezvy a keď je opitý,
správa sa rovnako. Nadáva jej rovnako aj keď je triezvy. Keď je opitý nadáva jej ešte viac. Myslela tým,že keď si trošku vypije nadáva ako nepríčetný a keď má už riadne vypité, vtedy nadáva menej. Viac k
veci neuviedla.

Aj svedkovia H. Y. a O. Y., deti obžalovaného využili na hlavnom pojednávaní svoje právo a podľa §
130 ods. 2 Tr. poriadku odmietli vypovedať. Potom boli na návrh prokurátorky podľa § 263 ods. 4 Tr.
poriadku čítané ich výpovede z prípravného.

Svedok H. Y. v prípravnom konaní vypovedal dva krát, dňa 22. 12. 2016 (č.l. 105 - 108), ešte pred

vznesením obvinenia a nie kontradiktórne, a následne dňa 13. 03. 2017 (č. l. 109 - 113) už za prítomnosti
svojej obhajkyne, čo je výpoveď, ktorá bola použiteľná aj na hlavnom pojednávaní z hľadiska možnosti
jej čítania.
Vypovedal tu, že býva spolu s mamou I. a obžalovaným, ktorý je jeho otec. Väčšinu dňa trávi mimo domu,
lebo si privyrába ako robotník. Je toho názoru, že obžalovaný mamu psychicky týral, komandoval ju,
keď mal vypité, kričal, urážal ju, vykrikoval jej hlúposti, napríklad, že ho podvádza. Obžalovaný si každý

deň našiel niečo, napr. že neboli uložené lyžičky, alebo mu nejaká lyžička chýbala, kedy hneď začal
kričať, hulákať, nadávať, že sú „darební“, že mame sa nechce robiť a že robia iba bodrel. Obžalovaný sa
pritom vyjadroval vulgárne. Keď bol triezvy, bolo toho menej, ale aj tak si vždy niečo našiel, komentoval
veci a nadával. Keď mal vypité, bolo to horšie. Obžalovaný sa mame neraz vyhrážal. V minulosti bol
aj v CPZ-ke kvôli vyhrážkam voči nim. Rodičia sú už niekoľko rokov rozvedení, avšak stále bývajú pod

jednou strechou, každý má svoju izbu. V minulosti sa stalo, že obžalovaný chcel matku fyzicky napadnúť,
čomu on zabránil. Vtedy sa to riešilo aj na polícii ako priestupok alebo trestný čin. Obžalovaný dostal
za správanie voči nim aj podmienku. Odvtedy pred ním obžalovaný mamu fyzicky nikdy nenapadol.
Obžalovaný pil len vtedy, keď mal peniaze. Mame pravidelne vulgárne nadával. Našiel si hocijakú
zámienku, aby jej mohol nadávať. Veľakrát išlo o banálne veci. Viackrát mu dohováral, ale nepomohlo

to. Keď obžalovanému povedal, že zavolá policajtov, ak neprestane, tento mu odpovedal, že nech prídu,
že aj tak mu nič nespravia. Mame v tej súvislosti povedal, že zase bude za ňu pokutu platiť. Mame
nadával, že je „kurva, piča“. Tiež jej hovoril, že je „Lady Diana“, že sa jej robiť nechce. Nič nebolo dobre,
čo urobila. Obžalovanému by pomohlo nejaké liečenie. Tento je dlhodobo nezamestnaný. Súd rozhodol,
že musí prispievať na bývanie 50,- €. Ostatné veci platil on s mamou. Stravu a ostatné veci by si mal

obžalovaný zabezpečovať sám, ale on tomu nerozumie. Myslí si, že má doma všetko zadarmo a aj si to
nárokuje. Obžalovaný sa doma najedol a potom všade tvrdil, že doma nič neje, že mu nič nedajú. Keď
začal doma húkať, bol ako zmyslov zbavený. Trvalo to niekedy 5 minút, inokedy aj 30. Niekedy si len tak
pre seba šomral. Mama to zle znášala, nakoľko má vysoký tlak, bolo jej zle, inokedy plakala od nervov.
Naposledy robil doma scénu kvôli zapaľovaču, kedy začal hádku a kričal na mamu. Na druhý deň išla

podať oznámenie na polícii. Mama mu povedala len to, že obžalovaný robil doma zase bodrel. Nevedel
uviesť, či sa jej obžalovaný aj vyhrážal. Jemu stačí, keď mu mama povie, že obžalovaný robil doma zase
bodrel alebo vyvádzal. Viac ani nechce vedieť. Vždy je to kvôli nejakej hlúposti. Skoro každý deň si niečo
vymyslel, aj keď bol triezvy. Svojimi rečami ničil ľudí v jeho blízkosti. Mama mala aj porážku, pričom sa
domnieval, že to mala všetko z nervov, čo jej obžalovaný robil. Tento za ňou sústavne chodil a rozprával

jej, čo má robiť. Ukazoval jej, čo má riadiť. Keď bol triezvy, zvykol hľadať veci po byte. Hovoril, že všetko
„odjebú“ a šomral si niečo pre seba. Keď bol opitý, búchal vecami a rukami po stole. Chodil za mamou do
izby, sadol si k nej na posteľ a začal do nej „hustiť“ tie jeho reči. Niekedy pri nej sedel a pozeral televízor,
inokedy šomral. Často jej vykrikoval a vulgárne nadával. Hovoril jej, že sa chodí „kurviť“. Obžalovaný
sa k mame vždy zle správal, pričom za posledné roky sa to zhoršilo. Nevedel posúdiť, čoho všetkého

je obžalovaný schopný. Domnieval sa však, že matka sa obžalovaného určite bojí. Tento sa v minulosti
zvykol vyhrážať tým, že im ruky doláme, alebo že ich dopichá nožom, keď budú spať, čo už bolo riešené
aj na polícii.

Svedkyňa O. Y. tiež v prípravnom konaní vypovedala dva krát a to dňa 19. 01. 2017 (č.l. 114 - 118)

ešte pred vznesením obvinenia a nie kontradiktórne a následne dňa 13. 03. 2017 (č. l. 118 - 122) už
za prítomnosti svojej obhajkyne, čo je výpoveď, ktorá už bola použiteľná aj na hlavnom pojednávaní z
hľadiska možnosti jej čítania. Tu vypovedala, že je dcérou I. Y. a obžalovaného. Uviedla, že už sedem
rokov nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti. Vzťah jej rodičov charakterizovala ako nie dobrý. Sú
rozvedení už viac rokov, ale zostali bývať v jednej domácnosti. V období, kedy s nimi ešte žila, bola

svedkom toho, ako obžalovaný mame nadával, znevažoval ju a psychicky ju týral. Každodenné nadávky,
že je neschopná a lenivá, u mamy zanechali následky na jej psychike. Nevedela sa vyjadriť k ich
intenzite, nakoľko mama je utiahnutá. Už dávno jej povedala, aby riešila veci týkajúce sa obžalovaného,
čo bolo dôvodom toho, že sa jej matka za posledné roky často nezdôverovala. S matkou sa vzájomnenavštevujú. Keď bola u nich na návšteve s malým synom, obžalovaný sa ovládal. Za posledné roky
nebola svedkom toho, žeby obžalovaný mame nadával, znevažoval ju, alebo sa k nej zle správal. Mama
jej však často spomínala, že obžalovaný sa nezmenil a stále robil doma bodrel. Búchal vecami, trieskal

dverami, vulgárne mame nadával, že je „kurva, prašivá piča, škaredá, pehavá“, pričom takto jej nadával
bez dôvodu. Keď mama odchádzala z domu, občas jej vykrikoval, že sa „ide trtkať“ a podobné vulgárne
prejavy. Obžalovaný po byte zvykol hľadať rôzne veci. Napríklad keď mu chýbala lyžička, začal ziapať,
zúriť, hovoril, že „všetko odjebú“ a vulgárne pritom nadával. Aj v noci, keď prišiel domov z krčmy, zvykol
vykrikovať rôzne veci na celý panelák. Vždy si našiel nejakú zámienku, aby im mohol vykrikovať veci

a urážať ich. Obžalovaný má problém s alkoholom. Správal sa však vulgárne aj keď bol triezvy. Zvykol
im tiež vykrikovať jedlo, kedy im hovorieval „aby nežrali“. Nemal na to dôvod, nakoľko on bol dlhodobo
nezamestnaný a oni všetko robili. Mama je skôr utiahnutej povahy, všetko v sebe dusí, nevymýšľa si a
ani nezveličuje veci. Obžalovaný je vyrývačnej povahy. Správal sa rovnako za triezva a aj keď bol opitý.
Keď si vypil bolo to horšie.

Svedkyňa P. C. vypovedala, že je susedou I. Y. a obžalovaného, pričom býva v byte nad nimi. Rovnako
ako I. pracuje v Harmaneckých papierňach, pričom sa stretávajú v šatni. Uviedla, že v minulosti bola
svedčiť pani Y., keď obžalovaný robil v ich byte hluk. Skoro každý deň niečo vykrikoval, búchal, trieskal.
Nemohla preto v noci spať. Vtedy prišla aj hliadka polície a bola vypovedať v priestupkovom konaní.
Bolo to asi pred ôsmimi rokmi. Odvtedy krik nie je taký častý, avšak ona je doma málo, lebo pracuje na 4

zmeny. Občas počula, že medzi obžalovaným a jeho bývalou manželkou došlo k hádke, pričom počula,
ako jeden na druhého kričia. Nerozumela, čo kričali a nevedela ani uviesť, prečo sa vadili. Už niekoľko
rokov spáva so štupľami v ušiach, aby sa vyspala. S obžalovaným už roky nekomunikuje. Snažila sa mu
dohovoriť, keď hulákal, ale nepomohlo to. Dohovárala aj I., nech obžalovaného vyplatí. Obžalovanému v
minulosti povedala, čo si o ňom myslí, preto sa mu vyhýbala. Vynadala mu vtedy kvôli hluku. Obžalovaný

už nerobil taký hluk ako kedysi, ich hádky považuje za normálne. Nebola svedkom toho, žeby I. volala
z bytu o pomoc, že by bola v ohrození života a zdravia. Povahu obžalovaného hodnotila ako výbušnú.
Je to alkoholik. S I. vychádzajú normálne, sú kolegyne a susedy. Táto je uzavretej a tichej povahy,
nezdôverovala sa jej. Ako susedy sa nenavštevovali.

Svedkyňa N. Z. vypovedala, že je susedou poškodenej I. Y.. Bývajú na rovnakom poschodí, medzi ich
bytmi je však ešte jeden byt. Rodinu Y. pozná dlhšie, viac ako 20 rokov sú susedia. Taktiež pracuje v
Harmaneckých papierňach ako pani Y.. Robí na 4 zmeny, doma bola zriedka. S pani Y. sa stretávali len
v šatni. K vzťahu I. a obžalovaného uviedla, že sú rozvedení už viac rokov. Obžalovaný si občas vypil
a vtedy bol hluk na chodbe. Počula ako išiel domov, kedy zvykol nahlas vulgárne nadávať. Nevedela,

či nadával bývalej manželke alebo na celý svet. Zvykol byť nespokojný, šomral na všeličo. Asi tak 2 - 3
krát do mesiaca počula, že bol opitý. Z ich bytu občas počula hluk. Nejednalo sa o nič neobvyklé. Nikdy
nepočula pani Y. volať o pomoc, ani nepočula taký hluk, že by sa bála o jej zdravie a život. Nenadobudla
podozrenie, žeby dochádzalo v ich byte k násiliu alebo vážnym hádkam. Priamym svedkom konfliktov
medzi obžalovaným a poškodenou Y. nebola za posledné roky ani raz. Poškodená sa jej nezdôverovala,

ani sa nesťažovala na správanie obžalovaného. Vo voľnom čase sa nenavštevovali. Za posledné roky
si u poškodenej nevšimla zmenu v správaní, táto je tichšej povahy, málo rozprávala o svojom súkromí.
Obžalovaný sa zvykol rozprávať nahlas aj keď bol triezvy. Dňa 23.11.2016 nič neobvyklé nepostrehla.

Z hľadiska posúdenia skutočností vyžadujúcich si odborné znalosti a vedomosti boli na hlavnom

pojednávaní za súhlasu procesných strán podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku čítané viaceré znalecké
posudky a to znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie O..
F. U. za účelom posúdenia závislosti obžalovaného od alkoholu, znalecký posudok znalkyne z odvetvia
psychiatria O.. F. U. za účelom vyšetrenia duševného stavu poškodenej I. Y., znalecký posudok znalkyne
z odvetvia klinická psychológia dospelých A.. O. N. za účelom psychologického vyšetrenia poškodenej I.

Y. a znalecký posudok znalkyne z odvetvia klinická psychológia dospelých za účelom psychologického
vyšetrenia obžalovaného.

Znalkyňa O.. F. U. v záveroch posudku č. XX/XXXX konštatovala, že u obžalovaného sa jedná o
habituálny alkoholizmus v pokročilom štádiu, ktorý je alkoholizmom v zmysle choroby. V čase spáchania

skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, pričom tento mohol mať na jeho správanie odbrzďujúce
účinky. V minulosti sa dvakrát podrobil ochrannej protialkoholickej liečbe ambulantnou formou, čo malo
vždy len dočasný efekt. Po určitom období abstinenciu porušil a v pití pokračoval. S ohľadom nadiagnostické závery znalkyňa obžalovanému navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

V záveroch znaleckého posudku č. XX/XXXX O.. F. U. uviedla, že u poškodenej I. Y. nezistila
duševnú poruchu, či chorobu v užšom zmysle, t. j. psychózu a ani inú duševnú poruchu, ktorá by
mala vplyv na objektívne posúdenie reálnej udalosti. U poškodenej nebola prítomná úzkostná či
depresívna symptomatika, insuficientné prežívanie, strach, pocity bezmocnosti ani menejcennostiu
vyvolané prípadnými stresovými situáciami. Poškodená doposiaľ nebola a ani nie je psychiatricky

liečená. Chápe zmysel trestného konania a je schopná účasti na ňom. V súvislosti s udávaným
psychickým utrpením u nej neboli zistené známky psychotraumatizácie. Znalkyňa ďalej konštatovala,
že konanie obžalovaného nespôsobovalo u poškodenej psychické utrpenie, nemalo významný vplyv
na jej osobnosť a samo o sebe u nej nezanechalo trvalo negatívne následky. Správanie obvineného
- nadávanie, ponižovanie, urážanie neospravedlňovala, nezatajovala, nebagatelizovala, ale v rámci
svojich možností sa ho snažila riešiť. Jej konanie smerovalo k tomu, aby bol obžalovaný potrestaný.

Kritériá potvrdzujúce syndróm týranej osoby (pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania
a zotrvávanie s ním vo vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bezmocnosť, strata pocitu vlastnej
hodnoty, bagatelizovanie následkov zranení, opätovné návraty k násilníkovi) u nej neboli splnené, čo
znamená,ženetrpísyndrómomtýranejosoby.Znalkyňazároveňpoukázalanato,ženejdeomedicínske
kritériá a zároveň sa nejedná o diagnózu, ktorá by bola súčasťou MKCH 10, teda nejde o medicínsku

diagnózu. U poškodenej nebola zistená žiadna duševná porucha, na vzniku ktorej by sa podieľalo
konanie obvineného alebo iné faktory.

Zo znaleckého posudku č. X/XX znalkyne A.. O. N. vyplýva, že u poškodenej je kontakt s realitou
zachovaný, jej testovanie je neporušené, ale je nedostatočne otvorená k vnímaniu, kedy má tendenciu

redukovať podnetové situácie. Venuje pozornosť len tomu, čo je obvyklé, môže prehliadať jemnejšie
podnety sociálnych a interpersonálnych situácií i súvislosti medzi nimi. Úroveň krátkodobej pamäti je
podpriemerná v porovnaní s populačnou normou. Je schopná učiť sa, ale jej kapacita a schopnosť
podržať materiál v dlhodobej pamäti je pod priemerom v porovnaní s normou. Pri vyšetrení boli
zistené tendencie k nepresnosti pri reprodukovaní podnetového materiálu, kde sa vyskytla konfabulácia

a aj distorzia - nepresnosť, ale zrozumiteľne odvodená od podnetového materiálu. Vzhľadom na
osobnosť poškodenej znalkyňa nevylúčila zvýšený vplyv okolia na ňu. Všeobecná vierohodnosť
je u nej obmedzená na základe subnormnej úrovni intelektových schopností, čomu zodpovedá aj
znížená úroveň pamäťových schopností. Vnímanie je zamerané na to, čo je zjavné, ale menej na
špecifickejšie stránky podnetovej situácie ako aj vzťahy medzi jednotlivými podnetmi. Jej interpretácia

prežitého môže byť teda redukovaná v tomto smere. Vyjadrovanie je tiež menej presné, kedy má
tendenciu pri výpovedi reprodukovať nepresnosti. Špecifickú vierohodnosť je podľa znalca vzhľadom
na dlhé obdobie šetrenej páchanej činnosti ťažké posúdiť. Jednotlivé epizódy už často obsahujú málo
detailov a dochádza ku generalizovaniu správania obvineného v jednotlivých situáciách. Poškodená
napriek tomu vypovedá v súlade s vlastným prežívaním, ktoré je vo vzťahu k obžalovanému

autenticky negatívne. U poškodenej je prítomný pokles nálady, ktorý navonok zvýrazňuje. Prevláda
u nej negatívne prežívanie nad pozitívnymi emóciami. Môže mať pocit paralyzovanosti, kedy nevie
primerane reagovať. Z dôvodu nedostatku energie sú u nej prítomné obavy zo zmeny. Aktuálne sú
u nej zvýraznené agresívne výmeny a tendencia ísť do konfliktov, ktoré sú sčasti neuvedomované,
pravdepodobne na základ prežívaného interpersonálneho konfliktu. Zvýraznené sú aj pocity strachu,

intrapsychická tenzia (vnútorné napätie) a sny prežíva skôr ako negatívne. Subjektívne pociťuje niektoré
ťažkosti charakteristické pre posttraumatickú stresovú poruchu. Pociťuje opakované rušivé spomienky,
myšlienky a obrazy stresujúceho zážitku z minulosti, máva fyzické reakcie pri spomienke na stresujúcu
skúsenosť z minulosti, vyhýba sa činnostiam alebo rozprávaniu o stresovej skúsenosti z minulosti,
vyhýba sa činnostiam alebo situáciám, ktoré pripomínajú stresujúcu situáciu, pociťuje stratu záujmu o

veci, ktoré ju predtým bavili, subjektívne prezentuje pocity pesimizmu do budúcnosti, máva nepríjemné
pocity alebo býva zasnená, horšie sa koncentruje, býva nadmerne ostražitá, býva nervózna a ľahko sa
vyľaká. Intenzitou však tieto príznaky nedosahujú dostatočnú závažnosť. Úroveň neurotizácie osobnosti
taktiež nie je zvýraznená. Správanie obžalovaného k poškodenej imponuje ako psychické násilie, ktoré
táto môže pociťovať ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a zdravia. U poškodenej bolo vyšetrením

zistené znížené sebavedomie, pokles ladenia, prežívanie strachu, ťažkosti so spánkom, premietanie
negatívneho prežívania do telesných ťažkostí v podobe žalúdočných ťažkostí, zvýraznený nekľud,
obmedzovanie kontaktov s okolím i redukovanie záujmovej sféry za účelom vyhýbať sa verbálnej
agresii obvineného. Obžalovaného vníma extrémne negatívne na vedomej i podvedomej úrovni.Vyšetrením však nebola zistená prítomnosť vzťahu psychickej ani ekonomickej závislosti poškodenej
na obžalovaným, kedy by sa ocitla voči nemu trvalejšie bezmocná a vystrašená, čo by jej bránilo
ukončiť spolužitie s ním a nedobrovoľne znášať jeho psychické týranie. V ich vzťahu tiež chýba stabilná

nerovnováha moci so silnou submisivitou poškodenej voči obžalovanému a pripútanosťou na ňom, ktorú
by prejavovala lojalitou k násilníkovi, snahou chrániť ho alebo s ním súcitiť. Taktiež sa snaží už roky
nájsť pomoc z vonku a neschopnosť opustiť vzťah s obžalovaným je viac ako na emocionálnej väzbe
podmienená ekonomickou situáciou. Nemá ťažkosti voči obžalovanému prejaviť negatívne emócie, byť
voči nemu v konflikte verbálne agresívna. Uvedomuje si obžalovaného zlostnú a násilnícku povahu.

Ak nemá pomoc z vonku, snaží sa správať tak, aby ho neprovokovala. Ak má podporu napr. zo strany
syna, dokáže mu oponovať. Nebola u nej zistená podmienka stanovenia syndrómu týranej ženy, kedy
by verila, že na násilí obvineného nesie vinu ona a násilné zaobchádzanie si zaslúži, čo by ju udržiavalo
v neschopnosti sa takémuto jeho správaniu vzoprieť. To, že poškodená napriek dlhodobo nepriaznivej
rodinnej situácii dokáže fungovať v bežnom živote bez toho, že by potrebovala odbornú pomoc, možno
pripísaťpodporejejdospelýchdetíischopnostiodbúraťnegatívneprežívaniepriamovočiobžalovanému

ak má synovu podporu. Tiež fakt, že nemá pocit, že dôvodom správania obžalovaného sú jej nedostatky,
ale skôr jeho nepriaznivý duševný stav, jej umožňuje dištancovať sa od jeho verbálnych útokov. Ústupky,
ktoré voči nemu robí, sú podmienené snahou skrývať charakter ich spolužitia pred okolím. Nepresadenie
sa voči obžalovanému je skôr tendencia unikať zo záťaže konfliktu s ním, než nedôvera vo vlastné sily
a prežívanie bezmocnosti.

V záveroch znaleckého posudku č. X/XX znalkyňa A.. O. N. konštatovala nezrelosť osobnosti
obžalovaného, ktorá je najvýraznejšia v psychosociálnej oblasti a zvládaní každodenných životných
situácií. Z dôvodu chýbajúcej schopnosti adekvátneho seba presadenia sa môže častejšie cítiť
frustrovaný a prejavovať agresívne. U obžalovaného boli zistené vývinové deficity, ktoré sú

následkom organického poškodenia CNS, kedy sa oslabuje racionálna kontrola nad správaním. Je
pravdepodobné, že obžalovaný mal vždy ťažkosti v interpersonálnej oblasti, kde konfliktnosťou v záťaži
nahrádzal primeranejšie spôsoby interpersonálneho správania, ktorými nedisponuje.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní uzavrelo čítanie listinných dôkazov. Z charakteristiky

vypracovanej na obžalovaného vyplýva, že z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Je
dlhodobo nezamestnaný. Je evidovaný v ambulancii PLDZ a v ambulancii PAL. Z ústrednej evidencie
priestupkov vyplýva, že v roku 2012 a 2014 bol priestupkovo postihnutý za dva priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších právnych predpisov, ktorých sa dopustil voči svojej bývalej manželke I. Y., kedy jej vulgárne

nadával, za čo mu bola v oboch prípadoch uložená pokuta vo výške 33,- €. Z odpisu z registra trestov
vyplýva, že za predchádzajúcich 10 rokov bol jedenkrát odsúdený a to trestným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 22.04.2010 pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov do 08.05.2012

a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný sa
dňa 20.04.2013 osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Z pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX, vyplýva, že predmetného prečinu nebezpečného
vyhrážania sa dopustil taktiež voči svojej bývalej manželke I. Y., ktorej vulgárne nadával a vyhrážal sa
jej zabitím.

Vychádzajúce zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do
úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona sa dopustí ten, kto blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu, iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Vykonanýmdokazovanímpodľanázorusúdunebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovaný
stíhaný. Za situácie keď poškodená I. Y. a jej deti - svedkovia H. Y. a O. Y. na hlavnom pojednávaní
využili svoje právo a ako blízke osoby obžalovanému odmietli vypovedať, bolo možné vychádzať len zich čítaných výpovedí z prípravného konania, ktoré boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, čo súd
rozobral a vyhodnotil v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. V rámci ich výpovedi však neodznelo nič,
čo by nasvedčovalo tomu, že sa skutok stal. Neexistuje teda jediný priamy dôkaz, ktorý by v konaní

pred súdom potvrdil, že obžalovaný sa dopustil konkrétneho konania, ktoré sa mu kládlo za vinu a ktoré
by po subjektívnej a objektívnej stránke napĺňalo zákonné znaky žalovaného alebo iného trestného
činu. Z výsluchu poškodenej I.. Y., svedkov H.. Y. a O.. Y. vyplynulo len to, že spolužitie obžalovaného
a poškodenej je ekonomicky podmienené „vynúteným“ spolužitím v spoločnom byte po rozvode ich
manželstva a neschopnosti, z objektívnych dôvodov, vyriešiť svoju bytovú otázku iným spôsobom,

ktorá by im umožnila bývať oddelene. V takomto prostredí medzi nimi dlhodobo dochádzalo k eskalácii
napätia, pnutiam, hádkam, aj pri banalitách, ktoré v minulosti vyústili k podávaniu trestných oznámení
poškodenou, ktoré následne viedli k priestupkovým postihom lebo k odsúdeniu obžalovaného. Situáciu
zhoršoval aj sám obžalovaný, ktorý je podľa znaleckých záverov alkoholikom v pokročilom štádiu
choroby, bez adekvátnej liečby. Syndróm týranej osoby, prípadne iné zistenia svedčiace o prípadnej
psychotraumatizáciipoškodenejvsúvislostistýranímobžalovanéhonebolizistenéanivpsychologickom

posudku znalkyne A.. N.. Za tejto dôkaznej situácie, keď obžaloba trpela dôkaznou núdzou spôsobenou
nepoužiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných v prípravnom konaní súd musel pristúpiť k
oslobodeniuobžalovaného,pretože nebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovanýstíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.