Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208178
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114208178.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: K. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXXX/XX, Ž., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou
Cvikovou, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.3.2014 proti v žalobe označenému
žalovanému domáhala súdneho výroku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok spisová značka

RK-PC-2158/13-LP zo dňa 20.1.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd
v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina v konaní pred rozhodcom M.. L. O., v právnej
veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. proti žalovanému K. C. o zaplatenie 2.890,54 € s príslušenstvom.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 31.7.2012 so žalovaným uzatvorila zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500014002, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,-
€. V rozhodcovskej zmluve ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmluvy o úvere bolo v

rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením
skončení, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým s tam uvedených rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej stane podávajúcej žalobný

návrh. Žalovaný podal žalobu o zaplatenie 2.910,54 € s príslušenstvom Stálemu rozhodcovskému
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok spis. zn.
RK-PC-2158/13-LP zo dňa 20.1.2014. Predmetný rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.2.2014.
Žalobkyňa uviedla, že má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že 1.Rozhodcovská zmluva je podľa
§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka ako neurčitý právny úkon neplatná. 2.Rozhodcovská doložka obsiahnutá

v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zákonníka neplatná ako neprijateľná
zmluvná podmienka. 3.Žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4, písm. a/ Obč. zákonníka a teda žalobkyňa v zmysle § 40 ods. 1, písm. c/ Zák. č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva
určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru žalobcu neurčitá, pretože neobsahuje

špecifikáciu sporov na ktoré sa má vzťahovať, pričom v rámci uvedenej rozhodcovskej zmluvy nie je
jasne určená zmluva o revolvingovom úvere, nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je tedaprávny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve neurčitý. V predmetnej veci zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa bezpochyby
jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom

osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej pretlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani
špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy ktorých sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská
zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov
vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tam svojim podpisom mohol
rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo

rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Je teda možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva
je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda je absolútne neplatná. Žalobca sa stotožňuje s názorom
prezentovaným ustálenej súdnej praxi, že predmetnou rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu
smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Následne
žalobca považuje konanie pred stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline s
neskorším rozhodnutím za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa,

najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa ustálená a publikovaná súdna prax,
jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa
a teda žalobca sa domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods.
1, písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné
záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca má za to, že samotný procesný postup

rozhodcovského súdu znevýhodňujú spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho
objektívnosti vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Uvedené procesné pravidlá rozhodcovského
súdu, ktoré podstatným spôsobom znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa žalobca vidí v článku 15
rozhodcovského poriadku a teda postup keď rozhodcovský súd rozhodol v skrátenou konaní (de facto
vydalplatobnýrozkazsodôvodnením)pričomvšaklehotanapodaniežalobnejodpovedebolaurčená10

dní (čo je iba dve tretiny lehoty na podanie odporu podľa občianskeho súdneho poriadku) a podmienkou
na žalobnú odpoveď je zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa
občianskeho súdneho poriadku je spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený. S poukazom na vyššie
citované ustanovenia zákona a súdnu prax žalobca považuje taktiež ustanovenia podľa článku 14,
bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za

neprijateľnú podmienku a tým pádom za neplatné ustanovenie zmluvy jednak z dôvodu, že zmluvná
pokuta vo výške 0,065% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je povinný v omeškaní
za neprimerane vysokú (23,725% p.a.) a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods. 5
Zák. č. 258/2001 v znení účinného ku dňu uzavretia zmluvy nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať
úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere nie

je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu, a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných
dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania (úverové podmienky) majú slúžiť
k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve predpisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho
charakteru, nesmú súriť k tomu, aby do nich v neprehľadnej zložito formulovanej a malými písmenami
písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých

predpokladá že môžu jeho pozornosti uniknúť. V závere svojej žaloby žalobkyňa poukazovala na to, že
všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahlo
na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza
spotrebiteľa a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Menované
ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere svedčia jednoznačne o tom, že sú

svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi a teda podľa § 39 Obč. zákonníka sú absolútne
neplatné.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.4.2014 v ktorom
uviedol, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Cela argumentácia v žalobe vychádza z
nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení a tiež z presvedčenia žalobcu, že pojem spotrebiteľ a ochranu

spotrebiteľa mu má umožniť zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za vlastné konanie a právnych
dôsledkov vlastného konania. O účelovosti podanej žaloby a tvrdení v nej uvedených svedčí okrem
iného zmätočnosť samotných tvrdení žalobcu v porovnaní s jeho vlastným konaním a jeho prejavenou
vôľou. Obsah a dôsledky rozhodcovskej zmluvy boli žalobcovi vysvetlené a výslovne vyplývajú z obsahu
samotnej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva výslovne obsahuje

jeho právne záväzne vyhlásenie v bode 2 rozhodcovskej zmluvy: Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie
tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom
úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa. O tom, že daná rozhodcovská zmluva nie je a objektívne nemohla byť podmienkouvzniku právneho vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom úvere svedčí aj ustanovenie bodu 7. Vyplýva z
neho právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa pritom
týka len danej rozhodcovskej zmluvy a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu

o revolvingovom úvere. Je nesporné, že rozhodcovská zmluva obsahuje výslovné jasné, zreteľné,
zrozumiteľne a jednoznačne poučenie o tom, že návrh na jej uzavretie nemusí byť prijatý. Argumentácia
žalobcu k otázke vzniku rozhodcovskej zmluvy je nevierohodná, v rozpore so skutočným stavom veci,
a teda skôr účelová. Zrejme aj z tohto dôvodu sa žalobca v podanej žalobe s obsahom rozhodcovskej
zmluvy nezaoberá a snaží sa tak zavádzajúcim spôsobom vyvolať dojem pravdivosti vlastných

účelových a zavádzajúcich tvrdení. Je nesporné aj to, že žalobca vlastným úkonom mohol ovplyvniť
existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská
zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.
K tvrdeniu žalobcu o tom, že nemal možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania
poukázal žalovaný na ustanovenie § 12 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Možnosť
oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu, teda objektívne existovala nielen v čase uzavretia

rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne.
Žalovaný v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou zdôraznil, že táto je individuálne uzavretým právnym
úkonom. Individuálnosť právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva vyplýva nielen zo stránky
formálnej ale aj materiálnej. Zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon
a na osobitnej listine. V tejto prejednávanej veci žalobca nemusel na uzavretie vôbec pristúpiť, resp.

v dohodnutej lehote od nej odstúpiť. Je nesporné že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu
rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným, rozhodcovská zmluva preto
spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Žalobca ďalej
tvrdí, že mali byť ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa. Toto tvrdenie nie je v podanej žalobe
žiadnym spôsobom konkretizované, pritom z rozhodcovského rozsudku ktorého zrušenia sa žalobca

domáha vyplýva, že rozhodcovský súd sa spotrebiteľským postavením žalobcu (v danom konaní
žalovaný) povahou žalovaného nároku a jeho právnym titulom zaoberal aj a predovšetkým z pohľadu
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zmluvné sankcie boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, to žalobca vie, ale napriek tomu
v žalobe zavádza tvrdeniami o opaku. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je

uvedené aj ustanovenia o zmluvnej pokute) kde predstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy
o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy konkrétne z bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že
zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy) ale sú súčasťou
zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Na to aby bola pokuta platne dojednaná sa
vyžaduje písomná forma takéhoto ustanovenia v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka zachovaná

je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, aj je listina obsahujúca právny úkon podpísaná
konajúcou osobou. Zákon nevyžaduje aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli
samostatne podpisované. Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je
podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Vzhľadom na
uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa
28.8.2017 v ktorom zotrvala na všetkých doposiaľ tvrdených skutočnostiach. Predmetný rozhodcovský
rozsudok považuje za nulitný právny akt vydaný rozhodcovským súdom bez toho, aby tento mal
oprávnenie na konanie a rozhodovanie vo veci. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na
konanie a rozhodovanie rozhodcovskou zmluvou zo dňa 31.7.2012. Aj napriek skutočnosti, že

rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej listine, nemožno ju považovať za individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Ide totiž o vopred pripravený formulár žalovaného, ktorý predkladá
na podpis všetkým svojim klientom a teda v žiadnom prípade nemožno konštatovať, žeby uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy boli výsledkom negociačného procesu medzi žalobkyňou a žalovaným.
Žalobkyňa zastáva názor, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského

súdu na konanie a rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. e/ Zák. č. 335/2014 Z.z. (resp.ust. § 40 ods. 1, písm. c/
Zák. č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014). Ak by aj konajúci súd posúdil rozhodcovskú zmluvu
za platne uzatvorenú, žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať

vplyv na výsledok sporu. Predmetnou zmluvou zo dňa 31.7.2012 bol žalobkyni poskytnutý revolvingový
úver vo výške 1.500,- €, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 €, úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 70,01% a RPMN vo výške 67,03%. Predmetná zmluva je bezpochyby
spotrebiteľskou zmluvou a nakoľko nespĺňa náležitosti požadované zákonom 129/2010 v znení platnomv čase jej uzatvorenia, nastáva zákonom predpokladaný dôsledok, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa uvádza, že súdy opakovane vyhlasujú takto vysoké úroky za
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. V článku 8 bod 8.1.zmluvy bola navyše zakomponovaná dohoda

o poskytnutí služby, za ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť odplatu vo výške 215,75 €. Táto odplata
nebola zahrnutá ani do celkovej výške, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým úverom uhradiť,
ani do výške RPMN. Správne uvedená celková suma mala byť 3.591,29 € RPMN vo výške 92,92%.
Odplata pre žalovaného tak dosahovala 139,41% požičanej istiny, čo je číslo hraničiace s úžerou.
V zmluve ďalej absentuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedenie výšky

počtu a termínov splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Uvedenie (správnej RPMN) a (správnej) celkovej čiastky ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j.
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zák. č. 129/2010 Z.z. Je zrejmé, že
rozhodcovský súd pri rozhodovaní nezohľadnil príslušné ustanovenia zákona 129/2010 Z.z., nakoľko

v opačnom prípade by musel ef offo rozhodnúť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho
titulu by nemohol žalobcovi (v rozhodcovskom konaní) priznať nárok na plnenie v takej výške v akej k
tomu došlo. Nakoľko je úver poskytnutý žalobkyni žalovaným, je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov, žalovaný má nárok len na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalobkyni požičal, t.j.
1.284,25€.Žalobkyňažalovanémudoposiaľuhradila993,37€.Tožerozhodcovskýsúdpriznalžalobcovi

(v rozhodcovskom konaní) nárok na zaplatenie sumy 2.910,54 € s prísl. je hrubým porušením právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ak by rozhodcovský súd konal v súlade s platnými predpismi na
ochranu spotrebiteľa, nemal v žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní v celom rozsahu zamietnuť.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 2.10.2017 v
ktorom sa vyjadril najmä k uvedeniu údaju o RPMN, pričom poukázal na to, že žalobcom uvádzané

skutočnosti sú v rozpore s právnym stavom. Z obsahu žaloby rovnako nevyplýva žiadna skutočnosť, pre
ktorú by výška RPMN mala byť vypočítaná nesprávne. Výpočet uvádzaný žalobcom prostredníctvom
internetovej kalkulačky - ktorý im nebol doručený - avšak nepovažujú za hodnoverný dôkaz, pretože
výpočet RPMN ovplyvňujú nasledujúce údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej
splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Vznášajú teda pochybnosť o

tom, že predložený výpočet z kalkulačky obsahoval všetky podstatné údaje potrebné pre výpočet RPMN
a za účelom popretia skutočnosti uvádzaných žalobcom predložili rozpis vzorca pre výpočet RPMN pre
predmetné zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko v prípade internetových kalkulačiek ide obvykle o
orientačné výpočty, ktoré nezohľadňujú všetky relevantné údaje. Ak by odplata za odklad splátok bola
zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, takýto postup bol v

rozpore so zákonom, nakoľko ide o dobrovoľné nepovinné dojednanie zmluvných strán.
6. Na pojednávanie vytýčené dňa 17.1.2018 sa žalobkyňa a právna zástupkyňa žalovaného nedostavili.
Právna zástupkyňa žalovaného svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila podaním doručeným súdu
dňa 28.11.2017 z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania nákladov spojených so súdnym konaním.
Žalobkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila písomne podaním doručeným súdu dňa 16.1.2018, v

ktorom zároveň oznámila, že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Súd pojednával v
neprítomnosti sporových strán.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina,
v konaní pred rozhodcom Mgr. L. O. v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. proti žalovanej K.

C. o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.910,54 € s príslušenstvom vydal dňa 20.1.2014 rozhodcovský
rozsudok, ktorým žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.890,54 €, zmluvnú
pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne za v rozsudku špecifikované
obdobie, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo
sumu 1.500,- €, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť

žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.890,54 € do zaplatenia. Poplatok za
rozhodcovské konanie vo výške 31,80 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 €. Žalobu v
zostávajúcej časti zamietol.
9. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd pred
samotným začatím rozhodcovského konania preskúmal svoju právomoc rozhodovať predmetné konanie

v zmysle príslušných právnych predpisov a mal za to, že jeho právomoc rozhodovať o žalobe žalobcu
je riadne daná, na základe čoho vec prejednal a rozhodol, a to v rozhodcovskom konaní vedenom
podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd konštatoval, že dňa 31.7.2012
podpísal žalovaný ako dlžník zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške1.500,- € pričom dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
Zákonač.129/2010Z.z.azpohľaduzákonaospotrebiteľskýchúverochplatí,žezmluvaobsahujevšetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Poskytnutý

úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške
80,37 € v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný dojednaný záväzok dojednanými
splátkami riadne a včas nesplácal, do omeškania sa dostal už so splácaním splátky č. 1, pričom splatil
iba sumu 545,37 €. Ďalej rozhodcovský súd uviedol, že mal preukázané, že žalobca si uplatnil nárok
na uvedené sankcie plne v súlade so zmluvou a svoj nárok dostatočne preukázal. Rozhodcovský súd v

záverezdôraznil,žeprirozhodovaníaplikovalustanoveniavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovna
ochranu práv spotrebiteľa, v súlade s tým najmä posudzoval, či sankcie dojednané zmluvou a uplatnené
žalobcom v tomto konaní nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ
platného a účinného v rozhodnom čase s ohľadom na ich výšku a podmienky uplatnenia a tiež, či zmluva
obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného v rozhodnom čase, resp. či bola dojednaná v súlade s týmto zákonom a teda dospel

k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a jeho nárok oprávnený.
10. Vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.2.2014
11. Súdu z jeho úradnej činnosti je známe, že na tunajšom súde sa viedli/vedú exekučné konania, na
základe návrhov spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. proti povinným fyzickým osobám o vymoženie
peňažných pohľadávok priznaných rozsudkami vydanými Stálym rozhodcovským súdom Victoria,

rozhodcovský súd v Žiline. Z lustrácie databázy tunajšieho súdu súd zistil, že proti žalobkyni je vedený
návrh na exekúciu na základe predmetného rozhodcovského rozsudku č.k. RK-PCC-2158/13-LP, ktorý
vydal Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 20.1.2014 a to pod spisovou značkou 2Er 1158/2014.
12. Podľa §295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er 1158/2014 vo veci oprávneného Profi Credit
Slovakia s.r.o. proti povinnej K. C. o udelenia poverenia na vymoženie istiny 2.890,54 € a príslušenstva
pohľadávky súd zistil, že v tomto exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. B. W. O.. na základe návrhu
oprávneného požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu
- rozsudku Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 20.1.2014 č.k. RK-PC-20158/13-LP, ktorý sa stal

právoplatným dňa 24.2.2014 a vykonateľným dňa 28.2.2014 vo veci oprávneného Profi Credit Slovakia
s.r.o. proti povinnému Božena Krupová o vymoženie pohľadávky vo výške 2.890,54 € s prísl.
14. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2ER 1158/2014-25 zo dňa 25.2.2015 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. T.. B. W. O.. zo dňa 7.4.2014 doručenú exekučnému súdu dňa 10.4.2014 o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že exekučný súd

prijal záver, že citovaná rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi v spotrebiteľskom právnom
vzťahu nebola individuálne dojednaná a obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ
a čl. 3 smernice s právnym dôsledkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 s spojení s § 39 OZ
a ide pritom o podmienky, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie
v spore medzi veriteľom a dlžníkom - spotrebiteľom a na základe ktorých podmienok vec i prejednal

Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline a rozhodol rozhodcovským rozsudkom
spis. značka RK-PC-2158/13-LP zo dňa 20.1.2014. Citovaný rozsudok v dôsledku exekučným súdom
konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) a z toho vyplývajúceho dôsledku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení
ZRK nemohol dosiaľ nadobudnúť právne účinky vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu ako

exekučného titulu podľa § 41 ods. 1, písm. d/ e p (uznesenie Najvyššie súdu SR spis.zn. 6Cdo
1/2012 z 21.3.2012). Pretože tak exekučný súd preskúmaním v rámci svojej právomoci podľa § 44
ods. 2 e p v spojení s § 3 až 5 a v spojení s § 45 ods. 1, písm. b/ a ods.2 ZRK (analogicky
vo vzťahu k ust. § 40 ods. 1, písm. a/ ZRK-keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemohla byť vzhľadom na absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy predmetom rozhodcovského

konania) zistil nedostatok (neexistenciu) na exekúciu spôsobilého exekučného titulu, ako jednej z
podstatných podmienok exekučného konania v zmysle ust. § 39 ods. 2 EP v spojení s ust. § 41
ods. 2 písm. d/ EP a vykonania exekúcie (§ 57 ods, 1, písm. / EP ) procesným postupom podľa ust.
§ 44 ods. 2, 3.veta e p, žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
týmto uznesením zamietol. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na závere o neprijateľnosti, a

preto neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu s následkom
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci, a preto neexistencie riadneho
exekučného titulu a to bez toho, aby z týchto dôvodov exekučný súd pristúpil k preskúmaniu vecného
obsahu citovaného rozhodcovského rozsudku a ním priznaného plnenia z hľadiska objektívnej možnostiprávnejdovolenostiasúladusdobrýmimravmivzmysle§45ods.1,písm.c/ZRK napriekzoprávneným
predložených listín vyplývajúcej zjavnej existencie i takého dôvodu - pre prípad platnej rozhodcovskej
zmluvy - na odopretie exekúcie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 2 ZRK, v časti zaväzujúcej

na plnenie právne nedovolené a odporujúce dobrým mravom.
15. O odvolaní oprávneného proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu Krajský súd v Žiline ako
súdodvolacíuznesenímč.k.5CoE31/2016-67zodňa29.11.2016rozhodoltak,žeuznesenieokresného
súdu potvrdil, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2017.
16. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení účinnom od 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak
je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích
rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
18. Podľa § 40 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
19. Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
20. Účastník rozhodcovského konania sa podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 (na ktorý
je potrebné prihliadať aj v prejednávanej veci, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 7.3.2014,

t.j. v čase do 31.12.2014) mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na
príslušnom súde podanou v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že
žaloba vzhľadom k tomu že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 24.2.2014
(čo korešponduje s údajom na doručenke nachádzajúcej sa v pripojenom rozhodcovskom spise) a
žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tunajšom súde dňa 7.3.2014, t.j.

v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, bola podaná včas. Súd však na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu už žalobkyňa nemá právny
záujem na podanej žalobe o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko povinnosť plniť
z tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu jej nevznikla.
21. Tunajší súd ako exekučný súd v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 2 Er 1158/2014 v súlade s §

44 ods. 2 Zák.č. 233/1995 Z.z. ( účinného v čase rozhodovania exekučného súdu) v rámci rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanej na základe
rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha v predmetnom konaní, preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titula ich súlad so zákonom z hľadiska podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie.
Exekučný súd rozhodnutím zo dňa 25.5.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dôvod pre zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol založený na závere o neprijateľnosti a
preto neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu, s následkom
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci a preto neexistencie riadneho
exekučného titulu. Otázka exekučného titulu a právomoci rozhodcovského súdu bola teda záväzne pre
sporové strany posúdená v exekučnom konaní ako predbežná otázka. Pre súd je záväzné posúdenie

predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými stranami, ak ide o otázku, ktorá bola
predmetom konania. V exekučnom konaní bola predmetom exekučného konania otázka právomoci
rozhodcovského súdu na prejednanie veci medzi totožnými sporovými stranami( v inom procesnom
postavení ) a existencia riadneho exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Právoplatným rozhodnutím exekučného súdu došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, medzi stranami , neplatnosti rozhodcovskej doložky, absencie právomoci rozhodcovského

súdu , z ktorého žalobkyňa odvodzuje svoju žalobu - o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Riadiac
sa zásadami prejudiciality a viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní,
ak bola medzi sporovými stranami s konečnou platnosťou vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu,
súd v inom konaní nemôže posudzovať danú otázku inak, preto súd je v tomto konaní posúdením
tejto otázky neplatnosti rozhodcovskej doložky a absencie právomoci rozhodcovského súdu viazaný.

Exekučný súd dospel k záveru o neexistencii riadneho exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Z
uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený
v exekučnom konaní proti povinnému, ktorým je v tomto konaní žalobkyňa, je nutitným právnym aktom,
ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby neexistoval. V dôsledku tejto
právnej skutočnosti došlo k tomu, že aktuálne právne postavenie strán tohto konania sa obnovilo do

stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou jej
rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok rozhodcovským rozsudkom priznaný.
Keďže cieľom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany povinných osôb je vždy dosiahnuť
zánik povinnosti plniť z takéhoto rozsudku, nakoľko len ten môže byť exekučným titulom a keďže
predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáhala, takýmto titulom nie je a

strany sporu nezaväzuje, a teda nemá žiadne právne účinky, na strane žalobkyne odpadol právny dôvod
domáhať sa zrušenia takéhoto nulitného rozhodnutia.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 257 CSP. Súd v danej veci videl dôvody
hodnéosobitnéhozreteľavokolnostiachprejednávanejveci,ktorénastalivpriebehukonaniaa prektoré
nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania napriek tomu, že v konaní bol úspešný. Tak ako

už súd uviedol vyššie právoplatným rozhodnutím exekučného súdu došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, medzi stranami , ne/platnosti rozhodcovskej doložky, absencie právomoci rozhodcovského
súdu , z ktorého žalobkyňa odvodzuje svoju žalobu - o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Napriek
tomu,žežalobkyňavtejtosúvislostineurobilažiadenprocesnýúkonvzhľadomnauvedenésúdpovažuje
za spravodlivé, aby každý zo strán znášal svoje trovy sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).