Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207471
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207471.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta č. 8, IČO: 30807484, vo veci týkajúcej sa
pobočky Zvolen, Š.Moyzesa 1369/52, proti odporcovi X.. B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Ul. X. XX,
občanovi SR, o zaplatenie 185,21 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.5.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy
185,21€.Sociálnapoisťovňa,pobočkaZvolenpodľa§291ods.3,písm.a/ab/zákonaNárodnejradySR

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prevzala spisy vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31.12.2003
vybavené a vznikli z činnosti Národného úradu práce - Okresného úradu práce G., P. a S.. Národný
úrad práce ako oprávnený podal dňa 26.5.2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému Y. W., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P. č. XX u súdneho exekútora X.. B. S. na vymoženie dlžnej sumy a príspevku
na poistenie v nezamestnanosti vrátane penále vo výške 4.855,-- Sk (185,21 €). Na základe poverenia
Okresného súdu Zvolen vydal súdny exekútor X.. B. S. dňa 26.7.2003 upovedomenie o začatí exekúcie
vedenej pod č. EX XXX/XX. Z exekučného spisu bolo zistené, že povinný zaplatil na účet X.. B. S. dlžnú

sumu a z dôvodu skončenia exekučného konania vymožením dňa 13.3.2006 vrátil poverenie. Vymožená
pohľadávka v prospech oprávneného nebola poukázaná na účet oprávneného. Zadržiavanie úhrad od
povinného a nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s ustanoveniami exekučného poriadku, ako aj
so zmluvou o výkone exekúcie. Z týchto dôvodov podali návrh na súd.

Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 18.6.2014 a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor, v ktorom vzniesol

námietku premlčania. Po nariadení pojednávania vo veci samej zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti,
súhlas s pojednávaním a zároveň okrem premlčania namietol aj nedostatok pasívnej legitimácie a
označenie odporcu v konaní.

Navrhovateľ k návrhu pripojil návrh na výkon exekúcie Národného úradu práce - Okresný úrad práce S.
zo dňa 26.5.2003 č. jednacie 1130/2003/S/18/03 vo veci oprávneného NÚP - OÚP S. proti povinnému
Y. W., Q. rad XX, S. za účelom uspokojenia pohľadávky a to nedoplatku poistného v nezamestnanosti,

ako aj penále za omeškanie, platby poistného v nezamestnanosti a dopočítanie penále vo výške 0,2%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou je aj upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania
exekúcie na vymoženie pohľadávky a trov exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov EX XXX/XX
a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX XXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že povereniena vykonanie exekúcie bolo vrátené, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky,
príslušenstva a trov exekúcie dňa 20.2.2006.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
exekučný poriadok) je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť).

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti postavenie verejného činiteľa.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor

zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon

upravuje
a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

VtejtosúvislostidávasúddopozornostirozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSR,ktorýsaužpodrobne
zaoberal postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci. Vo svojom náleze sp. zn. PL.ÚS
49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu)

verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie
subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy
štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie práva a povinnosti a obmedzenia
zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora
je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho

záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenej zákonom. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods.
1 v spojení s ustanovením § 4 ods. 1, písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva,
že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to

potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL.ÚS 49/03).V danej veci sa domáha navrhovateľ vydania plnenia vo výške 185,21 €, ktoré mu neoprávnene
odporca ako súdny exekútor zadržiava a nerešpektuje zákon, jednak exekučný poriadok, ako aj dohodu
uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a to zmluvu o vykonaní exekúcii vo

veci sp. zn. EX XXX/XXXX. Medzi účastníkmi exekučného konania tu ide o verejnoprávny vzťah,
ktorý zabezpečuje funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania
ako nositeľ zvrchovanej verejnej moci. Preto vzhľadom na povahu vzťahu, ktorý tu vzniká medzi
súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a medzi povinným ako účastníkom exekučného
konania nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu, ale k nároku na

náhradu škody. Rovnako je to aj v prípade vo vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným v tomto
prípade navrhovateľom. Keďže exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré
sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom
a subsidiárne občianskym súdnym poriadkom nemôže sa vzťah medzi ním a oprávneným považovať
za súkromno-právny vzťah. Tým pádom nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka teda odporcu ako súdneho

exekútora jeho postavenia je upravený a priamo v exekučnom poriadku v § 5 ods. 1 a 2, kde vykonávanie
exekučnejčinnostijevýkonomverejnejmocianáslednetokonštatujeajÚstavnýsúdvosvojejjudikatúre.
Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady
škody s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku s odkazom na ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z.z.. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom

základných práv a slobôd, ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho
záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Vzhľadom
k tejto skutočnosti mal súd za to, že pokiaľ navrhovateľ žaluje odporcu ako súdneho exekútora na
zaplatenie dlžnej sumy tento nie je práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného
poriadku § 5 a ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení nositeľom hmotnoprávnych

povinností vyplývajúcich z tohto jeho špecifického postavenia a náhrady škody, ktorá navrhovateľovi
v súvislosti s nedodržaním podmienok zmluvy o výkone exekúcie a následne zákona a to konkrétne
exekučného poriadku vznikla. Podľa ustanovenia § 90 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi
konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Navrhovateľ v konaní,
označil odporcu za účastníka konania a teda mal za to, že odporca je pasívne legitimovaný. To znamená,

že práve navrhovateľ označil súdneho exekútora za toho, kto má v konaní zodpovedať za škodu, ku
ktorej došlo. Naopak, súd zistil práve pre špecifickosť postavenia súdneho exekútora v danom konaní,
že tento nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide. Keďže je tu nedostatok
vecnej legitimácie na strane odporcu, súd návrh voči odporcovi ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam, keďže mal súd za to, že súdny exekútor má postavenie vykonávateľa verejnej

moci pri realizácii úkonov exekučného konania nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s
výkonom tejto verejnej moci vznikla. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla činnosťou súdneho exekútora škoda
je potrebné s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami
zákona č. 514/2003 Z.z. žalovať toho, kto za uvedenú škodu zodpovedá. Z týchto dôvodov súd návrh
zamietol. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu touto sa podrobne nezaoberal

vzhľadom na vyhodnotenie nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a odporcovi, ktorý bol síce v konaní úspešný náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si neuplatňoval náhradu žiadnych

trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebnýmpočtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).