Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215964
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216215964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, sudkyňou JUDr.

Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému:
H. B., F.. XX.XX.XXXX, T. S. Q. XXX/X, XXX XX C. J., o zaplatenie 123,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 17. 10. 2016 domáhal uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť mu sumu 137,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
51,42 eur od 24.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 80,07
eur od 24.09.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6 eur od
24.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 22.09.2015 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. (ďalej len „postupca“) na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 18.12.2012 so žalovaným zmluvu o pripojení
(ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona

o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné
služby a tento sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a
vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry v celkovej výške 137,49 eur, ktorú sumu žalovaný neuhradil.

2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie

adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 12.10.2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná

o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to zmluvou o poskytovaníverejných služieb, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb, faktúr, ostatných listinných dokladov a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Dňa 22.09.2015 uzatvoril žalobca ako postupník so spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako postupcom
zmluvu o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil žalobcovi svoje pohľadávky voči
dlžníkovi. Žalovaný dňa 18.12.2012 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník. Postupca poskytol

žalovanému elektronické komunikačné služby a ten sa zaviazal za ne zaplatiť cenu stanovenú v zmluve
a cenníku. Právny predchodca za poskytnuté telekomunikačné služby vystavil žalovanému faktúry. A
to faktúru č. XXXXXXXXXX, s uvedenou dobou splatnosti do 23.08.2013, ktorou fakturoval právny
predchodca žalobcu žalovanému za poskytnuté služby za obdobie od 01.07.2013 do 31.07.2013 sumu
64,17 eur. Túto faktúru žalobca v návrhu uviedol, pričom ako dlžnú sumu uvádzal 51,42 eur. Ďalej faktúru
č. XXXXXXXXXX, s uvedenou dobou splatnosti do 23.09.2013, ktorou fakturoval právny predchodca

žalobcu žalovanému za poskytnuté služby za obdobie od 01.08.2013 do 31.08.2013 sumu 80,07 eur.
A ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX, s uvedenou dobou splatnosti do 23.10.2013, ktorou fakturoval právny
predchodca žalobcu žalovanému za poskytnuté služby za obdobie od 01.09.2013 do 31.09.2013 sumu
0 eur a za upomienku 6 eur. Listom zo dňa 14.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie
pohľadávok na žalobcu. Žalobca listom zo dňa 14.10.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlhu najneskôr

do 24.10.2015 k čomu zo strany žalovaného nedošlo.

5. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

6. Podľa § 43 ods. 12 písm. a/, b/ citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

7. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa § 52 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
ani sčasti. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 15. 10. 2010 zmluvu o pripojení, na
základe ktorej mu boli poskytované elektronické komunikačné služby špecifikované v zmluve a žalovaný

bol povinný za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú podľa zmluvy a cenníka riadne
platiť. Predmetné faktúry uvedené vyššie, ktorými boli žalovanému právnym predchodcom žalobcu
fakturované telekomunikačné služby za uvedené obdobia, žalovaný neuhradil. Predmetom konania
sú sumy fakturované na základe vyššie uvedených faktúr, pričom z faktúry č. XXXXXXXXXX súd
zistil, že dátum splatnosti uplatnenej sumy je do 23.08.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že

dátum splatnosti uplatnenej sumy je do 23.09.2013. Žalobca však žalobu podal na tunajšom súde dňa
17.10.2016. Urobil tak po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, pričom na jej uplynutie musel súd
prihliadať zo zákona, t. j. citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že časť nároku uplatnený žalobcom bol premlčaný, na ktoré súd musel
prihliadnuť ex offo, súd žalobu pre premlčanie žalobcom uplatneného nároku zamietol.

14. Predmetom konania bola aj suma fakturovaná na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, pričom súd
zistil, že dátum splatnosti uplatnenej sumy je do 23.10.2013. Uvedenou faktúrou sa právny predchodca
domáhal zaplatenia upomienky vo výške 6 eur, táto však nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž
uvedená upomienka - pokuta znevýhodňuje spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu

porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.

15. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne
špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená

výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.

16. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).
Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred

pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu
a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu
niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú
aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých
v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené

(inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy
sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb inkorporačnú klauzulu obsahuje v bode 9.3 zmluvy spôsobom, kde je len drobným písmom
vopred pripravený text dodávateľa so znením: „... Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil/a so
Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Platný

Cenník je k dispozícii na webovej stránke Poskytovateľa a v Značkových predajniach a Predajných
miestach.“. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre
zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní
obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa s ich
obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto

možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti
právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

17. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou

doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených
v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).

18. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní
sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím
podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, nie je však preukázané, že aj mal pred podpisom zmluvyskutočne možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z
iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné
považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o pripojení.

19. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o

zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,
a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.

20. Súd dospel k záveru, že uplatnenie upomienky žalobcom od spotrebiteľa predstavuje neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa nemal
možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal opak. Vzhľadom
na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac upomienku, ako zmluvnú

pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu aj v tejto časti, ohľadne
uplatnenej upomienky aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.

21. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej žiadne
trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku
na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo

nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).