Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 19C/225/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5704899700
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5704899700.22

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcov: v rade 1/ C. X., E..
XX.XX.XXXX, I. A. XXXX/X, X., v rade 2/ U.. U. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Ú. XXXX/XX, I. - S. A., zast.
JUDr. Dušanom Daňovým, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 15 proti žalovaným: v
rade 1/ U.. A. X., E.. XX.XX.XXXX, I. K., E. XXXX/X, v rade 2/ A. X. - B., E.. XX.XX.XXXX, I. I., P.. B.
XXXX/X, v rade 3/ Ž. X.-B., E.. XX.XX.XXXX, I. D., Z. XXXX/X, v rade 4/ M. D., E.. XX.XX.XXXX, I.

D. - O., O. XXXX/X, v rade 5/ B. R., E.. XX.XX.XXXX, I. D. - Y., S. XXXX/XX, v rade 6/. U.. W. A., E..
XX.XX.XXXX, I. Ž., B. XXXX/X, v rade 7/ U.. X. A., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž., X. XXX/X v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žežalobcoviasúspoluvlastníkminehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.územíK.,vedených
na LV č. XXXX, parc. č. KNC - trvalý trávnatý porast vo výmere 497 m2, LV č. XXXX, parc. č. KNC XXX/
X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, LV č. XXX , parc. č. KNC XXX/X - zastavaná plocha o výmere

645 m2, na ktorej sa nachádza stavba rodinného domu číslo súpisné XXXX a parc. č. XXX - záhrada o
výmere 1101 m2 každý v polovici tak, ako je uvedené v geometrickom pláne U.. K. G. Č. 19C 225/2004
zo dňa 10.04.2015, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy
znaleckého dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov v sume 955,01 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.O. Z. v návrhu žiadal, aby súd určil, že on je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
území K., vedených na LV č. XXXX, parc. č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 497 m2 na LV č.

XXXX, parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 92 m2, na LV č. XXX, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy o výmere 645 m2 , rodinný dom číslo súpisné XXXX a parc. č. XXX - záhrada vo výmere
1110 m2. Tohto určenia vlastníctva sa domáhal na základe tej skutočnosti, že dňa 20.06.1963 uzavrel
kúpnopredajnú zmluvu s predávajúcimi Y. X. B., Ž. X. B., M. X. B., B.F. X. B., D. X. B., A. X. B., A.
X. B., U. X. B. , na základe ktorej kúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území K. tak, ako sú
uvedené vyššie. Táto zmluva bola dňa 10.10.1963 riadne registrovaná na vtedajšom Štátnom notárstve

v A. v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Všetky uvedené nehnuteľnosti odkúpi od roku 1963.
Užíva ako vlastník. Rozhodnutím Okresného súdu v Martine sp.zn. ČD 62/63 zo dňa 25.02.1964 bol
zamietnutý návrh na prevod vlastníckeho práva vo vložke č. XXXX a 1155 , Katastrálneho územia
K. , nakoľko napriek výzve v stanovenej lehote nedoplnil potrebný geometrický plán týkajúci sa parciel
XXX/X. V uznesení bol zároveň poučený, že má vždy možnosť podať návrh na zápisy do pozemkovej
knihy po vyhotovení geometrického plánu. Ďalší návrh na zápis vlastníckeho práva však opomenul

a to i pre tú skutočnosť, že zápis do pozemkovej knihy mal v tom čase len deklaratórny charakter.
Z toho dôvodu sa stále na liste vlastníctva nachádzajú pôvodní vlastníci predmetných parciel. Tútoskutočnosť sa snažil s nimi zosúladiť. Žalovaní uviedli, že nemajú žiadne námietky. V návrhu poukázal
na ust. § 37 ods. 1,2 katastrálneho zákona, kde je uvedené: „ Ak je na vykonanie záznamu predložená
ďalšia verejná listina alebo iná listina potvrdzujúca vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti v prospech ďalšej

osoby katastrálny úrad nevykoná záznam , katastrálny úrad vykoná záznam, ak je verejnou listinou
právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že je v konkrétnom prípade právo k nehnuteľnosti. Podľa§ 38
ods. 2 Vyhlášky č. 86/1996 Z.z. záznam sa nevykoná, ak je verejnou listinou alebo inou listinou dotknuté
právo k nehnuteľnosti , ktoré vzniklo po 01.01.1993. To neplatí, ak ide o právoplatné rozhodnutie súdu
o práve k nehnuteľnosti. Vzhľadom na to , že časť spoluvlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti

nadobudli žalovaní dedením po 01.01.1993, nebolo možné postupovať v zmysle ust. § 63 Zákona o
notároch a notárskej činnosti. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na ustanovenie § 111 ods. 1 a § 112
Zákona č. 141/1950 Z.z., kde je uvedené: „ Vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už
samostatnou zmluvou, ak nie je dohovorené inak, alebo nevyplýva niečo iné z osobitných predpisov.
Prevod vlastníctva zapísali v pozemkovej alebo železničnej knihe zapíše sa do týchto kníh. Podľa § 134
O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má v držbe nepretržite po dobu troch rokov ak

ide o hnuteľnú vec a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené vrátane
právnych predpisov žalobca mal za to, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
vydržaním v zmysle ust. § 134 O.z..

2.V priebehu konania došlo k úmrtiu O. Z.. Na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v X.

vedeného pod sp.zn. 4D 593/2005 v rámci univerzálnej sukcesie vstúpili do konania na jeho miesto ako
žalovaní v rade 1/ U.. U. Z. a v rade 2/ C. X., X.. Z..

3. Žalovaní v priebehu celého konania v podstate nemali námietky voči určeniu vlastníctva , nakoľko
nespochybňovali platnosť kúpnej zmluvy . V konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti kúpnou zmluvou

uzavretou dňa 20.06.1963, registrovanou pod ČD 672/63 O. Z. od pôvodných spoluvlastníkov.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú pôvodní spoluvlastníci. Žalovaní v rade 3/ až 7/ sú dedičia po pôvodných
spoluvlastníkoch predmetných nehnuteľností. Žalovaní v rade 2/ a 5/ namietali rozsah - výmeru
nehnuteľností, ktoré odkúpil právny predchodca žalobcov. Z toho dôvodu bol súd preto nútený nariadiť
znalecké dokazovanie.

4.Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že po preštudovaní listinných dôkazov dospel k
záveru, že v kúpnopredajnej zmluve z 20.06.1963 je špecifikované, že predmetom zmluvy pre
nadobúdateľa O. Z., sú niektoré z parciel odkúpené len v čiastočnej výmere tak, ako boli vytvorené
novou geometrickou úpravou po prevedenom výkupe pre Československý štát. Z toho dôvodu bolo

potrebné detailne preskúmať a vyznačiť rozsah vyvlastnenia pre Československý štát na základe
vyvlastňovacieho spisu z roku 1961, čo bolo vyvlastnené pre potreby výstavby školského zariadenia. Po
zabezpečení predmetných listín zo štátnych archívov vykonal znalec ohliadku a zameranie skutkového
stavu. V súvislosti so skúmaním aktuálneho platného právneho stavu v katastri pri vyhotovovaní
geometrického plánu poukázal na nesprávnosť súčasnej evidencie vlastníckych vzťahov k predmetnej

časti geometrického plánu. Vlastnícke práva sú evidované na LV č. XXXX a XXXX, na C. XXX a
XXXX a zvyšná časť ešte aj v pozemnoknižnom stave. Dochádza tu k duplicitnej evidencii vlastníckych
vzťahov. V katastri nie sú ani v predmetnej riešenej časti ani v okolitom školskom areáli zapracované
vlastnícke vzťahy, ktoré vznikli na podklade vyvlastnenia pre Československý štát. Na základe zisteného
skutkového stavu potom vyhotovil geometrický plán na parc. č. XXX/X, lebo to bolo príčinou , že nebola

kúpna zmluva zapísaná v katastri nehnuteľností. Na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.1963 bolo teda
potrebné vypracovať geometrický plán na všetky nehnuteľnosti, ktorých sa táto zmluva týkala. Bol
vypracovaný geometrický plán na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade
A., katastrálnom odbore pre F. A., katastrálne územie Vrútky, parc. reg. E č. XXX , LV č. XXX vedenom
na Okresnom úrade A.,katastrálnom odbore pre F. A., F. K., katastrálne územie K., parc. reg. C č.XXX/

X a parc. reg. C č. XXX.

5. Žalovaní v rade 2/ až 5/ nesúhlasili so znaleckým posudkom, geometrickým plánom. Nesúhlasili s
pričlenením dielov X až X k jednotlivým parcelám. V geometrickom posudku je diel č. X v pričlenenom
k parcele č. XXX/X a to 7 m, diel č. 6 v parcele č. XXX/XX a to vo výmere 22 m2, diel číslo 7 k parcele

č. XXX/X vo výmere 1 m2, diel číslo 8 k parcele XXX/XX vo výmere 36 m2, diel číslo 9 k parcele č.
XX/X vo výmere 114 m2. Zhodne tvrdili ,že tieto diely neboli predmetom kúpnej zmluvy. Ďalej tvrdili, že
žalobcovia ich neužívali.6. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že trvá v celom rozsahu na záveroch svojho
znaleckého posudku. Pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z pozemkovej knihy vrátane
dielov X až X, ktoré uvádzal vo výmerách. Pri identifikovaní právneho stavu riešených parciel vychádzal

z aktuálneho stavu katastra a to na základe pôvodných pozemnoknižných máp a máp aktuálnych
katastrálnych a tiež na základe grafickej prílohy vyvlastňovacieho spisu. Na základe toho dospel k
záveru, že časti pôvodných pozemnoknižných parciel XXX a XXX zostávajú tak, ako sú uvedené v
znaleckom posudku, teda aj v geometrickom pláne. Celý zvyšok parciel, ktoré neboli riešené a neboli
vyvlastnené na základe vyvlastňovacieho konania považoval za predmet kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva

medzi účastníkmi bola robená po vyvlastňovacom konaní.

7. Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8. Súd vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel

k jednoznačnému záveru, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo z titulu vydržania. O tom ,že predmetné
nehnuteľnosti oni , ako aj ich právny predchodca užívali dobromyseľne nepretržite od roku 1963 a to ,
na základe kúpnej zmluvy z 20.06.1963, neboli žiadne pochybnosti. Túto skutočnosť nespochybňoval
ani žalovaní. Otázna ostala výmera parciel, ktoré nadobudol právny predchodca žalobcov O. Z. , od
žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. Z toho dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalec

jednoznačne vyriešil výmeru parciel, ktoré nadobudol právny predchodca žalobcov , keď za predmet
kúpnej zmluvy bral parcely uvedené v kúpnej zmluve po odpočítaní výmery, ktorá bola vyvlastnená
štátom. Vyvlastňovacie konanie bolo ešte pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy a takto ustálil
výmeru parciel, ktoré nadobudol O. Z.. Do určitej miery mali námietky k znaleckému posudku v tomto
smere žalovaní 2/ a 5/, keď tvrdili, že ich žalobcovia neužívali, ale bližšie svoje tvrdenie nepodložili

a žiadnymi dôkazmi. Preto súd bral za preukázané závery znaleckého dokazovania vypracovaný
geometrický plán, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, nepriznal žiadnemu z účastníkov
náhradutrovkonania.Náhradutrovkonaniasineuplatňovaližalobcovia,ikeďmaliúspechvoveci.Podľa

názoru súdu nebol ani dôvod na to, aby im bola priznaná náhrada trov konania, pretože toto konanie
zapríčinil svojím konaním právny predchodca žalobcov.

10.Žalobcov súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine trovy
znaleckého dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov spolu v sume 955,01 €, nakoľko ako je aj

vyššie uvedené, celé toto konanie zapríčinil právny predchodca žalobcov. Nebolo by preto spravodlivé,
aby trovy znášali žalovaní. Zo štátnych prostriedkov bola hradená odmena pre znalca U.. J. uznesením
zo dňa 27.02.2014 vo výške 447,75 € a suma 507,26 € znalcovi U.. K. G. uznesením zo dňa 22.07.2015.
Tieto sumy boli vyplácané ešte za účinnosti O.s.p. a preto súd vychádzal aj z ust. § 470 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.