Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117223530
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117223530.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v spore žalobcov: X/ Ľ. Š., B.. XX.X.XXXX, X. Ž. I. Č.. XXX, Ž., X/ Y. Š., B..
XX.X.XXXX, X. Ž. I. Č.. 107, Žilina, obaja zastúpení: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., IČO: 47
258 608, so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovanému: Ľ. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. Ž. I. Č..
XX, Ž., P. W. o nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalobcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 17.7.2017
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov v r. 1/ a 2/ voči žalovanému zo dňa 17.7.2017
z a m i e t a .

Žalovanému sa v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.7.2017
náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.7.2017
domáhajú voči žalovanému zdržať sa zásahov a ak tieto nastali, tieto odstrániť, ktoré by vytvárali
akúkoľvek prekážku pre prechod z pozemku KN-C parc. č. 617/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1.150 m2 (zapísaný na LV č. 1157 k. ú. Žilinská Lehota), cez pozemok KN-C parc. č. 121 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 824 m2 (zapísaný na LV č. 208 k. ú. Žilinská Lehota), cez pozemok KN-
C parc. č. 122/1 - záhrady o výmere 293 m2, k žumpe na ňom postavenej a k pozemku KN-C parc. č.

122/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 (zapísaný na LV č. 148 k. ú. Žilinská Lehota) a
k domu súp. č. 107 postavenému na KN-C parc. č. 122/2 (zapísaný na LV č. 354 k. ú. Žilinská Lehota),
a to až do rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobcovia 1/ a 2/ odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že príslušenstvom
rodinného domu súp. č. 107 je žumpa postavená na pozemku KN-C parc. č. 122/1, ktorú vybudovali

žalobcovia v r. 2001 a ku ktorej je prístup zabezpečený z verejnej komunikácie KN-C parc. č. 617/1.
Žalobcovia v súlade s príslušnou právnou úpravou podľa stavebného zákona vykonali stavbu plota na
hranici pozemkov KN-C parc. č. 122/1 vo vlastníctve žalobcov a KN-C parc. č. 120/1, parc. č. 121
vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tvrdiac, že plot na hranici medzi pozemkami KN-C parc. č. 122/1
(vo vlastníctve žalobcov) a KN-C parc. č. 120/1, parc. č. 121 (vo vlastníctve žalovaného), je plotom
postaveným na pozemku žalovaného, svojvoľne znemožnil prístup žalobcom ako vlastníkom pozemku

prístup na nehnuteľnosť a domovú nehnuteľnosť dom súp. č. 107 postavený na KN-C parc. č. 122/2,
ktorá tvorí prístup z verejnej komunikácie KN-C parc. č. 617/1, ale najmä znemožnil prístup k ich
vedľajšej stavbe, resp. príslušenstvu rodinného domu súp. č. 107, a to k žumpe postavenej na parc. č.
122/1, keďže tak, ako to vyplýva z obrazovej fotodokumentácie, fyzicky zamedzil využívaniu brány cez
vybudované oplotenie na prístup k pozemku parc. č. 122/1. Žalobcovia tak majú záujem na nariadenie
neodkladného opatrenia pre zásah do ich práva užívať vedľajšiu stavbu, resp. príslušenstvo rodinného

domu súp. č. 107, lebo ak existuje spor o priebeh hranice, žalovaný ho nerieši podaním žalobného
návrhu, ktorým by sa táto spornosť odstránila, ale využíva svojvôľu v rozpore s § 3, 4 Občianskehozákonníka. Žalobcom je tak bránené v obhospodarovaní a využívaní studne postavenej na pozemku
parc. č. 122/1, ku ktorej nie je iný prístup, ako z verejnej komunikácie KN-C parc. č. 617/1.

3. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom spisu vo veci
samej vrátane listinných dôkazov predložených žalobcami v rade 1/ a 2/, pričom mal osvedčené:

4. Podľa výpisu z LV č. 354 k. ú. Žilinská Lehota žalobcovia v r. 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parc. č. 120/2 záhrady o výmere 219 m2 a domu súp. č. 107 postavenému na KN-C parc. č. 122/2,

zároveň podľa výpisu z LV č. 148 k. ú. Žilinská Lehota žalovaná v r. 2/ je výlučnou vlastníčkou pozemku
KN-C parc. č. 122/1 - záhrady o výmere 293 m2 a pozemku KN-C parc. č. 122/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 119 m2.

5. Podľa sprievodnej správy - projektu pre stavebné povolenie Ing. Emila Jutku, marec 2001, stavba
domu stojaceho na parc. č. 122/2 pozostáva aj z prístavby žumpy k rodinnému domu. Osobitne podľa

grafickej situácie (č.l. 8, 9 spisu) žumpa sa nachádza na parc. č. 122/1 v blízkosti miestnej komunikácie
parc. č. 617.

6. Žalobcovia tiež vychádzajú z geometrického plánu zhotoviteľa GEOMETRA ŽILINA, s.r.o., zo dňa
10.9.2013. Osobitne podľa jeho grafickej prílohy (č.l. 14 spisu) na opačnej strane nadväzujúcich

pozemkov parc. č. 122/1, 122/2, než je žumpa postavená na parc. č. 122/1, je rodinný dom postavený
na parc. č. 122/2 a prístup od miestnej komunikácie parc. č. 668/1.

7. Podľa výpisu z LV č. 208 k. ú. Žilinská Lehota žalovaný je výlučným vlastníkom KN-C parc. č. 120/1 -
záhrady o výmere 727 m2, KN-C parc. č. 121 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 824 m2 a domu

stojaceho na parc. č. 121.

8. Medzi stranami spor o priebeh hranice medzi pozemkami KN-C parc. č. 122/1 vo vlastníctve žalobcov
a KN-C parc. č. 120/1, parc. č. 121 vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný vychádzal z geometrického
plánu zhotoviteľa Ing. Marián Forbak - GEOMER, č. 35/2016 (č.l. 23 - 25). Na podnet žalobcov (č.l. 20

spisu) Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom z 22.1.2016 odpovedal, že katastrálna inšpekcia
nemá oprávnenie na vymeriavanie, resp. vytyčovanie hraníc pozemkov. Podľa obsahu listu mesta Žilina
z 5.6.2017 (č.l. 28 spisu), ktorý predložili žalobcovia, mesto ako stavebný orgán odkázalo pisateľa na
podanie návrhu na súd.

9. Na fotografiách predložených žalobcami v rade 1/ a 2/ (č.l. 35 spisu) sú zobrazené kovové prekážky
blokujúce bránu plota.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ): Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP: Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 333 CSP: Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP: Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa § 335 CSP: (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací
súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobuzamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3)
Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví,
či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

17. Podľa § 336 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

18. Podľa § 337 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného
stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci

samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

19. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná
úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným

rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené,
že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované
alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami
sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa

medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do
právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby
boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd
pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného
práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany
v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného

opatrenia.

20. Na základe osvedčeného stavu sa súd priklonil k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, lebo žalobcovia v rade 1/ a 2/ najmä neosvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania ako predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je príznačné, že

na nadväzujúce pozemky parc. č. 122/1, 122/2, zásahom do užívania ktorých žalobcovia svoj návrh
odôvodňujú, je prístup z dvoch strán, a to na jednej strane, kde je žumpa postavená na parc. č. 122/1, z
miestnej komunikácie parc. č. 617/1, a na druhej strane, kde je rodinný dom postavený na parc. č. 122/2,
je prístup z miestnej komunikácie parc. č. 668/1. Podľa povahy veci takto vedené konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia nepreukázalo pôvodcu zásahu, ktorý umiestnil kovové prekážky blokujúce

bránu plota podľa fotografií predložených žalobcami v rade 1/ a 2/. Ak podľa tvrdení žalobcov v rade
1/ a 2/ ide o konanie žalovaného v rámci sporu o priebeh hranice, tak právnym nástrojom, ktorý svedčí
žalobcomvrade1/a2/,jepodaniežalobyvovecisamejozdržaniesazásahovdoichvlastníckehopráva.
Jepríznačné,ženapodanietejtožalobybybolistáleaktívnevecnelegitimovanížalobcoviavrade1/a2/,či už by neodkladné opatrenie súd nariadil alebo nenariadil. Na uvedenom nič nemení ani konštatovanie
žalobcov v rade 1/ a 2/, že žalovaný namiesto toho, aby on podal žalobu, sám konaná svojvoľne. Civilné
sporové konanie o odstránenie zásahov do vlastníckeho práva je dodatočnou reakciou na porušenie

práva inou osobou, čiže žalobcovia môžu zo zodpovednosti žalovaného vychádzať, ak žalobu vo veci
samejpodajúabudúvnejúspešní.Ajkeďpodľacit.ust.§336CSPsúdzvažovalnariadenienavrhnutého
neodkladného opatrenia a uloženie povinnosti samotným žalobcom v r. 1/ a 2/ na podanie žaloby, je
príznačné, že ak by sa žalovaný podľa obsahu nariadeného neodkladného opatrenia správal, zároveň
by odpadol predmet sporu vo veci samej. Inak povedané, rozsah otázok, ktoré sú sporné v tomto štádiu

konania o nariadenie neodkladného opatrenia, prakticky zodpovedá rozsahu otázok vo veci samej a súd
nezistil osobitný dôvod, spočívajúci napr. vo výlučnosti prístupu na nehnuteľnosť, nutnosti uspokojovať
základné potreby človeka a podobne, pre ktorý by ukladal povinnosti pred rozhodnutím vo veci samej.
Príznačne tiež by bolo nespravodlivé určiť procesne zodpovednú stranu za výsledok samotného konania
o nariadenie neodkladného opatrenia iba na základe tvrdení strany žalobcov. Z uvedených dôvodov súd
návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. O nároku na náhradu trov relatívne samostatného konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd
rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP, lebo keď súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, úspešnou stranou v tomto štádiu je strana žalovaného, ale jemu pri danom priebehu konania o
nariadenie neodkladného opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. Vyriešenie tejto otázky by

bolo nezávislé od prípadného riešenia otázky náhrady trov konania v prípadnom konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).