Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202237
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712202237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu V. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ul. K. Č.. XXX/X, XXX XX Ž. N. S., občianka SR zast. JUDr. Dušanom Klimom,
advokátom,Sládkovičova16/61protižalovanémuSlovenskárepublika-zast.Ministerstvospravodlivosti
SR so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody z nesprávneho úradného
postupu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 27,93 EUR, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e o sumu 91.472,50 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu
rozhodujúcich súdov v celkovej výške 201.590,45 EUR s príslušenstvom.

Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, ako nedôvodne podanú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, účastníkov
konania, ako aj oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a spisom Okresného súdu Zvolen
č.k. 12C 50/2006, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalobu opierajú o ustanovenie § 9
Zákona č. 514/2003 z dôvodu nesprávneho úradného postupu, za ktorý považujú nezákonný zásah do

práv a právom chránených záujmov žalobkyne, a to rozhodovaním Okresného súdu v Žiari nad Hronom
a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Jedná sa o rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k.
5C 131/2003 a rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystricia č.k. 12Co 348/04. Okresný súd v Žiari nad
Hronom v čase rozhodovania o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne mal
preukázateľne vedomosť o skutočnosti, že už pred podaním tohto žalobného návrhu zamestnávateľ so
žalobkyňou ukončil pracovný pomer výpoveďou a napriek tejto skutočnosti pripustil rozšírenie žaloby
a taktiež rozhodol, že pracovný pomer žalobkyni naďalej trvá, čo je v rozpore s ustanovením §

80 pím. c O.s.p. Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.k. 3Cdo/147/2008, ktorý túto skutočnosť vylučuje. Tiež poukázala aj na potvrdzujúci rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom v celom rozsahu
potvrdil. Za nesprávny úradný postup považovala žalobkyňa aj tú skutočnosť, že Okresný súd Žiar nadHronom svoje rozhodnutie vo veci trvania pracovného pomeru žalobkyňou nijako nešpecifikoval, ani
nezdôvodnil, pričom nepriznal sporným stranám žiadne právo, ani záväzok k povinnosti. Z uvedeného
dôvodu potom takého rozhodnutia považuje žalobkyňa za nesprávne a exekučne nevymožiteľné, čoho

dôkazom je aj nevydané poverenie na výkon exekúcie, ako aj zastavenie exekučného konania, ako aj
konania č. 25Er/937/2008 Okresný súd Žiar nad Hronom. Ďalej poukázala na stanovisko Generálnej
prokuratúry SR, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že rozsudok v tejto časti je nadbytočný a v podstate
vôbec nemal byť vydaný, čo tiež odporuje skutočnosti, že v deň podania žaloby bol už pracovný pomer
skončený výpoveďou ku dňu 30.06.2003, ktorá bola daná žalobkyni; kedy teda uplynula výpovedná

lehota žalobkyni. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad
Hronomvspojenísrozhodnutím KrajskéhosúduvBanskejBystricivčasti,žepracovnýpomeržalobkyni
naďalej trvá, má zato, že bola uvedená do omylu, a to po celú dobu trvania súdneho sporu, a to najmä v
čase, keď mohla proti neplatnej výpovedi podať ešte žalobu. Na základe uvedeného žalobkyni vznikla
priama škoda, a to na exekučných trovách, exekučných poplatkoch v sume 16,59 EUR, exekučné trovy
v sume 39,83 EUR, právne trovy z exekúcie v sume 86,30 EUR, na ušlej mzde suma 28.982,07 EUR tak,

ako je to bližšie špecifikované v žalobe na čl. 3 spisu. Ďalej žiadala priznať poškodenie na nesprávnych
odvodoch, pretože jej vznikla škoda v sume 7.966,54 EUR na sociálnych odvodoch, nemajetkovej újme,
ktorá spočíva v porušení Ústavy SR na riadne a spravodlivé rozhodnutie v sume 39.832,70 EUR a
poškodenie zdravia - trvalá PN v sume 33.193,92 EUR, teda škodu si žalobkyňa uplatňuje v celkovej
výške 110.117,95 EUR, čo do zvyšku teda o sumu 91.472,50 EUR vzala žalobu späť a v tejto časti

žiadala konanie zastaviť. V prípade úspechu si žiadala priznať trovy konania.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v časti 91.472,50 EUR a naviac k
veci uviedol toľko, že žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia zaslaného
súdu zo dňa 12.06.2012. Žalovaná má zato, že žaloba je nedôvodná a z toho dôvodu ju žiada v celom

rozsahu zamietnuť. Na vznik zodpovednosti štátu za škodu je potrebné splnenie preukázania troch
základných podmienok: 1/ preukázanie nesprávneho úradného postupu, 2/ toho, že došlo k vzniku
škody,3/škodabolaspôsobenáprávenamietanýmnesprávnymúradnýmpostupom.Žalobkyňavžalobe
namieta nesprávny právny postup Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý mal spočívať v tom, že
okresný súd pripustil zmenu žaloby, ktorú podľa žalobkyne nebolo možné pripustiť, čím ju (žalobkyňu)

uviedol do omylu, a že na základe toho vydal nevykonateľný rozsudok, ktorý zároveň nedostatočne
odôvodnil. Predovšetkým poukazujú na tú skutočnosť, že namietané pochybenia Okresného súdu v
Žiari nad Hronom, ak by sa aj preukázali, sú dôvodom na zrušenie rozsudku v rámci konania o
opravnom prostriedku, pričom k tomuto nedošlo, keď namietaný rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici. Súd v konaní o náhradu škody nie je

príslušný, resp. nemá právomoc posudzovať správnosť postupu okresného súdu, ktorý vedie k vydaniu
rozhodnutia a v tomto rozhodnutí sa v konečnom dôsledku prejaví. To je možné len vo vzťahu k tomuto
rozhodnutiu, ktoré mohlo by byť ako nezákonné rozhodnutie zrušené, avšak v tomto prípade k zrušeniu
namietaného rozhodnutia nedošlo. K tomu, či súd mal, alebo nemal pripustiť zmenu žaloby, nad rámec
tohto vyjadrenia právny zástupca žalovanej uviedol, že predmet občianskeho súdneho konania a petit

samotnej žaloby je určený žalobcom v súdnom konaní a je v jeho výlučnej dispozícii, ktorý žalobca môže
v priebehu konania meniť, pričom súd zmenu takéhoto konania nepripustí, jedine z dôvodu uvedeného
v § 95 ods.2 O.s.p. V konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C 131/2003 nebol daný žiadny
takýto dôvod na nepripustenie zmeny žaloby a nie je preto možné v tomto prípade hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe. Mimo uvedeného majú zato, že v konaní nie je preukázaná ani škoda, ktorá mala

vzniknúť a ktorá je požadovaná, keďže časť uplatneného nároku predstavuje nároky z neplatného
skončenia pracovného pomeru, ktorý však následne skončil výpoveďou a na túto mzdovú náhradu nemá
žalobkyňa nárok. Ak by tomu aj tak bolo, tento je potrebné uplatňovať voči zamestnávateľovi, a to v
príslušnej zákonnej lehote. Taktiež vo vzťahu nemajetkovej újmy - uplatnenej, má žalovaná zato, že táto
nie je ničím preukázaná, ide o všeobecné tvrdenia žalobkyne o zásahu do jej práv, pričom pre vznik

konkrétnej nemajetkovej újmy je potrebné toto preukázať konkrétnymi zásahmi, ktoré vyvolali následky.
Zároveň žalovaná vo vzťahu k uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania, nakoľko v zmysle §
19 Zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. Ak táto škoda spôsobená žalobkyni má byť v súvislosti s rozhodnutím
Okresného súdu Žiar nad Hronom, vo veci č. k. 5C 131/2003, rozsudok Okresného súdu nadobudol

právoplatnosť dňa 17.01.2005, a teda doba 3 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia uplynula dňa
17.01.2008. V tejto súvislosti poukázala žalovaná i na skutočnosť, že už v tomto období boli žalobkyni
zrejmé skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje nárok na náhradu škody proti štátu, nakoľko už v
tom čase si uplatnila náhradu škody z rovnakého konania Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C131/2003 voči právnemu zástupcovi, ktorý za ňu vystupoval v konaní pod sp.zn. 5C 131/2003. V prípade
úspechu si žalovaná uplatňovala náhradu trov konania.

ŽalobkyňakžalobepripojilarozsudokOkresnéhosúduvŽiarinadHronomč.k. 5C131/2003-76zo
dňa 02.08.2004 z ktorého súd zistil, že v uvedenom konaní vystupovala žalobkyňa ako navrhovateľka,
kde bola zastúpená advokátom Q.. Q. W. so sídlom v Ž. N. S., N. V.. B. Č.. X a na strane odporcu
v uvedenom konanom vystupovala spoločnosť B., B..T..Y.. Š., Q. Č..XX, J. XX XXX XXX, zastúpená
advokátom Q.. Ľ. Š. so sídlom v Š., V. Č.. X o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Súd v uvedenom konaní rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 17.06.2003 dané odporcom navrhovateľke je neplatné. Zároveň súd samostatným výrokom
určil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným
dňa 17.01.2005.

Ďalej žalobkyňa pripojila k žalobe rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k 12Co/348/2004 zo

dňa 02.12.2004, ktorým rozhodnutím potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom pod sp.zn.
5C 131/03-76 zo dňa 02.08.2004 a zároveň rozhodol o povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľke trovy
konania.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k. 12C 50/2006 súd zistil, že pod uvedeným číslom konania sa

viedlo konanie na základe podanej žaloby zo dňa 25.08.2005, kde na strane navrhovateľky vystupovala
žalobkyňa a na strane žalovaného Q.. Q. W., advokát, N. V. B., W.: XXX XX Ž. N. S., ktorou žalobou
sa domáhala žalobkyňa od Q.. Q. W. zaplatenia sumy 173.419,-- Sk s 12 %-ným úrokom z omeškania
od 11.03.2003 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu, ktorý podala žalobkyňa na
Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 25.08.2005 uviedla, že požiadala o právnu pomoc odporcu, a

to Q.. Q.N. W., advokáta, N. V. B., W.: XXX XX Ž. N. S., a to ohľadom podania návrhu o vyslovenie
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 11.03.2003 a okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003. Odporca právne zastúpenie prijal, návrh podal však len o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Neplatnosť výpovede nenapadol z dôvodu, že
tento úkon mal byť zrušený novým podaním. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhlásené

za neplatné právoplatným rozsudkom dňa 02.12.2004. Napriek rozhodnutiu súdu, že pracovný pomer
po vyslovení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru naďalej trvá, navrhovateľka nebola
zamestnaná z dôvodu, že pracovný pomer jej skončil výpoveďou ku dňu 30.06.2003. Navrhovateľka v
uvedenom konaní mala zato, že odporca - advokát pri právnom zastupovaní jej záujmov porušil svoje
povinnosti, keď žalobu nepodal, i proti neplatnosti výpovedi. Týmto navrhovateľke vznikla škoda, keď

pri priemernom zárobku 6.761,- Sk po dobu 18-tich mesiacov bol by jej zamestnávateľ uhradiť mzdu
121.698,-- Sk. Na odvodoch sociálnych a nemocenských dávok vznikla navrhovateľke strata 51.721,--
Sk. Celkovej jej tak vznikla škoda v čiastke 173.419,-- Sk. V uvedenom konaní Okresný súd Zvolen
vydal rozsudok č.k. 12C 50/06-120 dňa 14.09.2007, kde o uvedenom nároku navrhovateľky rozhodol
tak, že návrh zamietol. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 30.05.2008 a vykonateľné

dňa 03.06.2008. Predmetný rozsudok bol zároveň rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 17Co/83/08-170 zo dňa 16.04.2008 potvrdený a žalobkyňa bola zaviazaná k povinnosti uhradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stalo
právoplatným dňa 30.05.2008 a vykonateľným dňa 03.06.2008.

Podľa § 27 ods.l Zákona č. 514/2003 Zb.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 19 ods.l Zákona č. 514/2003 Zb.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 19 ods.2 Zákona č. 514/2003 Zb.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods.3 Zákona č. 514/2003 Zb.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 100 ods.l Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 9 ods.l Zákona č. 514/2003 Zb.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a
postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.119 pím. b) Ústavy SR.

Podľa § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Zb.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorá má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods.4 Zákona č. 514/2003 Zb.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.l Zákona č. 514/2003 Zb.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá došla súdu dňa 11.05.2011 domáhala náhrady škody podľa
ustanovenia § 9 Zákona č. 514/2003 Zb. zák. s poukazom na nesprávny úradný postup, za ktorý
žalobkyňa považuje pripustenie rozšírenia žaloby v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C
131/2003 v tom znení, že „pracovný pomer naďalej trvá“, ako aj vydanie rozsudku v tomto znení,

vzhľadom k tomu, že v tejto časti vydané rozhodnutie bolo a je nevykonateľné a zaviedlo žalobkyňu
v tom, že jej právny zástupca týmto rozšírením návrhu a jeho vyhlásením obidvomi súdmi v tomto
texte zabezpečil jej pokračovanie v pracovnom pomere. Ďalej žalobkyňa za nesprávny úradný postup
Okresného súdu v Žiari nad Hronom, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 348/04,
ktorý rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom potvrdil, považovala konanie v spore, napriek

tomu, že právny zástupca odporcu napriek výzve Okresného súdu v Žiari nad Hronom nedoložil svoje
splnomocnenie na zastupovanie a v ďalšom splnomocnil svojho koncipienta, ktorý v spore až do jeho
ukončenia konal. Za nesprávny úradný postup žalobkyňa považovala aj nezdôvodnenie rozsudku v časti
vysloveného právneho záveru „že pracovný pomer naďalej trvá“, kde takéto nezdôvodnenie je porušeniežalobkyniných práv daných jej Článkom 46 Ústavy SR a Článku 6 dohovoru o ochrane ľudských práv
na spravodlivý súdny proces a tým došlo k zásahu do jej práv a chránených záujmov. Pôvodne žiadala
priznať náhradu škody vo výške 201.590,45 EUR s prísl., pričom v priebehu konania žalobkyňa zobrala

žalobu späť vo výške 91475,50 EUR a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Súd so súhlasom žalovanej
potom v tejto časti konanie v zmysle § 96 ods.1,3 O.s.p. zastavil. Predmetom sporu bola teda náhrada
škody vo výške 110.117,95 EUR z vyššie uvedených dôvodov. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 5C 131/03 sa stal právoplatným dňa 17.01.2005 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 12Co 348/04 zo dňa 02.12.2004.

Vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutia vydané po účinnosti zákona č. 514/2003 Zb.z., t.j. po 01.07.2004,
preto súd nárok žalobkyni posudzoval podľa Zákona č. 514/2003 Zb.z.

Žalobkyňa si s poukazom na ustanovenie § 9 Zákona č. 514/2003 Zb. zákonov uplatňovala, a to na
exekučnýchtrováchvovýške39,83EUR,právnychtrováchzexekúciesumu86,30EUR,súdnypoplatok

v exekúcii vo výške 16,59 EUR, náhradu škody na ušlej mzde v sume 28.982,07 EUR, poškodenie na
nesprávnych odvodoch sumu 7.966,54 EUR, na sociálnych odvodoch, nemajetková újma, ktorá spočíva
v porušení Ústavy SR na riadne a spravodlivé rozhodnutie v sume 39.832,70 EUR a za poškodenie
zdravia - trvalá PN v sume 33.193,92 EUR, teda celkove si uplatňovala náhradu škody s poukazom na
vyššie uvedené ustanovenie vo výške 110.117,90 EUR.

V priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 18.02.2013 žalovaný vzniesol námietku premlčania
s poukazom na ust. § 19 Zákona č. 514/2003 Zb. zák. Preto sa súd v prvom rade zaoberal uvedenou
námietkou premlčania, vznesenou zo strany žalovaného a dospel k záveru, že nárok žalobkyni
uplatňovaný podanou žalobou je premlčaný. Súd mal preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu

Zvolen č.k. 12C 50/2006, že žalobkyňa najneskôr dňa 25.08.2005 t.j. kedy si podala na tunajší súd
žalobu voči právnemu zástupcovi, ktorý ju zastupoval v konaní, a to Q.. W., o zaplatenie sumy 220.746,-
Sk z titulu náhrady škody vedela o vzniku škody. Už v uvedený deň teda žalobkyňa nepochybne
najneskôr sa dozvedela o vzniku škody vyplývajúcej jej z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom.
Žalobu o náhradu škody v zmysle § 514/2003 Zb. zákonov si žalobkyňa podala až dňa 11.05.2011,

teda po období 3-ročnej premlčacej subjektívnej lehoty a preto jej právo na náhradu škody zaniklo z
dôvodu premlčania.

Podľa § 100 ods.l, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.
Pretože podľa citovaného zákonného ustanovenia nemožno premlčanú pohľadávku (aj keby bola
oprávnená) po vznesení námietky premlčania priznať, nemal súd inú možnosť, ako žalobu žalobkyni
zamietnuť. Je nesporné, že nároky žalobkyni uplatnené v tomto konaní sú už premlčané, lebo o škode

sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 25.08.2005, kedy jej začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota,
ktorá jej skončila dňa 25.08.2008 a keďže žalobkyňa podala žalobu na začatie tohto konania až dňa
11.05.2011 súd jej žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyni je premlčaný, súd sa ďalej potom nezaoberal samotnou náhradou

škody v uvedenom konaní, čo do základu a výšky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.l O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej trovy konania vo
výške 27,93 EUR, ktoré pozostávajú z cestovného na pojednávanie konané dňa 18.02.2013 z Bratislavy
do Zvolena a späť, kde právny zástupca žalovanej docestoval na pojednávanie služobným motorovým

vozidlom, o čom súdu pripojil žiadanku na prepravu, ako aj kartu vodiča. Uvedené vozidlo najazdilo
406 km, z toho 26 km v mestskej prevádzke a 380 km mimo mestskej prevádzky. Spotreba vozidla
predstavovala 19,274 litra nafty pri cene jedného litra 1,449 EUR, predstavujú skutočné náklady na
pohonné hmoty 27,93 EUR, ktoré súd žalovanej, ako úspešnej účastníčke konania priznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).