Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010087
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815010087.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu S. G. a M. S., v trestnej veci proti obžalovanému K. H., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. H., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., W. S. č. XXX/XX, adresa na doručovanie
písomnosti X., W. Q. č. XXX, bez pracovného pomeru, rozvedený, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 05.00 hodiny v spálni obytného karavanu, ktorý bol odstavený pri
rozostavanomdomeK.H.aM.H.,vobciX.,včastiobcezvanejW.,okresY.,namanželskejpostelisvojej
dcére G. H., nar. XX.XX.XXXX zobliekol nohavice, začal ju bozkávať medzi nohami, následne jej vložil
prsty do pošvy, na čo mu táto povedala, aby prestal, nech ju nechá na pokoji, na uvedené nereagoval
a pokračoval aj napriek snahe poškodenej vytrhnúť sa mu, čo sa jej nepodarilo, pretože obvinený jej
svojou rukou držal obidve jej ruky nad hlavou a svojimi nohami jej držal nohy v rozkročení, počas čoho

plakalaastálemuhovorila,abyjunechal,avšakonvkonaníneprestal,následnevnikolpohlavnýmúdom
do jej pošvy a vykonal súlož, pri uvedenom poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX nespôsobil zranenia,
ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži a takýto čin spáchal na chránenej osobe,

vykonal súlož s príbuzným v priamom rade,

t ý m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona,

prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona,
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému, aby poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX v
Y., trvale bytom Y., W. S. č. XXX/XX nahradil škodu vo výške 30.000 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú G. H., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., W. S. č. XXX/
XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv XXX/XX-XX podal dňa XX.X.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na K. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné.

Predmetná obžaloba bola prejednaná a dokazovanie bolo vykonané na hlavných pojednávaniach, ktoré
sa konali v dňoch XX. X.XXXX, X.X.XXXX a dňa X.X.B. bol vyhlásený rozsudok.

Poškodená G. H. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške

50.000 €.

ObžalovanýK.H.nesúhlasilskonanímodohodeovineatreste,pozákonnompoučeníurobilvyhlásenie,
že je nevinný. K predmetu obžaloby vypovedal, že pred súdeným skutkom s dcérou G. v pohostinstve
požívalialkohol,dcéraužprišladopohostinstvapodvplyvomalkoholu.Predzáverečnoudopohostinstva

prišla X. Y. ktorá ich potom z pohostinstva odviezla k nemu domov, a keďže dcéra bola opitá, ostala spať
u neho. Jeho brat jej pomohol po schodíkoch dostať sa do spálne, kde si ľahla a zaspala. S bratom ešte
zostali asi hodinu sedieť pri piecke, dali si ešte vodku a potom si obaja išli ľahnúť, on si išiel ľahnúť k
dcére a brat sa uložil spať na gauč vedľa spálne. Keď si prišiel ľahnúť k dcére, dcéra už spala a rovnako
spala aj keď sa prebudil. Po prebudení zakúril v piecke, brat a aj dcéra ešte spali. Ako kúril a robil hluk,

zobudila sa dcéra, ktorá ho požiadala, aby ju odviezol domov, čo odmietol, lebo ešte stále cítil alkohol,
tak ho požiadala, aby jej požičal mobil, že svoj mobil má pokazený, volala nejakým kamarátom. Tiež ho
požiadala o peniaze, dal jej 30 €. Domov odišla s nejakým kamarátom, ktorý pre ňu prišiel. Večer potom
prišla polícia, najskôr ho policajti zobrali do nemocnice a potom ho odviezli na policajné oddelenie. K
požitému alkoholu uviedol, že ešte predtým ako išiel do pohostinstva vypil s bratom asi dve pivá a v

pohostinstve vypil asi 8 pol deci vodky, ktoré zapíjal vodou. Dcéra pila vodku s džúsom, na stole boli
dve fľaše vodky, pili na rozlúčku, lebo dcéra odchádzala pracovať do Írska. Dcéra mohla vypiť 2-3 deci
vodky. S dcérou sa spolu rozprávali o Írsku, tiež sa ho dcéra pýtala, že prečo chce predať dom. Dcéra u
neho prespala, lebo mala vypité, bolo jej zle, trošku ju napínalo a tak jej povedal, že ak chce, tak môže
spať u neho, môže si ísť ľahnúť, aby ju mama nevidela opitú. S dcérou mal výborný vzťah. K zariadeniu

domčeka uviedol, že domček je postavený z tenkého materiálu, z drevotriesok poskladaných do šírky 5
cm a gauč v obývacej miestnosti od priečky spálne je asi 2,5 metra. Pokiaľ ide o spálňu, ide o miestnosť
2,5x 2,5 m, medzi posteľami a priečkou je priechodná asi po 20 cm. Keď sa zobudil, bol kúriť pri peci,
dcéra bola už oblečená v rifliach a v tričku a keď odchádzal zo spálne, mala nohu von spod prikrývky,
takže spala asi v nohavičkách a v tričku a bola prekrytá paplónom. Keď má požité alkoholické nápoje,

tak spí, nie je možné, aby dosiahol erekciu.

SvedkyňapoškodenáG.H.,nahlavnompojednávaní,ajnapriekvylúčeniuobžalovanéhozpojednávacej
miestnosti po dobu jej výsluchu využila svoje právo nevypovedať, a preto boli prečítané jej výpovede
z prípravného konania. Svedkyňa vypovedala, že odchádzala pracovať do Írska a lúčila sa svojimi

kamarátmi, od piatku požívali alkohol doma, ako aj v bare v Y.. Tiež sa chcela rozlúčiť so svojim otcom a
spolu s kamarátmi išli za ním do krčmy v P., keď tam prišli otec už bol opitý. Keďže bola opitá, ostala spať
u otca v X., ľahla si do manželskej postele a hneď zaspala. Zobudila sa na to, že otec bol nad ňou, sedel
vedľa nej a dával jej dole nohavice, začal ju bozkávať medzi nohami a potom jej vložil prsty do vagíny,
hovorila mu aby prestal, plakala, ale on pokračoval, nemohla sa vytrhnúť, rukou jej držal obe ruky nad

hlavou a svojimi nohami držal jej nohy v rozkročení. Nakoniec vnikol pohlavným údom do jej vagíny avykonával na nej súlož, toto trvalo asi tak dve minúty, počas tých dvoch minút došlo k vyvrcholeniu. Keď
skončil rýchlo sa poobliekala, otec nič nehovoril, tiež sa rýchlo obliekol a niekde odišiel a keďže mala
svoj mobil vybitý, zobrala si otcov mobil a pozháňala si odvoz domov. Keď prišla domov osprchovala

sa, asi hodinu spala a potom sa zdôverila kamarátke X. Y. a svojej mame.

Znalkyňa V. N. zotrvala na záveroch znaleckého posudku, na skúmanie jej boli predložené vecné stopy,
odevné zvršky poškodenej, porovnávací materiál bukálny výter poškodenej, stery z jej pošvy, 4 kusy
hygienických vložiek, útržok papierovej utierky, toaletný papier. Ďalej boli na skúmanie predložené

posteľné obliečky, froté plachta, odevné zvršky obžalovaného a tiež stery z oboch jeho rúk, stery spod
nechtov, ster z pohlavného údu obžalovaného a porovnávací materiál. Všetky vecné stopy boli označené
pod číslom 1-24. Skúmaním boli na predmete číslo 3 - oranžové nohavičky, v oblasti rozkroku a na
zadnom diele dokázaná prítomnosť spermií. Prítomnosť spermií bola dokázaná na predmete číslo 6 -
rifľové dámske nohavice z vnútornej strany rozkroku a na predmete č. 8 - jedna zo štyroch predložených
vložiek. Na predmete č. 4 - červené nohavičky, v oblasti rozkroku bola zistená prítomnosť bližšie

nešpecifikovaného biologického materiálu a bližšie nešpecifikovaný biologický materiál bol ďalej zistený
aj na predmetoch č. 2, výter z pošvy, ďalej predmetu č. 8 - zvyšné tri vložky, označené ako 8B, 8C a 8D.
Ďalej sa bližšie nešpecifikovaný biologický materiál nachádzal na predmete č. 9 - papierová utierka, č.
10 - toaletný papier, č. 12 - stery z pravej a ľavej ruky obžalovaného, č.13 - výtery spod nechtov pravej
a ľavej ruky obžalovaného, na predmete č. 14 stery- z pohlavného údu obžalovaného. Na predmete č.

16 - obliečka na paplón, predmet č. 17 - obliečka na vankúš, predmet č. 21 - slipy obžalovaného a na
ďalších odevných zvrškov nebola zistená prítomnosť viditeľných biologických stôp ani po vyhľadávaní
crimelite svetlom. Z týchto predmetov na ktorých boli zaistené biologické stopy a bola z nich izolovaná
DNA, pričom z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že pôvodcami biologického materiálu zaisteného z
predmetu č. 3 - oranžové nohavičky, z predmetu č. 6 - dámske rifle, z predmetu č. 8A - vložka, z predmetu

č.13 - výter z pod nechtov pravej ruky obžalovaného, z predmetu č. 14 - dva stery z pohlavného údu
obžalovaného, z predmetu č. 16 - obliečka na paplón a z vnútornej strany č. 21 - slipy DNA profil, ktorý
bol zistený na týchto predmetoch pochádza od dvoch osôb a porovnaním bolo zistené, že tento DNA
profil je kombináciou DNA profilov porovnávacích vzoriek označených H. K. a G. H.. Z ďalších výsledkov
DNA analýzy vyplynulo, že DNA profil zistený z biologického materiálu zaisteného z predmetu č. 2 -

výter z pošvy, z predmetu č. 4 - červené nohavičky, z predmetov č. 8B a 8C, z predmetu č. 9 - papierová
utierka, z predmetu č. 10 - toaletný papier je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho
výteru označeného H. G.. Ďalej DNA profil z predmetov č. 12 - ster z pravej a ľavej ruky obžalovaného,
z predmetu č. 13 - výter spod nechtov ľavej ruky obžalovaného je zhodný s DNA profilom porovnávacej
vzorky bukálneho výteru s označením obžalovaného. DNA profil biologického materiálu z predmetu

č. 8B - vložka, pochádzal od osoby ženského pohlavia a nebol zhodný s DNA profilom porovnávacej
vzorky G. H.. Ďalej DNA profil zistený z biologického materiálu zisteného z predmetu č. 17 - obliečka
na vankúš, nebol vhodný na individuálnu identifikáciu. Na zistenie prítomnosti spermii, ich pracovisko
používa akreditované metódy a postupy. Metóda HCP použitá nebola, metódu PSA bola použitá, ide o
špecifickú skúšku na zistenie prítomnosti ľudskej spermie, a tiež využili aj metódu na orientačné zistenie

prítomnosti kyslých fosfataz, ktoré sú prítomné v sperme. Obidve skúšky boli pozitívne.

Svedkyňa O. I. vypovedala, že nebola svedkom súdeného skutku, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému.
V sobotu pred súdeným skutkom bola v U. G. v Y., so sestrou išli na kávu a stretli tam G. H., ktorá tam
bola tiež, pila tam alkohol a nerozoznala vodku od vody. Má vedomosť o tom, že takto pila už od piatku.

V nedeľu ráno si našla na mobile zmeškaný hovor a keď prezvonila späť, ozval sa obžalovaný a povedal
jej, že jej volala dcéra. Osobne si myslí, že je to všetko veľký výmysel, podľa nej to bol zámer, G. chcela
vydierať peniaze, ona hocikde robila a nikdy peniaze nemala.
Svedkyňa M. H. vypovedala, že nebola svedkom incidentu, po obede jej volala dcéra G., počula len plač,
dcéra v telefóne iba vzlykala, plakala a jedine čo povedala bolo, že oco. V prvom momente ju napadlo,

že sa niečo stalo obžalovanému. Do telefónu jej G. povedala, že má prísť domov a stále plakala, niečo
len tak zavzlykala, že znásilnil, ale nerozumela dobre. Potom asi dva alebo tri krát volala obžalovanému,
telefón zvonil, ale on nedvíhal, pričom nič také sa predtým nestalo, vždy keď mu volala, tak jej zodvihol
alebo jej zavolal späť. Keď prišla domov, dcéru našla v strašnom stave, triasla sa, plakala, bola ako
nepríčetná a až po nejakom čase jej povedala, že ju znásilnil otec. Hovorila stále, že prečo jej to spravil.

Aj pre ňu to bolo ťažko pochopiteľné, nakoľko dcéra mala s otcom veľmi dobrý vzťah. Potom sa rozhodla,
že to chce oznámiť. Spolu potom išli na gynekologické vyšetrenie do O. H..
Svedkyňa O. I. vypovedala, že s G. H. si rozumeli veľmi dobre, chodievali spolu na spoločné akcie,
kde sa dosť často stávalo, že toho veľa popili a na druhý deň si nič z toho nepamätali. Pred súdenýmskutkom G. spolu so sestrou stretli v G bola tam opitá, pomýlila si vodu s vodkou. Po súdenom skutku si
ráno našla na mobile zmeškaný hovor od obžalovaného, volala mu spätne, že čo chcel, mobil nedvíhal
a preto zavolala G., že či náhodou nevie, že prečo jej volal obžalovaný. Ona jej povedala, že jej volala

ona z mobilu obžalovaného, lebo že potrebovala odvoz domov. Nikdy predtým G. u otca neprespala, a
preto sa jej na to opýtala, G. jej nevedela ani povedať, kto ju večer doviezol k otcovi.

Svedok S.. I. E. vypovedal, že vykonal gynekologické vyšetrenie G. H. so záverom, že gynekologický
nález nejaví známky násilného pohlavného styku, spermie v pošvovom prostrední neprítomné. Pri

vyšetrenízistilprítomnosť3menších hematómov,krvnézrazeninyveľkosti2eurovejminceusporiadanej
vo zvislej línii nad sebou. Vyšetrenie vykonal aj za pomoci pošvových zrkadiel a zo zadnej pošvovej
klenby odobral 2 vzorky štetôčkami na sklíčko na následne mikroskopické vyšetrenie. Pokiaľ by si osoba
po dokonanom pohlavnom styku, pri ktorom by došlo k ejakulácii nevykonala výplach pošvy, tak spermie
by mali byť v pošve prítomné. Na otázku či sa dá dosiahnuť, že v pošve sa nenachádzali spermie
sprchovaním ako to uvádzala aj poškodená odpovedal, že sa to dá, ale skôr by sa priklonil k tomu, že

k ejakulácii do pošvy nedošlo. Na otázku či osprchovaním vonkajšieho genitálu sa dá dosiahnuť, že by
nebol prítomný nález spermií v pošve, za predpokladu že došlo k ejakulácii do pošvy odpovedal, že si
myslí, že nie. Po ejakulácii do pošvy je zistiteľná prítomnosť spermií do 20 hodín, dokonca si myslí, že
ide ešte o dlhšie časové obdobie.

Svedkyňa H. U. vypovedala, že o súdenom skutku sa dozvedela až po prvej výpovedi na polícii s
poškodenou sa o tom nerozprávala. Môžem len uviesť, že ráno okolo 06.00 hod., potom ako sa mal
skutok stať, volala jej poškodená z mobilného telefónu jej otca. Nevie sa vyjadriť k tomu či mala
rozochvený hlas alebo k podobným veciam, nakoľko bola rozospatá. Poškodená chcela, aby ju odviezla
z domu jej otca domov. Keďže mala pokazené auto, zavolala svojmu dobrému kamarátovi K. H., aby

šiel poškodenú odviesť. Poobede jej iba povedal, že sa mu poškodená zdala byť zvláštna, že si rukami
zakrývala tvár a že mu povedala, že si ju zakrýva preto, lebo že nie je namaľovaná.

Svedok Z. H. brat obžalovaného vypovedal, že si bol s bratom posedieť v krčme, potom odišiel a keď
sa vrátil späť, v krčme už sedela poškodená a bola už opitá. Potom ich z krčmy doviezla jej kamarátka,

poškodenúmuseldržať,kýmobžalovaný odomykaldvereapotomjuvyšikovalposchodíkochdospálne,
kde siľahla spať. S obžalovaným potom rozkúrili v peci, vypili tri štamprlíky a išiel si ľahnúť. Potom sa
zobudil, bolo asi o 6.30 hod., v domčeku bol už len obžalovaný, ktorý mu povedal, že po poškodenú
prišli kamaráti a odišla s nimi domov. Keď sa zobudil, tak počul tiché hlasy poškodená si pýtala od
obžalovaného telefón. poškodená spala v spálni a on si ľahol spať v obývačke. Sú to miestnosti hneď

vedľa seba. Posteľ kde si ľahol spať je asi 2 metre od priečky spálne. Steny sú tam tenké asi 3 cm, dvere
do spálne boli otvorené. V noci žiadne zvuky nepočul.

Svedok K. L. uviedol, že k súdenému skutku nevie povedať nič. Bol prítomný v krčme v P., keď prišiel do
krčmy, za stolom už sedeli obžalovaný spolu s dcérou a tiež pri nich bol nejaký chlapec, ktorého nepozná

a brat obžalovaného. Do krčmy prišiel z chaty spolu s kamarátom, do krčmy prišli už opití a tiež boli opití
aj obžalovaný, vlastne všetci, čo sedeli s obžalovaným za stolom.

Svedkyňa X. Y., vypovedala, že keď prišla do krčmy v P. za poškodenou, boli tam aj obžalovaný, jeho
brat, Y. L., poškodená a jej kamarátka. Z krčmy ich odviezla k domu, kde býva obžalovaný, poškodená

sa s obžalovaným lúčila asi 20 min., a potom sa rozhodla, že u neho ostane spať. V noci jej poškodená
volala, mala rozrušený hlas, ale nepovedala jej čo sa jej stalo, že jej to povie, keď príde pre ňu. Keď
potom prišla už k poškodenej domov, poškodená sa celá triasla a na balkóne sa rozplakala a povedala
jej, že ju znásilnil otec, stále plakala, triasla sa a opakovala, že „nechcem, nechcem“. Snažila sa ju
upokojiť, chcela, aby to povedala mame, ktorej aj potom telefonovala, povedala jej, že aby prišla domov,

že G. ju potrebuje. Ešte predtým ako jej telefonovala, poškodená jej povedala, že sa prebudila na to,
ako jej obžalovaný vyzliekal nohavice a potom sa zase triasla a opakovala, že „nechcem, nechcem“.
Potom prišla G. mama, ktorá sa ju tiež snažila upokojiť, objímali sa a poškodená jej povedala to isté,
že ju obžalovaný znásilnil. Potom sa poškodená rozhodla podať trestné oznámenie, najskôr však išli na
gynekologické vyšetrenie do O. H., a potom boli na polícii v Dolnom Kubíne.

Súd oboznámil listinné dôkazy, a to zápisy o vykonaní dychových skúšok, zápisnicu o obhliadke miesta
činu, fotodokumentáciu, lekársku správu a správy k osobe obžalovaného.Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o

vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť a uvedený
čin spácha čin na chránenej osobe.

Prečinusúložemedzipríbuznýmipodľa§203ods.1Tr.zákonasadopustí,ktovykonásúložspríbuzným

v priamom rade alebo so súrodencom.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.
V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov tak bolo preukázané, že obžalovaný ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky súdeného zločinu znásilnenia a prečinu súlože

medzi príbuznými a takto konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Súdotýchtoskutočnostiachnemalžiadnepochybnosti,apretoobžalovanéhouznalzožalovanejtrestnej
činnosti vinným v celom rozsahu. Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný, na svoju obranu uviedol,
že je pravdou, že v inkriminovanej dobe jeho dcéra G. H. prenocovala u neho v doma, spali spolu
v jednej posteli, bolo tomu tak preto, že predtým požívali alkoholické nápoje v krčme, dcéra mala

vypité, bolo jej zle, trošku ju napínalo a tak jej povedal, že ak chce, tak môže spať u neho, že si
môže ísť ľahnúť, aby ju mama nevidela opitú. Ďalej uviedol, že s dcérou mal výborný vzťah a tiež
keď má požité alkoholické nápoje, tak spí a nie je možné, aby dosiahol erekciu. Jeho obrana bola
vyvrátená výpoveďou poškodenej G. H., ktorá bez akýchkoľvek pochybností popísala násilné správanie
obžalovaného, uviedla, že obžalovaný jej zobliekol nohavice, bozkával ju medzi nohami, najskôr jej vložil

prsty do pošvy a potom proti jej vôli ako jej držal rukou obidve jej ruky nad hlavou a svojimi nohami jej
držal nohy v rozkročení, vnikol do nej pohlavným údom. Iní očití svedkovia súdeného skutku neboli.

Vo veci boli produkované dve skupiny dôkazov na jednej strane výpoveď obžalovaného, že súdený
skutok nespáchal a na druhej strane stále výpoveď poškodenej G. H., ktorá opakovane zhodne

popísala konanie obžalovaného, ktoré zakladá znaky skutkovej podstaty súdených trestných činov.
Vykonaným dokazovaním nebolo sporným, že obžalovaný a poškodená pred súdeným skutkom požili
väčšie množstvo alkoholických nápojov, uvedenú okolnosť potvrdila tak poškodená ako aj obžalovaný
a práve skutočnosť, že poškodená javila zjavné známky opitosti, bola dôvodom, že ostala prespať u
obžalovaného. Taktiež vykonaným dokazovaním nebolo sporným, že poškodená si ľahla spať do spálne,

na manželskú posteľ ako prvá a obžalovaný, si išiel ľahnúť k nej do postele neskôr. Podľa výpovede
obžalovaného, ktorú potvrdil aj jeho brat svedok Z. H., ešte predtým ako si ľahol do postele k poškodenej,
spolu s bratom si dali ešte vodku. Potom už výpovede obžalovaného a poškodenej boli protichodné.
Obžalovaný uvádzal, že sa zobudil ešte pred poškodenou a k ničomu medzi nimi nedošlo.

Poškodená uvádzala, že sa zobudila ako bol obžalovaný nad ňou, sedel pri nej na posteli, zobliekal
jej nohavice a proti jej vôli za použitia násilia vykonal na nej dokonanú súlož, trvalo to asi dve
minúty, počas tých dvoch minút došlo u obžalovaného k erekcii, to vie určite hlavne aj preto, lebo
mala mokré nohavičky. Ďalej sporným ešte nebolo, že vo vedľajšej miestnosti spal svedok Z. H.,
ktorý podľa jeho vyjadrenia napriek tomu, že steny sú tenké a dvere do spálne boli otvorené, nič

nepočul. Gynekologické vyšetrenie u poškodenej nepotvrdilo, známky násilného pohlavného styku a
spermie v pošvovom prostredí neboli zistené. Súd však uveril výpovedi svedkyne poškodenej, a to
predovšetkým v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania, ohľadne analýzy DNA biologického
materiálu zaisteného na vecných dôkazoch, najmä odevných zvrškoch poškodenej, na ruke, slipoch,jeho pohlavnom úde a posteľnej bielizni. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že v rámci znaleckého
skúmania boli na vecných dôkazoch zaistené biologické stopy, z ktorých bola izolovaná DNA, pričom
z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že pôvodcami biologického materiálu zaisteného na oranžových

nohavičkách, dámskych rifliach, hygienickej vložke ktoré mala na sebe v inkriminovanej dobe svedkyňa
poškodená, z výteru z pod nechtov pravej ruky obžalovaného, z dvoch sterov z pohlavného údu
obžalovaného, z obliečky na paplón a z vnútornej strany slipov obžalovaného, DNA profil pochádza od
dvoch osôb a porovnaním bolo zistené, že tento DNA profil je kombináciou DNA profilov porovnávacích
vzoriek označených K. H. a G. H..

Súd s prihliadnutím na uvedené dôkazy nemal pochybnosti, že medzi obžalovaným a poškodenou
skutočne došlo k pohlavnému styku, to v aj v nadväznosti na výpovede svedkýň X. Y. a M. H.,
(ktoré síce neboli očitými svedkami incidentu, ale svedkyne vypovedali o skutočnostiach k súdenému
skutku o ktorých sa dozvedeli priamo od poškodenej a tiež o okolnostiach, za akých sa o súdenom
skutku dozvedeli) a zhodne vypovedali, že poškodená bola v zjavnom psychickom rozpoložení a obom

svedkyniam potvrdila, že obžalovaný ju znásilnil. Súd neverí, že by si poškodená tieto skutočnosti
vymyslela, aj z toho dôvodu, že voči obžalovanému ako otcovi prechovávala pozitívne citové väzby,
čo potvrdil tak obžalovaný ako aj vypočutí svedkovia a tiež vzhľadom na chúlostivosť situácie, v ktorej
sa ocitla ako dcéra obžalovaného a súdu sa javí priam nemysliteľným, že by takúto tortúru podstúpila,
ak by nedošlo k súdenému skutku. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že na gynekologickom vyšetrení

neboli potvrdené známky násilného pohlavného styku a ani spermie v pošvovom prostredí poškodenej,
uvedené je vysvetliteľné výpoveďou poškodenej, že po príchode domov sa osprchovala, pričom svedok
S.. I. E. pripustil možnosť, že v prípade pokiaľ si osoba po dokonanom pohlavnom styku, pri ktorom by
došlo k ejakulácii vykonala výplach pošvy, je možné, že nález v pošve by bol negatívny. Je pravdou,
že vypočúvaný svedok sa skôr priklonil k názoru, že k ejakulácii do pošvy nedošlo, v tejto súvislosti

sa žiada uviesť, že poškodená sa v prípravnom konaní ohľadom výronu semena do pošvy vyjadrila:
„nakoniec do mňa vnikol pohlavným údom, teda do vagíny a vykonával na mne súlož, toto trvalo asi tak
dve minúty, počas tých dvoch minút došlo u môjho otca k vyvrcholeniu, to viem určite, hlavne aj preto,
lebo som mala aj mokré nohavičky, keď som prišla domov“, vzhľadom na psychický stav poškodenej, či
už v čase súdeného skutku, tak aj v čase výsluchu, jej vyjadrenie ohľadom výronu semena bolo založené

(vzhľadom na jej zaváhanie počas výsluchu) skôr na jej dedukcii.

Pokiaľ obhajoba tiež kládla dôraz na množstvo požitého alkoholu tak obžalovaným ako aj poškodenou,
súd uvádza, že poškodená bola zjavne dostatočne zorientovaná, keďže po súdenom skutku z
mobilného telefónu obžalovaného kontaktovala svojich priateľov a vybavovala si odvoz domov. Pokiaľ

sa obžalovaný bránil, že keď má požité alkoholické nápoje, tak spí, nie je možné, aby dosiahol erekciu,
v tomto smere sa vyjadrila svedkyňa M. H., matka poškodenej a bývalá manželka obžalovaného, že
v čase, keď ešte boli manželia, nemal problém s vykonaním súlože, aj keď bol pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa tiež uviedla, že sa jej javilo zvláštnym v správaní obžalovaného, že ešte predtým ako sa
rozprávala o incidente s dcérou, asi dva alebo tri krát volala obžalovanému, telefón zvonil, ale on

nedvíhal, pričom nič také sa predtým nestalo, vždy keď mu volala, tak jej zodvihol alebo jej zavolal späť.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede O. a O. I., pre rozhodnutie súdu ich výpovede nemali podstatnejší
význam, svedkyne potvrdili, že poškodená pred incidentom požívala alkoholické nápoje, čo v podstate
aninebolosporným,svedkyňaO.I.tiežvypovedala,žesastávalo,žekeďpožívalialkoholspoškodenou,
na ďalší deň si nič nepamätali. Svedkyne súdu tiež predostreli ich subjektívne, na ničom nepodložené

vyhodnotenie možného motívu poškodenej krivo obviniť zo súdeného skutku obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný za použitia násilia donútil svoju dcéru k
súloži, pričom pravdivosť výpovede poškodenej dokazujú stopy DNA, ktoré boli zaistené na odevných
zvrškoch poškodenej, hygienickej vložke, výteru spod nechtov pravej ruky, z pohlavného údu a zo slipov

obžalovaného a v neposlednom rade aj z obliečky na paplón, tiež výpoveď poškodenej korešponduje s
výpoveďami svedkýň X. Y. a M. H.. Výpoveď poškodenej je logická a presvedčivá a súd nemal dôvod
o vierohodnosti výpovede svedkyne pochybovať. Naopak práve konanie obžalovaného a jeho výpoveď
nevyzneli pre súd presvedčivo, keď obžalovanému bola prečítaná časť z jeho v poradí prvej výpovede
zo dňa XX. 3. XXXX, kde obžalovaný uviedol: Nespomínam si, že by medzi nami v noci mohlo k niečomu

dôjsť, ale zároveň to nemôžem ani vyvrátiť, pretože som bol opitý. Takto obžalovaný vypovedal v čase,
keď ešte neboli známe závery znaleckého dokazovania ohľadne analýzy DNA.Pokiaľ súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru psychiatria,
toxikománia na posúdenie schopnosti poškodenej, vzhľadom na množstvo požitého alkoholu v kritický
večer, pravdivo a úplne si pamätať a reprodukovať prežité udalosti, bolo tomu tak z dôvodu, že svedkyňa

vypovedalavprípravnomkonanícelkomdvakrát,pričomjejvýpovedebolilogické,reálneakonzistentné,
obsahovo zapadali do vykonaných dôkazov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,

ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovanéhonezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť,anaopakzistilpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.
h/ Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov. Súd tak konštatoval prevahu priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 4Tr. zákona. Podľa § 38 ods. 4Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje
sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona

zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná
iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby
jerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenejtrestnejsadzby.Zníženiehornejhranice
alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v
osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Súd tak modifikoval dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a obžalovanému ukladal
trest odňatia slobody v rozpätí od 9 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov. Keďže obžalovanému ukladal trest
za viac trestných činov ukladal mu úhrnný trest podľa § 41 ods.1 Tr. zákona. Obžalovanému tak súd
uložil úhrnný trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov
a 8mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestnýčin.Nakoľkoobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,súdhozaradilvzmysle

citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.

Poškodená si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
50.000,- €. Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej vo výške 30.000,-€ a so
zvyškom uplatneného nároku ju odkázal na občianske súdne konanie.
Podľa § 46 ods. 1,3Tr. poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví,

spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní súd vychádza z hmotnoprávnych
ustanovení osobitných právnych predpisov. V danom prípade súd svoje rozhodnutie o náhrade škodyzaložil na ust. § 11 a § 13 ods.2, 3 Občianskeho zákonníka. Bezpochyby súdenými trestnými činmi,
konaním ktorého sa obžalovaný voči poškodenej dopustil, došlo k neoprávnenému zásahu do práv
poškodenej, do jej života, zdravia, telesnej integrity, cti a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú chránené ust. §

11 Občianskeho zákonníka.

Z ust. § 13 ods.2, 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 (morálna satisfakcia) najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch (finančná satisfakcia). Výšku finančnej náhrady určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, výška náhrady
nemajetkovej ujmy je vecou úvahy súdu, nie je žiadnym právnym predpisom čo do jej výšky limitovaná,
musí byť však primeraná, t. j. úmerná závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu
práva došlo. V tomto konkrétnom prípade, pri určení výšky finančnej satisfakcie súd prihliadal na
mimoriadne závažný zásah obžalovaného do práva ženy- poškodenej, slobodne sa rozhodovať o

svojom sexuálnom živote, pričom trauma poškodenej bola o to väčšia, že takéhoto násilného konania
sa voči nej dopustil otec, ktorého prirodzenou rodičovskou povinnosťou je vlastné dieťaťa chrániť,
poskytovať mu pocit bezpečia a rodičovskej lásky. Konanie obžalovaného v živote poškodenej znamená
okrem traumatického celoživotného negatívneho zážitku, aj nenahraditeľnú, náhlu stratu prirodzených
vzťahov s jedným z najbližších príslušníkov rodiny. Z psychologickej správy z 2. 4. XXXX vyplynulo,

že v jej komunikácii je prítomná úzkosť, strach a poníženie, bola u nej zistená postraumatická reakcia,
prítomné symptómy depresie, sklamania a poníženia. Prejavujú sa u nej nočné desy, nechutenstvo,
psychosomatické ťažkosti a traumatický zážitok môže ovplyvniť ďalší vývin poškodenej, môže mať
dopad na partnerský život, na jej psychické zdravie. Skutočnosti vyplývajúce zo správy psychológa
potvrdili v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní aj matka poškodenej a jej blízka priateľka X. Y.,

ktorým sa poškodená o súdenom skutku dokázala zveriť. Obe svedkyne potvrdili, že to čo sa stalo
poškodenej ju psychicky zlomilo, poškodená sa po incidente zmenila, nevie sa radovať zo života. Z
konania obžalovaného bola v šoku, triasla sa, plakala, uvádzala, že pociťuje hanbu a dokonca sa
pred priateľkou zmienila, že už nechce žiť. Obe svedkyne potvrdili pretrvávajúce depresívne stavy u
poškodenej, pričom súd mal aj možnosť vytvoriť si obraz o momentálnom psychickom stave poškodenej,

ktorá sa osobne zúčastnila časti hlavného pojednávania, ale napriek svojmu prvotnému odhodlaniu na
súde vypovedať, po psychickej stránke nezvládla vypovedať o prežitých udalostiach.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd priznal poškodenej finančnú satisfakciu za prežité
udalosti, ktorým bola vystavená konaním obžalovaného a za spôsobené následky e podľa § 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka vo výške 30.000,-€ a so zvyškom uplatneného nároku ju odkázal na občianske
súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.