Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813201518
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6813201518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: O. E., J..

XX.XX.XXXX, G. V.U., Y.. I. XXXX/X proti žalovanému: RAPID life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690
904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/424/2012 zo dňa 19.01.2012.

II. Určuje, že nasledujúce zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach
(21-05-07) pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. sú pre svoju

neprijateľnosť neplatné.

XV. časť ods.1 - Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím poriadkom.

XV. časť ods.2 - Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom
špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací
poriadok,ktorýzverejnínasvojejinternetovejstránke.Akstályrozhodcovskýsúdzriadiprávnickáosoba,
jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods.3
zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku.

XV. časť ods.5 - Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho
preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu
konania podľa osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

XV. časť ods.6 - Rozhodcovský súd rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským
súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich

právnych nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel poistenia boli vždy zachované.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v ods.2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k
poistnej zmluve v znení „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.IV. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 15.03.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia

rozhodcovského rozsudku vo výroku tohto rozsudku uvedeného.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 28.08.2007 uzavrela so žalovaným Poistnú zmluvu č. 4034690658,
k zániku ktorej došlo dňa 29.07.2009, pričom konečný stav finančného plnenia bol žalovaným vyčíslený
na 0,- €. Následne takmer po 4 rokoch odo dňa zániku poistenia žalobkyňa obdržala dňa 05.03.2013
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice s povinnosťou zaplatiť sumu 72,03 € a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 €.

Žalobkyňa s týmto rozhodcovským rozsudkom vyjadrila nesúhlas a z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1
písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní požaduje jeho zrušenie, pretože boli porušené
záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Toto porušenie žalobkyňa vidí v tom, že
- výber rozhodcovského súdu bol plne v réžii žalovaného,
- rozhodcovský súd rozhodol v tzv. skrátenom konaní, lehota na podanie odporu proti

rozhodcovskému rozsudku bola veľmi krátka a odpor bol navyše podmienený zaplatením poplatku,
- rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú považuje za neplatnú
z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná ale bola súčasťou všeobecných poistných podmienok
pripravených žalovaným.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.04.2013, v ktorom uviedol, že
procesný postup rozhodcovského súdu vydaním rozsudku v tzv. skrátenom konaní považuje za zákonný
(porovnávajúc ho s tzv. rozkazným konaním vedeným všeobecným súdom).
Žalovaný zároveň spomína námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3. O.s.p. z dôvodu, že vo veci je daná
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie prípadného opravného prostriedku v rozhodcovskom

konaní, o ktorom nie je známe, či zo strany žalobkyne bol podaný. Vzhľadom na to, že ako z
rozhodcovského spisu, tak aj zo samotnej žaloby vyplýva, že odpor podaný nebol, je táto námietka
právne irelevantnou.
Žalovaný ďalej uvádza, že rozhodcovská doložka bola osobitne individuálne dojednaná a je oddelená
od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Podľa žalovaného žalobkyňa mala možnosť

osobitné zmluvné dojednania obsahujúce zmluvnú doložku podpísať alebo nepodpísať a podpísať iba
poistnú zmluvu spolu so všeobecnými poistnými podmienkami.
Žalovaný zároveň uvádza, že žalobkyňa bola viazaným finančným agentom O. K. oboznámená o
podstate rozhodcovskej doložky, čo má vyplývať aj z listinného dôkazu, a to záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta zo dňa 28.08.2007.

Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 31.05.2013 uviedla, že rozhodcovská doložka bola skoncipovaná
bez jej vedomia ako súčasť poistnej zmluvy a jej všeobecných podmienok tak, že nemala možnosť ju
nijako ovplyvniť a nebola jej vysvetlená, pretože ak by tomu tak bolo, určite by s ňou nebola súhlasila.

Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.06.2013 v neprítomnosti účastníkov konania, pričom
žalobkyňa výslovne súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a žalovaný v elektronickom podaním
doručenom súdu dňa 17.06.2013, (v ktorom svoju neúčasť ospravedlňuje poruchou motorového vozidla)
to, či vec bude alebo nebude odročená, ponechal na rozhodnutie súdu.
Keďže žalovaný o odročenie pojednávania nežiadal a ním ospravedlnenú neúčasť súd nepovažuje

za neúčasť z dôležitého dôvodu (keďže vzdialenosť Košice - Revúca je cca 100,- km a aj pri
poruche motorového vozidla advokáta bola možnosť dopraviť sa na pojednávanie konané o 10:00 hod.
hromadnou dopravou, prípadne taxi službou a pod.) rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a predovšetkým zo spisu rozhodcovského súdu

zistil nasledovné:

Návrh na začatie konania pred rozhodcovským súdom bol podaný dňa 04.01.2012 žalovaným. V tomto
návrhu sa žalovaný domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 72,03 € a náhrady trov konania vo výške
276,- €.Právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi žalovaným a žalobkyňou z poistnej zmluvy
má podľa žalovaného aj podľa rozhodcovského súdu vyplývať z XV. časti Všeobecných poistných
podmienok s názvom „Rozhodcovské konanie“, ako aj z Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007,

ktoré je súčasťou týchto všeobecných poistných podmienok.

V časti XV. ods. 1 VPP sa uvádza - Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Podľa XV. časti ods. 2 VPP - Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Podľa Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4034690658 ods. 2 - Poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 29.05.2009 vypracovaného žalovaným pre žalobkyňu vyplýva,
že konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je 0,- €.
Z upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom vo veci sp. zn. 2C/424/2012 vyplýva, že
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom, konanie ktorého sa riadi štatútom a rokovacím
poriadkom.

Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/424/2012 zo dňa 19.01.2012 vyplýva, že žalobkyňa má zaplatiť
žalovanému sumu vo výške 72,03 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- €. Podľa tohto
rozsudku rozhodcovský súd mal za to, že na rozhodovanie je daná jeho právomoc vyplývajúca z časti
XV. Všeobecných poistných podmienok, pričom podľa jeho názoru žalobkyňa ako spotrebiteľ mala

možnosť Všeobecné poistné podmienky podpísať bez toho, aby svojím podpisom vyjadrila súhlas s
rozhodcovskou doložkou. Uvedené malo plynúť z Osobitných dojednaní, ktoré boli kryté samostatným
podpisom žalobkyne.
Podľa poučenia uvedenom v tomto rozhodcovskom rozsudku je možné voči nemu podať opravný
prostriedok, a to odpor s odôvodnením v lehote 5 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,

pričom podmienkou prihliadnutia na odpor žalovaného v rozhodcovskom konaní (teda žalobkyne v
prejednávanej veci) je zaplatenie poplatku vo výške 72,- €.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený do vlastných rúd dňa 05.03.2013.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) - Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods.1 ZoRK - Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods.1 ZoRK - Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu
(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 12 ods.1 ZoRK - Právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a
udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály
rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 17 ZoRK - Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu.Podľa § 26 ods.1 ZoRK - Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského
konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné.
Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh

účastníka rozhodcovského konania.

Podľa § 33 ods.2 ZoRK - Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však
prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy

predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ZoRK - Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods.1 ZoRK - Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov.
Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi by mali byť flexibilita a rýchlosť konania, jeho
neformálnosť a aj nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi

všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s §
40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou
na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní
zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je
vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti,

zákonnosti a tiež ústavnosti (obdobne III. ÚS 95/2010).
Ajkeďrozhodcovskýmkonanímsaposkytujeprávnaochranaohrozenýmaleboporušenýmprávampred
nesúdnym orgánom, na ktorý účastníci (zmluvné strany) dobrovoľne preniesli právomoc všeobecného
(občianskoprávneho alebo obchodného) súdu, a štát umožnil takúto delegáciu súdnej moci zo súdu nanesúdny orgán zložený v podstate zo súkromných osôb - rozhodcov, takouto možnosťou sa nemôže
zbaviť svojho pozitívneho záväzku zabezpečiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Práve osobitný

zákon o rozhodcovskom konaní vytvoril právnu prípustnosť kontroly súdnej moci nad rozhodcovskými
rozsudkami všeobecnými súdmi v taxatívne vymedzených prípadoch.

Žalobkyňa vo svojej žalobe žiada zrušiť rozsudok rozhodcovského súdu z dôvodu porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 písm.j/ ZoRK).

Vzhľadom na obsah žaloby a námietok v nej vznesených voči procesnému postupu rozhodcovského
súdu a to konkrétne proti
- výberu rozhodcovského súdu, ktorý bol plne v réžii žalovaného,
- tzv. skrátenému konaniu rozhodcovského súdu, kde lehota na podanie odporu proti
rozhodcovskému rozsudku bola veľmi krátka a odpor bol navyše podmienený zaplatením poplatku,

možno mať za to, že žalobkyňa požaduje zrušenie rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu porušenia
zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 písm.g) ZoRK.

Procesný súd predovšetkým konštatuje, že žaloba bola podaná včas, nakoľko žalobkyni bol
rozhodcovský rozsudok doručený dňa 05.03.2013 a už dňa 15.03.2013 bola žaloba podaná na súde.

Pokiaľ ide o právne úvahy súdu k veci samej, tento uvádza: Podľa názoru procesného súdu aj
rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu musí byť založený na dodržaní zásad spravodlivého
procesu, a to z dôvodu, že rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi.
Aj tieto rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci

bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje
inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou
právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 162/2011 uviedol, že ak rozhodcovský súd rozsudok
riadneneodôvodnil,nesprávnevykladalaplikovanúprávnunormu,aleiobmedzilmožnosťfyzickejosoby
uplatňovať svoje zákonné nároky, porušil nielen jej základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ale zasiahol aj do jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ ide o zákonnosť dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, okrem vyššie citovaných ustanovení ZoRK
vychádzal súd aj z ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej a teda

aj rozhodcovskej zmluvy, k čomu došlo dňa 28.08.2007.

Podľa § 52 ods.1 OZ - Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľapísm.q)PrílohykSmerniciRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
- nekalou podmienkou je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.Žalobkyňa vo svojej žalobe okrem iného uviedla, že Podľa časti XV. bodu 2. Všeobecných poistných
podmienok, rozhodcovský súd má byť podľa potreby tvorený tromi fyzickými osobami poverenými na

výkon rozhodcu zo strany poisťovne - odporcu. Poisťovňa vydá štatút rozhodovacieho súdu a jeho
rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Rozhodcovský súd takto vytvorený
poisťovňou - odporcom nemôže byť v žiadnom prípade zárukou objektívneho rozhodovania.

Zo Všeobecných poistných podmienok (ďalej iba VPP) časti XV. bod 2 vyplýva, že - Pokiaľ poisťovňa

nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu,resp.nezriadistályrozhodcovskýsúd,buderozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadu
k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak
stályrozhodcovskýsúdzriadiprávnickáosoba,jehoštatútirokovacíporiadokvydátátoprávnickáosoba.

Podľa časti XV. bodu 5 VPP rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a
nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom.
Podľa časti XV. bodu 6 VPP rozhodcovský súd rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred
rozhodcovským súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov ...

Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 2167/10 použiteľnom aj v právnych pomeroch SR
uviedol, že: „To, aby mohla byť rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách platne dohodnutá,
v prvom rade predpokladá transparentné a jednoznačné pravidlá pre určenie osoby rozhodcu. Ak ide
o dojednanie v rámci spotrebiteľskej zmluvy, musí rozhodcovské konanie vo všeobecnosti zaručovať
procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo namieste v prípade, ak by sa spotrebiteľ k dohode

v spotrebiteľskej zmluve nezaviazal (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných
prekážok v uplatnení spotrebiteľových práv). Ústavný súd tak má za to, že rozhodcovské doložky tak,
ako boli dojednané v danom prípade (že všetky spory budú s konečnou platnosťou rozhodované jedným
rozhodcom určeným stranou žalujúcou zo zoznamu členov združenia Asociácie arbitrov alebo určených
predsedom Asociácie arbitrov, pokiaľ žalujúca strana svoje právo nevyužije, a to v rozhodcovskom

konaní vedenom podľa pravidiel rozhodcovského konania Asociácie arbitrov, pričom strany súhlasia s
tým, že rozhodcovské konanie sa bude uskutočňovať iba na základe písomných podkladov, bez konania
ústneho pojednávania a spor bude rozhodnutý podľa zásad spravodlivosti /equity/), sú neprípustné,
pretože v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom rozhodovať iba podľa
zásad spravodlivosti a súčasne je spotrebiteľ pozbavený svojho práva podať žalobu k civilnému súdu,

znamenajú vo svojom dôsledku porušenia práva na spravodlivý proces. Akokoľvek totiž môže existovať
kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ sa jej nemožno
efektívne domôcť. Ak sa účastníci súkromnoprávneho vzťahu vzdávajú dohodou o rozhodcovskej
doložke práva na súdnu ochranu garantovanú štátom, neznamená to, že sa tým otvára priestor pre
ľubovôľu. Rozhodcovský nález je vykonateľným rozhodnutím, a teda i vo vzťahu k rozhodcovskému

konaniu sa uplatňuje štátna moc, ktorú možno vykonávať iba v prípadoch a medziach stanovených
zákonom a spôsobom, ktorý stanoví zákon a to pri zachovaní základných práv a slobôd. Možno teda
uzavrieť, že dohodu o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho
hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom garantovať rovné zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ -

podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa, a že dohodnuté procesné pravidlá
budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými
rozhodcami, ako to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní.
Podľa smernice č. 93/13/ES sa za neprimeranú podmienku v zmluve považuje zbavenie spotrebiteľa
práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na spotrebiteľovi, aby

predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych
predpisov alebo bránenie v uplatnení tohto práva, pokiaľ spôsobuje významnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Východiskom pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku
považovať za neprimeranú podmienku v zmluve (v zmysle zbavenia práva podať žalobu), je skorší
v rozhodnutiach Ústavného súdu vyslovený názor, podľa ktorého rozhodcovské konanie nie je

nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán. V rozhodcovskom konaní
ide teda o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa deje činnosťou rozhodcu v zastúpení strán,
ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu (napr. uznesenie sp. zn. III. ÚS 166/05, IV. ÚS 511/03,
I. ÚS 339/02 nebo Pl. ÚS 37/08). Tento reštriktívny názor vyjadrený v citovaných smerniciach potomnutne musí viesť k záveru, že rozhodcovské konanie nie je konaním súdneho typu. Uvedený záver sa
potom prejavuje v celkovo prísnejšom posudzovaní rozhodcovských doložiek a ich náležitostí tak, aby
nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách (napr. nezbavovali spotrebiteľa

práva podať žalobu na súd).“

Pre prejednávanú vec možno teda urobiť čiastkový záver, že rozhodcovská doložka uvedená vo VPP
je neplatná pre neurčitosť, pre porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pre porušenie
ochrany spotrebiteľa a pre neprimeranosť vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi a to z viacerých

dôvodov:

a) predovšetkým rozhodcovská zmluva neurčuje presne osobu rozhodcu alebo rozhodcov, resp. stály
rozhodcovský súd.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ ale ani žalovaný ako dodávateľ v čase podpisu Poistnej zmluvy a VPP, ktorých
súčasťou je rozhodcovská doložka nemohli vedieť, kto ich prípadný spor podľa tejto doložky bude

rozhodovať, či to bude stály rozhodcovský súd (už existujúci alebo iba v budúcnosti zriadený) alebo
jeden, prípadne viacerí rozhodcovia a podľa akých pravidiel sa spor bude prejednávať.
Ďalším závažným nedostatkom rozhodcovskej doložky spochybňujúcim vôľu žalovaného spory s
poistníkmi nestranne a po práve je to, že výber rozhodcu bol výlučnou záležitosťou žalovaného, ktorý
- mohol poveriť osobitnú právnickú osobu zriadením špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu,

- mohol poveriť osobitnú právnickú osobu výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu,
- mohol zriadiť stály rozhodcovský súd,
- mohol vytvoriť ad hoc rozhodcovský súd s troma ním určenými rozhodcami.

Je teda nesporné, že spotrebiteľ nemohol výber rozhodcovského súdu a rozhodcu žiadnym spôsobom

ovplyvniť a zároveň je zrejmé, že rozhodujúcim rozhodcovským orgánom bola vždy osoba (y) so
vzťahom k žalovanému nespĺňajúca základný predpoklad nezávislosti a nestrannosti. ZoRK pritom v §
8 stanovuje pravidlá určenia rozhodcu, tak, že jeho výber je záležitosťou strán rozhodcovského konania
a nielen jedného z jeho účastníkov.
Z predložených listín naviac vôbec nevyplýva, ktorou z foriem vyššie uvedených bol rozhodujúci

rozhodcovský súd konštituovaný resp. vybraný.

b) Podľa časti XV. ods.6 VPP rozhodcovský súd mal rozhodovať podľa zásad rovnosti účastníkov
konania, chrániť záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených ....
Aj z tohto ustanovenia VPP plynie nerovnosť medzi účastníkmi konania a výrazné oslabenie postavenia

poistníka - spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd mal u iných osôb ako u žalovaného chrániť „iba“
podľa jeho uváženia ich oprávnené nároky ale u poisťovne jej „záujmy“. Záujmy poisťovne nemožno
stotožňovať s jej oprávnenými nárokmi ale sú pojmom širším, znamenajúcim aj nároky, ktoré podľa
práva oprávnené nie sú ale sú pre poisťovňu chcené (napr. uspieť v spore s poistníkom je iste záujmom
poisťovne aj v prípade, ak jej nárok voči poistníkovi nie je oprávnený).

c) V rozpore s ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je aj ustanovenie o nemožnosti
preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom (časť XV. ods.5).
Pri redukcii možností všeobecného súdu zaoberať sa rozhodcovským rozsudkom z hľadiska možnosti
preskúmať jeho vecnú správnosť, je zbavenie spotrebiteľa možnosti podať opravný prostriedok a nechať

rozhodcovský rozsudok preskúmať iným rozhodcom zjavne neprimeranou podmienkou.

d) V rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa a porušením rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania sú aj ustanovenia Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice.
Predovšetkým tieto pravidlá konania neboli prílohou rozhodcovskej zmluvy a zároveň neboli žalobkyni

doručené spolu s podanou žalobou. Tieto pravidlá nie sú všeobecne záväzné, preto neplatí prezumpcia
ich znalosti. S týmito pravidlami sa žalobkyňa nemohla ani vopred oboznámiť, keď tak ako je uvedené
vyššie nemohla vedieť, kto prípadný spor bude rozhodovať.
Na rozdiel od žalobcu, ktorý si podanie žaloby môže bez časového obmedzenia pripraviť, má žalovaný
v rozhodcovskom konaní v prípade jeho skrátenej verzie (konanie o pohľadávkach do výšky 66500 €)

značne sťaženú možnosť obrany, keďže odpor proti rozhodcovskému rozsudku môže podať iba v krátkej
lehote 5 dní a naviac, na odpor sa prihliadne iba v prípade, ak spolu s ním je zaplatený aj poplatok, čo v
prejednávanej veci predstavovalo 72 €. V tomto znení bolo aj v napadnutom rozhodcovskom rozsudku
uvedené poučenie.Je zrejmé, že ak sa pri úprave tzv. skráteného konania inšpiroval Arbitrážny súd Košice ustanoveniami
o platobnom rozkaze uvedenými v § 172 a nasl. O.s.p., bolo v záujme ochrany spotrebiteľa neskracovať
lehotu na podanie odporu zo zákonných 15 dní na 5 dní a zároveň nepodmieňovať podanie odporu

zaplatením poplatku, keďže v konaní pred všeobecnými súdmi je spotrebiteľ od platenia súdnych
poplatkov vrátane poplatku za odpor oslobodený.
Poučenie rozhodcovského rozsudku o povinnosti zaplatenia poplatku za účelom dosiahnutia
relevantnosti odporu, ktorý má na rozhodovanie spotrebiteľa, či odpor podať (ako to vyplýva aj zo žaloby)
podstatný vplyv (práve preto je spotrebiteľ v konaní pred všeobecnými súdmi od súdnych poplatkov

oslobodený), je naviac nesprávne.
Z § 26b ods.2 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice totiž vyplýva, že úkony spotrebiteľa sú
od poplatkov pred rozhodcovským súdom oslobodené. V konečnom dôsledku tak Arbitrážny súd Košice
poučením v jeho rozhodcovskom rozsudku postupuje nielen v rozpore so zákonnými normami ale aj
s normami ním vytvorenými, spôsobom v značnej miere ovplyvňujúcim rozhodnutie spotrebiteľa podať
odpor .

Pre prejednávanú vec možno urobiť aj ďalší záver, a to, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprimeranú a teda neplatnú zmluvnú podmienku sama osebe. Eurokonformným výkladom ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní treba v spotrebiteľských veciach dôjsť k záveru, že ochrana
spotrebiteľa vyžaduje, aby bola platnosť rozhodcovskej doložky v súdnom konaní preskúmavaná

z úradnej povinnosti aj v prípade, keď spotrebiteľ neplatnosť rozhodcovskej doložky nenamietol v
rozhodcovskom konaní. Z rovnakých dôvodov je súd povinný platnosť rozhodcovskej doložky posúdiť
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku z úradnej povinnosti aj vtedy, ak spotrebiteľ v zákonnej
lehote podá návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 40
ZoRK.

V čase podpisu poistnej zmluvy neobsahoval Občiansky zákonník terajšie znenie § 53 ods.4 písm.r),
podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vyššie uvedené však neznamená, že súdu predložená rozhodcovská doložka takou neprimeranou
podmienkou nie je. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vždy obsahovalo a aj v súčasnosti
obsahuje iba indikatívny výpočet neprimeraných zmluvných podmienok. Procesný súd teda uvádza, že
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v predloženej Poistnej zmluve, ktorej súčasťou sú VPP, takouto
podmienkou vychádzajúc z vyššie citovanej Smernice byť mohla a v konkrétnom prípade aj bola.

Žalovaný predložil súdu uznesenia KS v Prešove a KS v Banskej Bystrici, ktoré obdobne formulovanú
rozhodcovskú doložku uznali za individuálne dojednanú a teda za platnú.
Okresnému súdu Revúca je však známe, že existujú aj rozhodnutia so záverom opačným, napr.
uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011.
Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne so žalobkyňou dojednaná a jej vysvetlená.

Žalobkyňauvedenétvrdeniepoprela.AkodôkazžalovanýpredložilZáznamopožiadavkáchapotrebách
klienta k PZ č. 403464658, z ktorého však žiadne individuálne dojednanie a vysvetlenie podstaty
rozhodcovskej doložky a rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním nevyplýva a ktorý sa týka
výlučne predmetu poistenia.
Žalovaný ako aj ním predložené rozhodnutia krajských súdov vychádzajú z toho, že žalobkyňa mala na

výber podpísať poistnú zmluvu a VPP bez toho, aby podpísala aj osobitné zmluvné dojednania, ktoré
obsahovali rozhodcovskú doložku a v dôsledku, nepodpísania, ktorých by sa konanie pred rozhodcom
uskutočniť nemohlo.
Procesný súd má na uvedenú otázku iný názor a má za to, že právny názor žalovaného nezodpovedá
predloženým listinám. Vyššie citovaná XV. časť ods.1 VPP je bez ďalšieho ustanovením, ktoré obsahuje

bez pochybností rozhodcovskú doložku. Už podpisom VPP bola teda dojednaná rozhodcovská doložka
a podpis Osobitných zmluvných dojednaní graficky oddelených od už podpísanej časti VPP ale
umiestnených stále ako ich súčasť, na uvedenom závere nič nemohla zmeniť. Podľa názoru súdu
sa žalovaný duplicitným podpisom rozhodcovskej doložky iba snaží vzbudiť dojem ich individuálneho
dojednania, pričom si nedal ani námahu, aby časť XV. VPP vypustil a preniesol ju na osobitnú listinu

spolu s tzv. Osobitným dojednaním. Osobitné dojednanie obsahuje nielen rozhodcovskú doložku ale aj
ďalšie dojednanie uvedené v ods. 1 výhodné pre spotrebiteľa, ktoré mu na rozdiel od VPP predlžuje
lehotu pre zánik poistenia z dôvodu neuhradenia poistného za ďalšie poistné obdobie, čo by poistník
nedosiahol, ak by zároveň duplicitne nepodpísal aj Osobitné zmluvné dojednania.Súd sa teda prikláňa k názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici veci sp. zn. 1CoE/171/2011, že
predmetná rozhodcovská doložka nie je doložkou individuálne dojednanou a zároveň je zmluvnou
podmienkou neprimeranou. K uvedenému záveru dospel aj Najvyššieho súdu SR pri rozhodnutí o

dovolaní sp. zn. 6Cdo/1/2012, ktorým dovolanie voči uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici odmietol a uviedol, že: „V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali
neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou

a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto
podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací

súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej
rozhodcovskej doložky.“
Procesný súd tak musí aj na základe množstva najmä exekučných vecí konštatovať, že rozhodcovské
rozsudky sú v súčasnosti najproblematickejšou skupinou exekučných titulov.
Rozhodcovské zmluvy a na ich základe konajúce sa rozhodcovské konania končia podľa doterajších

skúsenosti procesného súdu výlučne v plnom rozsahu úspechom žalobcu, ktorý rozhodcovský súd
zriadil alebo rozhodcu jednostranne vybral, pričom žalobné tvrdenia a oprávnenosť žalovaných nárokov
sú podľa týchto rozhodcovských rozsudkov nesporne dané. Uvedená skutočnosť bez ďalšieho vedie
procesný súd k záveru, že o nezávislosti a nestrannosti rozhodcovských konaní možno mať oprávnené
pochybnosti. Ak by vec, ktorá bola predmetom rozhodcovského rozsudku riešil procesný súd zaoberal

by sa okrem iného tým, či nie je v rozpore s dobrými mravmi žiadať
- po poistníkovi vrátenie provízie alebo jej časti vyplatenej sprostredkovateľovi poistenia (keďže ide o
zaplatenie sumy, ktorá poistníkovi poskytnutá nebola a z ktorej nemal žiadny prospech),
- po poistníkovi vyplatenie akejkoľvek sumy po vydaní potvrdenia poisťovňou, že konečný stav
finančného plnenia poistnej zmluvy je 0 €, čo u poistníka nemôže vyvolať iný pocit, ako ten, že nároky

z poistnej zmluvy sú v celom rozsahu vyriešené.
Je nevyhnutné konštatovať, že aj uvedené masové „využívanie“ rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch je potrebné, ak sa vec dostane pred všeobecný súd, podrobiť prísnej kontrole
cez optiku ochrany slabšej strany - spotrebiteľa. Existuje nepopierateľne rozdiel vo faktickej moci
účastníkov spotrebiteľského (aj poistného) vzťahu - napr. uzavieranie zmluvy, ktorej obsah je takmer

výlučne tvorený všeobecnými (nie dvojstrannými) obchodnými podmienkami, ktoré cestou „privátneho
zákonodarstva“ menia via facti zákonné dispozitívne právo. Zmluvná sloboda sa stáva fiktívnou kulisou
pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými prostredníctvom súkromného práva a dokonca sa konštatuje,
že sa tak robí pod zámienkou racionalizácie záväzkových vzťahov, pri ktorých sa už v žiadnej dôležitej
oblasti neuplatňuje slobodné sebaurčenie prostredníctvom zmluvy. To má za následok vzrastajúcu

úlohu intervencie verejného práva do súkromnoprávnych vzťahov odôvodňujúcich stanovenie rôznych
zvláštnych pravidiel na ochranu a zvýhodnenie tzv. slabšej (nešpecializovanej) strany na úkor strany
špecializovanej ako aj intervencie súdov do „naoko“ dobrovoľne ale vopred úplne dodávateľom
jednostranne pripravených zmluvných vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
Podľa § 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených záverov, určil súd zmluvné podmienky týkajúce sa rozhodcovskej doložky
a rozhodcovského konania špecifikované vo výroku II. rozsudku za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
Súd zároveň vyslovil, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj ods. 2 Osobitných zmluvných
dojednaní pre svoju spätosť s časťou XV. VPP.
V konaní úspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, pretože zo spisu žiadne jej vzniknuté

trovy zistiteľné neboli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205

ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.