Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8C/177/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510210694
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2510210694.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: W. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, P. Z. proti odporcovi: M. W. U., nar. XX.XX.XXXX, Š. P. S. N., bytom X
X. C., N. F., H., J., N. XGF, S. N. o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletým deťom: U. U., nar. XX.XX.XXXX a P. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo W. U., rod. N. a M. W. U. uzavreté dňa 15.12.2007 v Piešťanoch, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Piešťany vo zväzku XXVII, ročník 2007, na strane 63, pod poradovým
číslom 179 r o z v á d z a .

II. Maloleté deti U. a P. U. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Odporca je povinný platiť výživné na mal. U. U. v sume 150 eur a na mal. P. U. v sume 150 eur
mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Styk odporcu s maloletými deťmi U. V. P. U. sa n e u p r a v u j e .

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.09.2010 domáhala rozvodu manželstva
účastníkov, zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti
odporcovi voči maloletým deťom, každému v sume 150 eur mesačne s odôvodnením, že manželstvo s
odporcom prestalo plniť svoje funkcie tým, že spolu nežijú, nehospodária, ani sa spolu intímne nestýkajú,

pričom nie je žiadny predpoklad obnovy manželského spolužitia, nakoľko odporca žije v Anglicku a
navrhovateľka aj s deťmi na Slovensku.

Odporca s návrhom nesúhlasil s odôvodnením, že sa nechce s navrhovateľkou rozviesť, pretože
nepovažuje manželstvo za rozvrátené a k navrhovateľke stále niečo cíti.

Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti

navrhovateľke a odporcovi určiť výživné podľa úvahy súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdením Obecného úradu Ratnovce, sobášnym
listom, rodnými listami maloletých detí, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5P/30/2010,potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky, výplatnými lístkami navrhovateľky a zistil tento skutkový stav
veci:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 15.12.2007 v Piešťanoch. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo.
Z manželstva účastníkov sa narodili dve maloleté deti U. V. P..

Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že manželstvo s odporcom uzatvárala po 3 ročnej známosti z
lásky a kvôli jej tehotenstvu. Spočiatku pokým sa narodila mal. U. bolo manželstvo dobré, s odporcom

bývali v prenajatom byte v Anglicku. Po narodení dcéry odporca veľa pracoval a ona zostávala s dcérou
dlho sama, čo bolo pre ňu frustrujúce, cítila sa osamotená a keď to chcela s odporcom riešiť, povedal,
že veľa pracuje, je unavený a potrebuje si oddýchnuť, čo bolo dôvodom ich hádok. Po 3,5 ročnom
spolužití v Anglicku sa s odporcom dohodli, že odídu na Slovensko, čo si však odporca rozmyslel a
nakoniec, potom ako jej dal anglický súd súhlas, odišla spolu s maloletou U. v apríli 2010 na Slovensko
a do Anglicka sa už nevrátila. Odkedy žije na Slovensku s odporcom sa kontaktuje len kvôli deťom.

Voči odporcovi nepociťuje nič, považuje ho za otca svojich detí a takto ho aj rešpektuje. Nechce obnoviť
manželské spolužitie, už odporcovi neverí. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje nezhodu v
tom, že ona chcela žiť na Slovensku a odporca v Anglicku. Odporca deti každé 3 mesiace navštevuje,
brávasiichsoseboudoAnglicka,stykyprebiehajúbezproblémov.Deťomvýživnéplatí,alenepravidelne
a nie v stanovených výškach. Veľakrát sa doprosuje, aby niečo poslal. S oboma deťmi žije sama v

rodinnom dome, mal. U. má 7 rokov, mal. P. má 4 roky. Obe deti chodia do MŠ. Zvýšené výdavky na
výživu nemajú. Od októbra 2013 je zamestnaná a jej príjem predstavuje sumu 320 eur mesačne.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvoril z lásky a z dôvodu, že

bola tehotná a jej otec im povedal, aby sa zobrali. Pred uzavretím manželstva sa poznali od marca 2007.
Keďže sa spoznali po predchádzajúcich rozpadnutých vzťahoch, nedôverovali si. Navrhovateľka mu
nedôverovala hlavne preto, že pracoval z rôznymi dievčatami a ženami, ktoré boli jeho kolegyne, keďže
pracoval ako manažér v pizzérii. Postupne sa však nedôvera zmenila na dôveru, lebo navrhovateľka
zistila, že ju nepodvádza. Po narodení dcéry trpela popôrodnou depresiou a chcela odísť na Slovensko.

Neustále to opakovala. Nakoniec odišla aj kvôli tomu, že jej otec postavil dom a raz na ich spoločnej
dovolenke na Slovensku, keď sa pohádali kvôli tomu, že spal do 12:00 hod., čo bolo neprípustné, jej
rodičia povedali, aby sa rozviedli, že navrhovateľka môže prísť domov, kde sa o ňu postarajú. Spočiatku
bol ochotný prísť žiť na Slovensko, ale nakoniec sa z rôznych dôvodov rozhodol inak, najmä pre rodinné
a pracovné dôvody. Momentálne nemá nič čo by ho držalo v Anglicku. Bol by ochotný prísť na Slovensko.

Pri rozhovoroch s navrhovateľkou cez počítač jej ponúkal túto možnosť, ale ona to odmietla. Podľa
jeho názoru manželstvo nie je rozvrátené, napriek tomu, že spolu 4 roky nežijú. Chce zachovať toto
manželstvo, pretože stále k navrhovateľke niečo cíti a tiež preto, že majú spolu deti. Odmieta tvrdenie
navrhovateľky,žeknemuničnecíti,niejetopravda.Oncíti,žejetoinak.Navrhovateľkajehrdáanechce
sa vrátiť do Anglicka. Na Slovensko chodí každé 3 mesiace kvôli deťom. Keď si príde po ne, prespáva v

hoteloch, niekedy prespal aj u navrhovateľky. Vzťah s deťmi má dobrý. Výživné na deti platí ako sa mu
dá. Žije v prenajatej izbe, kde platí nájomné 400 libier. Pomerne sa podieľa aj na poplatkoch za energie.
Zarába 9,55 libier na hodinu, cca mesačný príjem sa pohybuje v závislosti od počtu odpracovaných
hodín. Po odpočítaní dane má mesačný netto príjem cca 1400 libier. Platí si na sporenie mesačne 25
libier. Je zdravý, zvýšené nároky na výživu nemá. Majetok nevlastní žiaden.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka pracovala od septembra do
novembra 2013 vo firme GLX Slovakia, s.r.o. na dohodu, od decembra 2013 do marca 2014 na polovičný
úväzok a od apríla 2014 na plný pracovný pomer. Jej priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu
348,50 eur.

V písomnom vyjadrení zo dňa 11.02.2015 odporca uviedol, že súhlasí s výživným vo výške 300 eur
mesačne na deti U. a P. U..

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 5P/30/2010 súd zistil, že o

úprave rodičovských práv a povinností účastníkov na čas do rozvodu bolo rozhodnuté Rozsudkom č.
5P/30/2010-124 zo dňa 16.05.2011, právoplatným dňa 25.08.2011, ktorým boli deti zverené do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená deti zastupovať a spravovať jej majetok. Súd určilodporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom každému po 150 eur mesačne a zároveň upravil
ich styk s odporcom.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), súd
môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, účelom ktorého je vytvoriť harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, pričom manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať spoločne zdravé rodinné prostredie. Manželstvo môže súd na návrhjedného z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný a jeho intenzita musí byť vysoká a pre konštatovanie

vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa
musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu
zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu
vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania

harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne
ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie
existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť
obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami,
dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod. Možnosť
obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. V záujme maloletého dieťaťa predovšetkým je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu

rozvoju, aby bol spravovaný jeho majetok s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Záujem maloletých detí
na rozvode manželstva je daný vtedy, ak by sa rozvrat vzťahov negatívne prejavoval na ich výchove
a výžive, deti by boli svedkami hádok manželov, fyzického alebo iného týrania, existovali by nezhody
v názoroch na výchovu detí vyplývajúce z rozvratu vzťahov, čo by sa odzrkadlilo na ich študijných

výsledkoch, správaní alebo zdravotnom stave a zánikom manželstva by sa tento nežiaduci stav mohol
odstrániť. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi je nutné prihliadnuť na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19 a je vecou súdu, aby starostlivo uvážil, či v danom prípade nastalo
vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov, a teda či ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom,
najmä so záujmami detí, ako aj záujmami manželov.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul postoj navrhovateľky, ktorá nechce zotrvať v
manželskom zväzku s odporcom, preto nemožno ani spravodlivo očakávať, že by došlo k obnoveniu
manželského spolužitia, keď navyše účastníci nežijú v spoločnej domácnosti 5 rokov, pričom
navrhovateľka žije spolu s maloletými deťmi na Slovensku a odporca v Anglicku.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný
dôvodne. Vzhľadom na päťročné odlúčenie oboch manželov a ich postoj k spoločnému spolužitiu,
nie je predpoklad, že by účastníci obnovili manželské spolužitie tak, aby si manželstvo plnilo svoj

spoločenský účel. Rozvod manželstva nebude ani na ujmu maloletých detí, ktoré dlhodobo nežijú
spoločne s odporcom ako otcom, s ktorým však udržiavajú pravidelný kontakt a tento ich pravidelne
navštevuje. Maloletá U. od svojich 2 rokov žije oddelene od odporcu a maloletý P. sa narodil už v čase,
keď manželia nežili spolu, preto rozvod ich rodičov nemôže nepriaznivo vplývať na ich zdravý vývoj.
Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov je trvale a vážne narušené, nie je

predpoklad obnovy vzťahov, preto manželstvo rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností
účastníkov k maloletým deťom U. V. P. na čas po rozvode tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o deti riadne stará, zabezpečuje im potrebnú starostlivosť a je
schopná túto zabezpečiť po všetkých stránkach a súčasne určil, že navrhovateľka bude maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, keďže odporca žije v zahraničí a každodenný výkon týchto jeho

práv vo vzťahu k maloletým by bol sťažený a nebol by v ich prospech.

Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom súd vychádzal z ich
odôvodnených potrieb, posúdil zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a prihliadol na návrh
navrhovateľky a súhlas odporcu s výškou výživného.

Súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil, nakoľko obaja rodičia sú ochotní a schopní sa na tomto
vzájomne dohodnúť a toto nebolo ani objektívne možné, nakoľko odporca žije v zahraničí a Slovensko
navštevuje po vzájomnej dohode s navrhovateľkou.Príčinou rozvratu manželstva účastníkov je dlhodobá odlúčenosť manželov, keď navrhovateľka žije na
Slovensku a odporca v Anglicku.

Podľa§144,vetaprváO.s.p.,účastnícinemajúprávonanáhradutrovkonaniaorozvodaleboneplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí

obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.