Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/195/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209737
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5710209737.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej

veci žalobcu: ŠIPEX - SK, s.r.o., so sídlom Juraja Fándlyho 21620/4, 010 o1 Žilina, IČO: 36 848 832,
právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36
864 455, proti žalovanému: PROVAN, s.r.o., so sídlom Kollárova 73, 036 01 Martin, IČO: 43 772 331,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 25,
036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 7.133,55 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.133,52 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 7.133,52 eur od 9.8.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za
návrh v sume 427,50 eur, trovách právneho zastúpenia v sume 5.587,34 eur a v účelne vynaložených
nákladoch žalobcu ako osoby zúčastnenej na pojednávaniach spočívajúce v cestovnom celkom v sume
33,77 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2010 domáhal zaplatenia sumy 7.133,52 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že on ako žalobca v postavení postupcu,
postúpil na základe Dohody o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.2009 pohľadávku voči spoločnosti

CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. Žilina (ďalej len CISS s.r.o.), IČO:
31 615 422 v celkovej výške 13.433,52 eur žalovanému, ktorý bol v postavení postupníka. Žalovaný
z celkovej sumy uhradil len sumu 6.300,- eur. Dňa 16.7.2010 žalobca písomne vyzval žalovaného
na zaplatenie zvyšnej časti odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 7.133,52 eur, avšak žalovaný
dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil. Dňa 5.11.2010 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn.
17Rob/230/2010, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný v ktorom uviedol, že existovali dve
zmluvy o dielo a to medzi spoločnosťou CISS s.r.o. ako zhotoviteľom a spoločnosťou PROVAN s.r.o.
ako objednávateľom a ďalšia medzi CISS s.r.o ako objednávateľom a spoločnosťou ŠIPEX-SK s.r.o. ako
zhotoviteľom, pričom došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré spoločnosť ŠIPEX-SK s.r.o, teda žalobca
evidoval voči spoločnosti CISS s.r.o. titulom uhradenia ceny za dielo ktoré zhotovovala spoločnosť
ŠIPEX-SK s.r.o.. Táto pohľadávka bola postúpená na žalovaného, avšak dielo keďže vykazovalo vady,
pričom v súvislosti s týmito vadami vznikla škoda, tak žalovaný voči žalobcovi uplatňuje ako obranu v

tomto konaní túto škodu vo výške 7.133,52 eur.

O tejto žalobe súd prvého stupňa dňa 26.4.2012 rozhodol rozsudkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 7.133,52 eur od 9.8.2010 do 22.1.2011, do troch dní odprávoplatnosti rozsudku, vo zvyšku sa žaloba zamieta, žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania spočívajúce v súdnom poplatku za odpor v sume 428,- eur a trovách právneho zastúpenia v
sume 3.230,52 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa zdôvodnil tak, že po vykonanom dokazovaní zostalo nesporné
medzi účastníkmi, že zmluvy o postúpení pohľadávok bola uzavretá platne, ako aj to, že žalobcovi
prislúchalo právo na zaplatenie odplaty za postúpenie. Uvedenú skutočnosť nespochybnil ani žalovaný,
avšak formou obrany podľa § 98 O.s.p. zvolil započítanie svojho nároku, ktorý mal voči žalobcovi. Tento
postup uskutočnil v podanom odpore voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že spoločnosť CISS

Martin, s.r.o. postúpila svoje práva „z reklamácie“, ktoré mala voči spoločnosti ŠIPEX - SK, s.r.o. titulom
zmluvy o dielo zo dňa 9.4.2009. K tomuto postúpeniu došlo 12.8.2010. Žalovaný poukázal na to, že
dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy medzi spoločnosťou CISS Martin, s.r.o. a spoločnosťou ŠIPEX -
SK, s.r.o. vykazovalo vady, ktoré boli riadne reklamované a po márnom uplynutí lehôt stanovených na
odstránenie vád, boli odstránené iným zhotoviteľom, čím vznikla škoda, ktorej časť žalovaný započítava
v tomto konaní. Súd vyhodnotil, že zmluva označená ako zmluva o postúpení práv z reklamácií zo dňa

12.8.2010 medzi spoločnosťou CISS Martin, s.r.o. a spoločnosťou PROVAN, s.r.o. je platnou zmluvou. K
výhrade žalobcu, že nie je možné postúpiť práva z reklamácií súd poukázal na to, že bola postupovaná
pohľadávka, pričom obsahom pohľadávky bol nielen nárok na peňažné plnenie, ale aj povinnosť dlžníka
niečo plniť, niečo konať, niečoho sa zdržať, opomenúť niečo, alebo niečo strpieť a na druhej strane z
toho plynúce oprávnenie veriteľa splnenie tejto povinnosti požadovať. Súd uzavrel, že postúpiť práva z

reklamácií, ako aj ďalšie nároky plynúce zo zmluvy o dielo bolo možné a k takémuto postúpeniu môže
dôjsť bez súhlasu dlžníka.

V ďalšom sa súd zaoberal oprávnenosťou nárokov z vád a spôsobenej škody a ich výškou. Mal za
to, že bolo preukázané, že žalovaný zmluvou o dielo medzi ním a spoločnosťou CISS Martin, s.r.o.

ako zhotoviteľom zo dňa 2.2.2009 objednal opravu „objektu CASAL“. Súčasťou predmetu zmluvy bola
aj oprava strechy, ktorú na základe zmluvy o dielo zo dňa 9.4.2009 subdodávateľsky vykonávala pre
spoločnosť CISS Martin, s.r.o. spoločnosť ŠIPEX - SK, s.r.o., to znamená žalobca. Predmetom zmluvy
podľa Článku I. bola aj oprava strešného plášťa. Dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy medzi žalovaným
ako objednávateľom a spoločnosťou CISS Martin, s.r.o. vykazovalo vady, ktoré spočívali v zatekaní

vody cez strechu. Žalobca ako subdodávateľ sa bránil a popieral nároky z vád voči nemu z dôvodu, že
zatekanie malo spočívať vo svetlíkoch, ktoré neboli predmetom diela medzi ním ako subdodávateľom
a spoločnosťou CISS Martin, s.r.o. ako objednávateľom diela a tiež namietal nesplnenie notifikačnej
povinnosti či už zo strany žalovaného, alebo spoločnosti CISS Martin, s.r.o. Dielo bolo žalovanému
odovzdané koncom júna 2009. Na jeseň roku 2009 v období dažďov došlo k zatekaniu strechy. Túto

skutočnosť žalovaný oznámil spoločnosti CISS Martin, s.r.o. a žalovaný aj následne požadoval voči
spoločnosti CISS Martin, s.r.o. odstránenie vád s uvedením lehoty na ich odstránenie. Na jeseň roku
2009 bola táto skutočnosť oznámená aj žalobcovi. Z dôvodu, že nebola jasná príčina zatekania a túto
nebolo možné riešiť počas zimného obdobia, tak na jar a to 15.4.2010 došlo k stretnutiu všetkých troch
zúčastnených a spoločnosť CISS Martin, s.r.o. so spoločnosťou ŠIPEX - SK, s.r.o. mali odlišné názory

k príčine zatekania. Z dôvodu, že nebolo možné jednoznačne ustáliť príčinu, dňa 3.5.2010 písomne
spoločnosť CISS Martin, s.r.o. reklamovalo vady u spoločnosti ŠIPEX - SK, s.r.o. a objednávateľ diela
PROVAN s.r.o. (žalovaný) si objednal znalca na objasnenie príčiny zatekania. Znalec ustálil, že príčina
je v napojení strechy na svetlíky. Z dôvodu, že márne uplynuli lehoty na odstránenie závad, žalovaný
tieto odstránil na vlastné náklady. Pokiaľ ide o nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu,

súd v pôvodnom konaní vyhodnotil, že nešlo o vadu zjavnú, vyskytla sa až v období dažďov, pričom
došlo k oznámeniu tejto vady spoločnosťou CISS Martin, s.r.o., spoločnosti ŠIPEX - SK, s.r.o. a písomná
reklamácia bola prvýkrát zo dňa 3.5.2010. Skutočnú príčinu zatekania strechy objasnil až znalec. Z
toho dôvodu nasledovala písomná reklamácia a súd uzavrel, že notifikačná povinnosť podľa § 562 ods.
2 Obchodného zákonníka bola splnená a tiež došlo k uplatneniu nárokov z vád diela spočívajúcich

v požiadavke na odstránenie týchto vád. Pretože žalovaný nedosiahol uspokojenie nárokov z vád,
bol nútený plniť si povinnosť uloženú mu ustanovením § 421 a nasl. Občianskeho zákonníka a to
predchádzať škodám, ktoré vznikali jeho nájomníkom na vnesených veciach, preto odstránil nedostatky
navlastnénáklady,ktorévtomtokonaníuplatnilakoškodu.Výškuškodymalsúdpreukázanúvýsluchom
znalca C.. I..

Súd teda následne skúmal vzájomnosť pohľadávok na započítanie, poukázal na to, že pokiaľ žalobca
tvrdil, že o postúpení práv z reklamácií, ktoré mala voči nemu spoločnosť CISS Martin, s.r.o. sa
nedozvedel, tak za takéto oznámenie považoval súd odpor podaný žalovaným, pričom tvrdenéskutočnosti žalovaný preukázal aj zmluvou o postúpení pohľadávky. Citovaný odpor súd považoval
za výzvu na zaplatenie škody, odpor bol doručený žalobcovi 21.1.2011 a podľa § 340 Obchodného
zákonníka mal povinnosť plniť bezprostredne po tejto výzve teda 22.1.2011, čím nastala splatnosť

pohľadávky žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi a súčasne to bol aj okamih kedy sa tieto
pohľadávky stretli. K započítaniu vzájomných pohľadávok došlo prejavom žalovaného na pojednávaní
dňa 2.6.2011. Súd vyhodnotil, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním zo strany žalovaného a to
okamihom stretu pohľadávok dňa 22.1.2011, a preto žalobu zamietol pokiaľ išlo o istinu a čiastočné
úroky. Žalobcovi priznal len nárok na úroky z omeškania za obdobie od splatnosti pohľadávky do

22.1.2011.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba
zamietnutá a v závislom výroku o trovách podal žalobca odvolanie. V odvolaní okrem iného žalobca
uviedol, že uzavretím zmluvy o postúpení práv z reklamácií nemôže nastať právny stav, ktorého
výsledkom by bolo vylúčenie zákonných podmienok upravujúcich zodpovednosť zhotoviteľa za vady

diela. Poukázal na ust. § 436 a 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že bolo na
žalovanom, aby preukázal v akom rozsahu uplatnil nárok na náhradu škody a či tento nárok nebol
krytý zodpovednostnými nárokmi z vád diela. Pokiaľ medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý takýto
druh zodpovednosti, a to odstránenie vád diela treťou osobou na náklady zhotoviteľa, nebolo možné si
takto vzniknuté náklady uplatňovať titulom náhrady škody. Žalobca tiež namietal nesplnenie notifikačnej

povinnosti v súvislosti s postúpením práv z reklamácií. Mal za to, že úkon postúpenia práv z reklamácií
treba vyhodnotiť ako neplatný právny úkon, ktorý odporuje ustanoveniu § 39 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhol rozsudok okresného súdu napadnutých výrokov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok považuje v plnom
rozsahu za zákonný a správny.

Dňa 16.1.2013 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Martin zrušil vo výroku,
ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania a v tejto časti
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že v rámci nového konania sa okresný súd má
zaoberať opätovne zmluvou o postúpení práv z reklamácií zo dňa 12.8.2010 v súvislosti s postúpením

reklamačných nárokov voči žalobcovi zo strany Certifikovanej investičnej a stavebnej spoločnosti s.r.o.,
s jednotlivými reklamáciami, ktorými bola uplatnená voľba zodpovednostného nároku odstráneniu vád,
splnením notifikačnej povinnosti v rovine uplatneného zodpovednostného nároku na odstránenie vád a
po vyhodnotení skutkového stavu okresný súd má vykonať právne posúdenie v rovine, či k momentu
uzavretej zmluvy o postúpení práv z reklamácií zo dňa 12.8.2010 existovala pohľadávka žalovaného

použitá na započítanie voči žalobcovmu nároku, ktorú žalovaný mal získať od Certifikovanej investičnej
a stavebnej spoločnosti s.r.o., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a vo vzťahu ku ktorému boli
uplatnené zodpovednostné nároky, t.j. či pohľadávka použitá na započítanie v rámci obrany žalovaného
vymedzená ako škoda bola existujúcou k úkonu. Súčasne krajský súd skonštatoval, že k dátumu
uzavretej zmluvy o postúpení práv z reklamácií zo dňa 12.8.2010 už podľa zisteného skutkového stavu

prebehli reklamácie a vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky môžu byť pohľadávky z titulu reklamácií.

Po vrátení veci na ďalšie konanie, okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal
dokazovanie v smere naznačenom krajským súdom v uznesení sp.zn. 13Cob/264/2012 a zistil

nasledovné:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že titulom náhrady škody nie je možné zo strany
žalovaného uplatňovať jeho pohľadávku na zaplatenie 13.060,25 eur nakoľko pokiaľ ide o dielo, na
ktorom bola vykonaná oprava vady na ňom tie, ktoré boli objednávateľom uplatnené žalobca odstránil.

Poukázala na to, že zmluva o postúpení práv z reklamácií bola uzavretá 12.8.2010, t.j. po odstránení
vád po uspokojení dosiahnutom uplatním nároku z vád diela. Tiež uviedla, že k momentu uzavretia
zmluvy o postúpení práv z reklamácií z 12.8.2010 neexistovala pohľadávka žalovaného použitá na
započítanie voči žalobcovmu nároku, ktorú žalovaný mal získať od spoločnosti Certifikovaná investičná
a stavebná spoločnosť s.r.o. Titulom opravy žalovanému žiadna škoda nevznikla, nakoľko zo strany

objednávateľa ani žalovaného nedošlo k uplatneniu nárokov z vád diela, t.j. splnenie notifikačnej
povinnosti aopravanebolavykonanánapredmetediela,ktorývykonávalžalobca.Podľanázoružalobcu
notifikačná povinnosť zo strany spoločnosti CISS bola splnená, reklamácia bola uplatnená 3.5.2010 a
vady boli odstránené. Uviedla však, že namietanie splnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného,pretože po reklamácii z 3.5.2010 už nedošlo k splneniu notifikačnej povinnosti a v auguste 2010 došlo
k postúpeniu pohľadávky. Okrem reklamácie z 3.5.2010 žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej
inej reklamácii a k odstráneniu vád z tejto reklamácie došlo 13.5.2010.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že ďalšie reklamácie boli z 24.5.2010 a 9.6.2010 a boli učinené
písomne voči spoločnosti CISS, boli reklamované tie isté vady ako pôvodne. Je teda zrejmé, že k
odstráneniu vád nedošlo, do dňa pojednávania vady odstránené neboli. Protokol svedčí o tom, že raz bol
učinený pokus odstrániť vady, ale k reálnemu odstráneniu vád nedošlo. Právny zástupca ďalej uviedol,

že je na 100% presvedčený o tom, že jeho klient reklamoval vady aj u samotného žalobcu. Prioritným
záujmom žalovaného bolo odstránenie vád. Uviedol, že medzi žalobcom, žalovaným a zástupcami
spoločnosti CISS existovalo osobné prepojenie, poznali sa, existoval tam kamarátsky vzťah a bolo by
nelogické, aby žalovaný neriešil vady aj priamo so žalobcom.

Samotný žalovaný na pojednávaní uviedol, že mal uzavretú zmluvu o dielo so spoločnosťou CISS,

ktorej subdodávateľom bol žalobca, predmetom bola strecha, dielo malo byť odovzdané v júni 2009,
čo sa aj stalo. Už pri odovzdávaní diela vyjadril istú nespokojnosť a pochybnosti s kvalitou vykonania
opravy strechy, pretože už vtedy strecha zatekala. Nespokojnosť vyjadril najprv pánovi N. zo spoločnosti
CISS a on hneď volal zástupcov spoločnosti ŠIPEX a žalovanému bolo vysvetlené, že ide o vytláčanie
starej vody, po zátopovej skúške. Na jeseň budovu uzamkli, pretože teplo bolo dodávané do budovy

zo spoločnosti Kontem, ktorá zanikla a žalovaný nevedel zabezpečiť dodávku tepla do budovy, takže
vypustil systémy a budovu zamkol. Ešte na jeseň v roku 2009 bol ubezpečený pánom N., aby počkal, že
sú to fľaky zo starej vody a že to vyschne. V zime sa fľak skutočne zmenšoval, pretože budova nebola
temperovaná a vonku mrzlo. Následne na jar, keď začalo pršať, fľak sa začal zväčšovať a voda nebola
už nebola len na stropoch, ale aj na zemi. Toto sa udialo niekedy v marci, možno v apríli. Následne teda

v marci 2010 sa všetci stretli na streche a žalovanému bolo opätovne vysvetlené, že je to len dôsledok
zátopovej skúšky. Od zhotoviteľa diela žalovaný požadoval, aby prestalo zatekať, aby to odstránil.
Opätovne sa ešte niekoľkokrát stretli na uvedenej streche so všetkými zainteresovanými, lebo stále mal
podozrenie, že strecha nie je v poriadku a požadoval odstránenie. V tom čase už mal žalovaný nájomcu
v objekte a ten požadoval odstránenie vady. Žalovaný uviedol, že lavíroval medzi spoločnosťou CISS

a spoločnosťou ŠIPEX a oni ho odkazovali jeden na druhého. Vyvrcholením boli písomné reklamácia z
3.5.2010, 24.5.2010 a 9.6.2010. Žalovaný ďalej uviedol, že reklamoval voči tomu s kým mal zmluvu, teda
voči spoločnosti CISS a oni následne 3.5. reklamovali voči spoločnosti ŠIPEX. Následne sa pristúpilo
k nejakému odstráneniu vád, ale len formálne. Problém to nevyriešilo, nasledovala ďalšia reklamácia
24.5.2010 a znovu sa pristúpilo k odstraňovaniu vád. Stále bol žalovaný ubezpečený, že to prestane,

ďalšia reklamácia bola 9.6.2010. Po 9.6.2010 sa znovu pristúpilo k nejakému odstraňovaniu vád, ale
celý problém sa opätovne nevyriešil. Následne si žalovaný dal v júli 2010 vypracovať znalecký posudok,
ktorý bol odovzdaný v auguste 2010 a teda žalovaný znovu kontaktoval spoločnosť CISS s týmto
znaleckým posudkom a žiadal okamžité odstránenie závad. Následne si dal žalovaný vady odstrániť na
vlastné náklady a avizoval, že už cenu diela nezaplatí a požaduje, aby tieto práce, ktoré do odstránenia

vád žalovaný investoval boli započítané, uviedol, že doslova a do písmena požadoval zľavu. O zľave
komunikoval s pánom N. a s pánom V. zo spoločnosti CISS a oni mu sľúbili, že to prenesú voči ŠIPEXU.
V tom čase už bolo jasné, že firma CISS pôjde do konkurzu a z toho dôvodu došlo k postúpeniu, aby celú
situáciu žalovaný riešil so žalobcom. Právny zástupca žalovaného tiež uviedol, že po postúpení práv
z reklamácií v auguste 2010 už nedošlo k žiadnym ďalším reklamáciám voči žalobcovi z toho dôvodu,

že medzi CISSom, ŠIPEXom a PROVANom bolo nesporné, že žalovaný nezaplatí za opravu strechy z
titulu uplatnenej zľavy. Právny zástupca tiež uviedol, že ešte aj v súčasnej dobe má právo uplatňovať si
nárok na zľavu z ceny. Ako reakciu na prednesené tvrdenia žalovaného, žalobca uviedol, že po 3.5.2010
nenasledovali žiadne ďalšie reklamácie a po 10.5. už nedošlo k žiadnemu odstraňovaniu vád zo strany
žalobcu.

Na žiadosť žalovaného súd sa opätovne oboznámil s výpoveďami svedka N. na pojednávaní zo dňa
15.3.2012 a 7.4.2012. Právny zástupca žalovaného následne uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje
jednak zľavu vo výške žalobcom uplatneného nároku v sume 7.133.52 eur a ak súd posúdi, že sa
nejedná o zľavu, tak uplatňuje ten istý nárok titulom škody do výšky žalobcom uplatneného nároku v

sume 7.133,52 eur.

Súd tento vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi vylúčil na samostatné konanie.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods.2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca nie je
dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 527 ods.1 Občianskeho zákonníka ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu,
zodpovedá postupca postupníkovi ak

a) postupník sa nestal na miesto postupcu veriteľom s dohodnutým obsahom
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr než bol povinný ho splniť postupníkovi
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý má dlžník voči postupcovi.

Podľa § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným

návrhom.

Podľa § 97 ods. 2 O.s.p. vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak tu neboli
podmienky pre spojenie veci.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 560 ods.1 Obchodného zákonníka dielo má vady ak nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa § 562 ods.2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,

c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

Podľa § 436 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ak dodaním tovaru s vadami je porušená zmluva
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním náhradného
tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v ods. 1 kupujúcemu patrí,
len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po
tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu kupujúceho. Ak sa však ukáže,že vady tovaru sú neopraviteľné, alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže
kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu
po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej

dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 436 ods.4 Obchodného zákonníka, popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok
na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním s vadami zmluva porušená nepodstatným
spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád
tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 440 ods.2 Obchodného zákonníka uspokojenie ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého

z nárokov z vád podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov Občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je

spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
Občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania
je o 8% vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s

plnením peňažného záväzku.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie a zistený skutkový stav veci súd mal za
preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že žalobca má voči žalovanému existujúcu pohľadávku
vyplývajúcu z uzavretej Dohody o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.2009 medzi žalobcom ako
postupcom a žalovaným ako postupníkom. Podľa tejto dohody žalovaný prevzal od žalobcu pohľadávku

voči spoločnosti CISS Martin, s.r.o. v celkovej výške 13.433,52 eur za čo dohodnutá cena odplaty
zodpovedala sume 13.433,52 eur, ktorá nebola v celom rozsahu uhradená a preto jej zvyšok
sa stal predmetom žaloby. Primárne v pôvodnom konaní k žalobou uplatnenému nároku žalovaný
žiadal započítať náhradu škody, ktorá bola vyčíslená v Zmluve o postúpení práv z reklamácií zo
dňa 12.8.2010 v čiastke 13.060,23 eur, ktorú žalovaný touto zmluvou o postúpení práv z reklamácií

mal získať od postupcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so
sídlom v Žiline. Z tejto zmluvy z Článku III. vyplynulo, že postupujúci postupuje na preberajúceho -
žalovaného všetky práva a povinností z uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 9.4.2009, vrátane reklamačných
nárokov postupujúceho voči spoločnosti ŠIPEX - SK, s.r.o. Krajský súd v svojom rozhodnutí uzavrel,
že v rovine vyjadreného postúpenia „všetkých práv a povinností z uzavretej zmluvy o dielo zo dňa

9.4.2009“ ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať, avšak pri dohode o postúpení
reklamačných nárokov ide o situáciu odlišnú a uvádza, že k dátumu uzavretej Zmluvy o postúpení práv z
reklamácií zo dňa 12.8.2010 už podľa zisteného skutkového stavu prebehli reklamácie, preto vzhľadom
k uvedenému je možné uzavrieť, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môžu byť pohľadávky z
titulu reklamácií. V zmysle rozhodnutia krajského súdu potom úlohou súdu prvostupňového, bolo skúmať

či pohľadávka z reklamačných nárokov voči žalobcovi je pohľadávkou spôsobilou na započítanie, t.j. či
je existentnou pohľadávkou.
Z postupu žalovaného vyplývalo, že druhovo pohľadávku na započítanie voči žalobcovi vymedzil ako
škodu. Ako vyplynulo z dokazovania v zmysle jeho doplnenia po vrátení veci odvolacím súdom bolopreukázané, že 3.5.2010 Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o. Žilina uskutočnila voľbu
zodpovednostného nároku a to konkrétne vzniesla požiadavku na odstránenie vád s tým, že žalobca
bol upozornený, že ak vady odstránené nebudú tak ich odstráni iný dodávateľ na účet žalobcu. Žalobca

uviedol, že k odstráneniu vád po reklamácii zo dňa 3.5.2010 došlo 13.5.2010 a žiadna ďalšia reklamácia
nenasledovala. Vykonaným dokazovaním tiež bolo preukázané, že 24.5.2010 a 9.6.2010 žalovaný
písomne reklamoval vady voči spoločnosti CISS. Samotný žalovaný uviedol, že reklamoval voči tomu s
kým mal uzavretú zmluvu teda voči spoločnosti CISS, stále požadoval to isté v počiatkoch najprv ústne
požadoval opakovane odstránenie vád a vyvrcholilo to reklamáciami z 3.5., 24.5. a 9.6. Následne na

základereklamáciídošlokopätovnémuodstraňovaniuvádavšaksituáciasanevyriešila,vadypretrvávali
a samotný žalovaný na poslednom pojednávaní po tom ako vec bola vrátená z krajského súdu uviedol,
že potom ako si dal vady odstrániť, tak avizoval žalobcovi, že už nezaplatí a že doslova a do písmena
požadoval zľavu. Toto svoje tvrdenie však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd konštatuje,
že žaloba bol na súd podaná 17.8.2010 a toto tvrdenie o požadovanej zľave prvýkrát odznelo až na
pojednávaní 29.novembra 2013. Žalobca ako argumentáciu uviedol, že po reklamácii z 3.5.2010 sa už

žiadna iná reklamácia do jeho dispozície nedostala. Čo sa týka reklamácie z 24.5.2010 a 9.6.2010 tieto
reklamácie smerovali od žalovaného voči spoločnosti CISS a nikdy neboli adresované žalobcovi.
Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané nesplnenie notifikačnej povinnosti, tak samotný žalobca uviedol, že
notifikačná povinnosť zo strany CISS s.r.o. bola splnená, ale nebola splnená žalovaným. Aj sú v svojom
prvotnom rozhodnutí skonštatoval a odôvodnil, že notifikačná povinnosť bola splnená. Aj na základe

doplneného dokazovania je možné uzavrieť, že tým že notifikačnú povinnosť splnila CISS s.r.o., a
súčasne došlo z jej strany aj k voľbe zodpovednostného nároku z vád (požiadavka na odstránenie), tak
pokiaľ o odstráneniu vád v primeranej dodatočnej lehote nedošlo, nastúpila možnosť CISS s.r.o. alebo
žalovaného ktorý práva z reklamácii nadobudol postúpením, požadovať zľavu alebo mal možnosť od
zmluvy odstúpiť. Žiadna ďalšia notifikačná povinnosť nie je potrebná.

V zmysle ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť
uplatnením niektorého z nárokov z vád podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, nemožno

dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Ak teda žalovaný tvrdí, že dielo vykazovalo
vady a bolo preukázané, že minimálne 3.5.2010 tieto boli reklamované aj voči žalobcovi a v reklamácii
bolo požadované odstránenie týchto vád, tak potom podľa § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného
zákonníka, ak predávajúci (žalobca) neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote, alebo ak
neoznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať

primeranú zľavu z kúpnej ceny. Z tohto zákonného ustanovenia teda nepochybne vyplýva, že ak dielo
malovadyaprávnypredchodcažalovanéhoichvovčaszaslanomoznámeníriadnereklamovalauplatnil
zodpovednostný nárok a to odstránenie týchto vád, tak ak vady neboli v primeranej dodatočnej lehote
odstránené bolo na žalovanom, aby zvolil postup a buď od zmluvy odstúpil, alebo požadoval primeranú
zľavu. Takýto nárok - požadovanie zľavy uplatnený nebol ani voči žalobcovi ani voči spoločnosti

CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ ŽILINA. Aj ako už bolo uvedené vyššie,
tak v samotnom započítaní žalovaný svoju pohľadávku voči žalobcovi vymedzil ako škodu a nie iný
zodpovednostný nárok napríklad zľavu z ceny. Ako vyplýva z ustanovenia § 436 ods. 4 Obchodného
zákonníka škoda môže existovať popri zodpovednostných nárokoch, a pokiaľ boli takéto uplatnené,
tak nemôže byť škodou nahradený zodpovednostný nárok zvolený a tento je prioritný tak, ako to

konštatoval vo svojom rozhodnutí krajský súd. Uspokojenie nárokov zo zodpovednosti za vady však
nemusí viesť k vyporiadaniu celej majetkovej ujmy, ktorú žalovaný utrpel v dôsledku vád a práve z
toho dôvodu Obchodný zákonník mu dáva možnosť aj práva na náhradu škody. Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že primárne je potrebné uplatňovať najskôr zodpovednostné nároky z vád a ak
tieto nepokryjú celú majetkovú ujmu, až potom sa môže pristúpiť k uplatňovaniu nárokov titulom

škody. Bolo preukázané, že žalovaný neuplatnil všetky zodpovednostné nároky tak, ako mu ich v
rámci svojich možností dáva Obchodný zákonník. Z toho dôvodu pohľadávka vymedzená ako škoda
bola neexistujúcou pohľadávkou v momente uzavretia zmluvy o postúpení práv z reklamácií zo dňa
13.8.2010 a teda možno konštatovať, že neexistovala pohľadávka žalovaného použitá na započítanie
voči žalobcovmu nároku. Na základe tohto možno konštatovať, že započítaním pohľadávka žalobcu

nezanikla a súd teda zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.133,52 eur.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že ešte aj v súčasnej dobe má právo uplatniť si
zľavu z ceny a na pojednávaní dňa 29.11.2013 uplatnil vzájomným návrhom voči žalobcovi zľavu vovýške 7.133,52 eur a súčasne alternatívne ak by súd posúdil, že nejedná o zľavu, tak ten istý nárok
uplatňujú titulom škody. Tento vzájomný návrh žalovaného súdu vylúčil na samostatné konanie.

Žalobca z nezaplatenej istiny tiež uplatnil úroky z omeškania. Nebola preukázaná dohoda ohľadne výšky
úrokov z omeškania a teda žalobcovi prislúchali úroky zákonné a to v súlade s § 517 ods. 2 s použitím
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššie než je základná úroková
sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Sadzba Európskej centrálnej banky k 9.8.2010 boli 1% a teda žalobcovi prislúchali úroky z omeškania

vo výške 9% a v tejto výške si ich aj z dlžnej sumy uplatnil odo dňa nasledujúceho po zročnosti jeho
pohľadávka. Preto súd nemal dôvod takto zákonne uplatnené úroky žalobcovi nepriznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ktorý mal vo veci úspech, priznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku v sume
427,50 eur, v trovách právneho zastúpenia a v nevyhnutných výdavkoch účastníkov konania.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. pričom podľa §
9 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná tarifná odmena bola stanovená podľa tarifnej hodnoty veci, ktorá
predstavovala sumu 7.133,52 eur, potom základná sadzba za jeden úkon predstavovala sumu 237,34
eur.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej služby á 237,34 eur (príprava, prevzatie,
prvá porada s klientom; návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie z 1.2.2011, účasť na
pojednávaniach 4.2.2011, 7.4.2011, 2.6.2011, 4.8.2011, 22.9.2011, vyjadrenie 8.11.2011, účasť na
pojednávaniach 13.1.2012, 26.4.2012, 24.5.2013, 29.11.2013, 6.2.2014; odvolanie 16.7.2012).
Za účasť na pojednávaní 7.4.2011, ktoré trvalo od 8.30 do 11.30 hod. súd priznal podľa § 14 ods. 1 písm.

c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 474,68 eur ( 2-krát začaté dve hodiny).
Za účasť na pojednávaní 11.11.2011 si žalobca uplatnil plnú výšku základnej sadzby tarifnej odmeny,
avšak toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a teda podľa § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. mu patrila jedna štvrtina základnej tarifnej odmeny čo predstavuje sumu 59,33 eur
(číslo listu 115).

Ďalej si žalobca uplatnil tarifnú odmenu za úkony a to účasť na pojednávaní 4.3.2011, pričom takéto
pojednávanie sa nekonalo, pretože pred pojednávaním došlo k zrušeniu termínu (číslo listu 43), tiež
požadoval tarifnú odmenu za úkon právnej služby účasť na pojednávaní 21.10.2011, pričom ani toto
pojednávanie sa nekonalo, termín bol zrušený pred pojednávaním (číslo listu 104). Za tieto úkony súd
teda tarifnú odmenu nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby predstavovali
celkom sumu 4.094,11 eur.
Ďalej súd v súlade s § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal žalobcovi paušálnu náhradu za dva
úkony učinené v roku 2010 á 7,21 eur, za desať úkonov učinených v roku 2011 á 7,41 eur, za tri úkony
učinené v roku 2012 á 7,63 eur, za dva úkony učinené v roku 2013 á 7,81 eur a za jeden úkon v roku

2014 á 8,04 eur, potom celková paušálna náhrada predstavovala sumu 135,07 eur.
Tiež súd priznal v rámci trov právneho zastúpenia výdavky vynaložené v súvislosti s cestami na
pojednávanie na trase Žilina - Martin a späť dopravným prostriedkom Volkswagen Pasat ZA 586
CV s priemernou spotrebou na jeden kilometer 0,069 litra motorovej nafty a náhradu za používanie
cestného motorového vozidla pri pracovných cestách určenú opatrením číslo 181/2008 Z.z. vo výške

0,183 eur na kilometer, pričom pri trase 60 kilometrov (trasa Žilina-Martin a späť), takto potom priznal
za cestu na pojednávanie 4.2.2011 pri cene za liter motorovej nafty 1,285 eur sumu 16,30 eur.
Za cestu na pojednávanie 7.4.2011 pri cene motorovej nafty za liter 1,348 eur sumu 16,60 eur, za
cestu na pojednávanie 2.6.2011 pri cene motorovej nafty za liter 1,354 eur sumu 16,60 eur, za cestu
na pojednávanie 4.8.2011 pri cene motorovej nafty za liter 1,345 eur sumu 16,55 eur, za cestu na

pojednávanie 22.9.2011 pri cene motorovej nafty za liter 1,346 eur v sume 16,55 eur, za cestu na
pojednávanie 11.11.2011 pri cene motorovej nafty za liter 1,375 eur sumu 16,70 eur, za cestu na
pojednávanie 13.1.2012 pri cene motorovej nafty 1,40 eur za liter v sume 16,80 eur, za cestu na
pojednávanie dňa 26.4.2012 pri cene motorovej nafty za liter 1,469 eur v sume 17,10 eur, za cestu
na pojednávanie 24.5.2013 pri cene motorovej nafty za liter 1,364 eur v sume 16,65 eur, za cestu na

pojednávanie 29.11.2013 pri cene motorovej nafty za liter 1,363 eur v sume 16,65 eur, za cestu na
pojednávanie 6.1.2014 pri cene za liter motorovej nafty 1,371leur v sume 16,66 eur. Cestovné náklady
potom predstavovali spolu sumu 183,16 eur.Ďalej súd priznal náhradu za stratu času strávenú cestou na pojednávania na trase Žilina - Martin a späť
vždy dve polhodiny, celkom sumu 329,20 eur (rok 2011 šesťkrát 24,70 eur; rok 2012 dvakrát 25,42 eur;
rok 2013 dvakrát 26,02 eur; rok 2014 jedenkrát 26,08 eur). Cestovné náklady a náhradu za stratu času

za pojednávania 4.3.2011 a 21.10.2011, ktoré si žalobca vyúčtoval súd náhradu nepriznal, lebo tieto
pojednávania sa nekonali a boli zrušené pred samotným pojednávaním.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platcom DPH, súd za úkony právnej služby a paušálne
náhrady priznal ešte 20% DPH, čo u úkonov právnej služby predstavuje sumu 818,80 eur a u paušálnych

náhrad sumu 27,- eur, potom celkom trovy právneho zastúpenia vrátane výdavkov na cestovné a
náhradu za stratu času predstavovali sumu 5.587,34 eur.

Okrem trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia, žalobca
požadoval aj ušlý zisk za účasť dvoch konateľov žalobcu na pojednávaniach. Podľa § 72 ods. 1
Zákona číslo 543/2005 Z.z. k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené

náklady najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa § 72 ods. 3 Zákona
číslo 543/2005 Z.z. osobe zúčastnenej na konaní, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo
obdobnom vzťahu, ale je zárobková činná, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu
dane z príjmov fyzických osôb, delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý
osobitný predpis pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom

vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základe dane z príjmov fyzických osôb preukazuje
osoba zúčastnená na konaní platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za
posledné zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak
bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku straty na
zárobku spôsobom podľa predchádzajúcej vety preukázať, patrí osobe zúčastnenej na konaní náhrada

za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu,
najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.
Žalobca uviedol, že si uplatňuje za účasť dvoch konateľov žalobcu na pojednávaní ušlý zisk a pretože
spoločníci a zároveň konatelia žalobcu nemajú uzatvorený pracovný pomer a nepoberajú konateľskú
odmenu, tak vyúčtovali ušlý zisk na základe minimálnej hodinovej mzdy podľa piatej skupiny náročnosti

pracovného miesta koeficient 1,80 za príslušné roky. Tento svoj nárok žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal a súd tiež konštatuje, že nemá oporu v zákone. Ako vyplýva z § 72 ods. 3 Zákona číslo
543/20054 Z.z. osobe zúčastnenej na konaní patrí náhrada za stratu na zárobku. Ak však konatelia
neboli v pracovnom pomere a nepoberali konateľskú odmenu, nemohli utrpieť stratu na zárobku a
neexistovalo nič čo by im „ušlo“ titulom ušlého zisku, preto súd túto náhradu ako trovy konania žalobcovi

nepriznal.
Žalobca si tiež uplatnil vyúčtovanie cestovných výdavkov konateľa U. P. na pojednávaní osobným
motorovým vozidlom. Podľa § 73 ods. 2 Zákona číslo 543/2005 Z.z. osobe zúčastnenej na konaní
sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovným verejným dopravným
prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako

pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov uvedených v § 74. Súd zisťoval ceny
cestovného vlakom na trase Žilina - Martin, pričom cestovné Železničnej spoločnosti Slovensko a.s.
je cena 1,42 na jednej trase, alebo 1,65 na jednej trase, čo priemerne predstavuje sumu 1,53 eur na
jednom cestovnom lístku vlakom, potom cestovné tam a späť je suma 3,07 eur a keďže konateľ žalobcu
pán P. sa zúčastnil na jedenástich pojednávaniach, prislúcha mu náhrada za cestovné v sume 33,77

eur. Žalobca si vyúčtoval za cestovné konateľa na pojednávanie za dátumy 4.3.2011 a 21.10.2011, tieto
pojednávania sa však nekonali a pred ich termínom boli zrušené, takže za toto cestovnú náhradu súd
žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.V zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.