Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010166

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114010166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich Anny
Vargovej a Petra Troščáka, na hlavnom pojednávaní dňa 17. marca 2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

X. F., nar. XX.X.XXXX C. N., trvale bytom N., J. I. T. Č.. X,

j e v i n n á, ž e

v presne nezistenom období rokov 2009 až 2012 v Prešove za účelom vylákania peňazí vystupujúc pod
menom E. F. si na základe rôznych zámienok postupne požičala od X.. O. J., R.. XX.X.XXXX, trvale

bytomK.Č..XX,N.,rôznesumypeňazí,spoluvovýške61.610,-eur,pričomužpriichpožičiavanívedela,
že tieto nevráti, čím takto svojím konaním spôsobila pre X.. O. J. škodu vo výške najmenej 61.610,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b/ Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad správaním sa obžalovanej v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom
v trvaní 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 61.610,- eur poškodenému

X..O.J.V.,R..XX.X.XXXX,bytomN.,K.Č..XX,zastúpenémusplnomocnenkyňoupoškodenéhoS..J.J..

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.2.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvinenú X. F. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a/, c/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na skutkovom základe v
predmetnej obžalobe uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej X. F., výsluchom svedka
poškodeného X.. O. J., výsluchom svedkov K. P., X.. Q. Q., P. J., X.. O. Š., K. Z., S. K., Q. S., O. F.,
C.I. U. N.. J. N., čítaním zápisníc o konfrontáciách medzi obžalovanou X. F. a svedkom poškodeným
X.. O. J., medzi obžalovanou X. F. a svedkyňou K. P., medzi obžalovanou X. F. a svedkom X.. Q.

Q. a čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o rekognícii osôb s fotoalbumami, správ nebankových
subjektov, správ peňažných ústavov, správ telefónnych operátorov, správy spoločnosti Lear Corporation
s prílohami, sobášneho listu, správy Mesta Prešov s prílohami, správy SPP, správy VSE a odpisu z
registra trestov obžalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých
dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený

vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná X. F..

Obžalovaná X. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 Trestného poriadku
vyhlásila, že je nevinná a následne využila svoje právo a odmietla vypovedať, preto súd podľa § 258
ods. 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že sa cíti byť

nevinná, poškodeného nepozná, stretla sa s ním náhodne začiatkom roka v centre mesta Prešov, keď
išla do potravín MILK AGRO na Hlavnej ulici a pýtala sa ho, koľko je hodín. On sa jej opýtal, či nie
je tá cigánka, s ktorou sa má stretnúť, na čo mu povedala, že nie, ale keďže bola zvedavá, s kým sa
má stretnúť, tak s ním 5 - 6 minút čakala, pričom mu povedala, aby sa prešli po meste, smerom ku
kostolu a naspäť, či ju nestretnú. Keďže táto neprichádzala a ona sa ponáhľala do práce, tak išla do

obchodu, ktorý bol zavretý, preto sa obrátila a išla po meste smerom ku kostolu, kde pri parku ju zastavil
policajt v civile, ktorý ju predviedol na políciu. Poškodeného X.. J. predtým nevidela, od neho, ani od inej
osoby si peniaze nepožičiavala, v Prešove na Mojmírovej ulici nebola, ani ľudí za účelom predaja tovaru
nenavštevovala. Či bola v ten deň v práci, alebo mala dovolenku, už si nepamätá. Od 10.2.2008 do
júla 2013 pracovala v spoločnosti LEAR ako operátorka výroby, kde mesačne zarábala okolo 460,- eur,

manžel v tejto spoločnosti stále pracuje, kde zarába asi 520,- eur mesačne. Spolu žijú v I.Q. D. R. I. T.
C. N., kde s nimi žijú ich štyri deti. Za posledné roky brali viacero úverov, kde spláca 350,- eur mesačne
a manžel spláca 300,- eur mesačne, teraz má pôžičku vo výške 4.000,- eur. Keď niekedy splatila naraz
väčšiu sumu peňazí, tak si museli zobrať iný úver. Z Prvej stavebnej sporiteľne brali pôžičku v sume
25.000,- eur, kde je splátka 200,- eur a je to na 30 rokov. Pod iným menom sa nepredstavovala a meno

E. F. nepozná.

Svedok poškodený X.. O. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná, chodila po ich ulici a
predávala oblečenie, ako aj iné veci, tak si od nej občas niečo kúpil. Stalo sa, že od neho pýtala peniaze,
tak jej požičiaval, pričom pýtal od nej občiansky preukaz, ale tento mu nikdy nedala. V roku 2012 sa

zastavila pred Vianocami, kde mu povedala, že do Vianoc mu vráti všetky peniaze, ale potrebuje ešte
100 - 150,- eur, aby niečo vyplatila v banke, ktoré jej dal, ale tieto nevrátila. Následne si uvedomil, že
spravil zlú vec a že bol okradnutý. Peniaze jej požičal z nejakých účtov, aj od brata, z dôvodu, že vravela,
že rekonštruuje dom, pričom išiel aj do nebankových spoločností. Následne to bol oznámiť na polícii, kde
zistili, že táto osoba sa nevolá E. F., ale X. F.. Aby mohol vyplatiť dlhy, tak si požičal aj od suseda. V čase,

keď stretol obžalovanú, mal peniaze v bankách, chodil mu dôchodok na účet, predal záhradu i záhradný
domček, predal aj auto. S obžalovanou sa stretol dosť veľakrát, ona mala jeho číslo na mobil i na pevnú
linku a keď potrebovala peniaze, tak chodila najprv k nemu a potom rovno do banky, pred ktorou ho
čakala, na odovzdávanie peňazí svedkov nemá. Svedok poškodený ďalej uviedol, že obžalovaná mu
naposledy sľúbila peniaze vrátiť pred Vianocami 2012, s tým, že žiadala požičať peniaze na zaplatenie

poplatku v banke, ktoré jej požičal, ale už neprišla, následne pýtala ešte 1.000,- eur, že potom všetkovráti, preto sa rozhodol to oznámiť. Približne v roku 2008 požičal peniaze aj bratovi, čo bolo cca 50.000,-
Sk a v tom čase aj on menil kotol a kúrenie. Osoba, ktorú pozná pod menom F., bola obžalovanej
podobná a na polícii všetci povedali, že je to ona, vie, že je to ona, ľudia sa menia, je to už odstup času.

Keď peniaze vyberal na viackrát, tak cez bankomat, kde mal limit len 4.000,- Sk, čo je cca 130,- eur. Keď
peniaze pre obžalovanú vybral jednorazovo, tak preto, lebo táto žiadala peniaze požičať rýchlo, tak to
musel vybrať naraz. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní
a tým, čo na hlavnom pojednávaní, svedok poškodený uviedol, že aby mohol obžalovanej požičať, tak
si požičal od X.. O. Š., Q. S. a ešte jedného z Fintíc, ktorého meno si nespomína, ktorým uviedol, že

peniaze potrebuje súrne pre nejakého kamaráta. Výbery z bánk uskutočňoval na základe telefonátov
obžalovanej, ktorá mu oznámila, aké sumy peňazí potrebuje. Keď mu volala a žiadala o pôžičku vo výške
1.000,- eur, tak to oznámil polícii a dohodol sa s ňou, že sa stretnú na Hlavnej pri pomníku Sovietskych
hrdinov, s tým, že to budú monitorovať policajti, kde keď prišla, tak už žiadala 1.500,- eur a on dal
policajtom signál zdvihnutím klobúka, jej povedal, že toľko peňazí nemá, po čom odišiel a ju zobrali
policajti. Svedok poškodený skonštatoval, že je pravdou, že obžalovanej odovzdal sumu 61.610,- eur,

pričom vychádzal z výpisov z bánk, z jeho pôžičiek z peňažných ústavov, od súkromníkov, ako aj z
hotovosti, ktorú mal poznačenú a tieto peniaze mu obžalovaná nevrátila doposiaľ. Uvedenú sumu jej
požičal tak, že postupne jej požičal všetky peniaze, ktoré mal doma uložené, kde sa jednalo o hotovosť
vo výške 15.000,- eur, z vkladnej knižky v SLSP vybral a postupne obžalovanej odovzdal 15.400,- eur,
z vkladnej knižky Poštovej banky pre ňu vybral sumu 3.500,- eur, z účtu v Tatra banke pre ňu vybral

sumu 16.300,- eur, z nebankových subjektov jej odovzdal sumu 1.760,- eur a z pôžičiek od S. K., P. J.
a X.. O. Š. jej odovzdal sumu 3.900,- eur.

V zhode s uvedeným svedkyňa K. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani F. pozná, chodila k nej
predávať nejaké veci, pričom jedenkrát táto od nej volala pána J., nech príde na zastávku a donesie

peniaze, že príde taká pani na zastávku, aby jej doniesol, čo počula, lebo bola pri tom. Svedkyňa ďalej
uviedla, že následne išla po peniaze ona, keďže pani F. povedala, že nemôže. Keď prišiel pán J., dal jej
1.000,- eur, za ktoré mu mala obžalovaná dať nejaké libry. Následne jej pán J. volal, či tá pani mu niečo
preňhonedoniesla,alesňousaužnestretla.Užnevie,čipani,ktorátelefonovalazjejbytujeobžalovaná,
ale je jej známa. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpory medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní

a tým, čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že je pravdou, že pán J. prostredníctvom nej
odovzdával cigánke 1.000,- eur na zabezpečenie libier, ak pred policajtom vypovedala, že kún, tak sa
pomýlila.

Svedok X.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že osobu obžalovanej pozná, nakoľko navštevovala

X.. J. na jar roku 2012, pričom videl, ako si sama otvorila bráničku na pozemok, na čo ju vykázal, ale
ona mu povedala, že pán J. ju čaká, čo mu neskôr aj on potvrdil. Ona aj jemu núkala nejaké kožené
veci, ale on odmietol. Iné Rómky k pánovi J. chodiť nevidel. Svedok ďalej uviedol, že poškodenému
požičal 500,- eur pre nejakú známu na lieky a neskôr dva až trikrát menší obnos peňazí, cca 50,- eur.
Koncom roka 2012 mu poškodený povedal, že potrebuje požičať peniaze vo výške 2.100,- eur, s tým,

že si z nebankoviek požičal peniaze, ktoré musí splácať a až následne povedal, že nejakej cigánke
požičal veľkú sumu peňazí, až okolo 70.000,- eur. Svedok skonštatoval, že splatil dlhy poškodeného
voči nebankovkám v sume 2.100,- eur, o ktorú ponížili kúpnu cenu na druhú polovicu domu, ktorý od
neho odkúpil. Uvedenú Rómku videl u poškodeného spolu trikrát, prvýkrát na jar 2012, druhýkrát v lete
a tretíkrát asi na jeseň 2012. Nevidel poškodeného, aby jej požičiaval peniaze. Obžalovanú si pamätá

podľa tváre, na tváre má dobrú pamäť.

V súlade s výpoveďou poškodeného vypovedajú aj svedkovia P. J., X.. O. Š., K. Z., S. K. a Q. S., pričom
svedok P. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenému, ktorý je jeho brat, požičal v októbri 2012
sumu 3.000,- eur a od neho sa dozvedel, že tento požičal peniaze jemu neznámej osobe, ktorej meno

mu nepovedal, iba že je to osoba rómskeho pôvodu, ktorá mu tieto mala nahradiť nejakými valutami,
svedok X.. O. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pán J. sa na neho obrátil telefonicky, že potrebuje
požičať 500,- eur, svedok K. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený od neho pýtal požičať
800,- eur, že potrebuje požičať kamarátovi, teraz vie, že peniaze požičal nejakej pani, ktorej meno mu
neuviedol, ale malo ísť o osobu rómskej národnosti, čo mu povedal poškodený zopár týždňov po tom,

ako chcel požičať peniaze, svedok S. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenému jedenkrát
požičali sumu 500,- eur, ktoré vrátil, pričom im najprv povedal, že pôžičku potrebuje na súkromné účely
a tak sa dozvedeli, že malo ísť o pôžičku nejakej imaginárnej osobe, ktorú potrebovala na predaj domu
a z jeho rečí vydedukovali, že by malo ísť o ženu a svedok Q. S. uviedol, že poškodenému opakovanepožičal peniaze, ktoré vždy vrátil, pričom za týmto chodila nejaká cigánka, že jej má dá dať nejaké
peniaze, čo mu povedal aj pán J..

Svedok O. F. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať z dôvodu, že obžalovaná
je jeho manželka.

Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený bol u nej dvakrát,
vyšetrenie prebiehalo veľmi štandardne, vzhľadom k jeho veku sa rozdelilo vyšetrenie na dvakrát,

akceptovalo sa tempo jeho schopnosti pracovať, sústrediť sa a akceptoval sa jeho zdravotný stav.
Napriektomunakoncidruhéhostretnutiamenovanýspomenul,žemáobavu,žečinebolaovplyvňovaná,
lebo má také informácie, že JUDr. Lukáč ovplyvňuje znalcov. Vyšetrenie ukázalo, že čo sa týka
intelektových a pamäťových schopností, tak sú stále na primeranej úrovni a nevykazujú žiadne také
zníženie, alebo narušenie, ktoré by oprávňovalo to zhodnotiť ako dementný syndróm. Menovaný bol
plne orientovaný osobou, miestom, časom. Na druhom stretnutí, ktoré bolo s odstupom týždňa, si

úplne presne pamätal priebeh prvého vyšetrenia, dokonca s potrebou opraviť veci, na ktoré vtedy
neodpovedal správne. To, čo sa ukazovalo, boli deterioračné zmeny osobnosti s predpokladom, že ide
o organické zmeny centrálneho nervového systému s dopadom na sociálnu odbrzdenosť, oslabenú
racionálnu sebakontrolu a následne z toho plynúcu zvýšenú pudovosť, iritabilitu, ľahkú odbrzdenosť
a uvoľnenosť, čo vytvára bazálny predpoklad k tomu, že takýto starý človek sa dá ľahko obalamutiť,

je málo ostražitý, je schopný robiť akoby nelogické rozhodnutia, nelogické úkony, ktorých spoločným
znakom je bezprostredné uspokojovanie potreby spoločenského kontaktu, záujmu, potreby mužskej
dôležitosti, alebo istej formy koketérie. V rámci vyšetrenia neboli vypozorované znaky, ktoré by svedčili
ku konfabulovaniu, fabulovaniu. Všeobecná vierohodnosť sa javila ako vcelku primeraná, špecifická
vierohodnosť bola mierne znížená, boli prítomné chronologické nepresnosti, niektoré popisy udalosti

menej presné, vágne, v rámci časovej chronológie, menej vyšpecifikované, ale vzhľadom k dĺžke toho
celého, keď sa to malo diať a časového odstupu od niektorých udalostí, ktoré sa mali diať, tak ten
deficit bol bežný. Znalkyňa ďalej uviedla, že sa nedopátrala k žiadnemu zrozumiteľnému dôvodu konania
poškodeného,takžetovyhodnocujetak,žetoprávepatríktejčastiregresnýchosobnostnýchzmien,kde
pokiaľ sa skutok dial, tak ten páchateľ musel veľmi šikovným spôsobom vedieť ako znovu a znovu toho

človekaakoby„opiťrožkom“,právetým,žetáostražitosť,naivita,samotaamožnoajtakédeliberizovanie
korových mechanizmov s takou sexuálnou odbrzdenosťou, čo sa stáva, pokiaľ ten páchateľ bola žena
a nejakým spôsobom bola pre menovaného atraktívna, tak aj to mohol byť motív toho pokračovania, čo
sú skôr teórie a hypotézy. Konanie menovaného bolo pravdepodobne ovplyvnené viacerými motívmi,
išlo o kombináciu regresných zmien osobnosti s naivitou, s malou ostražitosťou, na jednej strane a

možno suplovaním si nejakého sociálneho kontaktu, programu dôležitosti a možno aj ženského záujmu,
pokiaľ bola páchateľom žena. V čase vyšetrenia u poškodeného tendenciu, že chce klamať, nezistila. U
poškodeného bola znížená sebakritickosť, ale brala to, že poškodený sa cítil zahanbený, pričom geronti
sú vo všeobecnosti nesebakritický, je to súčasť ich obranného mechanizmu. Lži skóre u poškodeného
v jednom z tých testov bolo v priemere a v druhom bolo zvýšené, čo pripísala tomu, že je to súčasť

stareckých zmien, u poškodeného vedomú snahu poškodiť obžalovanej nezistila.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou X. F. a svedkom poškodeným X.. O. J. z prípravného
konania vyplýva, že obaja zotrvali na svojich výpovediach, svedok poškodený uviedol, že obžalovanú
pozná, chodila predávať oblečenie, následne od neho žiadala požičať peniaze, najprv 135,- eur a potom

ďalšie rôzne sumy na opravu domu, ktoré mu nevrátila. Následne žiadala požičať ďalších 1.000,- eur,
ktoré jej nepožičal, ale nahlásil to na polícii s tým, že sa dohodli na stretnutí v meste, pri parku Padlých
sovietskych hrdinov, kde už žiadala od neho 1.500,- eur a on dal polícii znamenie, že je to ona, tak sa
rozišli a keď sa vracal, už jej tam nebolo. Obžalovaná na to uviedla, že poškodeného prvýkrát videla
v meste a potom až na polícii, nevie kde býva, ani u neho nikdy nebola, nie je pravdou, aby si od

poškodeného požičiavala peniaze. Poškodeného náhodne stretla v meste, kde sa ho pýtala, či nevie
koľko je hodín a on jej povedal, či nie je tá cigánka, s ktorou sa má stretnúť, na čo mu povedala, že nie,
ale bola zvedavá, tak čakala kto za ním príde, preto sa prešli po pešej zóne ku kostolu a naspäť, ale
nikto neprišiel, preto sa rozišli, kde ju následne zobrali policajti.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou X. F. a svedkyňou K. P. z prípravného konania vyplýva,
že svedkyňa P. uviedla, že obžalovanú pozná, nakoľko chodila k nej, pýtala od nej peniaze, že jej treba
zaplatiť plyn a elektrinu, volala viackrát od nej mužovi cigánky, ktorá jej ukradla peniaze, pánovi J. od
nej nevolala, ale požiadala ju, aby išla na zastávku, že jej taký pán donesie peniaze, pozná ju podľatváre. Obžalovaná uviedla, že u svedkyne nikdy nebola, nepozná ju a nie je pravdou, aby od nej žiadala,
aby išla po peniaze.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou X. F. a svedkom X.. Q. Q. z prípravného konania vyplýva,
že svedok uviedol, že obžalovanú pozná, nakoľko chodila k susedovi, u neho bola dvakrát a predávala
šatstvo, videl ju v predzáhradke u X.. J., vykazoval ju dva až trikkrát z jeho dvora, lebo si sama otvorila
bráničku a predpokladal, že sused o tom nevedel, pričom ju videl aj v prítomnosti pána J.Č., ako ju
vyprevádza, on má dobrú pamäť na tváre. Obžalovaná uviedla, že nie je pravdou, aby ju videl, alebo

aby bola u neho, ani nikdy u pána J. nebola.

Zo zápisnice o rekognícii osôb s fotoalbumami vyplýva, že svedok X.. Q. Q. opísal osobu Rómky, ktorá
chodievala k X.. J. si požičiavať peniaze ako osobu vo veku okolo 40 rokov, silnejšej postavy, okolo 170
cm s tmavými vlasmi. Následne pri opoznávaní v oboch prípadoch svedok označil osobu obžalovanej
X. F., nar. XX.X.XXXX, ako osobu, ktorá bola u X.. J. a o ktorej mu povedal, že jej požičiaval peniaze.

Svedkyňa K. P. opísala osobu Rómky, ktorá chodievala k X.. J. si požičiavať peniaze ako osobu vo
veku okolo 40 rokov, strednej postavy s tmavými vlasmi. Následne pri opoznávaní v oboch prípadoch
svedkyňa označila osobu obžalovanej X. F., R.. XX.X.XXXX, ako osobu, ktorej požičala peniaze v
sume 380,- eur, ktorá od nej viackrát telefonovala, avšak nie je to tá Rómka, ktorá ju požiadala, aby
od pána J. prevzala pre ňu 1.000,- eur. Svedok poškodený X.. O. J. opísal osobu Rómky, ktorej mal

požičiavať peniaze ako osobu vo veku okolo 40 rokov, vysokú asi 165 cm s čiernymi vlasmi s nejakým
prelivom a okrúhlou tvárou. Následne pri opoznávaní v oboch prípadoch svedok poškodený označil
osobu obžalovanej X. F., R.. XX.X.XXXX, ako osobu, ktorej postupne požičal peniaze, ktoré mu nevrátila.

Zo správ nebankových subjektov vyplýva, že poškodený X.. O. J. mal so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s.r.o. uzatvorenú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012, na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver vo výške 500,- eur, ktorý bol uhradený v celom rozsahu v troch splátkach, celkovo v sume 984,-
eur, so spoločnosťou PROVIDENT FINANCIAL, s.r.o. mal poškodený X.. O. J. uzatvorenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 na sumu 560,- eur, na základe ktorej sa
zaviazal splatiť sumu 1.041,59 eur s aktuálnym zostatkom 738,59 eur, pričom úver je splácaný v

pravidelných mesačných splátkach.

Zo správ peňažných ústavov vyplýva prehľad finančných transakcií poškodeného X.. O. J., svedka O. F.
a obžalovanej X. F. z peňažných ústavov Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., Poštová banka,
a.s. a VÚB banka, a.s.

Zo správ telefónnych operátorov vyplýva výpis telekomunikačnej prevádzky na telefónnom čísle
XXXXXXXXXXXXXX.

Zo správy spoločnosti Lear Corporation s prílohami vyplýva, že obžalovaná X. F. je zamestnancom ich

spoločnosti od 11.2.2008 a jej pracovný pomer k 11.7.2013 trval. Jej základná mesačná mzda je 470,-
eur, ktorá je zasielaná na bankový účet VÚB banky, a.s. V období od 16.1.2013 do 17.1.2013 obžalovaná
čerpala riadnu dovolenku.

ZosprávyPrvejstavebnejsporiteľne,a.s.sprílohamivyplýva,žeobžalovanáX.F.čerpávichspoločnosti

úver na cieľovú sumu 25.000,- eur na rekonštrukciu a modernizáciu bytu. Súčasťou správy je aj prehľad
splácania úveru.

Zo sobášneho listu vyplýva, že O. F. O. X. H. uzatvorili manželstvo dňa 22.3.2007 v Prešove.

Zo správy Mesta Prešov s prílohami vyplýva, že byt č. XX na ulici J. I. T. Č.. X C. N. bol pridelený O.
F. a X. F. predmetný byt užíva ako nájomca. Súčasťou správy je aj výška nájmu a úhrad spojených s
užívaním bytu.

Zo správy SPP, a.s. vyplýva, že na adrese J. I. T. Č.. X evidujú ako odberateľa zemného plynu O. F.,

výška mesačného preddavku je 59,00 eur a ku dňu 9.12.2013 bola výška pohľadávok 0,00 eur.Zo správy VSE, a.s. vyplýva, že na odbernom mieste J. I. T. Č.. X, N. evidujú ako odberateľa O. F.,
preddavkové platby sú uhrádzané na základe upomienok, ku dňu 11.12.2013 evidujú na uvedenom
odbernom mieste pohľadávku vo výške 161,80 eur.

Zo správy Mesta Prešov vyplýva, že obžalovaná je vydatá, s manželom O. F. sú rodičmi štyroch synov,
J., Q., V. O. T., podľa databázy priestupkov nebola doposiaľ priestupkovo riešená.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že nemá záznam v registri trestov.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že
skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná
X. F.. Obžalovaná je zo spáchania skutku usvedčovaná výpoveďou svedka poškodeného X.. J., ktorý
podrobne popísal ako opakovane požičal peniaze obžalovanej, ktorú poznal, nakoľko chodila po ich
ulici a predávala oblečenie a to spolu vo výške 61.610,- eur, pričom na tieto pôžičky si požičal peniaze

aj od brata, od známych X.. O. Š., Q. S. a ešte jedného z Fintíc, ktorého meno si nepamätá, ako aj
z nebankových spoločností s tým, že peniaze mu sľúbila vrátiť pred Vianocami 2012, avšak žiadala
ešte požičať 1.000,- eur, preto sa s obžalovanou dohodol, že sa stretnú a išiel to oznámiť na políciu,
kde sa dohodol s policajtmi, že to budú monitorovať a on im na znak toho, že je to obžalovaná, dá
znamenie zdvihnutím klobúka, na čo sa s obžalovanou stretol, ona žiadala už 1.500,- eur, na čo jej

povedal, že nemá a na to odišiel a obžalovanú zobrali policajti. Uvedená výpoveď je podporovaná
výpoveďou svedkyne P., ktorá uviedla, že obžalovaná chodila k nej predávať nejaké veci, pričom
jedenkrát od nej volala pána J., aby prišiel na zastávku a doniesol peniaze, po ktoré obžalovaná poslala
ju, na čo pán J. prišiel a doniesol jej 1.000,- eur, ako aj výpoveďou svedka X.. Q. Q., ktorý uviedol,
že obžalovaná navštevovala poškodeného X.. J., osobne ju u neho videl trikrát, táto si sama vedela

otvoriť bráničku, s tým, že on ju vykazoval z pozemku, ale ona mu uviedla, že pán J. ju čaká, čo
mu neskôr aj on potvrdil, pričom obžalovaná aj jemu núkala nejaké kožené veci, ale on odmietol a
následne mu koncom roka 2012 poškodený povedal, že nejakej cigánke požičal sumu okolo 70.000,-
eur. Uvedené výpovede sú v zhode s výpoveďou svedkov P. J., X.. O. Š., K. Z., S. K. a Q. S. v tej
časti, kde títo svedkovia potvrdili, že poškodený od nich žiadal požičať peniaze, pričom svedok P. J.

uviedol, že od brata sa dozvedel, že tento požičal peniaze jemu neznámej osobe rómskeho pôvodu,
svedok Z. uviedol, že vie, že poškodený peniaze požičal nejakej pani rómskej národnosti, svedok K.
uviedol, že pôžičku vo výške 500,- eur, ktorú požičali poškodenému, tento požičal nejakej imaginárnej
osobe, pričom z reči poškodeného vydedukovali, že malo ísť o ženu a svedok S. uviedol, že od
poškodeného vie, že za ním chodila nejaká cigánka, že jej má dať nejaké peniaze, čo mu povedal pán J..

Uvedené dôkazy sú plne podporované výpoveďou znalkyne PhDr. Petrovej a ňou podaným znaleckým
posudkom, z ktorých vyplýva, že intelektové a pamäťové schopnosti poškodeného sú na primeranej
úrovni, neboli vypozorované znaky, ktoré by svedčili o sklone k fabuláciám, či konfabuláciám, všeobecná
vierohodnosť bola primeraná, špecifická mierne znížená, tendenciu klamať, alebo vedome poškodiť
obžalovanej nezistila, konanie poškodeného bolo ovplyvnené kombináciou regresných osobnostných

zmien, s naivitou, malou ostražitosťou, suplovaním si sociálneho kontaktu, programu dôležitosti a možno
aj ženského záujmu. Obžalovaná je ďalej usvedčovaná aj zápisnicami o konfrontáciách, z ktorých
vyplýva, že poškodený X.. J. obžalovanej priamo do očí uviedol, že chodila predávať oblečenie a
následne od neho žiadala požičať rôzne sumy peňazí, ktoré nevrátila, preto išiel na políciu, kde po
dohode s policajtmi išiel na stretnutie s obžalovanou, ktoré bolo policajtmi monitorované a po tom, čo

táto prišla a žiadala od neho 1.500,- eur, dal znamenie, že je to ona, svedkyňa P. obžalovanej priamo
do očí uviedla, že chodila k nej, pýtala od nej peniaze a požiadala ju, aby išla na zastávku, že jej
taký pán donesie peniaze a svedok X.. Q. obžalovanej priamo do očí uviedol, že ju pozná, nakoľko
chodila k susedovi, videl ju v predzáhradke u pána J., vykazoval ju dva až trikrát z jeho dvora, ako aj ju
videl v prítomnosti pána J. a aj jemu núkala šatstvo na predaj, ako aj zápisnicami o rekognícii osôb s

fotoalbumami, z ktorých vyplýva, že svedok X.. Q. opoznal obžalovanú ako osobu, ktorá bola u X.. J. a
o ktorej mu tento povedal, že jej požičiaval peniaze a svedok poškodený X.. J. opoznal obžalovanú ako
osobu, ktorej postupne požičal peniaze, ktoré mu nevrátila. Uvedené dôkazy sú v zhode aj s listinnými
dôkazmi, najmä výpismi z účtu poškodeného X.. J.Č., ako aj správami nebankových spoločností. Za
rozhodujúci dôkaz však súd považoval tú časť výpovede poškodeného X.. J., z ktorej vyplýva, že po

tom, čo obžalovaná od neho žiadala požičať 1.000,- eur, to išiel oznámiť na políciu a s policajtmi sa
dohodol, že stretnutie budú monitorovať, s obžalovanou sa stretol, táto žiadala požičať už 1.500,- eur,
čo odmietol, policajtom dal znamenie zdvihnutím klobúka a odišiel, po čom obžalovanú zobrali policajti,
čo nepoprela vo svojej výpovedi ani obžalovaná.Súd neuveril tvrdeniu obžalovanej F., že poškodeného X.. J. nepozná, nikdy u neho nebola, nevie kde
býva, ani si nikdy od neho peniaze nepožičala, že ho náhodne stretla v meste, kde sa ho pýtala koľko

je hodín a on sa jej pýtal, či nie je tá cigánka, s ktorou sa má stretnúť a následne s ním zotrvala zo
zvedavosti s kým sa má stretnúť, nakoľko tieto jej tvrdenia sú v celom rozsahu vyvrátené už uvedenými
dôkazmi.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a/, c/ Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného

obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
značnú škodu a skutok spácha závažnejším spôsobom konania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky
až desať rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného

dohľadu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, povinnosť spočíva najmä v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila, kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 3 písm. a/, c/ Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovanej a to tým, že na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu alebo využila niečí omyl a

spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu v
zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcela svojim konaním porušiť, alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane majetku. Uvedený úmysel obžalovanej vyplýva

zo skutočnosti, že v čase jednotlivých pôžičiek od poškodeného mu nevrátila pôžičky predchádzajúce,
pričom podmieňovala vrátenie peňazí poškodenému požičaním ďalších peňazí s tým, že vzhľadom na
svoje osobné a majetkové pomery, keď v období požičiavania si peňazí mala viacero úverov z Poštovej
banky a.s., stav jej finančných prostriedkov na flexiúčte VÚB banky ku dňu 1.1.2009 bol -504,46 eur, ku
dňu 1.1.2010 bol -498,15 eur, ku dňu 1.1.2011 bol -954,24 eur, ku dňu 1.1.2012 bol -955,22 eur a ku dňu

31.12.2012 bol -956,23 eur a jej základná mesačná mzda bola vo výške 470,- eur, už v čase požičiavania
peňazí musela vedieť o tom, že tieto nebude spôsobilá vrátiť, čo vyplýva z listinných dôkazov, a to najmä
zo správ peňažných ústavov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej

spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody súd aplikoval u obžalovanej ustanovenia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.

U obžalovanej bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť, že viedla pred spáchaním trestného činu
riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona).

Privýmeretrestuodňatiaslobodyzatrestnýčinpodvodupodľa§221ods.3 Trestnéhozákonastrestnou
sadzbou na 3 roky až 10 rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru
ukladanéhotrestu,pričomprihliadalnajmänaspôsobspáchaniatrestnéhočinu,aleajnaosobnépomerya možnosti nápravy obžalovanej a prevahu poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za
použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Po vyhodnotení uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 3 (tri) roky, ktorého výkon podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad

správaním sa obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v
trvaní 4 (štyri) roky za uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, nakoľko pre
nápravu obžalovanej nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný. V
tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia
slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu tohto trestu určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu
v trvaní 4 roky a zároveň uložil aj probačný dohľad nad správaním sa obžalovanej v skúšobnej dobe

a povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Uložený trest súd považoval pre spoločnosť
z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovanú z hľadiska individuálnej prevencie za dostatočný a
vhodný na jej prevýchovu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil

inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda

nebola dosiaľ uhradená.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený X.. O. J. si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, súd
zaviazal obžalovanú na jej náhradu v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove.