Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211708
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112211708.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou, v právnej veci žalobcov: 1. M. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, 2. R.. X. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, obaja
zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., IČO: 47 247 959, so
sídlom Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanému: G. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. XXX, zastúpený: JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, o vypratanie
pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z pozemku parcelné číslo XXXX a z pozemku parcelné číslo XXXX
nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres G. na svoje náklady odstrániť ovocné

stromy, vrátane akéhokoľvek odpadu z odstránenia ovocných stromov a to v prvom období od 01.10 do
31.03. nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a uviesť uvedené pozemky do pôvodného stavu pred
výsadbou ovocných stromov tak, že vyrovná pozemky po odstránení ovocných stromov.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vypratanie
nehnuteľnosti, uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu a odvolacieho konania spoločne a
nerozdielne v rozsahu 100 %.

III. Žalovanýmávočižalobcomv1.a2.radenároknanáhradutrovkonaniaozaplateniesumy21.480,42
eur spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

IV. Štátmávočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniaovypratanienehnuteľnostivrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2012 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného vypratať pozemky žalobcov vrátane odstránenia ovocných stromov a oplotenia, a to
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území L., obec L., okres G., pozemok parcelné číslo XXXX o

výmere X.XXX m2 a pozemok parcelné číslo XXXX o výmere XXXXX m2. Zároveň sa domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom peňažnú sumu vo výške 20.231,64 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia a peňažnú sumu vo výške 13.335,09 eur z titulu náhrady škody a aby ho zaviazal aj na
náhradu trov konania. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi,
každý s podielom vo výške X nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres
G. a to pozemkov: parcela registra „S. parcelné číslo XXXX o výmere X.XXX. m2, druh: orná pôda a
parcela registra „S. parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX . m2, druh: orná pôda, zapísaných na LV č. X

vedeného Správou katastra v G.. V roku 2001 žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu zabral pozemky
a začal ich neoprávnene užívať a to v rozsahu X.XXX m2. Na pozemkoch žalovaný bez súhlasu/vedomia
žalobcov vysadil ovocné stromy a takto vybudovaný ovocný sad aj oplotil. Výsadbou ovocných stromov
na pozemkoch došlo zároveň k neoprávnenej zmene pôdnej kultúry pozemkov z ornej pôdy na sad,čo spôsobilo aj agresívnejšie vyčerpanie pôdy a jej prechemizáciu. Neoprávnené užívanie pozemkov
zo strany žalovaného trvá bez prerušenia ku dňu spísania žaloby, t.j. pozemky v uvedenom rozsahu
naďalej užíva a zároveň berie z nich úžitky, a to bez akéhokoľvek právneho titulu a i napriek upozorneniu

žalobcov, čím sa neoprávnene a bezdôvodne obohacuje. Opísaným konaním žalovaný súčasne bráni
žalobcom ako vlastníkom pozemkov v ich užívaní, ako aj braní úžitkov, čím spôsobuje vzhľadom na
pôvodnú charakteristiku pozemkov ornej pôdy žalobcom aj škodu v podobe ušlého zisku. Žalobcovia
ako dôkazy označili a predložili výpis z LV č. X pre k.ú. L..

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že je súkromne hospodáriaci roľník a nie je pravdou, že by zabral
pozemky žalobcov bez akéhokoľvek právneho titulu. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu v
G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, číslo F., zo dňa 21.01.2001, na
základe ktorého mu bolo schválené vytýčenie náhradných pozemkov za jeho pozemky podľa § 15
ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a rozhodnutie Krajského pozemkového úradu
číslo KPUB 2006/00141 zo dňa 15.05.2006, ktorým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie R.. O.

B. a bolo potvrdené pôvodné rozhodnutie Okresného úradu v G.. Na základe rozhodnutia Krajského
úradu v Trnave, ktoré iniciovali iné osoby ako žalobcovia, v roku 2007 Obvodný pozemkový úrad
rozhodnutím zrušil pôvodné rozhodnutie z roku 2001, ktorým mu boli pozemky vytýčené ako náhradný
pozemok. Na základe tejto skutočnosti s jednotlivými vlastníkmi pozemkov uzatvoril nájomné zmluvy,
avšak sa mu nepodarilo uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcami napriek tomu, že im vypracovanú

zmluvu zaslal. Z vlastnej iniciatívy požiadal geodeta R.. Q. o vytýčenie pozemku, ktorý patrí žalobcom,
za účelom vyjasnenia právnych vzťahov a vyriešenie celého problému. Z vytyčovacieho návrhu vyplýva,
že výmera, ktorá patrí žalobcom a ktorá je súčasť plochy, ktorú užíva žalovaný predstavuje XXXX m2.
Viackrát kontaktoval žalobcov a ponúkol im uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výmenu pozemkov,
avšak žalobcovia na žiadnu alternatívu nepristúpili. O tom, že žalobcovia sa domáhajú vypratania

dvoch pozemkov sa dozvedel až zo žaloby. Možnosť uvoľnenia pozemkov žalobcom ponúkal už v roku
2009, avšak vtedy o to neprejavili záujem. Je kedykoľvek pripravený pozemky vypratať a presunie
aj oplotenie najneskôr do 30.04.2013 tak, aby pozemky navrhovateľov zostali voľné. Pokiaľ ide o
ďalšie nároky a to bezdôvodné obohatenie a náhradu škody, považuje žalobu za neodôvodnenú.
Žalobcovia neuviedli žiadnu okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že zo strany žalovaného došlo k

bezdôvodnémuobohateniunaúkoržalobcov.Aprináhradeškodytrebapreukázaťporušeniepovinnosti,
pričom žalovaný voči žalobcom žiadnu povinnosť neporušil. Skutočnosť, že žalovaný na pozemku
žalobcov vybudoval na svoje náklady ovocný sad, zhodnotil pozemky žalobcov a ním vysadené porasty
patria vlastníkovi pozemku. Na záver poukázal na zákon č. 220/2004 Z.z., podľa ktorého na výsadbu
sadu nepotreboval žiadne povolenie. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil rozhodnutie Okresného

úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva číslo A 2001/02350 zo dňa
21.01.2001, rozhodnutie Krajského pozemkového úradu číslo N. XXXX/XXXXX zo dňa 15.05.2006,
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v G. č. K2007/00092 zo dňa 28.12.2007, oznámenie
žalovaného zo dňa 23.11.2009, Protokol o vytýčení hranice pozemku R.. V. Q. č. XX/XXXX, vytyčovací
náčrt R.. V. Q. č. XXX zo dňa 24.04.2009.

3. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nakoľko rozhodnutie Okresného úradu v G. odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva číslo A 2001/02350 zo dňa 21.01.2001 bolo
zrušené pre nezákonnosť, je zrejmé, že zaniklo ex tunc. Z hľadiska právneho teda žalovaný nikdy nemal
právnytitul naužívanienehnuteľnostižalobcov.ZrozhodnutiaObvodnéhopozemkovéhoúraduvTrnave

č. K2007/00092 zo dňa 28.12.2007 predloženého žalovaným vyplýva, že minimálne od tohto okamihu
mu muselo byť jasné, že nemá akýkoľvek právny titul na užívanie pozemkov žalobcov, napriek tomu tieto
pozemky naďalej viac ako päť rokov užíva. Žalobcovia nemali povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu so
žalovaným a žalovaný ich listom 23.11.2009 vyzval, aby ho nekontaktovali. Žalobcovia nemajú záujem
o stromy, ktoré žalovaný na ich pozemku vysadil bez ich súhlasu. Nie je pravdou, že žalovaný pozemky

žalobcov zhodnotil, pretože žalobcovia majú záujem využívať pozemky ako ornú pôdu, predpokladom
čoho je odstránenie starých stromov, ktoré sa na pozemku nachádzajú.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.04.2013 uviedol, že realizuje prekládku oplotenia tak, aby
pozemky žalobcov boli ku dňu 30.04.2013 voľné a mohli si ich žalobcovia prevziať. Geodet R.. Q.

vykonal dňa 13.04.2013 vytýčenie pozemkov žalobcov v teréne, na ktorý pozval žalobkyňu 2, aby si
prišla skontrolovať hranice vytýčených pozemkov tak, ako ich určil v teréne, ale žalobkyňa uviedla, že
sa k vytýčeniu nedostaví, lebo vec je na súde.5. Žalovaný k znaleckým posudkom uviedol, že žalobcovia sa domáhali vypratania pozemkov vo výmere
XXXXXm2,pričomznalecvyčíslilvýmerupozemkovnaXXXXm2.Poukázalnato,žedovolenáodchýlka
pre identické body predstavuje XX cm a táto bola pri osadení nového oplotenia prekročená minimálne.

Taktiež rozdiel XX m2, ktorý vyčíslil znalec je hlboko pod dovolenou odchýlkou, ktorá by pri danej
výmere mohla byť XX až XX m2. Pri dĺžke spornej hranici takmer XXXXm - výmera XX m2, ktorá
podľa znaleckého posudku patrí ešte navrhovateľom, predstavuje posunutie tejto hranice o X cm. Nie je
žiadnymi technickými prostriedkami možné, aby sa hranica ustálila na presnú výmeru, pretože je to dané
tvarom povrchu pozemku a podobne. Z tohto dôvodu sú aj pri vytyčovaní pozemku zákonom dovolené

odchýlky. Na záver uviedol, že stĺpy pre nové oplotenie boli vŕtané strojom s priemerom vrtáku XX cm a
z toho titulu mohlo dôjsť k zisteným odchýlkam, ktoré však sú v rámci do zákonom stanovenej tolerancie
prípustné.

6. Žalobcovia k znaleckým posudkom a k vyjadreniu žalovaného uviedli, že ostávajúci nezabratý
pozemok v tvare nerovnomerného trojuholníka nie je možné samostatne obhospodarovať

poľnohospodárskymi mechanizmami, preto si žalobcovia nárokujú na bezdôvodné obohatenie, náhradu
škody z výmery celkom XX.XXX m2. Prepočet rozdielu XX m2, ktorý robil právny zástupca žalovaného
na celú dĺžku pozemkov je irelevantný, pretože nielenže nie je vypočítaný oprávnenou osobou, ale aj
preto, pretože vo výmere XX m2 je len posun plota mimo hranicu nad povolenú toleranciu (teda 16%
dĺžky pozemkov).

7. Žalobcovia podaním doručením súdu dňa 29.01.2015 žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že
žalovaný je povinný vypratať pozemky žalobcov a to pozemky nachádzajúce sa v kat.úz. L., obec L.,
okresG.,pozemokparcelnéč.XXXXovýmereXXXXm2apozemokparcelnéč.XXXXovýmereXXXXX
m2 tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8,10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 podľa

znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom R.. G. W., dňa 03.06.2014 v znení doplnenia č.
1, zo dňa 29.07.2014; na svoje náklady z nich odstráni ovocné stromy (vrátane akéhokoľvek odpadu z
odstránenia ovocných stromov) a to v prvom období od 01.10. do 31.03. nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku a uvedie pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou ovocných stromov. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcom peňažnú sumu vo výške 6.682,38 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, žalovaný je

povinnýzaplatiťžalobcompeňažnúsumu5.403,93eurztitulunáhradyškody.Vozvyškuvzaližalobcovia
žalobu späť. Žalobcovia poukázali na list Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. K2006/01363 zo
dňa 08.02.2006, z ktorého sa žalovaný dozvedel, že rozhodnutie, ktorým mu boli pridelené pozemky
žalobcov do užívania, nikdy nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu vadného doručenia. Žalobcovia ako
dôkazy označili a predložili list Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. K2006/01363 zo dňa

08.02.2006, upovedomenie Obvodného pozemkového úradu v G. zo dňa 20.03.2006 o odvolaní.

8. Žalovaný k čiastočnému späťvzatiu žaloby spolu vo výške 21.480,42 eur uviedol, že nemá výhrady,
aby súd v uvedenej časti konanie zastavil a keďže žalobcovia zavinili, že konanie sa v uvedenej časti
zastavuje, uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ sa jedná o uplatnenú náhradu škody

a bezdôvodné obohatenie, popiera samotnú existenciu právneho základu žalobcov. Žalovaný ku dňu
30.04.2013 odstránil oplotenie zo sporných pozemkov, čím sú pozemky pre žalobcov prístupné.

9. Súd uznesením zo dňa 18.02.2015 č.k. 17C/68/2012-295 rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby
v časti konania o vypratanie nehnuteľnosti tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite: „Žalovaný

je povinný vypratať pozemky žalobcov a to pozemky nachádzajúce sa v kat.úz. L., obec L., okres G.,
pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2 a pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXXX m2
tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8,10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 podľa
znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného znalcom R.. G. W., dňa 03.06.2014 v znení doplnenia
č. 1, zo dňa 29.07.2014; na svoje náklady z nich odstráni ovocné stromy (vrátane akéhokoľvek odpadu z

odstránenia ovocných stromov) a to v prvom období od 01.10. do 31.03. nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku a uvedie pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou ovocných stromov.“ Zároveň v druhom
výroku súd konanie v časti o zaplatenie 21.480,42 eur zastavil. Súd takto rozhodol na základe návrhu
žalobcov a v zmysle § 95 ods. 1, 2 a § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 08.04.2015 uznesením vylúčil na samostatné konanie žalobu
žalobcov, ktorou žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcom peňažnú sumu
vo výške 6.682,38 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a na povinnosť zaplatiť žalobcom peňažnú
sumu vo výške 5.403,83 eur z titulu náhrady škody, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 24C/178/2015.Predmetom konania zostala žaloba o vypratanie nehnuteľností a ich uvedenie do pôvodného stavu.
Zároveň na pojednávaní pripustil zmenu žaloby tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite:
„Žalovaný je povinný vypratať pozemky žalobcov a to pozemky nachádzajúce sa v kat. území L., obec

L., okres G., pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2 a pozemok parc.č. XXXX o výmere XXXXX
m2 tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8, 10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 podľa
znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom R.. G. W., dňa 03.06.2014 v znení doplnenia
č. 1, zo dňa 29.07.2014, ktorý je súčasťou rozsudku; na svoje náklady z nich odstráni ovocné stromy
(vrátane akéhokoľvek odpadu z odstránenia ovocných stromov) a to v prvom období od 01.10. do

31.03. nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a uvedie pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou
ovocných stromov.“

11. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17C/68/2012 - 327 zo dňa 27.04.2015 rozhodol tak, že I.
Žalovaný je povinný vypratať pozemky žalobcov a to pozemky nachádzajúce sa v kat. území L., obec L.,
okres G., pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2 a pozemok parc.č. XXXX o výmere XXXXX

m2 tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8, 10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 podľa
znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom R.. G. W., dňa 03.06.2014 v znení doplnenia
č. 1, zo dňa 29.07.2014, ktorý je súčasťou rozsudku. II. Súd vo zvyšnej časti návrh zamieta. III. Žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. IV. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
štátu náhradu trov konania vo výške 456,61 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na

účet Okresného súdu Trnava. V. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške
506,61 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava. Rozsudok
nadobudol vo výroku I. a V. právoplatnosť dňa 20.05.2015 a vykonateľnosť dňa 26.05.2015.

12. Proti uvedenému rozsudku a to výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výroku IV. o

náhrade trov konania, podali žalobcovia odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel. Žalobcovia svoje odvolanie odôvodnili tým, že žalovaný do ich vlastníckeho práva neoprávnene
zasiahol tým, že na ich pozemkoch vysadil ovocné stromy a tým im bráni v užívaní pozemkov ako ornej
pôdy. Zákon poskytuje ochranu vlastníkovi pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. Zákon nedefinuje
pojem neoprávnený zásah a ani ich nevypočítava. Súd sa z týchto hľadísk zamietnutou časťou žaloby

nezaoberal,pretovecnesprávneposúdil.Súdprvéhostupňanepomenovalžiadneobmedzenie,ktoréby
odôvodňovalo záver, že vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie ovocných stromov na svojom
pozemku. Iba žalobcovia ako vlastníci pozemku boli oprávnení rozhodnúť, či pozemky budú slúžiť ako
orná pôda, alebo dôjde k zmene kultúry na ovocný sad. Iba žalobcovia ako vlastníci boli oprávnení
vysadiť na pozemkoch ovocné stromy. Výsadba ovocných stromov žalovaným na pozemkoch žalobcov

preto predstavovala neoprávnený zásah do ich vlastníctva. Súd aplikoval rozhodnutie NS ČR sp. zn.
3Cz 3/90 nekriticky, lebo toto rozhodnutie sa vecou nezaoberalo z hľadiska § 126 ods. 1 OZ a nejednalo
sa o obdobnú vec. Jedným z argumentov NS ČR bolo, že odstránením trvalých trávnatých porastov
ako súčasti veci sa táto znehodnotí. To však v tomto prípade neobstojí, lebo výsadba ovocných stromov
znehodnotila pozemky ako ornú pôdu a práve ich odstránenie prinavráti pozemkom ich pôvodný účel

ako ornej pôdy.

13. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co/675/2015-367 zo dňa 24.06.2016 na odvolanie žalobcov
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislých výrokoch o náhrade
trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd

prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom závere, vo veci nevykonal potrebné
dokazovanie na zistenie dôvodnosti návrhu žalobcov, zo strany súdu prvého stupňa je potrebné, aby
sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s uplatneným nárokom žalobcov v zmysle § 126 OZ a teda na
základe čoho majú žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci ornej pôdy strpieť, že na ich nehnuteľnostiach, proti
ich vôli sa nachádzajú trvalé porasty a to ovocné stromy, keď žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe

čoho sa ovocné stromy stali v zmysle ust. § 120 OZ súčasťou nehnuteľnosti druhovo určenej ako orná
pôda. Predmetné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva vedené ako orná pôda a žalobcovia ich chcú aj
takýmto spôsobom užívať a preto sa súd prvého stupňa mal vo svojom rozhodnutí vysporiadať s tým,
prečo považuje konanie žalovaného, ktorý realizoval výsadbu ovocných stromov na týchto pozemkoch
bez súhlasu žalobcov ako vlastníkov pozemkov za oprávnený zásah do ich vlastníckeho práva a prečo

tu nevznikla potreba uložiť žalovanému povinnosť tieto porasty z predmetných nehnuteľností vypratať.
Odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.07.2004 sp. zn. 28Cdo 288/2004.14. Žalobcovia po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo svojom vyjadrení uviedli, že bolo
preukázané, že žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva k pozemkom žalobcov tým, že
na nich vysadil ovocné stromy v rozpore s tým, že pozemky sú ornou pôdou a tieto ovocné stromy

dobrovoľne neodstránil. Naopak neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali to, že
žalobcovia sú povinní strpieť takýto neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva a poukázali na
uznesenieodvolaciehosúdu,podľaktoréhoovocnéstromynemajúvzhľadomokolnosticharaktersúčasti
veci.

15. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov uviedol, že odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci zatiaľ nie je
možné prijať záver, že v prípade ovocných stromov vysadených na pozemku žalobcov ide o súčasť veci
a táto nemôže byť samostatným predmetom občiansko - právneho vzťahu. Otázka právneho statusu
stromov a kríkov bola už vyriešená pred viac ako 40 rokmi rozhodnutím R 56/1977 a teda je predmetom
ustálenej rozhodovacej praxe. Na tento judikát potom odkazuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí z
16.11.2010 sp. zn. 6Cdo 147/2010. Trvalé porasty (stromy, kríky) nachádzajúce sa na pozemku sú

zásadne súčasťou pozemku, patria teda vlastníkovi pozemku. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR z 19.07.2004 sp. zn. 28Cdo 288/2004, z ktorého použil argumentáciu, ktorá je
vytrhnutá z kontextu. Predmetné rozhodnutie má odlišný skutkový základ a na túto vec je použiteľné
len veľmi ťažko. Podľa názoru žalovaného je bez akéhokoľvek právneho významu, na akom druhu
pozemku boli vysadené stromy a nemá to vplyv na skutočnosť, či sa stromy stali alebo nestali súčasťou

pozemku, lebo zákon ani rozhodovacia prax nediferencujú, na akom pozemku sa strom alebo krík môže
stať súčasťou pozemku a na akom pozemku bude samostatnou vecou. Žalovaný konal pri výsadbe
stromov na základe rozhodnutia Okresného úradu v G. v dobrej viere, že pozemky mu boli pridelené do
bezplatného náhradného užívania. Žalobcom nie je bránené v realizácii žiadnej z partikulárnych zložiek
vlastníckeho práva, preto je vylúčená aplikácia reivindikačnej ako i negatórnej žaloby. Nie je objektívne

možné, aby sa žalobcovia domáhali ochrany vlastníckeho práva k pozemku zapieracou žalobou tým,
že by mala byť žalovanému uložená povinnosť odstrániť z ich pozemku akúkoľvek vec, ktorá je ich
vlastníctvom. Žalobcovia sa nemôžu domáhať uvedenia veci do pôvodného stavu negatórnou žalobou
(vyprataním) podľa § 126 ods. 1 OZ, ale výhradne titulom § 442 ods. 3 OZ s poukazom na rozhodnutie
NS ČR z 04.03.2002 sp. zn. 22Cdo/735/2001, ktoré rieši konkurenciu inštitútov negatórnej žaloby a

náhrady škody uvedením do pôvodného stavu. V prípade, ak by sa žalobcovia rozhodli zmeniť právnu
kvalifikáciusvojhonárokuadomáhalisaodstráneniastromovzpozemkovtitulomnáhradyškody,vznáša
týmto žalovaný námietku premlčania.

16. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.08.2017 uviedli, že tvrdenia žalovaného

predstavujú spochybňovanie správnosti právneho názoru odvolacieho súdu, čo je neprípustné, nakoľko
súd prvej inštancie je týmto viazaný. Nie je pravdou, že táto otázka bola vyriešená pred viac ako 40 rokmi
rozhodnutím R 56/1977. V tomto rozhodnutí je právna veta sformulovaná tak, že porasty vysadené na
pozemkoch nemajú obvykle povahu samostatných vecí. Z uvedeného vyplýva, že vždy a za každých
okolností neplatí, že porasty vysadené na pozemkoch sú súčasťou veci. Vôbec z neho nevyplýva, že

porast je súčasťou pozemku bez ohľadu na to, či je vysadený neoprávnene. Z uznesenia NS SR sp. zn.
6Cdo 147/2010 rovnako nevyplýva, že porasty vysadené na pozemkoch sú vždy a za každých okolností
súčasťou vecí. Z každej zásady totiž existujú výnimky na rozdiel od princípu. Argumentácia odvolacieho
súdu prevzatá z rozhodnutia NS SR sp. zn. 28Cdo/288/2014 nie je vytrhnutá z kontextu, ide o všeobecne
aplikovateľný záver vyplývajúci z § 120 ods. 1 OZ. Otázka, na akom konkrétnom pozemku boli porasty

vysadené, je relevantná. Ak totiž vysadenie porastov bráni užívaniu pozemku na účel, na ktorý je určený,
odstránením porastov sa umožní užívať pozemok na účel, na ktorý je určený. Potom nemožno tvrdiť,
že porasty nemožno odstrániť bez toho, aby sa pozemky znehodnotili. Či žalovaný vysadil porasty v
dobrej viere, alebo nie, je úplne irelevantné. Oprávnenosť, resp. neoprávnenosť zásahu do vlastníckeho
práva nezávisí od subjektívneho vzťahu žalovaného k jeho konaniu. Rozhodnutie správneho orgánu,

na ktoré sa žalovaný odvoláva, bolo zrušené ib initio. To, že porasty sú súčasťou veci, nebráni uloženiu
povinnosti žalovanému porasty odstrániť. Pozemky žalobcov sú ornou pôdou, ale ovocné stromy im
bránia vo využívaní pozemkov ako ornej pôdy. Strana nemusí právne kvalifikovať uplatnený nárok, musí
len opísať rozhodujúce skutočnosti. Uvedenia veci do pôvodného stavu sa vlastník môže domáhať
podľa § 126 ods. 1 OZ, ak sa ho vlastník nemôže domáhať podľa § 442 ods. 3 OZ. Preto ak sa

súd rozhodne posudzovať uplatnený nárok podľa tohto ustanovenia, nepôjde o zmenu žaloby, nepôjde
o uplatnenie iného alebo nového nároku, preto neprichádza do úvahy námietka premlčania a táto
námietkažalovanéhojeirelevantná.Posudzovanieuplatnenéhonárokupodľa§442ods.3OZprichádza
do úvahy vtedy, ak bola vlastníkovi neoprávneným zásahom spôsobená škoda. Vo veci NS SR sp.zn. 22Cdo/735/2001 bola vlastníkovi veci spôsobená škoda, lebo v dôsledku neoprávneného zásahu
došlo k znehodnoteniu (poškodeniu) veci. Na pozemku žalobcov nebola spôsobená škoda, nedošlo k
strate na majetku žalobcov. Žalovaný im len svojím protiprávnym konaním (výsadbou ovocných stromov)

bráni v užívaní pozemkov ako ornej pôdy. Žalobcovia sa domáhajú odstránenia porastov a uvedenia do
pôvodného stavu nie preto, aby došlo k náhrade škody, ale aby mohli pozemky užívať na účel, na ktorý
sú určené. Žalobcovia zároveň žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že: Žalovaný je povinný z
pozemku parcelné číslo XXXX a z pozemku parcelné číslo XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom
území L., obec L., okres G. na svoje náklady odstrániť ovocné stromy, vrátane akéhokoľvek odpadu z

odstránenia ovocných stromov a to v prvom období od 01.10 do 31.03. nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku a uviesť uvedené pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou ovocných stromov tak, že
vyrovná pozemky po odstránení ovocných stromov a na pozemku vykoná hlbokú orbu.

17. Na pojednávaní dňa 22.02.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že bude rozhodovať o nasledovnom
petite: I. Žalovaný je povinný z pozemku parcelné číslo XXXX a z pozemku parcelné číslo XXXX

nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres G. na svoje náklady odstrániť ovocné
stromy, vrátane akéhokoľvek odpadu z odstránenia ovocných stromov a to v prvom období od 01.10 do
31.03. nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a uviesť uvedené pozemky do pôvodného stavu pred
výsadbou ovocných stromov tak, že vyrovná pozemky po odstránení ovocných stromov. II. Vo zvyšnej
časti súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 09.01.2017, doručený súdu dňa 10.01.2017 a návrh

zo dňa 07.08.2017, doručený súdu dňa 10.08.2017 na zmenu žaloby zamietol. Súd pripustil zmenu
žaloby len v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali uvedenia predmetných pozemkov do pôvodného
stavu pred výsadbou ovocných stromov tak, že žalovaný vyrovná pozemky po odstránení ovocných
stromov, nakoľko výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o takto zmenenej
žalobe a vo zvyšnej časti, teda že žalovaný vykonaná hlbokú orbu, súd návrh na zmenu žaloby zamietol,

nakoľko výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o takto zmenenej žalobe,
keďže doposiaľ v konaní nebolo tvrdené a ani žiadnym dôkazom preukazované, či na pozemkoch pred
výsadbou stromov bola vykonaná hlboká orba.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, žalovaného, oboznámením s

obsahom listinných dôkazov a to výpisom z LV č. X pre k.ú. L., rozhodnutím Okresného úradu v Trnave,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva číslo A 2001/02350 zo dňa 21.01.2001,
rozhodnutím Krajského pozemkového úradu číslo KPUB 2006/00141 zo dňa 15.05.2006, rozhodnutím
Obvodného pozemkového úradu v G. č. K2007/00092 zo dňa 28.12.2007, oznámením žalovaného zo
dňa 23.11.2009, Protokolom o vytýčení hranice pozemku R.. V. Q. č. 15/2009, vytyčovacím náčrtom

R.. V. Q. č. 380 zo dňa 24.04.2009, listom Obvodného pozemkového úradu v G.. K2006/01363 zo dňa
08.02.2006, upovedomením Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 20.03.2006 o odvolaní,
znaleckým posudkom č. 01/2014 znalkyne R.. E. N., B.., ohliadkou dňa 20.06.2013, ako aj s ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

19.Právnyzástupcažalobcovnapojednávaníuviedol,žeporastysanachádzajúnapozemkoch,ktorésú
ornou pôdou a nebolo by hospodárne, aby na svoje náklady žalobcovia odstraňovali z nich porasty, keď
ich tam žalovaný umiestnil bez ich dovolenia. Považuje za nepodstatné, aby žalobcovia museli vyzývať
žalovaného na vydanie predmetných nehnuteľností, pretože ich žalovaný užíva bez právneho dôvodu.
Žalovanému nič nebránilo, aby v roku 2009 vypratal pozemky a odovzdal ich žalobcom. Trvalé porasty

sú súčasťou pozemkov, avšak tak ako pri vyprataní pozemku s neoprávnenou stavbou musí byť stavba
odstránená, tak aj stromy mali by byť žalovaným odstránené, nakoľko s tým súvisia náklady a tieto by
nemali znášať žalobcovia, nakoľko tieto porasty boli vysadené bez ich súhlasu. Pozemok nebol daný
do pôvodného stavu. Žalobcovia spochybňujú, že hranica, ktorá bola vytýčená na žiadosť žalovaného,
je správne vytýčená. Tiež uviedol, že výmera pozemkov uvedená v petite návrhu je určená v súlade s

výpisom z LV, čo však neznamená, že sa žalobcovia domáhajú vypratania pozemkov v takom rozsahu
ako sa označuje rozloha pozemkov. Je na mieste, aby žalovaný bol zaviazaný odstrániť oplotenie v
zmysle znaleckého posudku a tiež odstrániť ovocné stromy, pretože tieto bránia žalobcom v riadnom
užívaní pozemkov. Pozemky sú ornou pôdou a žalobcovia chcú tieto využívať na poľnohospodársku
výrobu. Skutočnosť, že stromy sú súčasťou pozemku je v tomto spore irelevantná, pretože stromy boli

na pozemok žalobcov umiestnené odporcom protiprávne. A pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie,
na základe ktorého vysadil ovocný sad na pozemku žalobcov, toto rozhodnutie bolo zrušené a nikde v
ňom nie je uvedené, že na týchto pozemkoch má byť vybudovaný sad. Právny zástupca na pojednávaní
nakoniec uviedol, že návrh na zmenu žaloby odôvodňuje skutočnosťou, že medzičasom došlo knadobudnutiu právoplatnosti rozsudku prvého stupňa v časti, v ktorej žalobe vyhovel. Z petitu boli
vypustené slová má vypratať, ktoré sa javili ako nadbytočné. Žalobu ďalej žiada doplniť o časť, že
žalovaný vyrovná pozemky a na pozemku vykoná hlbokú orbu z dôvodu, že v takomto stave boli

pozemky pred výsadbou ovocných stromov, teda boli vyrovnané a bola tam vykonaná hlboká orba.
Žalobcom ide o to, aby bola zabezpečená efektívna náprava porušeného vlastníckeho práva a aby
mohli žalobcovia začať pozemky užívať, aby po odstránení koreňových systémov neostali jamy a
boli zasypané. Žalovaný neustále porušuje vlastnícke právo žalobcov, ktorým nie je umožnené, aby
užívali svoje pozemky v súlade s ich určením ako ornou pôdou. Doposiaľ žalovaný nesplnil právoplatný

rozsudok súdu. To, že žalovaný mal predmetné pozemky pridelené, je úplne irelevantné, pretože
rozhodnutie príslušného pozemkového úradu bolo ako nezákonné od počiatku zrušené, na túto
skutočnosť sa hľadí akoby nikdy nenastala. Dôležité je, že k dnešnému dňu žalovaný nemá absolútne
žiadny právny titul na to a ani ho nikdy nemal, aby boli ovocné stromy na predmetných pozemkoch
vysadené. Je nespochybniteľné, že k dnešnému dňu žalovaný tým, že neodstránil ovocné stromy, bráni
žalobcom v reálnom využívaní ich vlastníckeho práva. Ak by aj žalovaný zasypal jamy po odstránení

koreňových systémov, pozemky nebudú v takom stave ako predtým, keď boli využívané ako orná pôda.
Účelom petitu je, aby sa pozemky dostali čo najbližšie k pôvodnému stavu a žalobcovia ich mohli užívať
reálne ako ornú pôdu. Krajský súd v Trnave v uznesení vyvrátil názor, či sú ovocné stromy súčasťou
pozemku, nakoniec je to aj irelevantné, že existencia tých ovocných stromov vysadených žalovaným
bez súhlasu žalobcov im bráni v reálnom užívaní ich vlastníckeho práva.

20. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa bola pozrieť na predmetné pozemky, je tam
drevný odpad, stavebný odpad, povytŕhané stĺpiky. Žalovaný od počiatku vedel, komu nehnuteľnosti
patria. Vlastníci pozemkov podali podnet na Obvodný pozemkový úrad, neskôr na Krajský pozemkový
úrad a až v roku 2007 súd rozhodol o neplatnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, pretože

rozhodnutie nebolo doručované do vlastných rúk, pričom vlastníci pozemkov boli známi. Nie je pravdou,
že by žalovaný chcel s nimi uzavrieť nájomnú zmluvu.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Žalobcovia nevyzvali žalovaného na vydanie pozemkov, dozvedel sa o tom až zo žaloby.

Žalobcovia sa domáhajú vypratania pozemkov vo výmere ako ich žalovaný nikdy neužíval. Žalovaný
odstránil predmetný plot a dal ho na hranicu svojich pozemkov. Pokiaľ ide o stromy, ktoré žalovaný
zasadil na pozemku žalobcov, tieto sú vo vlastníctve žalobcov, preto je nedôvodné, aby ich odstraňoval
žalovaný. Žalovaný sadil stromy v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu. Ak by
mal žalovaný odstrániť tieto porasty, nemôže to urobiť hocikedy, musí dodržať agrotechnické predpisy.

Právny zástupca na pojednávaní nakoniec uviedol, že sporné pozemky boli žalovanému pridelené ako
náhradné pozemky za jeho vlastné, ktoré sa nachádzali v inej časti katastra. Žalovaný na predmetných
pozemkoch vysadil sad. V čase, keď sad vysádzal, nepotreboval pre toto žiadne povolenie. Sad bol
riadne nahlásený na Ústredný skúšobný kontrolný ústav poľnohospodársky. Pozemky prevzal žalovaný
po predchádzajúcom užívateľovi, ktorý tam pestoval obilniny, žiadna hlboká orba tam nebola. V čase,

keď pozemky prevzal, bolo tam strnisko a on urobil výsadbu ovocných stromov. Porasty patria vlastníkovi
pozemku, nie je možné uložiť žalovanému, aby odstraňoval porasty na pozemkoch, ktorých nie je
vlastníkom. Čo sa týka opravy oplotenia podľa vyznačenia geodeta, túto hranicu je pripravený zosúladiť
s meraním geodeta. Oslovili R.. W., ale odmietla to z dôvodu, že ešte nie je ukončený súdny spor.

22. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2009 ponúkol žalovaným, že im pozemky uvoľní a vyplatí
im spätne nájomné za tri roky, avšak nedostal od nich odpoveď.

23. Z výpisu z LV č. X vedeného Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie L.,
obec L. a okres G. vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to pozemkov:

parcela registra „S.“ parcelné číslo XXXX o výmere X.XXX m2, druh: orná pôda a parcela registra „S.“
parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX m2, druh: orná pôda, každý v podiele X.

24.ZrozhodnutiaOkresnéhoúraduvG.,odborpozemkový,poľnohospodárstvaalesnéhohospodárstva
zo dňa 21.02.2001 č.j. A2001/02350 vyplýva, že tento žalovanému schvaľuje podľa § 15 ods. 2 zákona

č. 330/1991 Zb. vytýčenie náhradného pozemku, por.č. 1, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L.,
parc.č. N. za pôvodné pozemky parc.č.P.,P.,P.,P.,P.,P.,P.,P.,P.,P.,P./X,P.,P.,P.,P.,P.,P. v obhospodarovaní
poľnohospodárskeho podniku RUPOS s.r.o. Ružindol so sídlom v Ružindole.25. Z listu Obvodného pozemkového úradu v G.. K2006/01363 zo dňa 08.02.2006 adresovaného okrem
iných aj žalovanému vyplýva, že šetrením bolo zistené, že rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu č. A2001/02350 zo dňa 21.02.2001 bolo podľa potvrdenia Obecného úradu v L. vyvesené dňa

23.02.2001 a zvesené dňa 09.03.2001, t.j. 14 dní, čím bolo porušené ust. § 26 zák. č. 71/1967 Zb.
(obecný úrad nedodržal povinnú 15 dňovú lehotu na vyvesenie). Z tohto dôvodu známym vlastníkom
úrad doručuje požadované rozhodnutie.

26. Z upovedomenia Obvodného pozemkového úradu v G. zo dňa 20.03.2006 o odvolaní adresovaného

žalovanému vyplýva, že dňa 15.03.2006 bolo na tunajší úrad doručené odvolanie W.. S. Z. a spol. voči
rozhodnutiu č. A2001/02350 zo dňa 21.02.2001. Kópiu odvolania zasielajú žalovanému na vedomie s
tým, že ako účastník konania môže k citovanému odvolaniu zaslať písomné stanovisko v lehote 7 dní.

27. Z rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v G. zo dňa 15.05.2006, KPÚ-B2006/00141 vyplýva,
že tento úrad podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie W.. S. Z.,

S.F.. W.. V. Q., N. T. a R.. O. B. zamieta a rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 21.02.2001, č.j. F. potvrdil. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že vlastníci počas konania nepreukázali záujem vstúpiť do užívania im vlastnícky
patriacim pozemkom. Konaním podľa § 15 zák. č. 330/1991 Zb. nie je obmedzené vlastnícke právo,
len užívacie právo a teda vlastník môže so svojím vlastníctvom voľne nakladať. G.F. konal na základe

právoplatného rozhodnutia, ktorú mu vyznačil Okresný úrad v G. v dobrej viere, že pozemky mu boli
pridelené do bezplatného náhradného užívania. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní prihliadol na
to, že od vyznačenej právoplatnosti ubehlo viac ako 5 rokov a práva nadobudnuté dobromyseľne by
mali byť čo najmenej dotknuté.

28. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v G. zo dňa 28.12.2007, číslo K2007/00092
vyplýva, že žiadosti žalovaného vo veci vyčlenenia náhradného pozemku za pôvodné pozemky:
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, v kat. území L. v zmysle § 15 ods. 1 zákona z hospodárskeho obvodu
RUPOS-u s.r.o. Ružindol nevyhovuje. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že voči rozhodnutiu Krajského

pozemkového úradu v G. zo dňa 15.05.2006, KPÚ-B2006/00141 podali S. Z., S. J., V. Q. a N. T.
žalobu na KS v Trnave. Krajský súd vo svojom rozhodnutí č. 14X/104/2006-49 zo dňa 14.12.2006
rozhodnutie Okresného úradu v Trnave, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
v G..j. A2001/02350 zo dňa 21.02.2001 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Správny orgán zistil, že
pozemky, ktoré majú byť v predmetnom konaní vyčlenené navrhovateľovi nie sú v užívaní pôvodného

poľnohospodárskeho podniku, ale v užívaní spoločnosti Rupos s.r.o. Ružindol, ktorá nie je právnym
nástupcom pôvodného poľnohospodárskeho podniku PPD Ružindol a preto nemôže správny orgán
vykonať urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v zmysle návrhu navrhovateľa (tu
ako žalovaného).

29. Z listu žalovaného zo dňa 23.11.2009 adresovaného žalobcom vyplýva, že sa na základe
neúspešných rokovaní rozhodol ukončiť so žalobcami akúkoľvek komunikáciu.

30. Z protokolu o vytýčení hranice pozemkov R.. V. Q. - geodeta zo dňa 15.04.2009 č. 15/2009 vyplýva,
že bola vytýčená hranica medzi pozemkami č.p. XXXX a XXXX v súbore S. a XXXX,XXXX v súbore S..

31. Zo zápisnice z ohliadky konanej dňa 20.06.2013 v L., na parc.reg. S., parc.č. XXXX o výmere XXXX
m, druh pozemku - orná pôda, č. XXXX o výmere XXXXX . m2, druh pozemku - orná pôda vyplýva, že
po pravej strane sporných parciel nie je plot, tento je presunutý na ľavú stranu, na parcele č. XXXX sa
nachádzajú ovocné stromy v dvoch radoch, z pravej strany sú stromy - slivky a z ľavej strany sú stromy

- jablone. Po ukončení stromoradia jabĺk bolo ďalej nasadené viničie v dvoch radoch, pričom z pravej
strany sú nasadené aj pri viniči stromy sliviek. Po viniči nasleduje plocha, na ktorej sú zasadené jablká
v jednom rade a z ľavej strany pokračuje stromoradie sliviek. Po ploche, na ktorej boli zasadené stromy
jabĺk nasleduje voľná plocha zo strany ľavej, z pravej strany pokračuje stromoradie sliviek. Na ploche,
kde nie sú zasadené žiadne stromy z ľavej strany, boli zasadené broskyne, staré odstránili minulého

roku a tieto vyhĺbeniny, ktoré zostali, sú zasypané. Parcelu č. XXXX žalovaný neužíval celú, len po potok
a za ním to užíva spoločnosť Rupos s.r.o.32. Zo znaleckého posudku č. 01/2014 R.. E. N., B.., znalkyne z odboru Ochrana životného prostredia,
odvetvie Ochrana prírody a krajiny vyplýva, že výrub porastov ovocných drevín na pozemkoch parcelné
číslo XXXX a XXXX, parcely registra S., orná pôda, zapísaných na LV č. X. Okresného úradu G.,

katastrálny odbor, okres G., obec L., katastrálne územie L. je možné v zmysle platných právnych
predpisov v oblasti ochrany prírody a krajiny uskutočniť v termíne od 01.10.2014 do 31.03.2015,
prípadne každý nasledujúci rok v termíne od 1.októrba do 31.marca.

33. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

34. Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

36. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

37. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

38. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

39. Predmetom sporu zostala žaloba o uloženie povinnosti žalovanému z pozemku parcelné číslo XXXX

a z pozemku parcelné číslo XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres G. na
svoje náklady odstrániť ovocné stromy, vrátane akéhokoľvek odpadu z odstránenia ovocných stromov
a to v prvom období od 01.10 do 31.03. nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a uviesť uvedené
pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou ovocných stromov tak, že vyrovná pozemky po odstránení
ovocných stromov.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Z výpisu z listu
vlastníctva č. X pre okres G., obec L., katastrálne územie L. mal súd preukázané, že žalobcovia sú
podielovýmspoluvlastníkminehnuteľností-pozemkov:parcelaregistra„.“parcelnéčísloXXXXovýmere
X.XXX m2, druh: orná pôda a parcela registra „. parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX m2, druh:

orná pôda každý v podiele X/X, preto sú aktívne vecne legitimovanými v tomto konaní. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný užíval predmetné pozemky patriace žalobcom od roku 2001 bez ich súhlasu a
to na základe rozhodnutia Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 21.02.2001 č.j. A2001/02350, ktorým tento schválil podľa § 15 ods. 2 zákona č.
330/1991 Zb. žalovanému vytýčenie náhradného pozemku, por.č. 1, nachádzajúceho sa v katastrálnom

území L., parc.č. KN XXXX/X za pôvodné pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v obhospodarovaní
poľnohospodárskeho podniku RUPOS s.r.o. Ružindol so sídlom v Ružindole. V konaní bolo nesporné,
že žalovaný na predmetných pozemkoch vysadil ovocné stromy. Obvodný pozemkový úrad v G. listom
č. K2006/01363 zo dňa 08.02.2006 oznámil okrem iných aj žalovanému, že šetrením bolo zistené, že

rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu č. A2001/02350 zo dňa 21.02.2001 bolo podľa potvrdenia
ObecnéhoúraduvL.vyvesenédňa23.02.2001azvesené dňa09.03.2001,t.j.14dní,čímboloporušené
ust. § 26 zák. č. 71/1967 Zb. (obecný úrad nedodržal povinnú 15 dňovú lehotu na vyvesenie) a z tohto
dôvodu známym vlastníkom úrad doručuje požadované rozhodnutie. Obvodný pozemkový úrad v G.
listom zo dňa 20.03.2006 upovedomil žalovaného o tom, že dňa 15.03.2006 podali odvolanie W.. S.

Z. a spol. voči rozhodnutiu č. A2001/02350 zo dňa 21.02.2001 a tým, že kópiu odvolania mu zasielajú
a ako účastník konania sa môže k citovanému odvolaniu zaslať písomné stanovisko v lehote 7 dní.
Krajský pozemkový úrad v G. rozhodnutím zo dňa 15.05.2006 č. KPÚ-B2006/00141 podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie W.. S. Z., S. J.. W.. V. Q., N. T. a R.. O. B. zamietola rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
zo dňa 21.02.2001 č.j. A2001/02350 potvrdil. Voči tomu tomuto rozhodnutiu podali S. Z., S. J., V. Q. a
N. T. žalobu na Krajský súd v G., ktorý vo svojom rozhodnutí č. 14X/104/2006-49 zo dňa 14.12.2006

rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v
G..j. A2001/02350 zo dňa 21.02.2001 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Obvodný pozemkový úrad
v G. rozhodnutím zo dňa 28.12.2007 číslo K2007/00092 rozhodol tak, že žiadosti žalovaného vo veci
vyčlenenia náhradného pozemku za pôvodné pozemky: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v kat. území L. v zmysle

§ 15 ods. 1 zákona z hospodárskeho obvodu RUPOS-u s.r.o. Ružindol nevyhovuje. Správny orgán
zistil, že pozemky, ktoré majú byť v predmetnom konaní vyčlenené navrhovateľovi, nie sú v užívaní
pôvodného poľnohospodárskeho podniku, ale v užívaní spoločnosti Rupos s.r.o. Ružindol, ktorá nie je
právnym nástupcom pôvodného poľnohospodárskeho podniku PPD Ružindol a preto nemôže správny
orgán vykonať urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v zmysle návrhu navrhovateľa
(tu ako žalovaného). V konaní bolo nesporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade nedali žalovanému súhlas s

výsadbou ovocných stromov na ich pozemkoch. Ohliadkou predmetných nehnuteľností vykonanou dňa
20.06.2013 mal súd preukázané, že na predmetných nehnuteľnostiach sú vysadené ovocné stromy.

41. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že z obsahu spisového materiálu nie je
možné prijať zatiaľ záver, že ovocné stromy sú súčasť veci a táto nemôže byť samostatným predmetom

občiansko-právneho vzťahu, ktorým názorom je súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP.
Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátení na ďalšie konanie však žalobcovia ani žalovaný
nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

42. Ústava SR nedefinuje, čo je obsahom vlastníckeho práva, ale odkazuje na jeho obsah ustanovený

zákonom. Zákonom obsahujúcim základnú právnu úpravu vlastníckeho práva je Občiansky zákonník,
ktorý v § 123 ustanovuje, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ústava SR v čl. 20 ods. 1 zaručuje, že vlastnícke
právo všetkých má rovnakú ochranu. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať

vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súdna ochrana vlastníckeho práva je realizovaná
predovšetkým dvoma druhmi žalôb, ktoré majú charakter žalôb na plnenie, a to žalobou na vydanie veci
(actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria). Základnými predpokladmi úspešnosti žaloby
na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: 1. vec je v držbe inej osoby, odlišnej
od vlastníka a tento ju nie je ochotný vydať; 2. držba veci inou osobou je neoprávnená; a 3. žalobu

podal vlastník (spoluvlastník, prípadne iný oprávnený držiteľ). Zapieracia žaloba predstavuje ochranu
vlastníka pred každým iným konaním, odlišným od zadržiavania veci, teda voči konaniu, ktoré vlastnícke
právo obmedzuje alebo porušuje. Takouto žalobou sa vlastník môže domáhať uloženia povinnosti tomu,
kto jeho vlastnícke práva obmedzuje alebo porušuje, aby mu bolo uložené napr. upustiť od konania
znamenajúceho existenciu závadného stavu a obnoviť pôvodný stav (uznesenie Krajského súdu v

Trnave č.k. 11Co/675/2015-367 zo dňa 24.06.2016). Občiansky zákonník v § 126 ods. 1 poskytuje
ochranu vlastníkovi pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom, pričom pojem neoprávnený zásah
zákon nedefinuje a ani ich nevypočítava.

43. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a

nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Zákon ustanovuje samostatnosť veci vo
vzťahu k inej veci na dvoch kritériách: a) na vzájomnej spolupatričnosti, b) na miere ich oddeliteľnosti.
Prvé kritérium má subjektívnu povahu, lebo to, čo k veci podľa jej povahy patrí, sa určuje podľa
ľudských zvyklostí, skúsenosti a noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu vec. Miera spolupatričnosti sa
potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá sa považuje za podstatnejšiu a teda vo vzťahu

viacerých vecí za tzv. hlavnú vec. Zákon touto všeobecnou úpravou dáva priestor na individuálne
posúdenie,akévlastnostivykazujehlavnávecabyztohobolomožnévyvodiť,čiinárelatívnesamostatná
vec k nej patrí natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže považovať za samostatnú vec. Druhé kritérium
je viac objektívne a sleduje spojenie veci predovšetkým vo fyzickom zmysle. Formulácia „nemôže
byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“, nevylučuje možnosť faktického oddelenia veci.

Naopak, v dôsledku ich oddelenia vidí meradlo samostatnosti veci. Charakter pojmu oddelenie zákon
neustanovuje. Oddelenie zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie ako sú tie, s ktorými je spojený zásad
ho hmotnej podstaty veci, tak aj tie, ktoré do podstaty veci nezasahujú, resp. ktorými sú dotknuté len
niektoré jej vedľajšie kvality. Vždy však predstavuje pre hlavnú vec (nie však pre oddeľovanú súčasť)znehodnotenie v hodnotovo (cenovo vyjadriteľnom), kvalitatívnom, funkčnom, estetickom prípadne
aj inom zmysle. Faktickým oddelením predchádzajúcej súčasti sa táto stáva samostatnou vecou a
môže byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov (porovnaj komentár k Občianskemu zákonníku

Fekete www.epi.sk). Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej spojitosti s hlavnou vecou
musia byť splnené kumulatívne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.07.2004 sp. zn. 28 Cdo 288/2004).
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že zákonná podmienka, že súčasťou veci je
to, čo od nej nemožno oddeliť, neznamená fyzickú neoddeliteľnosť súčasti ale to, že súčasť nemožno
oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila. Znehodnotenie veci v zmysle § 120 ods. 1 O.z. nemožno

chápať len ako zničenie alebo poškodenie hlavnej veci. Znehodnotením nemusí byť však len strata
peňažnej hodnoty, ale môže ísť aj o funkčné, estetické či iné znehodnotenie.

44. V konaní bolo sporné, či sa ovocné stromy vysadené žalovaným na pozemku žalobcov stali súčasťou
tohto pozemku a či sa žalobcovia stali ich vlastníkmi. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka
súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa

tým vec znehodnotila. Zákon takouto všeobecnou úpravou dáva priestor na individuálne posúdenie, aké
vlastnosti vykazuje hlavná vec, aby z toho bolo možné vyvodiť, či iná relatívne samostatná vec k nej patrí
natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže považovať za samostatnú vec a jej oddelenie akýmkoľvek
spôsobom by znamenalo pre hlavnú vec (nie však tiež pre jej oddeľovanú súčasť) ujmu na jej hodnote.
Záver, či konkrétna vec tvorí súčasť inej veci závisí od konkrétneho prípade a povahy hlavnej veci a

jej súčasti.

45. Z výpisu z LV č. X. pre k.ú. L. mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú identifikované
ako orná pôda, na ktorej až do roku 2001 neboli vysadené ovocné stromy ale obilniny a žalobcovia
ju teda ako ornú pôdu aj využívali. Žalovaný následne na predmetných pozemkoch vysadil ovocné

stromy. Vzhľadom na druhové určenie pozemkov (ako hlavnej veci) v katastri nehnuteľností ako
orná pôda nie je vo vzťahu k ovocným stromom (oddeľovanej veci) splnená podmienka vzájomnej
spolupatričnosti, lebo zo samotnej povahy ornej pôdy nevyplýva, že k nej patria ovocné stromy a to ani
podľa ľudských zvyklostí, skúsenosti a ani žiadnych zákonných noriem. Súd nepovažoval za splnené
ani druhé kritérium a to neoddeliteľnosť ovocných stromov od predmetných pozemkov. Stromy sú

funkčne aj fyzicky oddeliteľné od pozemkov bez toho, aby sa pozemky ako vec sama tým znehodnotili.
Pozemky ako vec sama sú ornou pôdou a preto neboli určené na výsadbu ovocných stromov, ale
ich hospodársky účel bol úplne iný. Práve výsadba ovocných stromov žalovaným predmetné pozemky
žalobcov znehodnotila. Odstránením ovocných stromov z pozemkov žalobcov sa pozemkom prinavráti
ich pôvodné hospodárske využitie. Súd teda za rozhodujúce pre posúdenie, či sú ovocné stromy

súčasťou predmetných pozemkov, považoval práve druhové určenie pozemkov ako ornej pôdy. Strom
pritom môže byť samostatnou vecou a aj samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, napr.
predmetom kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že ovocné stromy nie sú
súčasťou predmetných pozemkov druhovo určených ako orná pôda a žalobcovia, ktorí nedali súhlas
s ich výsadbou na svojich pozemkoch, nie sú ich vlastníkmi, vlastníkom ovocných stromov je teda

žalovaný. K námietke žalovaného, že otázka právneho statusu stromov bola vyriešená rozhodnutím R
XX/XXXX súd uvádza, že v tomto zhodnutí je právna veta sformulovaná tak, že porasty vysadené na
pozemkoch nemajú obvykle povahu samostatných vecí. Z uvedeného vyplýva, že za určitých okolností
porasty vysadené na pozemkoch môžu mať povahu samostatnej veci a zároveň uvedené rozhodnutie
nerieši otázku, či je porast súčasťou pozemku bez ohľadu na to, či je vysadený neoprávnene. Z

uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 147/2010 poukazujúceho na rozhodnutie R 56/1977 rovnako nevyplýva,
že porasty vysadené na pozemkoch sú vždy a za každých okolností súčasťou vecí. Súd poznamenáva,
že to, že stromy nie sú bezvýnimočne vždy súčasťou pozemkov vyplýva aj z osobitných zákonov, napr.
z § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, podľa ktorého pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ,

pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.

46. Žalovaný ovocné stromy vysadil na pozemkoch žalobcov bez ich súhlasu, čo nebolo v konaní
sporné. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že bol oprávnený ovocné stromy na týchto pozemkoch
vysadiť, keď rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva zo dňa 21.02.2001 č.j. A2001/02350, ktorým boli predmetné pozemky dané žalovanému
do užívania, bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. 14X/104/2006-49 zo dňa 14.12.2006 zrušené
a Obvodný pozemkový úrad v Trnave rozhodnutím zo dňa 28.12.2007 číslo K2007/00092 žiadosti
žalovaného vo veci vyčlenenia náhradného pozemku za pôvodné pozemky nevyhovel. Žalovaný tvrdil,že stromy vysadil v dobrej viere. Oprávnenosť, resp. neoprávnenosť zásahu do vlastníckeho práva
nezávisí od subjektívneho vzťahu žalovaného k jeho konaniu, preto je irelevantné, že pri výsadbe
ovocných bol žalovaný dobromyseľný v tom, že je oprávnený stromy vysadiť, keď navyše takého

oprávnenie nevyplýva ani z rozhodnutia Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva zo dňa 21.02.2001 č.j. A2001/02350. Žalovaný v konaní preto neuniesol dôkazné
bremeno keď nepreukázal, že bol oprávnený vysadiť ovocné stromy na pozemkoch žalobcov, preto
vysadenie ovocných stromov žalovaným na pozemkoch žalobcov súd považoval za neoprávnený zásah
žalovanéhodovlastníckehoprávažalobcov,ktorýobmedzuježalobcovvužívanísvojhovlastníctva,teda

svojich pozemkov ako ornej pôdy. Preto súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť z pozemku
parcelné číslo XXXX a z pozemku parcelné číslo XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území L.,
obec L., okres G. na svoje náklady odstrániť ovocné stromy, vrátane akéhokoľvek odpadu z odstránenia
ovocných stromov.

47. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka sa vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva

nielen žalobou na vydania veci (actio reivindicatio), ale aj zapieraciou žalobou (actio negatoria). Takouto
žalobou sa vlastník môže domáhať uloženia povinnosti tomu, kto jeho vlastnícke práva obmedzuje alebo
porušuje, aby mu bolo uložené napr. upustiť od konania znamenajúceho existenciu závadného stavu
a obnoviť pôvodný stav.

48. Žalobcovia ďalej žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť uviesť nehnuteľnosti do stavu pred
výsadbou ovocných stromov, teda pred neoprávneným zásahom, pričom v konaní netvrdili, že by im
žalovaný svojím konaním spôsobil na pozemkoch takú škodu, ktorej náhrady by bolo možné domáhať
sa uvedením do predošlého stavu, ani to, že by v tomto smere došlo k zmenšeniu ich majetku.
Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že neoprávneným zásahom žalovaného vznikla

žalobcom škoda v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto súd tento nárok žalobcov
neposúdilakonároknanáhraduškodypodľa§442ods.3Občianskehozákonníka,aleajvtomtoprípade
dospel k záveru, že nárok žalobcov je nárokom na ochranu vlastníckeho práva pred neoprávneným
zásahom podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zapieracia žaloba), v dôsledku ktorého zásahu je
obmedzované ich vlastnícke právo, keď nemôžu svoje nehnuteľnosti užívať na účel, na ktorý sú určené.

Preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť uviesť uvedené pozemky do
pôvodného stavu pred výsadbou ovocných stromov tak, že pozemky po odstránení ovocných stromov
vyrovná, keď zo zhodných skutkových tvrdení žalobcov a žalovaného vyplynulo, že pred výsadbou
ovocných stromov boli na predmetných pozemkoch vysadené obilniny.

49.Podľa§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

50. Zo znaleckého posudku č. 01/2014 R.. E. N., B.., znalkyne z odboru Ochrana životného prostredia,
odvetvie Ochrana prírody a krajiny mal súd preukázané, že výrub porastov ovocných drevín na

predmetných pozemkoch je možné v zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a
krajiny uskutočniť v termíne od 01.10.2014 do 31.03.2015, prípadne každý nasledujúci rok v termíne od
1.októrba do 31.marca, preto súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť ovocné stromy v prvom období
od 01.10 do 31.03. nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.55. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu bolo potrebné prihliadnuť na to, že išlo
o konanie o viacerých čiastkových nárokoch, a preto bolo potrebné postupovať pri každom uplatnenom
nároku samostatne a úspech a neúspech strán sporu a zavinenie za zastavenie konania posudzovať

osobitne pre ten-ktorý nárok s tým, že započítanie nárokov nie je možné.

56. V časti žaloby o vypratanie predmetných nehnuteľnosti, uvedenie nehnuteľností do pôvodného stavu
a odvolacieho konania boli žalobcovia v 1. a 2. rade plne úspešní, preto majú voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania o vypratanie nehnuteľností, uvedenie veci do pôvodného stavu a odvolacieho

konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

57. V časti konania o zaplatenie sumy 21.480,42 eur vzali žalobcovia v 1. a 2. rade svoju žalobu späť,
avšak nie pre správanie žalovaného, preto procesne zavinili zastavenie konania žalobcovia v 1.a 2. rade
a z tohto dôvodu má žalovaný voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o zaplatenie
sumy 21.480,42 eur spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

58. V konaní v časti o vypratanie nehnuteľnosti súd vyplatil znalcom R.. E. N., B.. a R.. G. W. znalečné
zo štátnych prostriedkov spolu vo výške 963,22 eur, preto má štát voči žalovanému, ktorý bol v konaní o
tomto nároku neúspešný, nárok na náhradu trov konania o vypratanie nehnuteľnosti v rozsahu 100 %.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.