Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/414/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115224693
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6115224693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu

Československá obchodná banka, a.s., 815 63 Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., 821 09 Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti
žalovanej S. J., K.. X.K. XXXX, XXX XX O. O., I. XX, o zaplatenie sumy 1.328,08 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvné dojednanie čl. III. 1. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného
účtu v znení „Čerpané peňažné prostriedky až do výšky Úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou
pre povolené prečerpanie účtu, ktorú Banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek Banky a

na www.csob.sk.“ je neprijateľná podmienka.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 775,59 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
od 1. októbra 2015 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Súd p o v o ľ u j e žalovanej priznanú istinu a úrok z omeškania splácať v 25 Eur mesačných splátkach
vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že v prípade omeškania čo len s jednou splátkou sa stane splatný celý dlh žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.328,08 Eur s príslušenstvom z titulu
povoleného prečerpania na bežnom účte pozostávajúceho z istiny 775,59 Eur, úroku a úroku z
omeškania vyčíslených do 30. septembra 2015 v sumách 371,76 Eur a 180,73 Eur, a v sadzbách 19,5

% ročne zo sumy 775,59 Eur a 8,5 % ročne zo sumy 1.148,35 Eur od 1. októbra 2015 do zaplatenia.

2. Žalovaná uznala povolené prečerpanie na svojom bežnom účte a požiadala o možnosť dlh uhradiť v
mesačných splátkach po 25 Eur, lebo poberá len starobný dôchodok.

3. Pretože sa žalobca pojednávania nezúčastnil, konal súd (§ 180 CSP) bez neho a vykonal dokazovanie
výsluchom žalovanej a oboznámením sa so žalobou, zmluvou o bežnom účte, oznámením o poskytnutí

povolenéhoprečerpania,zmenouúverovéholimitu,obchodnýmipodmienkamiprepovolenéprečerpanie
bežného účtu (ďalej len „obchodné podmienky“), oznámením o zosplatnení úveru a výpisom z účtu,
pričom zistil nasledovné:4.Stranyuzavrelidňa9.februára2004zmluvuobežnomúčte,v čl.IV.dohodlimožnosťuzavretiazmluvy
o povolenom prečerpaní. Dňa 8. marca 2007 uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní (označenú ako
„oznámenia o povolenom prečerpaní“) s úverovým limitom v sume 418,24 Eur (12.600,- Sk) s tým, že

úroková sadzba bude určená v obchodných podmienkach. Dňa 7. júla 2010 sa strany dohodli na zmene
úverového limitu na 777 Eur a úrokovej sadzbe 16,9 % ročne. Podľa čl. III. 1. obchodných podmienok sú
peňažné prostriedky do výšky úverového limitu úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie
určenoužalobcomzverejnenímvjehoprevádzkovýchpriestorochanawww.csob.sk.Podľavýpisuzúčtu
predstavuje dlh žalovanej k októbru 2015 sumu 775,59 Eur na istine, 371,76 Eur na úrokoch a 180,73

Eur na úrokoch z omeškania. Úroková sadzba bola určená za obdobie od marca 2007 do novembra
2009 vo výške 15 % ročne, od decembra 2009 do marca 2013 v sadzbe 16,9 % ročne a od apríla 2013
do októbra 2015 v sadzbe 18,9 % ročne. Listom zo dňa 1. októbra 2013 žalobca dlh žalovanej zosplatnil
ku dňu 30. septembra 2013 a vyzval ju na zaplatenie celej dlžnej sumy.

5. Z právneho hľadiska predstavuje uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní zmluvu o úvere podľa

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo na jednej strane ide o záväzok žalobcu poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky a na strane druhej záväzok žalovanej poskytnuté prostriedky vrátiť s
úrokom. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. O.z., lebo žalobca vystupoval pri jej
uzatváraní v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie
úverov) a žalovaná v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 O.z. (podľa zmluvy nekonala v rámci

svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti).

6. Zmluvou o bežnom účte, zmluvou o povolenom prečerpaní a výpisom z účtu má súd preukázané,
že strany dňa 8. marca 2007 uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní s úverovým limitom 418,24 Eur,
zvýšeným dňa 7. júla 2010 na 777 Eur, na základe čoho žalovaná prečerpala na svojom bežnom účte

peňažné prostriedky s aktuálnym zostatkom na istine 775,59 Eur. Pretože žalovaná úhradu tejto sumy
ani netvrdila, uložil jej súd zaplatiť ju.

7. Ohľadne uplatneného úroku súd konštatuje, že strany sa v zmluve o povolenom prečerpaní na žiadnej
úrokovej sadzbe nedohodli a táto je určená len odkazom na obchodné podmienky. Podľa § 273 ods. 1

Obchodného zákonníka síce možno určiť časť obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky, ale
v prípade určenia podstatnej náležitosti zmluvy o úvere - záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky s úrokom - takýto odkaz nestačí a strany sa na nej musia dohodnúť v zmluve. Ani obchodné
podmienky (čl. III. 1.) túto výšku neurčujú, len odkazujú na ďalší úkon žalobcu (zverejnenie), ktorým
má byť táto sadzba určená. Preto má súd za to, že strany sa na úroku v zmluve o povolenom

prečerpaní nedohodli. Toto ustanovenie obchodných podmienok predstavuje i neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, lebo porušuje generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 O.z., keď značne
znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, lebo výšku úroku určuje výlučne žalobca (dodávateľ)
a spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť. Strany toto zmluvné ustanovenie individuálne nedohodli v
zmysle § 53 ods. 3 O.z., lebo je súčasťou obchodných podmienok vydávaných žalobcom, ktoré len

pripojil k zmluve o úvere a žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah. Preto súd vyhlásil toto ustanovenie
za neprijateľnú podmienku aj vo výroku tohto rozhodnutia (§ 298 ods. 2 CSP). Strany sa na úroku riadne
dohodli až dňa 7. júla 2010 - v sadzbe 16,9 % ročne. Žalobca však úrok v kapitalizovanej sume 371,76
Eurvypočítalpodľavýpisuzúčtuzaobdobieodmarca2007dooktóbra2015,tedaizaobdobiepredtým,
ako so žalovanou úrok dohodol, pričom v apríli 2013 zvýšil dohodnutý úrok ročne na 18,9 % ročne. Preto

ježalobcomžiadanávýškaúroku371,76Eurvypočítanánesprávneažalobcovinepatrí.Aniúrokžiadaný
v sadzbe 19,5 % ročne z istiny od 1. októbra 2015 do zaplatenia žalobcovi nepatrí, lebo ho žiada za
obdobie po splatnosti úveru. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (rozhodnutie NS SR sp. zn.
4 Obo 143/98 publikované pod číslom R 59/98) patrí veriteľovi zo zmluvy o úvere úrok len do splatnosti
úveru. K tomuto názoru sa priklonila prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS

476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti
úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. Ak
by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia, bol by dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený
(úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu strán. V tejto
veci sa úver stal konečne splatný dňa 30. septembra 2013, ku ktorému ho žalobca zosplatnil. Preto súd

žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania žiadaného percentuálnou sadzbou.

8. Žalobca žiada aj zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 3. septembra 2015 v sume 180,73
Eur. Táto suma je vypočítaná nesprávne, lebo žalobca vypočítal úrok z omeškania aj z úroku, ktorý munepatrí (viď predchádzajúci odsek). Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu, kde má žalobca v stĺpci „dlh
úroky z omeškania“ vyčíslené jednotlivé sumy úroku z omeškania za príslušné mesiace aj v riadkoch,
stĺpec „dlh istina“ je prázdny a dlh žalovanej je vyznačený len v stĺpci „dlh úroky z úveru“. Žalobca tak

požaduje aj úrok z omeškania z úrokov, na ktoré nemá nárok. Preto nemá nárok na zaplatenie takto
nesprávne vyčísleného úroku z omeškania v sume 180,73 Eur. Úrok z omeškania žiadaný od 1. októbra
2015 do zaplatenia v príslušnej výške podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. súd žalobcovi priznal, lebo ho žiada až po dátume splatnosti úveru, ale len z dlžnej sumy istiny, a nie
úroku. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

9. Náhradu trov konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal žiadnej strane, lebo ani jedna nebola v
konaní plne úspešná a pomer ich čiastočných úspechov je vyrovnaný. Žalobca žiadal istinu, úroky, úroky
z omeškania a poplatky v kapitalizovanej sume, spolu 1.328,08 Eur, úrok zo sumy 775,59 Eur od 1.
októbra 2015 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 1.148,35 Eur od 1. októbra 2015 do zaplatenia,
čo ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 10. januára 2017 (ako stav rozhodujúci pre súd v zmysle § 217 ods.

1 CSP) predstavuje sumy 193,92 Eur a 125,15 Eur. Žalobcom uplatnený nárok tak predstavuje spolu
sumu 1.647,15 Eur. Súd žalobcovi priznal sumu 775,59 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.
októbra 2015 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozhodnutia predstavuje sumu 84,53 Eur, teda spolu
860,12 Eur. Žalobcov úspech predstavuje 52,22 %, úspech žalovaného zvyšok, v ktorom súd žalobu
zamietol, teda 47,78 %.

10. Posudzujúc žiadosť žalovanej o splátky súd v Sociálnej poisťovni zistil, že jej aktuálny príjem
predstavuje len starobný dôchodok 300 Eur mesačne, z ktorého sú má zrážky vo výške 33,97 Eur. Z
lustrácie v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Za týchto
majetkových pomerov považuje súd za primerané, aby žalovaná uhradila svoj dlh žalobcovi v splátkach

v navrhnutej výške 25 Eur mesačne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.