Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203316
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716203316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: V. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX N.Č., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: Slovenskej republike - zast.
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 225,06 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 179,60 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
179,60 € od 07.09.2015 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 59,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou 14.03.2016 žiadal zaviazať žalovanú Slovenskú republiku, zastúpenú
Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie 225,06 € s príslušenstvom s odôvodnením, že uznesením
Okresnéhoriaditeľstva(OR)Policajnéhozboru(PZ)Zvolen,odborkriminálnejpolíciezodňa22.05.2014,
ČVS: ORP-436/OEK-ZV-2012 vyšetrovateľ policajného zboru podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku

rozhodol o trestnom stíhaní žalobcu ako obvineného zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.
1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Proti
uzneseniu o trestnom stíhaní podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť. Krajská prokuratúra Banská
Bystrica uznesením č. k. 1Kpt 474/13/6600-8 sťažnosti vyhovela, napadnuté uznesenie zrušila a uložila
vyšetrovateľovi OR PZ Odbor kriminálnej polície (OKP) Zvolen, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z titulu úhrady za poskytnuté právne služby uhradil žalobca zvolenému obhajcovi ním požadovanú
odmenu za poskytnutie právnych služieb, a to na základe vystavenej faktúry č. 1410059 na sumu 225,06

€. Uznesenie o vznesení obvinenia považuje žalobca za nezákonné rozhodnutie. Okrem škody, ktorá
mu vznikla v dôsledku predmetného nezákonného rozhodnutia, uvedeným rozhodnutím zároveň došlo
aj k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

2.Právonaobhajobuosoby,protiktorejsavedietrestnéstíhanie,jeustanovenéakojednazozákladných
zásad trestného konania (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku). Uvedené právo je zakotvené aj v článku 50
ods. 3 Ústavy SR medzi právami na súdnu a inú právnu ochranu. Najvýznamnejšou časťou práva na

obhajobu je právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom
činným v trestnom konaní alebo súdom (§ 34 ods. 1 tretia veta Trestného poriadku). Trestný poriadok
teda umožňuje, aby si obvinený mohol na svoju obranu a obhajobu voči vznesenému obvineniu zobrať
na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti práva a praktické skúsenosti s priebehomtrestného procesu. Je to predpoklad, že v trestnom konaní budú na obranu obvineného uplatnené
všetky oprávnenia, ktoré obvinenému umožňuje zákon uplatniť tak, aby obvinený, ktorý je nevinný,
nebol odsúdený, a v prípade, ak sa obvinenie zakladá na pravdivých skutočnostiach, obvinený nebol

potrestaný prísnejšie, ako by podľa zákona mal byť.

3. Žalobca poukázal na článok 46 ods. 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a ods. 3, § 6 ods. 1,
ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov. Listom zo dňa 16.03.2015 označeným ako Žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci pri
výkone verejnej moci, žalobca v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci sa domáhal predbežného prerokovania svojho nároku. Škoda, ktorú
si uplatnil pozostávala zo sumy vo výške 225,06 €, ktorú uhradil obhajcovi z titulu odplaty za poskytnutú
právnu pomoc. Listom zo dňa 26.08.2015 označeným ako Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody - odpoveď, mu bolo zo strany Generálnej prokuratúry SR oznámené, že jeho nároku

na náhradu škody vyhovené nebude.

4. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.05.2016 oznámil súdu zmenu subjektu
konajúceho v mene žalovaného tak, že za žalovaného koná Ministerstvo vnútra SR so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866.

5. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR so sídlom v Bratislave vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 22.08.2016 k veci uviedla:
„ I. Skutkový stav
Dňa 11.08.2016 bola kancelárii ministra vnútra Slovenskej republiky Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky doručená žaloba v právnej veci žalobcu: V. W. proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu, sp. zn. 13C 64/2016.
Žalobca sa v uvedenej žalobe domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným
uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, ČVS: ORP-436/OEK-ZV-2012 zo dňa

22.05.2014, voči ktorému podal sťažnosť. Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. 1Kpt
474/13/6600-8 zo dňa 16.06.2014 bolo sťažnosti vyhovené a trestné stíhanie bolo zastavené.
II.
Orgán konajúci v mene štátu
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) upravuje ktorý
orgán koná v mene Slovenskej republiky v jednotlivých prípadoch zodpovednosti za škodu v ustanovení
§ 4, podľa ktorého: „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora“.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je predpisom obsahujúcim tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne
ustanovenia. Ustanovenie § 4, upravujúce príslušnosť zodpovedného orgánu konajúceho v mene štátu

vo veci náhrady škody, je procesnoprávnym predpisom, nakoľko upravuje, ktorý konkrétny orgán v
ktorých prípadoch koná v mene Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu by mal byť v procese
aplikovaný odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
V tejto súvislosti si Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dovoľuje poukázať aj na právoplatný
rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 14.02.2013 č. k. 18C/194/2012-98, podľa ktorého, cit.:

„Zákonom č. 412/2012 Z. z. bol zákon 514/2003 Z. z. zmenený, pričom daný zákon nadobudol účinnosť
dňa 01.01.2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny
predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013
sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z. z. Na základe uvedeného súd v konaní
ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky. Hoci

navrhovateľ pôvodne v návrhu označil tento orgán - Ministerstvo vnútra SR, na ktorom podal aj žiadosť
o predbežné prerokovanie, čo správne označil, avšak zmenou zákona došlo k zmene konajúceho
orgánu v mene SR, súd v zmysle citovaného ustanovenia po poučení a po oboznámení účastníkovkonania s uvedeným so súhlasom navrhovateľa ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom
konajúcim v mene SR v danom konaní.“
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/48/2013 z 04.07.2013, ktorý k tejto otázke zaujal jednoznačné stanovisko,
cit: „Keďže uvedenou novelou (zákon č. 412/2012 Z. z.) neboli dané prechodné a záverečné ustanovenia
a ide o procesnoprávny predpis, ktorý upravuje zastupovanie Slovenskej republiky (§ 4), potom v zmysle
zásady lex posterior derogat legi priori pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané
novelou - zákonom č. 412/2012 Z. z. aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu po 01.01.2013

od uvedeného dňa. Na základe uvedeného je orgánom konajúcim v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky. Cieľom zákonodarcu bolo v zmysle správy k uvedenej novele potvrdiť a zvýrazniť
doterajšiu rozhodovaciu prax súdov a to precizovaním dovtedy platnej právnej úpravy. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je preto zrejmé, že i v zmysle novely orgánom, ktorý koná v mene
Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky by bolo zodpovedné konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil

vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a nepodal v trestnej veci
obžalobu súdu. V prejednávanej veci však prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Policajného zboru a v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu podal. Nebolo ani preukázané, že
by vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.“ Touto otázkou sa zaoberal aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku

sp.zn.10Co/135/2013zodňa26.03.2015,kdesarozhodolkonaťsGenerálnouprokuratúrouSlovenskej
republiky, ako orgánom konajúcim v mene štátu, na základe ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č.
514/2003 Z. z., čo odôvodnil nasledovne: „Odvolací súd mal za to, že toto ustanovenie je treba aplikovať
aj na daný prípad, pretože ide o prípad nepravej retroaktivity, pri ktorej zákonodarca uznáva právne
skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych

vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností,
ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou úpravou
vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich
režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté

podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru)
uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa
účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do
minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy. Tento stav ale rieši až v
čase účinnosti novej právnej úpravy. Pri nepravej retroaktivite sa práva a povinnosti nadobudnuté podľa

skoršieho právneho predpisu uznávajú, pravda, od účinnosti novej úpravy sa tieto vzťahy posudzujú
podľa nového právneho režimu, môžu sa teda meniť alebo zavádzať nové práva, môže sa meniť ich
obsah. Podstatnou otázkou je tu rešpektovanie a ochrana nadobudnutých práv, ktoré nesmie neskorší
právny predpis zrušiť. V danom prípade nová právna úprava uznáva práva žalobkyne, ktoré nadobudla
podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza len novú procedúru pri ich uplatňovaní, a to v tom zmysle,

že v danom prípade už žalovaného Slovenskú republiku musí zastupovať ten štátny orgán, ktorého sa
vec týka a tým je Generálna prokuratúra SR.“
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 500/2014 zo dňa 24.03.2015, kde súd uvádza: „Najvyšší súd
Slovenskej republiky v súvislosti s uplatňovaním náhrady škody voči štátu na záver poukazuje na

precizovanie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti za škodu. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky tak bude v mene štátu vystupovať v prípade, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ
alebo poverený príslušník Policajného zboru, za podmienky, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému
súdu, alebo vyšetrovateľ alebo poverený príslušník nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

v zmysle ktorého, budú musieť súdy nižšieho stupňa posúdiť, kto za štát bude vystupovať.“
Ktorý orgán má konať v mene Slovenskej republiky je otázkou procesnoprávnou. V žalobcom
uvádzanom prípade vyšetrovateľ žalobcovi vzniesol obvinenie na základe pokynu Okresnej prokuratúry
Zvolen č. 3Pv 583/12/661-46 zo dňa 23.04.2014. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je teda
v žiadnom prípade orgánom, ktorý má v predmetnej veci konať v mene Slovenskej republiky. Taktiež

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky predbežne prerokovala žiadosť o náhradu škody žalobcu,
ktorá jej bola postúpená z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky teda žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody neprerokovalo, ale
postúpilo ju príslušnému orgánu na konanie, a to Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.V zmysle ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov: „Príslušník Policajného zboru vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré
vyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne, je povinný vykonať ich v súlade so zákonom a zodpovedá

za ich včasné vykonanie.“ Prokurátor v trestnom konaní v zmysle § 230 a nasl. zákona č. 301/2005 Z.
z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pričom pri výkone dozoru je prokurátor oprávnený
dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a
určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu.

Na základe uvedeného má žalovaný za to, že v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. nie sú
splnené predpoklady, aby orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky bolo Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, ale orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky je Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky.
Podľa § 73 Civilného sporového poriadku „Na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia
osobitného predpisu o konaní za štát.“ Uvedené ustanovenie kogentne upravuje, kto vystupuje v konaní

za štát, takže súd je povinný z úradnej povinnosti správnu organizačnú zložku zistiť a začať s ňou konať.
Máme za to, že ak by súd konal s nesprávnou organizačnou zložkou štátu, táto vada konania má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Na základe uvedeného navrhujeme Okresnému súdu Zvolen, aby ustálil, že bude ďalej konať s
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky.

V súvislosti s vyjadrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2016 uvádzame, že
pri náhrade škody uplatnenej v súvislosti s trestným stíhaním, podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
niejeorgán,konajúcivmeneštátuurčenýlenvzhľadomnažalobcomoznačenénezákonnérozhodnutie,
ale orgán konajúci v mene štátu sa určuje v súlade s ustanovením § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
III. Záverečný návrh

Na základe uvedeného navrhujeme, Okresnému súdu Zvolen, aby v prípade, ak nevyhovie návrhu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na ustálenie orgánu, konajúceho v mene štátu, žalobu v právnej
veci žalobcu: V. W., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, sp. zn. 13C 64/2016 ako
neopodstatnenú a nedôvodnú v celom rozsahu z a m i e t o l .“

6.Okresnýsúdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasprednesomprávnehozástupcužalobcu,
oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ vo Zvolene č. ČVS:ORP-436/OEK-ZV-2012,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 zistil, že sa
pridržiava písomných vyjadrení zaslaných v tomto konaní a majú za to, že v mene SR má vystupovať
Ministerstvo vnútra (MV) SR, a to s poukazom na to, že sa jednalo o rozhodnutie vyšetrovateľa
policajného zboru. K veci ďalej uviedol, že pred tunajším súdom prebiehalo súdne konanie 11C/67/2016,
kde vystupovala iná osoba, ktorá bola zároveň stíhaná so žalobcom. V tomto konaní žalovaný -

SR tiež zastúpená MV SR, namietal vyčíslenie trov právneho zastúpenia. K tomu právny zástupca
žalobcu uviedol a predložil súdu správne vyčíslenie trov právneho zastúpenia v celkovej výške 179,60
€. Vzhľadom však na to, že klient ho nesplnomocnil, aby v tejto časti zobral žalobu späť, tak trval v plnom
rozsahu na žalobnom návrhu, aj keď si uvedomuje, že žalobný návrh zrejme bude dôvodný len čo sa
týka sumy 179,60 €. Obdobne rozhodol Okresný súd Zvolen aj v samotnom konaní 11C/67/2016. K veci

ďalejuviedol,žejepravda,žepožadujúúrokzomeškaniaododňa26.08.2015. ZoznámeniaGenerálnej
prokuratúry (GP) SR, že ich nárok neuznávajú vyplýva, že tu je uvedený dátum, kedy to vypracovali -
26.08.2015. Na tomto listinnom dôkaze sa nachádza ich pečiatka s dátumom prijatia 07.09.2015. Právny
zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že keďže nemá súhlas klienta, je si vedomý, že ich návrh zrejme
bude dôvodný len od dátumu 07.09.2015, avšak napriek tomu v plnom rozsahu trval na podanej žalobe,

ako to bolo pôvodne žalované. V prípade úspechu v spore si uplatňoval trovy konania.

8. Z predložených listinných dôkazov bolo ďalej zistené:
·ORPZ,OKPvoZvoleneuznesenímČVS:ORP-436/OEK-ZV-2012zodňa22.5.2014vzniesloobvinenie
proti žalobcovi zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1 písm. a), ods.5 písm. a) Trestného

zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
· Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Ivana podal sťažnosť proti
uvedenému rozhodnutiu.· Krajská prokuratúra Banská Bystrica uznesením č.k. 1Kpt 474/13/6600 - 8 zo dňa 16.6.2014 zrušila
uvedené uznesenie a uložila vyšetrovateľovi OR PZ Zvolen, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z
odôvodnenia uznesenia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vyplýva, že preskúmaním citovaného

rozhodnutia vyšetrovateľa v kontexte s obsahom spisového materiálu bolo zistené, že s dôvodmi
uvádzanými v sťažnosti je potrebné sa sčasti stotožniť. Uznesenie o vznesení obvinenia vydané v
danej veci skutočne trpí vadami spočívajúcimi v nedostatočnom odôvodnení a v tomto smere je
nepreskúmateľné.

9. Faktúrou č. 1410059 zo dňa 27.06.2014 vyfakturoval advokát JUDr. Ľubomír Ivan žalobcovi za
poskytnutieprávnychslužiebvkonanívedenomORPZZvolenpodsp.zn.ČVS:ORP-436/OEK-ZV-2012
(1,5 úkonu právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti proti uzneseniu o
vznesení obvinenia a 1x režijný paušál) celkovú sumu 225,06 €.

10. Súd ďalej z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.03.2015 zistil, že JUDr. Ľubomírovi Ivanovi

advokátovi, Dukelských hrdinov 22, Zvolen, bola vyplatená suma 225,06 € od žalobcu titulom úhrady
faktúry č. 1410059.

11. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánov verejnej moci, pri výkone verejnej moci zo dňa 16.03.2015 si žalobca uplatnil právo

na náhradu škody na základe uznesenia OR PZ Zvolen, OKP zo dňa 22.05.2014, ČVS: ORP-436/OEK-
ZV-2012, ktoré považuje za nezákonné, lebo toto uznesenie o trestnom stíhaní bolo zrušené uznesením
Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 1KPt 474/13/6600-8 zo dňa 16.06.2014. Žalobca z titulu
úhrady za poskytnuté právne služby uhradil zvolenému obhajcovi na základe ním vystavenej faktúry č.
1410059 sumu 225,06 €. Právny zástupca žalobcu poukázal na článok 46 ods. 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1,

§ 5 ods. 1, § 5 ods. 3, § 6 ods. 1 až ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Táto žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
bola adresovaná MV SR.

12. Na túto žiadosť odpovedala GP SR listom zo dňa 26.08.2015, ktorý prevzal právny zástupca žalobcu

dňa 07.09.2015, čo vyplýva z uvedeného dátumu na tomto liste, že žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody považujú za nedôvodnú a z tohto dôvodu predmetná žiadosť bola odložená.

13. Právny zástupca žalobcu predložil do spisu súdu opravené vyčíslenie trov právneho zastúpenia v
konaní ORP-436/OEK-ZV-2012 zo dňa 27.06.2014. Trovy konania mali byť správne uvedené sumou

179,60 €, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny vo výške 90,17 € za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa
21.08.2014 a z tarifnej odmeny vo výške 45,08 € (uplatnená len odmena za pol úkonu) za podanie
sťažnosti proti uzneseniu OR PZ Zvolen zo dňa 25.08.2014. K tomu bol pripočítaný 2 x režijný paušál
po 7,21 €, čo spolu predstavuje sumu 162,30 € a po pripočítaní DPH je to 179,60 €.

14. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
1. nezákonným rozhodnutím,
2. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

3. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
4. nesprávnym úradným postupom.

16.Podľa§5ods.1uvedenéhozákona,zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,právonanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.17. Podľa § 5 ods. 3 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

18. Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu.

19. Podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

20. Podľa § 6 ods. 3 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak bola
škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno
nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre
nezákonnosť príslušným orgánom.

21. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

22. Podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

24. Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/87/2012 zo dňa 19.06.2013 na podstate
právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti Zákona č.
58/1969 Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí Zákona č. 514/2003 Z. z.. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa
teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a
škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok
tohto konania. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škoduspôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu
úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

26. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím, za ktorý zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom (§
3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z.). Právo na náhradu škody vzniknuté v dôsledku vydania
nezákonného rozhodnutia je právom účastníka konania, ktorému následkom vydania nezákonného
rozhodnutia vznikla škoda; jeho právu (na druhej strane) vznikla povinnosť štátu vzniknutú škodu

nahradiť.

27. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán PZ, čo je aj tento prípad, a preto
súd konal s MV SR ako orgánom, ktorý koná v mene štátu.

28. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré
bolo zastavené, alebo v ktorom bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, treba hľadať nielen v
ustanovení článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods. 1
tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,

ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania
prípadne oslobodenie spod obžaloby, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad
o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

29. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
účinného od 01.07.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej

len Zákon č. 58/1969 Zb.), účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z

toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona
č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

30. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri obhajobe
v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

31. Právny zástupca žalobcu pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z výpočtového základu
na rok 2010 vo výške 721,40 €. Odmena vo výške jednej osminy výpočtového základu za úkon právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.08.2014 preto predstavuje 90,17 €, odmena za pol
úkonu za sťažnosť proti uzneseniu OR PZ Zvolen, ktorá bola podaná za dvoch obvinených, je 45,08 €

a 2 x režijný paušál po 7,21 €, čo je spolu s DPH 179,60 €.

32. Zo spisu OR PZ vo Zvolene, OKP Zvolen ČVS:ORP-436/0EK-ZV-2012 bolo zistené, že uznesením
ČVS:ORP-436/OEK-ZV-2012 zo dňa 06.11.2014, právoplatným 16.12.2014 bolo trestné stíhanie
zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

33. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že uznesenie OR PZ Zvolen, OKP zo dňa 22.05.2014,
ČVS:ORP-436/OEK-ZV-2012 bolo na základe podanej sťažnosti zrušené Krajskou prokuratúrou Banská
Bystrica - uznesenie č. k. 1KPt 474/13/6600-8 zo dňa 16.06.2014.34. Uznesením zo dňa 06.11.2014, právoplatným 16.12.2014 bolo trestné stíhanie zastavené. Z
tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol odsúdený za spáchanie trestného činu,

práve naopak, trestné stíhanie bolo zastavené. Zodpovednosť štátu, ako už bolo uvedené vyššie, je
objektívnou zodpovednosťou. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody predstavujúcej oprávnene
vyúčtované trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom vo výške
179,60 €. Súd preto žalobe vyhovel v časti žalovanej sumy vo výške 179,60 € a v prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol.

35. Súd zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie 5,05 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 179,60
€, nie však odo dňa 26.08.2015 ako to pôvodne požadoval právny zástupca žalobcu, ale odo dňa
07.09.2015, t. j. deň v zmysle § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z., kedy došlo k oznámeniu, že sa
neuspokojí nárok na náhradu škody, keďže tento deň prevzal predmetné oznámenie právny zástupca
žalobcu, čo vyplýva z pripojenej pečiatky na tomto liste. Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej časti aj

ohľadne úroku z omeškania návrh žalobcu zamietol a priznal zákonný úrok z omeškania odo dňa
07.09.2015 až do zaplatenia zo sumy 179,60 €.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. V tomto prípade bol žalobca úspešný na 79,80 %, žalovaný na 20,20 %. Preto súd priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 59,60 %.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.