Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209035
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316209035.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8,
P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej M. K., nar. XX. X. XXXX, C. XX, C., o zaplatenie 3935,84 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 3 043,81 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50% z dlžnej sumy ročne od 8.11.2013 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie z a s t a v u j e sčasti o zaplatenie 553,57 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,50% z tejto sumy ročne od 8.11.2013 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej vo výške 54,70% z
celkových trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok,IČO:35923130,podaldňa27.9.2016natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanú

nazaplateniesumy3935,84eursúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročneod8.11.2013dozaplatenia
a na náhradu trov konania.

Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanou došlo dňa 11. 7.
2012 k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. 5015493, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému pôžičku vo výške 9836,08 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť 91mesačnými splátkami

po 95,88 eur. Žalovaný uhradil len 1054,68 eur a so zvyškom sa dostal do omeškania. Preto bol vyzvaný
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo listom zo dňa 26. 10. 2013. Svoj dlh neuhradil, preto
právny predchodca žalobcu podal na súd žalobu.

2. Uznesením zo dňa 10. 4. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX v súlade s ustanovením §80 C.s.p. súd
pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova

8, Bratislava, IČO: 35 831 154.3. Dňa 25. 8. 2017 došlo na súd podanie právneho predchodcu žalobcu, v ktorom zobral žalobu späť v
časti o zaplatenie 553,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 8. 11. 2013 do zaplatenia
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168
alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie 553,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 8.
11. 2013 do zaplatenia. Preto súd aj bez súhlasu žalovanej konanie v tejto časti zastavil, pretože na jej
prípadný nesúhlas sa neprihliada.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostala suma 3382,27 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne od 8. 11. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

4. V podaní doručenom súdu dňa 11. 12. 2017 žalobca nesúhlasil s tým, že daný úverový vzťah sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle

ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. s tým, že odkázal na právny názor vyjadrení v rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci R.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s., c/a C. K..
Trval na podanej žalobe v tej časti, kde nedošlo k späťvzatiu žaloby.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,

najmä so zmluvou o poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou
upomienkou a doručenkou k uvedenému listu, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení
pohľadávky + poštovým hárkom a zistil tento skutkový stav.

6. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 11. 7. 2012 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding,

a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanej finančné prostriedky vo
výške 3597,38 eur pri ročnom úroku 32% a RPMN 32%. Žalovaná sa poskytnuté finančné prostriedky
zaviazala vrátiť 91mesačnými splátkami po 95,88 eur, t.j. spolu sa zaviazala vrátiť veriteľovi sumu
8725,08 eur. Žalovanej teda bolo poskytnutých 3597,38 eur a mala vrátiť veriteľovi sumu 8725,08 eur.
Termín konečnej splatnosti úveru bol 2/2020.

7. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. 6.2. a 6.4. Všeobecných obchodných podmienok, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná najbližší nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy

o pôžičke.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 10. 2013 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo
výške 7699,17 eur najneskôr do 3dní od doručenia tejto upomienky s tým, že žalovaná si uvedenú
zásielku prevzala dňa 4. 11. 2013.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 18. 1. 2017 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanej na žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 23. 1. 2017.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k zmluve o poskytnutému úveru sa vyjadriť nevie. Svoj dlh však
chce uhradiť s tým, že očakáva vyššiu sumu peňazí, z ktorej by celý dlh uhradila naraz. Žalovaná sa
nedávno zamestnala a poberá mzdu okolo 840 eur mesačne.11. Po takomto oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a po čiastočnom späťvzatí žaloby,
súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len v časti.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto
zákonasarozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebo
povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške3597,38 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi 91 mesačnými splátkami po 95,88 eur pri
ročnom úroku 32% a RPMN 32%.

13. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na
ňu aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku v §52 a nasl., taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa,
ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne
spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna

úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sporný úver bol žalovanej poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 32% a RPMN 32%. Súd má však za to,
že takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov
poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov

nad 5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 13,53% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z

Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho
pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS
402/2013-10.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiachby bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel

v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými

mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie

je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V

tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy, bol vo výške 32% ročne, pričom tento
je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách
pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokom
zmluvnomúrokupovažujesúdprerozporsdobrýmimravmizaneplatné,pretožedohodnutýúrokzúveru
je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom

období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti
o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto súd je toho
názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.

15.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa31.07.2009, podľa
ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v

súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí

vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Odvolací súd vo svetle komparatistiky
poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobrémravy, pôžička“ v časopise Bulletin SAK, č. X/X/XXXX). (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
25. 9. 2013 sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery

okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor U. XObXXX/
XX). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS ČR XXCdo XXXX/XXXX. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.k.
XCo XXX/XXXX.

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v

takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru
úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti
priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací

súdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako

absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2014.
(porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.11.2014).

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR XMCdo X/XXXX zo dňa 31.7.2009).

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.

zn. X R. XX/XXXX).Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

16. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovanému aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté
v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

17. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom

slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny
splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní

zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,
ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm.

k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet
splátok a výška splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych
úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,
neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov

z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Žalobca si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve, resp. všeobecných podmienkach sám uvádza, že

bola uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu tento zákon nedodržal.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).18. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie
je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa zmluvy termín konečnej

splatnosti je 2/2020. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v
súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia

čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X U. XXX/

XX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

19. Žalobca vystupuje opakovane v iných konaniach pred súdom, kde vo svojich vyjadreniach
tvrdí, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmysle citovaného
ustanovenia zmluva spĺňala to, že bola uzatvorená v písomnej forme. Podľa žalobcu, pre bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru je potrebné splniť súčasne obidva predpoklady a síce ak zmluva nemá písomnú

formu a súčasne neobsahuje niektorú z náležitostí podľa ustanovenia §9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) a §10 ods. 1. Keďže zmluva spĺňala písomnú formu, úver nemožno považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu §11 citovaného zákona, zákon ustanovuje určité dôsledky

porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto
ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou
všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide
o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade
pochybenia veriteľa. Ustanovenie §11 citovaného zákona teda zákonodarca prijal za účelom ochrany

spotrebiteľa, preto analogicky aplikáciou ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd použil
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a síce súd je toho názoru, že už za splnenia podmienky, že zmluva
neobsahovala hociktorú z náležitostí, vymenovaných v ustanovení §11 ods. 1 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to aj napriek tomu, že
zmluva mala písomnú formu. Súd je toho názoru, že pokiaľ by zmluva nebola uzatvorená v písomnej

forme, v tom prípade by nebolo možné vôbec preukázať, že obsahovala ktorúkoľvek z náležitostí podľa
ustanovenia §9 ods. 2 citovaného zákona. Teda pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov len v prípade súčasného splnenia vyššie spomínaných oboch podmienok,
v tom prípade by postačovala aj formulácia, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme. Výklad súdu je podporený Zák. č. 352/2012 Z.z., ktorý s

účinnosťou od 1. 1. 2013 zmenil a doplnil Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde boli tieto
dva predpoklady bezúročného a bezpoplatkového úveru rozdelené do písm. a) a b).20.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci R.-XX/XX, I. R. A., a.s. c/a C. K..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici

priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval

k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

21. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj

bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom
zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne
konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa
týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje
podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

Zo Zmluvy súd zistil, že žalovaná čerpala sumu 3597,38 eur, ktorú sa zaviazala splatiť 91mesačnými
splátkami, pri konečnej splatnosti úveru 2/2020 s tým, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil
listomzodňa26.10.2013.Podľačl. 6.2.a6.4.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,splátkysúsplatné
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná najbližší nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Aj keď v danej veci listom zo dňa 26. 10. 2013 došlo k výzve na

úhradu všetkých splátok jednorázovo, na základe tohto listu sa zosplatnili len splátky úveru splatné po
tomto dni 26. 10. 2013, t.j. jedná sa o splátky úveru splatné pôvodne podľa zmluvy od 20. 11. 2013 do
2/2020. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, podal na súd žalobu dňa 27. 9. 2016, t.j. súd považuje
za premlčané všetky splátky úveru, splatné pred 27. 9. 2013. Žalobcovi je teda možné priznať len 77
nepremlčaných splátok, splatných od 20. 10. 2013 do 2/2020 s tým, že splátky pôvodne podľa zmluvy

splatnéod20.11.2013do2/2020,sastalisplatnýmivyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúverunazáklade
listu zo dňa 26. 10. 2013. Ostatné splátky súd považuje za premlčané, vzhľadom na podanie žaloby
na súd dňa 27. 9. 2016. Keďže v každej z dohodnutých mesačných splátok vo výške 95,88 eur už bol
zahrnutý aj úrok z úveru, ktorý súd vyhodnotil ako neplatne dohodnutý a vzhľadom na premlčanie časti
žalovanej sumy, je možné žalobcovi priznať len 77nepremlčaných splátok bez úrokov, t.j. 77x splátka

39,53 eur (poskytnutá čiastka 3597,38eur/91 dohodnutých mesačných splátok = 39,53 eur mesačná
splátka bez úrokov). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi len sumu 3043,81 eur. V prevyšujúcej
časti žalovanej sumy 338,46 eur súd žalobu žalobcu zamietol a to vzhľadom na neplatne dohodnutý
úrok z úveru a vzhľadom na plynutie premlčacej doby.22. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 3043,81

eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. s tým, že v prevyšujúcej časti požadovaného
úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku v spojení s
ustanovením §256 Civilného sporového poriadku.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 3935,84 eur. Z tejto sumy bol žalobca v konaní úspešný
v časti o zaplatenie 3043,81 eur (77,34% žalovanej sumy), preto v tejto časti by patrila náhrada trov

konania žalobcovi. V časti o zaplatenie 338,46 eur (8,60% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol,
čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalovanej. V časti o zaplatenie 553,57 eur (14,06% žalovanej sumy) súd konanie zastavil, pretože v tejto
časti žalobca zobral žalobcu späť s tým, že súd má za to, že zastavenie v tejto časti zavinil žalobca a teda
aj v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku

bypatrilanáhradatrovkonaniažalobcoviatopoodpočítanírozsahunímzavinenéhozastaveniakonania
a rozsahu jeho neúspechu v konaní a to od rozsahu jeho úspechu v konaní. Žalobcovi teda patrí náhrada
trov konania vo výške 54,70% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom
úspechu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.