Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/239/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216606
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216606.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika,
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a o náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným

postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 boli tunajšiemu súdu doručené žaloby žalobcu označené ako žaloba na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Konania boli vedené pôvodne pod
sp.zn. 11C/239/2012, 11C/240/2012, 11C/241/2012, 11C/242/2012, 11C/243/2012, 11C/245/2012,

11C/246/2012, 11C/247/2012, 11C/248/2012, 11C/249/2012, 11C/250/2012, 11C/251/2012,
11C/252/2012, 11C/253/2012, 11C/254/2012, 11C/255/2012, 11C/256/2012, 11C/257/2012,
11C/258/2012. Žalobami sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Zvolen, lebo tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa žalobca domáhal aj nemajetkovej ujmy
z toho istého dôvodu.

S prihliadnutím na to, že predmetom konania sú obdobné veci a účastníci konania sú v jednotlivých
konaniach totožní, súd rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie uznesením č.k. 11C/239/2012-21
zo dňa 11.4.2013. Uvedené veci sú ďalej vedené pod sp.zn. 11C/239/2012. Vo všetkých 20 prípadoch
žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen ako exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
s tým, že napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala

spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dlho po uplynutí zákonnej lehoty. V
predmetných exekučných konaniach neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že súd pristúpil k rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po tak dlhej dobe. Žalobcovi tak vznikla
majetková škoda, ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v jednotlivých žalobách vyčíslil.

Právny zástupca žalobcu v žalobách uviedol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním
procedúrypreskúmaniabezplneniazákonnýchpodmienok,keďsúdbezďalšíchlegálnychpredpokladov
založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenia

skutkového stavu vo veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe
uzatvorenej zmluvy o úvere) na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročí mieru možného rozhodovania o

zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho
štátu - zásadu legality. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci
samej (len v závere konania z dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne rozhodnutie
sa obmedzí na využitie iného druhého rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietne vydať poverenie
na vykonanie exekúcie - avšak s rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi v zániku
vykonania práva), uskutočnia činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho

súdu odvodzujúceho svoju právomoc v ustanoveniach § 40 a nasledujúcich Zákona č. 244/2002 Z.z.
Exekučný súd nie je súdom v zmysle ustanovenia 40 a nasledujúcich Zákona o rozhodcovskom konaní,
nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty,
ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd -

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Právny zástupca žalobcu ďalej
v žalobe uviedol, že exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,

formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzavretej, vyššie označenej
zmluvy o úvere. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobearovnakotakneexistujeokolnosť,ktorá

by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobu ďalej odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a
účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho
hospodára.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené

v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) v každej z vyššie
uvedených vecí, určitú sumu.

Žalobca žalobou vo veci vedenej pod sp.zn. 11C/239/2012 si uplatnil právo na náhradu škody vo
výške 7.165,32 Eur, predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca si uplatnil
aj právo na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.433,06 Eur, čo je 20% z uplatňovanejistiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Exekúcia
bola vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 14009/2010 proti povinnej
M. R., nar. XX.XX.XXXX. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Okresný súd
Zvolen uznesením zo dňa 19.5.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22.12.2011 zrušil uvedené
uznesenie Okresného súdu Zvolen, ktorý potom dňa 9.4.2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/240/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu škody
- majetkovej škody vo výške 1.644,10 Eur a právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 328,82
Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom - hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Majetková škoda vo výške 1.644,10 Eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany
exekučného súdu. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX
8949/2010 proti povinnej Ľ. K., nar. XX.X.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená
pod sp.zn. 24Er/658/2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR

03331/2010 zo dňa 6.5.2010. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 12.7.2010 požiadal súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý o vykonanie exekúcie proti povinnej. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.
24Er/658/2010-9 zo dňa 25.10.2010, právoplatným od 17.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 24Er/658/2010-9 zo dňa 21.7.2011, právoplatným od 28.3.2011,
súd exekučné konanie zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/241/2012 si žalobca uplatnil právo na zaplatenie
majetkovej škody vo výške 595,27 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 119,05 Eur. Majetková
škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na
nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Náhrada nemajetkovej ujmy
predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou). Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým proti
povinnému B. K., nar. X.X.XXXX, pod sp.zn. EX 7841/2011. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia

vedená pod sp.zn. 21Er/692/2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
sp.zn. SR 01451/11 zo dňa 30.3.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu 3.8.2011 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 21Er/692/2011-10 zo dňa 23.3.2012 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 1CoE/257/2012-40 zo dňa 30.10.2012, právoplatným od 23.11.2012 zrušil uvedené
uznesenie Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané 27.2.2013.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/242/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 3.912,44 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 782,49 Eur.
Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia

návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetková ujma za
vnútornézásahydospoločnosti,ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovaniaarozhodovaniapredstavuje
20% z uplatňovanej istiny a príslušenstva (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX
11641/2011 proti povinnému N. K., nar. XX.XX.XXXX. Exekúcia bola na Okresnom súde Zvolen vedená

pod sp.zn. 23Er/820/2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pod sp.zn. SR
02725/11 zo dňa 28.4.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu
18.8.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.23Er/820/2011-10 zo dňa 19.8.2011, právoplatným od 10.9.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 23Er/820/2011-15 zo dňa 22.11.2011,
právoplatným od 24.3.2012 súd exekučné konanie zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/243/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 3.075,89 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy 615,18 Eur z dôvodov
uvedených už v predchádzajúcich odstavcoch odôvodnenia tohto rozsudku. Exekúcia bola vedená
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 4789/2011 proti povinnému O. R., nar.

XX.XX.XXXX. Na okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn. 24Er/38/2011. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 10331/10 zo dňa 2.11.2010. Súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou zo dňa 8.12.2010, doručenou súdu 17.1.2011 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 24Er/38/2011-10 zo dňa
22.2.2011, právoplatným od 8.4.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 24Er/38/2011-20 zo dňa 16.42012 súd exekúciu zastavil.

Žalobouvovecivedenejpôvodnepodsp.zn.11C/245/2012sižalobcazdôvodovakovpredchádzajúcich
konaniachuplatnilprávonanáhradumajetkovejškodyvovýške4.362,77Eurananáhradunemajetkovej
ujmy vo výške 872,55 Eur. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod

sp.zn. EX 7355/2011 proti povinnému O. T.Č., nar. XX.X.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola
exekúcia vedená pod sp.zn. 22Er/650/2011. Ako vo všetkých ostatných prípadoch oprávneným bola
Pohotovosť,s.r.o.Bratislava.ExekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR
15167/10 zo dňa 28.2.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou zo dňa 13.5.2011 doručenou

súdu 19.7.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením
č.k. 22Er/650/2011-10 zo dňa 22.7.2011, právoplatným od 9.3.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 22Er/650/2011-20 zo dňa 6.11.2012 súd
exekúciu zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/246/2012 si žalobca uplatnil ako v predchádzajúcich
konaniach právo na náhradu majetkovej škody vo výške 944,16 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 188,83 Eur. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn.
EX 7194/2011 proti povinnej Q. Q., nar. X.X.XXXX. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava.
Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn. 20Er/497/2011. Exekučným titulom bol

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou doručenou
tunajšiemu súdu 15.7.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen
uznesením zo dňa 18.7.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a uznesením zo dňa 4.6.2014 exekučné konanie zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/247/2012 sa žalobca z dôvodov uvedených
vo všetkých spojených veciach v tomto konaní domáhal majetkovej škody vo výške 2.457,19
Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 491,44 Eur. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým pod zn. EX 3639/2011 proti povinnej N. C., nar. X.X.XXXX. Exekúcia bola vedená

Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 23Er/219/2011. Oprávneným bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 12096/10 zo
dňa 10.12.2010. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou
Okresnému súdu Zvolen 16.3.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením

č.k. 23Er/219/2011-10 zo dňa 22.3.2011 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011.
Uznesením č.k. 23Er/219/2011-18 zo dňa 10.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 21.3.2012.

Žalobou vo veci vedenej pod sp.zn. 11C/248/2012 si žalobca z tých istých dôvodov ako v ostatných
spojených veciach v tomto konaní uplatnil právo na náhradu majetkovej škody vo výške 950,06 Eur a
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 190,01 Eur. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 3783/2011 proti povinnej M. C.Č., nar. XX.X.XXXX. Na Okresnomsúde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn. 22Er/244/2011 v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o.
Bratislava na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 14148/10 zo dňa 28.1.2011.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou doručenou súdu 16.3.2011 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 22Er/244/2011-10 zo dňa 30.3.2011,
právoplatným od 3.2.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením č.k. 22Er/244/2011-28 zo dňa 9.11.2012, právoplatným od 1.12.2012, súd
exekúciu zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/249/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 5.260,86 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.052,17 Eur.
Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 9831/2010 proti
povinnému O. E., nar. XX.XX.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn.
24Er/717/2010 v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 21205/09 zo dňa 15.12.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý žiadosťou zo dňa 3.8.2010, doručenou súdu 9.9.2010 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 24Er/717/2010-10 zo dňa 25.10.2010, právoplatným
od 17.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením č.k. 24Er/717/2010-41 zo dňa 30.5.2011, právoplatným od 12.8.2011 súd exekučné konanie
zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/250/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 3.065,74 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 613,15 Eur. Exekúcia

bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 275/2011 proti povinnej C. I.,
nar. XX.X.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn. 24Er/94/2011 v prospech
oprávneného Pohotovosť, s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
sp.zn. SR 0846/10 zo dňa 7.10.2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosťou zo dňa 24.1.2011

doručenou súdu 27.1.2011 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd
Zvolen uznesením č.k. 24Er/94/2011-10 zo dňa 23.2.2011, právoplatným od 5.5.2012 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 24Er/94/2011-28 zo
dňa 24.8.2012, právoplatným od 4.4.2014, exekučné konanie zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/251/2012 si žalobca uplatnil právo na zaplatenie
majetkovej škody vo výške 5.218,02 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.043,60 Eur.
Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 4092/2011 proti
povinnému V. O., nar. XX.X.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn.
27Er/280/2011 v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 20.5.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením zo dňa
26.6.2014 exekúciu zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/252/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 1.447,70 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 289,54 Eur.
Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 11976/2009 proti
povinnému M. K., nar. XX.X.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn.

26Er/494/2009 v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 24.11.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 20.5.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 8.2.2011 zastavil odvolacie
konanie. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 10.2.2012.Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/253/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 3.590,25 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 718,05 Eur.
Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 1034/2011 proti

povinnému K. C., nar. XX.XX.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn.
25Er/126/2011 v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 09307/10 zo dňa 13.10.2010. Súdny exekútor žiadosťou zo dňa
1.2.2011 doručenou súdu 7.2.201 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd

Zvolenuznesenímč.k.25Er/126/2011-10zodňa14.3.2011,právoplatnýmod12.4.2011zamietolžiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 25Er/126/2011-20 zo
dňa 23.4.2012, právoplatným od 18.8.2012, súd exekučné konanie zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/254/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 2.848,24 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 569,65 Eur. Exekúcia

bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. Ex 8514/2011 proti povinnej V. K.,
nar.XX.X.XXXX.NaOkresnomsúdeZvolenbolaexekúciavedenápodsp.zn.22Er/705/2011vprospech
oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
sp.zn. SR 01960/11 zo dňa 7.4.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2011. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 22Er/705/2011-10
zo dňa 9.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.3.2012. Uznesením č.k. 22Er/705/2011-21 zo dňa 9.8.2012 súd
exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.9.2012.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/255/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 2.084,68 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 416,94
Eur. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 7930/2009
proti povinnému P. O., nar. XX.XX.XXXX. Exekúcia bola na Okresnom súde Zvolen vedená pod sp.zn.
25Er/694/2009 v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 14575/08 zo dňa 13.5.2009. Súdny exekútor žiadosťou zo dňa
17.9.2009 doručenou Okresnému súdu Zvolen 25.9.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 25Er/694/2009-11 zo dňa 28.1.2010 zastavil exekučné
konanie. Na základe podaného odvolania došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia vydaného vyšším

súdnym úradníkom. Uznesením č.k. 25Er/694/2009-36 zo dňa 20.3.2012, právoplatným od 28.5.2012
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/55/2013-62 zo dňa 29.5.2013, právoplatným od 28.5.2014,
potvrdil uvedené uznesenie Okresného súdu Zvolen, ktorý následne uznesením č.k. 25Er/694/2009-73
zo dňa 13.4.2015, právoplatným od 6.5.2015 exekučné konanie zastavil.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/256/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 1.424,80 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 284,96 Eur.
Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 11952/2011 proti
povinnej Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX. Exekúcia bola vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

28Er/969/2010 v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava. Súdny exekútor žiadosťou doručenou Okresnému súdu Zvolen 26.11.2010
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 23.5.2011
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením zo dňa 8.8.2012 bolo

exekučné konanie zastavené.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/257/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 1.296,50 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 259,30 Eur. Exekúcia
bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 11129/2011 proti povinnej C. K.,

nar. X.X.XXXX. Okresným súdom Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn. 26Er/444/2011 v prospech
oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.
Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou Okresnému súduZvolen 15.8.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením
zo dňa 31.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn. 11C/258/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 2.799,97 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 559,99 Eur. Exekúcia
bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 3587/2010 proti povinnému
M. U., nar. X.XX.XXXX. Okresným súdom Zvolen bola exekúcia vedená pod sp.zn. 25Er/289/2010
v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava. Súdny exekútor žiadosťou doručenou Okresnému súdu Zvolen 10.5.2010 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 26.10.2010
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej
Bystrici rozhodol vo veci uznesením zo dňa 10.3.2011. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 3.9.2012
exekučné konanie zastavil.

Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 6.5.2013. Žalovaná vo svojom
vyjadrení poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. S prihliadnutím na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli
okresnému súdu doručené žaloby vo veci, ktoré boli spojené do tohto konania, je zrejmé, že žalobca

ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.

Žalovaná poukázala na ustanovenie § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11

Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom (§ 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku

mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Preto žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Zároveň žalovaná poukázala na to, že aj napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená
všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie,

nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti,
ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou
kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SRakoorgánpríslušnýpodľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.pretonárokžalobcunepovažuje
za predbežne prerokovaný. K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody žalovaná
uviedla, že zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1./ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2./ vznik škody,
3./ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že nesprávny úradný postup žalobca špecifikuje

ako nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia po 15-dňovej lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok
(zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne
úradné postupy. Jednak namietaným postupom má byť samotný spôsob rozhodnutia - zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo

dôjsť po zákonom stanovenej lehote.

Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu
definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu,

ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci
napríklad právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie
skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý

nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradným
postupom“ na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je preto vylúčená.

Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 514/2003
Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Žalovaná ďalej poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku s tým, že ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné,
aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné
rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku
podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je
možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v
tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať.

Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca v žalobe uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu
právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu“. V tejto veci je
potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13,
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 26. septembra 2011 sp.zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca

2011 sp.zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujevnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach
daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolnostíprieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon
rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného
súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote žalovaná považuje za nevyhnutné v prvom rade
poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods.2 exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto 15-

dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu(okremexekučnéhotitulupodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku).Akhosúdnepoverí,
15-dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť
15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu.

K tvrdenej existencii prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že podľa § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.

Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov
žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v článku 48 ods.2 Ústavy SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd,

ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Žalovaná považuje za potrebné podotknúť, že podľa jej
názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp.

predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný vklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. K záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v
súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel napr.
Krajský súd v Nitre (sp.zn. 9Co 285/2011).

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne

okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Teda v prípade, ak by sa zbytočných
prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných
prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v tomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa,

čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní
môže len Ústavný súd SR. Pre podporu tejto argumentácie žalovaná poukazuje aj na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR. Z ustanovenia § 53 ods.1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného
súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ústavnúsťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné
účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného, pokiaľ
by bolo možné konštatovať existenciu prieťahov a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia

všeobecného súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ústavný súd SR by o takomto nároku nemohol konať,
pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. (teda prostredníctvom účinného prostriedku nápravy). Avšak vzhľadom na to,
že Ústavný súd SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančných
zadosťučinenie priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003

Z.z.), je zrejmé, že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Žalovaná vzniesla aj hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným
postupom“, ktorú odôvodnila tým, že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v
niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred

marcom 2009. Poukázal na ustanovenie § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda
práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia doba)
uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na doručenie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred

dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K uplatňovanej materiálnej škode žalovaná uviedla, že žalobca sa domáha náhrady škody
pozostávajúcej z materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom. Žalovaná poukázala na
ustanovenie § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa názoru
žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za
hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú škodu vo výške
istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založenom Zmluvou o úvere. Žalovaná na tomto mieste poukazuje na tú skutočnosť, že
žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods.1 zákona č.

514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. V tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto
kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje
ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne
očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií
skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná ma za to, že žalobca doteraz neuniesol bremeno tvrdenia tým,

že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk.

Okrem prednesených námietok žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre
preukázanie toho, čoho sa domáha, ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

nespôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca však mal možnosť získať iný
exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo
nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú namieta. Ak by aj nastala situácia, že si toto
právožalobcauplatnilnovýmnávrhom,muselbypreukázaťvprvomrade,žebymusúdbezakýchkoľvek

pochybností priznal požadované nároky od dlžníkov v sume, v ktorej ich požaduje od žalovanej (čo
však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a v druhom rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné v
dôsledkupochybeniaokresnéhosúdu;toznamená,ženebyťnesprávnehoúradnéhopostupuokresného
súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobcanepreukázal a ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci
by boli insolventní, niektorí dlžníci by boli po smrti atď. Na základe všetkých uvedených skutočností je
žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako

si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca sa
vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20% z istiny a
príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude

kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním
všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.

Žalovaná poukázala na ustanovenie § 17 ods.2 a 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalovaná poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR

sp.zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Žalobca tiež neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20%

z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Žalovaná považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou
čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie

porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z
toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.

K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu

žalovaná vo vyjadrení uviedla, že podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovanej nemožno
dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade,
ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné

opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení
s touto podnikateľkou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali
svojupozornosťnaochranuspotrebiteľskýchpráv,pričomjevšeobecneznáme,žepotrebuochranypráv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie

rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.Žalovaná v tejto súvislosti upozornila a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložila list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej úinii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,

že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove. Žalovaná dala do pozornosti celý text priloženého listu, pričom
poukázala na niektoré výňatky:

„Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.
Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického

využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.“

„Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné
podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu

spotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujúspotrebiteľovvoviacerýchdôležitýchaspektoch,
z ktorých niektoré uvádzame ďalej.“

„Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch

predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“

„Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na

ochranu spotrebiteľa...“

Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku
SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaná v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku

napríklad vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku
Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť,
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv
(s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,

žeAsociáciaorganizáciísplátkovéhopredaja,ktorásanestotožňuje skonanímžalobcu,vylúčilažalobcu
zo svojich radov.

Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku

právepodnikateľskáčinnosťžalobcu podnietilazvýšenúpotrebuochranyprávspotrebiteľovnavšetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek

podaniežalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania

procesného úkonu súdom.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť

priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.

po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s
negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a
následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
žalovanej žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 5 ods.1 a § 9 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z., a k príčinnej

súvislosti uviedla, že z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného
postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Právnyzástupcažalobcunavrholkonanieprerušiť.Súdnávrhunaprerušeniekonanianevyhovel.Právny
zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak
na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Doručenie predvolania na

pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu bolo riadne vykázané.

Žalovaná ospravedlnila neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní a žiadala vo veci rozhodnúť vo svojej
neprítomnosti.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods.2 O.s.p.

V§44ods.2Exekučnéhoporiadkujezvýraznenázodpovednosťexekučnéhosúduzavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie, pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania
exekučnéhotitulu,žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieanávrhunavykonanieexekúcie.

Súd má povinnosť predovšetkým pri udelení poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.

V súvislosti výkladom ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 (publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č. 3/2012, strana 46), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Cdo/230/2011 zo dňa 18.9.2012 (publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č. 5/2013, strana 35) a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011
zo dňa 10.10.2012 publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č.

5/2011, strana 27).

Exekučný súd sa už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie okrem iného zaoberal tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedenév návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke
formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj z

materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať

chyby a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným
v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc
rozhodcovského súdu závisí od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť

v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medzi iným
aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie), je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný,

hľadí sa naň, akoby by nikdy nebol uzavretý.

Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky, takýto postup nemožno považovať za
posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale takýto postup exekučného súdu
treba považovať len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného

poriadku. Súd vykonaným dokazovaním zistil z obsahu predmetných exekučných spisov, že vo všetkých
prípadoch išlo o výkon rozhodcovských rozsudkov voči subjektom, ktoré mali postavenie spotrebiteľa.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.9.2012,
v dôsledku toho aj v prípade, že spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo podľa

ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva (doložka)
nebola (platne) uzavretá, musí exekučný súd konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného je možné vyvodiť záver, že exekučný súd v predmetných exekučných konaniach
tým, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval
v súlade s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku, teda nemožno z toho vyvodiť záver, že
samotným zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal mať za následok vznik práva na náhradu škody voči

žalovanej. Nakoľko nebol naplnený tento zásadný pojmový predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
malo to za následok nedôvodnosť návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Zároveň je potrebné uviesť, že rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. predstavovalo
fakultatívnu alternatívu k občianskemu súdnemu konaniu, ktorú si na uplatnenie svojich pohľadávok

zvolil žalobca voči svojim dlžníkom dobrovoľne, pričom tým nebolo dotknuté jeho právo uplatniť
predmetnépohľadávkyvobčianskomsúdnomkonaní.Pokiaľzvolilakoalternatívupreuplatneniesvojich
pohľadávok rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré exekučný súd v rámci
prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyhodnotil ako
formálne a materiálne nevykonateľné, tak táto okolnosť nemôže byť na ťarchu žalovanej.

K tvrdeniam žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v predmetných exekučných veciach v 15-dňovej
zákonnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012, v ktorom
tento uviedol, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V danom prípade vo všetkých
20 exekučných konaniach súd žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu až do času vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie ani v jednom prípade absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné
v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zároveň pokiaľ ide o uplatnené právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca
vznik a výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdení mala vzniknúť v

konaní,nepreukázalžiadnymdôkazom,atedaneuniesoldôkaznébremeno,ktorémuzjehoprocesného
postavenia vyplývalo.

Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. a preto považoval žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.

Na základe uvedeného a po vykonaní dokazovania súd zamietol nároky žalobcu vo všetkých 20 veciach
spojených na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 11C/239/2012.

Žalovanému,ktorýmalvkonaníúspech,vzniklopodľa§142ods.1O.s.p.právonanáhradutrovkonania.

Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, lebo žalovaný si písomným podaním, ktorým ospravedlnil
neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní, neuplatnil právo na náhradu trov konania a tieto trovy ani
nijako nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).