Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222872
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112222872.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému 1/: Wüstenrot
poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a proti žalovanému 2/: S. Č., W. XX, D. o
zaplateniesumy736,83eursprísl.aoodvolanížalovaného1/protirozsudkuOkresnéhosúduBratislava

I, č.k. 35Cb 143/2012-181 zo dňa 23.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 143/2012-181 zo dňa
23.11.2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania zo sumy 736,83 eur od 7.12.2011 do zaplatenia

vo výške 9,25% ročne, ako i povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2012
domáhal zaplatenia sumy zaplatenia sumy 736,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne od 7.12.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou poistencovi
žalobcu motorovým vozidlom poisteným u žalovaného 1/. Ďalej uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom

dňa 17.6.2014 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o
odvolaní žalovaného 1/, rozsudkom sp. zn. 1Cob/288/2014 zo dňa 13.11.2014 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v časti istiny a v časti úroku z omeškania ako i v časti náhrady trov konania napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

3. Prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci vo vyššie uvedenom rozsahu vec opätovne prejednal

a rozhodol napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na argumentáciu
žalovaného 1/, ktorý mal za to, že splnením povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o
povinnom zmluvnom poistení sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko mu nevznikla povinnosť
plniť a do omeškania sa mohol dostať až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v časti istiny v
prípadenedodržanialehotyurčenejrozsudkomnavyplatenieistiny.Konajúcisúdprisvedčilargumentácii
žalobcu, keď konštatoval, že v danej veci bol sporný skutkový stav vzniku škody, keď škodca

nezaznamenal odletenie kameňa od kolies svojho vozidla, a teda predmetom dokazovania bola príčinná
súvislosť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci sú skutkové okolnosti nesporné
a preukázané záznamom o dopravnej nehode podpísaným oboma účastníkmi. Poistenec žalovaného
1/ svoje zavinenie vzniknutej škody uznal výslovne v zázname o dopravnej nehode, ako aj tým, že
v zákonnej lehote nahlásil vznik škodovej udalosti žalovanému 1/ spolu s uznaním svojho zavinenia.
Prvoinštančnýsúdtedakonaniežalovaného1/,ktorýnapreukázanýnárokžalobcureagovaloznámením

podľa písm. b), vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. Vzhľadom na preukázané okolnosti prejednávanej
veci, nespornosť skutkových okolností vzniku škody a zavinenia poistenca žalovaného 1/ bolo tedalen rozhodnutím žalovaného 1/ odmietnuť vyplatenie regresného nároku s odôvodnením neexistencie
príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie mal súčasne za to, že trojmesačná lehota na podľa § 11 ods. 6
je výslovne ustanovená pre prípad, že sa poisťovateľ dozvie o nároku od poškodeného. Práve v tomto

prípade je dôvodné poskytnúť poisťovateľovi zákonnú lehotu na preverenie dôvodnosti uplatneného
regresného nároku a následného rozhodnutia poskytnúť plnenie alebo odmietnuť s odôvodnením. V
prejednávanej veci sa o zodpovednosti svojho poisteného dozvedel žalovaný 1/ priamo z oznámenia
poistnej udalosti priamo svojim poisteným. Čiže v čase uplatnenia regresného nároku žalobcom už
žalovaný 1/ vedel o zodpovednosti svojho poisteného za spôsobenú škodu. Regresný nárok žalobcu

teda skúmať v lehote podľa § 11 ods. 6 nebolo potrebné. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v
zákonnej výške od 7.12.2011 (deň nasledujúci po odmietnutí refundácie žalovaným 1/ zo dňa 6.12.2011)
do5.3.2015(deňúhradyistiny),čokonajúcisúdvyhodnotilakodôvodné.Sohľadomnauvedenésapreto
podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaní dostali do omeškania v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovejčastirozsudku.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.(účinnéhodo30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p (účinného do 30.6.2016). Namietal predovšetkým uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi
príslušné úroky z omeškania, nakoľko mal za to, že s poukazom na § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č.
381/2001 Z.z. sa do omeškania nedostal. Žalovaný mal, za to, že v trojmesačnej lehote od oznámenia

poškodenéhoopoistnejudalostidoručeného30.11.2011splnillistomzodňa6.12.2011podmienku,ktorá
ho v zmysel § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Na podporu svojej
argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/838/2014. Na základe
uvedených skutočností žalovaný 1/ navrhoval, aby odvolací súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.3.2016 uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi
uvádzanými žalovaným 1/ v podanom odvolaní. Súčasne prezentoval názor, že žalovaný 1/ si svoju
zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP nesplnil, napriek tomu,
že skutkový stav bol zrejmý a zavinenie nesporné. Žalovaný 1/ preto podľa názoru žalobcu nesprávne
postupoval podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, keď nedôvodne odmietol poskytnúť plnenie, a

preto je podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný hradiť aj úroky z omeškania. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v

rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom

č.k. 1Cob/288/2014-161 zo dňa 13.11.2014 potvrdil (skorší) rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
35Cb/143/2012-122 zo dňa 17.6.2014 v časti istiny a v časti úroku z omeškania ako i v časti náhrady
trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v časti istiny, a to dňa 5.3.2015 a predmetom konania
zostalo príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania a nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na

pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 vyhlásil rozsudok v znení: „odporca v rade 1 a 2 sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 736,83 eur ako aj úroky z omeškania z istiny od
7.12.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne a náhradu trov konania vo výške 44 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku“. Odvolací súd ďalej poukazuje na písomné vyhotovenie vyhláseného
rozsudku, ktorého výrok znie: „odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 736,83 eur od 7.12.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne
a náhradu trov konania vo výške 44 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Z uvedeného
je zrejmé, že v danom prípade nekorešponduje znenie vyhláseného rozsudku na pojednávaní konanom
dňa 23.11.2015 s jeho písomným vyhotovením, a to v časti istiny.9. Súčasne je nutné uviesť, že takisto nekorešponduje výroková časť napadnutého rozsudku s
odôvodnením, konkrétne v časti doby, po ktorú majú byť žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní, keď vo výroku

napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť príslušné úroky z omeškania
od 7.12.2011 do zaplatenia, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že „navrhovateľ
si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od 7.12.2011 (deň nasledujúci po odmietnutí
refundácie odporcom v rade 1 zo dňa 6.12.2011) do 5.3.2015 (deň úhrady istiny), čo súd vyhodnotil ako
dôvodné“. Okrem uvedeného je navyše nutné poznamenať, že zo spisu nevyplýva, že dňa 5.3.2015

bola istina zo strany žalovaných uhradená.

10. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že žalobca v samotnej žalobe žiada priznať
úroky z omeškania od 7.12.2011 až do zaplatenia, pričom v písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2015
žalobca žiada priznať úroky z omeškania za obdobie od 7.12.2011 do 5.3.2015 (č.l. 176). S touto
skutočnosťou sa súd prvej inštancie v konaní nevysporiadal.

11. K meritu veci odvolací súd uvádza, že nebolo možné prihliadnuť na argumenty žalovaného 1/
ohľadne aplikácie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože toto ustanovenie sa vzťahuje len na
platenie poistného plnenia priamo poistencovi. Pre regresné nároky toto ustanovenie nie je použiteľné.
Žalovaný 1/ sa v súvislosti s omeškaním bránil argumentáciou v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001

Z.z. (konkrétne, že odmietol plnenie a svoje rozhodnutie odôvodnil, a preto nie je povinný uhradiť
poškodenému úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní
odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia). Odvolací súd poznamenáva,
že v danom prípade sa nejednalo prípad podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení, ale o regresné uplatnenie nároku žalobcu voči žalovaným podľa § 813
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia,
ktoré mu poistiteľ poskytol. V prípade prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa
(§ 813 Občianskeho zákonníka) ide o prechod práva na základe zákona, ku ktorému dochádza

bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany
poisťovne. Jedným z dôvodov, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je aby osoba zodpovedná za škodu bola postihnutá
aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa.
Podmienkami prechodu práva na náhradu škody je existencia práva na náhradu škody v okamihu

poistného plnenia a výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Z ustanovenia § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že k prechodu práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia
dochádza bez ohľadu na to, z ktorého právneho predpisu vyplýva zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
poškodenému voči škodcovi. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.1.2013 sp. zn.
2Cdo 210/2011). S poukazom na uvedené skutočnosti možno považovať napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie po právnej stránke za správne.

12.Vzhľadomnauvedenéprocesnénedostatkybolopotrebnénapadnutérozhodnutiepodľa§389ods.1
písm.b)ac)CSPzrušiťapodľa§391ods.1CSPvecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanové
rozhodnutie, pričom úlohou prvoinštančného súdu bude vec opätovne prejednať vo vyššie uvedených

intenciách odvolacieho súdu.

13. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).