Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/348/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202759
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616202759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci vo veci povinného platiť výživné (ďalej len
„otec"): O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O.. F. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Matej Vlajent, advokát so
sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti oprávnenej na výživné: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.,
U. D. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Ivana Magdolenová, advokátka so sídlom Partizánske, Hrnčírikova
1/B, o zrušenie výživného, na odvolanie oprávnenej na výživné (ďalej len „oprávnená") proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/162/2016-27 zo dňa 26. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k.
2P/2/2013-60 zo dňa 05.08.2013 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu na obdobie od
01.01.2016 do 31.08.2016. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že
oprávnená v období od 01.01.2016 do 31.08.2016 nenavštevovala školu, ale bola zapísaná v evidencii

uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom. Počas tohto
obdobia nepracovala, pretože si podľa svojho tvrdenia zamestnanie nenašla. Od januára 2016 školu
nenavštevovala z dôvodu zanechania štúdia na Spojenej škole v Partizánskom k 22.12.2015, pričom
dôvodom zanechania štúdia bola zmena odboru. V období od januára do konca augusta 2016, preto
žiadnu školu nenavštevovala. Okresný súd mal za to, že oprávnená tak mala schopnosť sama sa
živiť, bola plne spôsobilá sa zamestnať a nebránili jej v tom žiadne objektívne dôvody. Dobrovoľne
zanechala školu, teda jasne vedela, že v období od januára do konca augusta 2016 nebude študentkou

na žiadnej škole. Neuviedla nijaké dôvody, ktoré by jej zabránili sa zamestnať a tým samú seba živiť
(napr. zdravotné problémy). Zákon o rodine predpokladá trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
dodoby,kedyjedieťaschopnésamésaživiť.Stačí,abydieťamaloschopnosťsasamoživiť,niejenutné,
aby sa reálne dieťa aj samo živilo. Preto okresný súd uzavrel, že otec správne žiada zrušiť vyživovaciu
povinnosť v období od januára do konca augusta 2016. Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol, pretože
v nasledujúcom období bola oprávnená prihlásená na štúdium na Spojenej škole v Partizánskom a bolo
jasné, že bude ďalej pokračovať v štúdiu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 zákona

o rodine, § 155, § 156, § 157 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov konania súd rozhodol
v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.3. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku I. podala včas odvolanie oprávnená na výživné, v ktorom
žiadala,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,ženávrhzamietnevcelomrozsahu.Namietala
odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach okresného súdu, nesprávnom

právnom posúdení veci a neúplnom zistení skutočného stavu veci. Uviedla, že okresný súd vyhodnotil
obdobie od 01.01.2016 do 31.08.2016 ako obdobie, počas ktorého mala schopnosť sama sa živiť.
Vychádzal však pritom iba z toho, že nenavštevovala strednú školu, pričom neskúmal, či boli na jej
strane také pomery, na základe ktorých bolo možné usúdiť, že je objektívne schopná sama sa živiť.
V tomto období nedisponovala žiadnym príjmom, nemala možnosť sa zamestnať, pretože nedokončila

prípravu na povolanie, nevlastnila žiadny majetok, z ktorého by mohla pokrývať náklady na svoje životné
potreby. Okresný súd vôbec neskúmal, aká bola v rozhodnom období situácia na trhu práce v danej
lokalite, či boli dostupné pracovné miesta pre osobu s jej kvalifikáciou, pričom od septembra 2016 jej
sústavná príprava na povolanie opätovne pokračovala denným štúdiom na strednej škole. Okresný
súd vec tiež nesprávne právne posúdil, pretože zrušil vyživovaciu povinnosť spätne, za obdobie pred
podaním návrhu na začatie konania. Ide o návrhové konanie zo strany dotknutej osoby, povinný platiť

výživné však zostal v danej veci pasívny. Je neprípustné a v rozpore so zásadou právnej istoty, aby súd
zrušil vyživovaciu povinnosť za minulé obdobie. Takýto výklad ustanovení zákona o rodine je v rozpore
s jeho druhou hlavou tretej časti, ktorá umožňuje zmenu pôvodného rozsudku najskôr odo dňa podania
návrhu na súd. Rozsudok okresného súdu považovala za nezákonný, nedostatočne odôvodnený a
nevychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu.

4. Otec dieťaťa sa k odvolaniu písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Okresný súd v odôvodnení
rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, z akých dôvodov mal za preukázané, že oprávnená bola schopná
v danom období sama sa živiť a s týmto odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Dcéra svojím
postojom preukazuje, že štúdium na strednej škola vôbec neberie vážne a nemá záujem ho riadne

ukončiť. Podľa ustálenej judikatúry sa zrušenie vyživovacej povinnosti neviaže na deň podania návrhu
na súd, ale spätne na okamih, kedy nastala zmena pomerov. Podľa § 157 CMP súdne rozhodnutia
ukladajúca povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili
okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok. I keď je možné súdne rozhodnutia o
výživnom na plnoleté dieťa zmeniť len na návrh, neznamená to, že by k zrušeniu alebo zníženiu

vyživovacej povinnosti nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred
podaním návrhu. Naopak z § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 157 CMP vyplýva, že k zmene súdneho
rozhodnutia o výživnom treba pristúpiť, na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa
začatia súdneho konania, ak nejde o výživné pre maloleté deti, vždy od okamihu, keď sa zmenili pomery.
Takáto interpretácia zákonných ustanovení je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS

473/2012 zo dňa 18.09.2012. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

5. Oprávnená na výživné sa k vyjadreniu otca písomne vyjadrila tak, že citované uznesenie Ústavného
súdu SR nie je možné na vec aplikovať, pretože v posudzovanej veci sa už nepostupuje podľa
ustanovení OSP, ale podľa nových procesných kódexov, Civilného sporového poriadku a Civilného

mimo sporového poriadku. Ustanovenie § 157 CMP síce obsahovo vychádza z pôvodného ustanovenia
§ 163 OSP, avšak základné princípy nových procesných kódexov výslovne akcentujú princíp právnej
istoty. Zrušenie vyživovacej povinnosti spätne v prípade, keď povinný zostane pasívny a podá svoj návrh
až po uplynutí približne pol roka od ním tvrdenej zmene pomerov, je v rozpore s princípom právnej
istoty oprávnenej, ktorá sa spravovala rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 01.08.2013. K

podstatnej zmene pomerov na jej strane pritom nedošlo, preto nebol dôvod na zrušenie vyživovacej
povinnosti. Poukázala na otázku dobrých mravov, z ktorého hľadiska je potrebné posúdiť aj skutočnosť,
že súbežne s týmto konaním sa otec domáha aj zníženia vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, keďže
jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá. Tento návrh na zníženie vyživovacej povinnosti Okresný súd
Partizánske dňa 26.04.2017 zamietol. Otec dieťaťa smeruje svoju argumentáciu k vyvolaniu dojmu, že

si zmenou študijných odborov úmyselne predlžuje dĺžku štúdia, ale z psychologických správ zo dňa
16.07.2012 a 18.03.2013 vyplýva, že to boli predovšetkým psychologické a osobnostné aspekty, ktoré
ju viedli k zmene študijných odborov. Poukázala na to, že v súčasnosti v štúdiu na strednej škole naďalej
pokračuje. Žiadala, aby súd jej odvolaniu vyhovel.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Procesný postup
odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 395 ods. 1 CMP, ktorým došlo k rekodifikácii
predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. júla 2016.V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)nebolopotrebnénaprejednanie odvolaniadieťaťa nariaďovať

pojednávanie.

7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne
správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

8. V danom prípade sa otec svojim návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére
z dôvodu, že je schopná sama sa živiť.

9. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,
dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne

právne posúdil. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s
právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd uvádza nasledovné:

10. Odvolacia námietka oprávnenej smeruje proti tomu, že nie je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť

povinnej osoby k oprávnenej spätne, odo dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu ako i proti tomu, že
okresný súd nedostatočne zisťoval, či oprávnená skutočne bola spôsobila v rozhodnom období sama
sa živiť.

11. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery.

12. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) právo na výživné
sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté
dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody

hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa
možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu
o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné na maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie

o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť, prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene
vyživovacej povinnosti (k jej zníženiu alebo zrušeniu) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena
pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Naopak, z dikcie ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine a z ust. §
157 CMP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia
výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa)

vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Krajský súd na základe uvedeného zastáva právny názor, že
rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie
deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.

15. V obdobnej veci napokon i Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. IV. ÚS 473/2012-16

zo dňa 18.09.2012 konštatoval, že výklad ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa aj
takú interpretačnú alternatívu, že tieto neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu
pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie (prípadne zníženie) vyživovacej povinnosti.
Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods.
1 OSP. V ústavným súdom prejednávanej veci vyslovené závery Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok

sp.zn. 4Co/345/2011 zo dňa 20.10.2011), spočívajúce v tom, že i keď je možné súdne rozhodnutia
o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov nemohlo
dôjsť odo dňa, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu, nenesú prvkynepredvídateľnej interpretačnej svojvôle; výklad príslušných ustanovení zákona o rodine nevybočil zo
štandardov interpretačných metód, ktoré sú v súdnej praxi všeobecne zastávané.

16. Pokiaľ odvolateľka namieta, že ust. § 157 CMP síce obsahovo vychádza z § 163 OSP, avšak
pri aplikácii nového procesného kódexu treba vychádzať z princípu právnej istoty, pričom zrušenie
vyživovacej povinnosti spätne je v rozpore s princípom právnej istoty odvolateľky, krajský súd túto
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd uvádza, že i predchádzajúca procesnoprávna úprava
v § 1 a § 3 akcentovala dodržiavanie základných právnych princípov, vrátane princípu právnej istoty, ako

imanentnejsúčastiústavnéhoprávanaspravodlivýsúdnyproces.Súčasťouprávanaspravodlivýproces
je pritom právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdnoprocesné princípy,
ktoré ako základné ústavné princípy sú nadradené Občianskemu súdnemu poriadku, resp. Trestnému
poriadku (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod sp.zn. R 29/2007). Z
uvedeného vyplýva, že tak ako je nevyhnutné pri aplikácii ustanovení CMP rešpektovať základné
ústavnoprávne princípy, tieto boli účinné a rešpektované i v rozhodovacej činnosti súdov podľa

predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy Občiansky súdnym poriadkom. Niet potom dôvodu, prečo by
nebolo možné i pri rozhodovaní podľa CMP vychádzať ( za splnenia ďalších podmienok) z judikatúry,
vydanej za trvania predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy. Práve naopak, ak súd rieši právnu otázku
(tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odchylným spôsobom bez
toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom

právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a môže tým porušiť aj právo účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 192/2006 zo dňa 03.11.2006).

17. Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil možnosť a

schopnosť odvolateľky v rozhodnom období (od 01.01.2016 do 31.08.2016) živiť sa sama, krajský súd
zdôrazňuje, že súdna prax spája vznik schopnosti osoby samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na
príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia
sa na trhu práce, hoci v tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. V prejednávanej veci krajský súd zhodne so záverom okresného súdu dospel k záveru, že od

poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov došlo tým, že oprávnená v rozhodnom
období nevykonávala na základe vlastného rozhodnutia prípravu na svoje budúce povolanie, v štúdiu
na strednej škole nepokračovala. V tomto období bola nezamestnaná, evidovaná na príslušnom úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie. Vzhľadom na stav veci mala oprávnená ako osoba len s ukončeným
základným vzdelaním v rozhodujúcom období nesporne sťažené postavenie na aktuálne presýtenom

pracovnom trhu. Oprávnená však nie je zdravotne ťažko postihnutá, nie je ani len čiastočne invalidná,
dokáže vykonávať minimálne manuálnu prácu, a preto záveru okresného súdu o tom, že v období
od 01.01.2016 do 31.08.2016 nadobudla potenciálnu i reálnu schopnosť samostatne sa živiť, niet
čo vytknúť. Charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti je pritom jej elasticita, čo znamená, že
vyživovacia povinnosť sa prípade, ak došlo k jej zániku, môže pri zmene pomerov obnoviť, tak ako sa

napokon stalo v prejednávanej veci.

18. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP v tejto časti potvrdil.

19. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa ro zhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).