Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/367/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215338
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1209215338.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa:

LYVIEW HOLDING LIMITED, so sídlom VASHIOTIS BUSINESS CENTER, 1st Floor, Flat/Office 101,
Neapoli, P.C. 3107, Limasol, Cyprus, zast.: Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava 811 06, proti
odporcovi: Skanska SK a.s., Krajná 29, Bratislava 821 04, IČO: 31 611 788, zast.: JUDr. Ľubomír Ivan,
advokát, Dukelských hrdinov 22, Zvolen 960 01, o zaplatenie sumy 12.002.018,82 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.002.018,82 EUR spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 28.8.2009 do zaplatenia, trovy konania v sume 33.193,50 EUR ako aj trovy
právneho zastúpenia v sume 534.860,49 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.9.2009 domáhal zaplatenia sumy
12.002.018,82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.8.2009 do zaplatenia, titulom
vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť ENVIRAL a.s. (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „objednávateľ“) ako
objednávateľ uzavrela v dňoch medzi 30.11.2005 až 18.12.2006 so spoločnosťou Skanska PS a.s.
(ďalej len „odporca“ alebo „zhotoviteľ“) ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo číslo SKS43/05/10441/005/0000

zo dňa 1.7.2005, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/104441/001/0000 zo dňa 7.4.2006, Zmluvu o dielo
číslo SKS43/06/100004305 zo dňa 11.5.2006, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/100007360 zo dňa
31.8.2006, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/100011327 zo dňa 12.10.2006 a Zmluvu o dielo číslo
SKS43/06/1000014699 zo dňa 18.12.2006 (ďalej aj spoločne ako „Zmluvy o dielo“ a každá jednotlivo
ako „Zmluva o dielo“).

Každá zo Zmlúv o dielo predstavovala v prevažnej miere samostatnú časť s obsahom záväzku, ktorý

sa líšil len rozsahom uskutočňovaných činností (podľa častí príslušných stavebných alebo inžinierskych
objektov), doby ich zhotovenia (a odovzdania zo strany odporcu navrhovateľovi), ako aj ceny za
predmetnú časť diela. Tento spôsob a postup bol zvolený z toho dôvodu, že v čase prvotnej dohody
pôvodného navrhovateľa s odporcom o zhotovení diela, pozostávajúceho zo stavebných činností a
objektov závodu na výrobu Bioetanolu, ešte neexistovala kompletná projektová dokumentácia potrebná
na zhotovenie celého diela (všetkých stavebných objektov), ani dohoda o konečnej cene diela, ktorá bola
zároveň v určitej miere závislá od projektovej dokumentácie a cien materiálov použitých na zhotovenie

diela. Pôvodný navrhovateľ a odporca z uvedeného dôvodu pristúpili na taký postup, že postupne
uzatvárali jednotlivé Zmluvy o dielo na tie časti diela (jednotlivé stavebné objekty a ich časti), na ktoré
sa už medzi časom stihla vyhotoviť projektová dokumentácia a na ktorých cene sa následne pôvodný
navrhovateľsodporcomdohodliažvtedy,keďvznikladohodaocenezapríslušnúčasťdiela.Predmetomzáväzku odporcu ako zhotoviteľa bolo riadne a včas zhotoviť dielo - všetky stavebné a inžinierske objekty
podľa Zmlúv o dielo a následne takto riadne a včas zhotovené stavebné a inžinierske objekty odovzdať
pôvodnému navrhovateľovi ako objednávateľovi. Zohľadňujúc záujem pôvodného navrhovateľa na

včasnom zhotovení a odovzdaní diela účastníci zmluvy zahrnuli do obsahu jednotlivých Zmlúv o dielo
ustanovenia ods. 15.1, 16.1 písm. b) a 16.1 posledná veta. Posledná časť diela mala byť zo strany
odporcu v zmysle Zmluvy o dielo č. SKS43/06/1000001469 zo dňa 18.12.2006 zhotovená do 10.2.2007,
pričom odovzdaniu diela mala predchádzať tzv. predbežná akceptácia, ako aj tzv. konečná akceptácia
diela, a to v zmysle príslušných ustanovení článku 11. Zmlúv o dielo. Konečná akceptácia diela (t.j.

všetkých stavebných objektov závodu na výrobu Bioetanolu zhotovovaných na základe Zmlúv o dielo)
sa mala v zmysle Zmlúv o dielo uskutočniť najneskôr dňa 28.2.2007, avšak v skutočnosti sa uskutočnila
až v dňoch 10. a 11.9.2007. V rámci nej bola spísaná Správa o konečnej akceptácii diela, ktorá bola
riadnepodpísanázástupcamiobochzmluvnýchstrán.Konečnouakceptácioudielabolodieloodovzdané
zo strany odporcu pôvodnému navrhovateľovi. Celkové omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela
zo strany odporcu tak predstavovalo viac ako 30 dní. Zmluvnou pokutou špecifikovanou v ustanovení

odseku16.1poslednávetaZmluvyodielobolavtomtoprípadezabezpečenápovinnosťodporcuzhotoviť
a odovzdať dielo včas, t.j. plniť Zmluvy o dielo načas. Nakoľko odporca bol v omeškaní so splnením si
svojich vyššie uvedených povinností zo Zmlúv o dielo o viac ako 30 dní, pôvodný navrhovateľ si listom,
ktorý zaslal odporcovi dňa 27.7.2009 v súlade s ustanovením ods. 16.1 druhý pod odsek Zmlúv o dielo
uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100 % ceny diela. Celková cena

diela predstavuje v zmysle ustanovenia článku II. ods. 3.4 Správy o konečnej akceptácii sumu vo výške
397.677.019,-Sk.Pôvodnýnavrhovateľsiužvpriebehuroka2007uplatniluodporcunároknazaplatenie
zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela v zmysle ustanovení ods. 15.1 Zmlúv
o dielo. Túto skutočnosť potvrdili aj v ustanovení článku II. ods. 2.2 Správy o konečnej akceptácii.
Takto už uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie diela predstavovala sumu vo výške 36.104.200,- Sk.

Táto pohľadávka pôvodného navrhovateľa voči odporcovi zanikla započítaním zo strany pôvodného
navrhovateľa voči pohľadávke odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela. Keďže pôvodný
navrhovateľ si voči odporcovi už uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie so zhotovením a odovzdaním
diela v zmysle ustanovenia ods. 15.1 Zmlúv o dielo, pôvodný navrhovateľ vzal túto skutočnosť na
vedomie pri uplatnení zmluvnej pokuty podľa ustanovenia ods. 16.1 druhý pod odsek Zmlúv o dielo

vo výške 100 % ceny diela a listom zo dňa 27.7.2009 vyzval odporu na zaplatenie zostávajúcej časti
zmluvnej

pokuty za vyššie špecifikované omeškanie presahujúce 30 dní, t.j. sumy vo výške 361.572.819,- Sk, čo
poprepočtekonverznýmkurzompredstavujesumuvovýške12.002.018,82EUR.Odporcadodnešného

dňa uvedenú sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením v súlade s ustanovením
§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka mu vznikla povinnosť zaplatiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.
Nakoľko úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, odporca je povinný platiť úroky
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Vzhľadom k tomu, že pôvodný odporca: Skanska PS a.s., Krajná 29, Bratislava 821 04, IČO: 35 897
899, zanikol (z registra bol vymazaný dňa 1.4.2010), súd v konaní pokračuje s jeho nástupcom: Skanska
SK a.s., Krajná 29, Bratislava 821 04, IČO: 31 611 788.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25 Cb/367/2009-741 zo dňa 5.8.2011 súd pripustil, aby do konania

na miesto pôvodného navrhovateľa: ENVIRAL, a.s., Trnavská cesta, Leopoldov 920 41, IČO: 36 259
233, vstúpila spoločnosť LYVIEW HOLDING LIMITED, so sídlom VASHIOTIS BUSINESS CENTER, 1st
Floor, Flat/Office 101, Neapoli, P.C. 3107, Limasol, Cyprus.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu

odporcu, výsluchom svedkov G.. Q. O., G.. T. W., G.. Y. M., P.. F. O., G.. H. F., G.. U. O., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci.

Medzi pôvodným navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom bolo uzavretých

celkovo šesť zmlúv o dielo: a to dňa 1.12.2007 Zmluvu o dielo č. SKS43/05/10441/005/0000,
dňa 7.4.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10441/001/0000, dňa 12.5.2006 Zmluvu o dielo č.
SKS43/06/10000004305, dňa 31.8.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000007360, dňa 12.10.2006
Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000011327 a dňa 18.12.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000014699.Dňa 11.9.2007 objednávateľ a zhotoviteľ podpísali Správu o konečnej akceptácii diel podľa
Zmlúv o dielo číslo SKS43/05/10441/005/0000, SKS43/06/10441/001/0000, SKS43/06/10000004305,

SKS43/06/10000007360, SKS43/06/10000011327 a SKS43/06/10000014699.

Pôvodný navrhovateľ listom zo dňa 23.7.2009 značky: PKO/GR/1053 „Projekt výrobne Bioetanolu
- Leopoldov“ uplatnil u odporcu a zároveň ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
12.002.018,82 EUR v zmysle ustanovenia odseku 16.1 druhý pododsek Zmlúv o dielo, nakoľko

zhotoviteľ bol v omeškaní so splnením si povinností zo Zmlúv o dielo o viac ako 30 dní.

Medzi pôvodným navrhovateľom a terajším navrhovateľom bola dňa 19.7.2010 uzavretá Zmluva o
postúpení pohľadávky, a to zmluvnej pokuty vyplývajúcej z čl. XVI ods. 16.1 Zmlúv o dielo.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pôvodný navrhovateľ v podanom návrhu na

vydanie platobného rozkazu uvádza, že s odporcom uzatvorili šesť

Zmlúv o dielo na zhotovenie viacerých stavebných objektov. Predmetom záväzku zo strany odporcu
ako zhotoviteľa bolo riadne a včas zhotoviť dielo a odovzdať ho navrhovateľovi ako objednávateľovi
a predmetom záväzku objednávateľa bolo riadne a včas uhradiť cenu za dielo. Uvedené skutočnosti

považuje za nesporné. V ďalšom pôvodný navrhovateľ cituje ďalšie ustanovenie Zmlúv o dielo, v ktorých
sa spomínajú časové súvislosti postupu vykonávania prác. Podľa týchto ustanovení: zhotoviteľ odovzdá
objednávateľovi stavebné objekty podľa termínového harmonogramu; termíny uvedené v termínovom
harmonograme musia byť presne dodržané, pričom riadnym zhotovením diela sa rozumie zhotovenie
stavebných objektov podľa projektovej dokumentácie vrátane vykonania akýchkoľvek skúšok; pri

prekročení termínov uvedených v termínovom harmonograme prác zavinenom omeškaním zhotoviteľa
je tento povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške najviac 10 %; zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 % ceny diela v prípade, ak sa zhotoviteľ dostane do
omeškania s plnením tejto zmluvy o viac ako 30 dní; konečná akceptácia diela v zmysle zmluvy sa mala
uskutočniť dňa 28.2.2007, pričom sa uskutočnila až 11.9.2007.

Na základe uvedených ustanovení má navrhovateľ za to, že odporca sa so splnením svojej povinnosti
zhotoviť a odovzdať dielo riadne a včas omeškal o viac ako 30 dní, nakoľko mal dielo v rámci konečnej
akceptácie odovzdať už 28.2.2007 a odovzdal ho až 11.9.2007. Z tohto dôvodu mal pôvodnému
navrhovateľovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 % z ceny diela. Z uvedeného vyplýva,
že zhotoviteľ zhotoví dielo v termíne a súčasne dielo bude zhotovené podľa projektovej dokumentácie

dodanej objednávateľom.
Pri zhotovovaní však došlo k omeškaniu objednávateľa s dodaním projektovej dokumentácie, a teda
zhotoviteľ nemohol z objektívnych príčin dokončiť dielo včas. Uvedené potvrdzuje aj objednávateľ
listom zaslaným zhotoviteľovi, ktorým si uplatňuje zmluvnú pokutu za údajné omeškanie zhotoviteľa so
zhotovením diela. V tomto sa okrem iného napríklad uvádza, že s dodaním projektovej dokumentácie

stavebného objektu 119 sa objednávateľ omeškal 230 dní a projektová dokumentácia bola odovzdaná
až dňa 15.1.2007, teda iba 44 dní pred dátumom, kedy mal byť podľa pôvodného harmonogramu objekt
odovzdaný konečnou akceptáciou. Pri väčšine objektov predstavovala doba omeškania objednávateľa
dlhšiudobuakopredstavovaloomeškaniezhotoviteľa(od122do240dní).Sámobjednávateľpotvrdzuje,
že pri väčšej časti stavebných objektov, za omeškanie so zhotovením ktorých si v tomto konaní uplatňuje

zmluvnú pokutu, boli zo strany objednávateľa dodané stavebné projekty s dlhším omeškaním ako
bolo omeškanie zhotoviteľa s odovzdaním diela. Ak teda nebola odporcovi ako zhotoviteľovi dodaná
projektová dokumentácia, na základe ktorej mal v súlade so zmluvou zhotoviť dielo: do omeškania
s poskytnutím súčinnosti sa dostal objednávateľ ako veriteľ, teda zhotoviteľ ako dlžník nemohol bez
poskytnutej súčinnosti dokončiť dielo včas a súčasne zhotoviteľ sa nemohol dostať do omeškania v

čase, keď bol v omeškaní objednávateľ a súčasne objednávateľovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu, nakoľko táto je viazaná na omeškanie s plnením povinnosti čo sa v danom prípade nestalo.
Objednávateľ v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vznik omeškania zhotoviteľa pri plnení
jeho povinností Zmlúv o dielo, nakoľko sa obmedzil iba na konštatáciu, že dielo bolo odovzdané neskôr.
Dielo však bolo odovzdané neskôr najmä z dôvodu omeškania objednávateľa s poskytnutím súčinnosti,

na ktorú bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv o dielo ako aj Obchodného zákonníka
objednávateľ povinný. Aj Zmluva o dielo obsahuje analogické dojednanie v bode 12.3, podľa ktorého
je objednávateľ povinný pristúpiť na zmenu termínov uvedených v termínovom harmonograme prác o
dobu svojho omeškania.Ohľadom údajného nároku objednávateľa na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela za zavinené
omeškanie zhotoviteľa pri prekročení termínov vyplývajúc zo Zmlúv o dielo je na

Okresnom súde Piešťany vedené konanie pod sp. zn. 7 Cb 35/2009 medzi zhotoviteľom ako
navrhovateľom a objednávateľom ako odporcom. Objednávateľ totiž jednostranne započítal svoj údajný
nárok na zmluvnú pokutu voči pohľadávke zhotoviteľa na uhradenie ceny za vykonané dielo.
Ohľadom výšky údajného nároku objednávateľa voči zhotoviteľovi na zmluvnú pokutu vo výške 100 %

z ceny diela v prípade omeškania zhotoviteľa s plnením Zmlúv o dielo o viac ako 30 dní objednávateľ
poukazuje na ustanovenie § 544 ods. 1 Obč. zákonníka. Bez ohľadu na skutočnosť, že objednávateľovi
nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko sám bol v omeškaní dlhšom ako bol zhotoviteľ, je možné
k výške uplatňovanej zmluvnej pokuty uviesť nasledovné. Zmluvná pokuta systematicky patrí medzi
zabezpečovacie inštitúty práva. Takéto je jej postavenie je jednoznačné aj zo zaradenia do piateho
oddielu druhej hlavy OZ označenom ako zabezpečenie záväzkov, ako aj pri zaradení niektorých

ustanovení o zmluvnej pokute v Obchodnom zákonníku do VI. oddielu tretej časti označenom ako
zabezpečenie záväzku. Zmluvná pokuta je akcesorickým a predovšetkým zabezpečovacím právnym
inštitútom, ktorý má za cieľ paušálne nahradiť škodu, ktorá môže vzniknúť zmluvnej strane porušením
povinnosti druhou zmluvnou stranou. Z tohto dôvodu má byť zmluvná pokuta primeraná povinnosti, ktorú
zabezpečuje. V predmetnom prípade je potrebné mať na zreteli, že samotné dielo bolo v celom rozsahu

zhotovené a odovzdané objednávateľovi a súčasne objednávateľ si jednostranným započítaním uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela napriek tomu, že podľa zhotoviteľa mu tento
nárok ani nevznikol. Aj v prípade, ak by objednávateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100
% z ceny diela, s čím v žiadnom prípade nesúhlasí, zmluvná pokuta vo výške hodnoty celého diela,
ako sa jej domáha objednávateľ, je v celkom zjavnom nepomere k hodnote akejkoľvek škody, ktorá

mohla objednávateľovi vzniknúť konaním zhotoviteľa a zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že
objednávateľ si už uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 41.330.539,- Sk, čo samo o sebe
predstavuje sumu, ktorá má pokryť prípadnú škodu, ktorá by mohla objednávateľovi vzniknúť. Pre prípad
požadovania akejkoľvek časti zmluvnej pokuty objednávateľom, z jeho strany je nevyhnutné preukázať
výšku škody, aby bolo možné určiť primeranú hodnotu zmluvnej pokuty pre prípad ak objednávateľovi

takýto nárok vôbec vznikol. Navrhovateľ nepreukázal ani výšku požadovanej zmluvnej pokuty, nakoľko
táto je určená ako 100 % zmluvnej ceny. Požadovaná suma je pritom vyčíslená v súlade s ustanovením
článku II. ods. 3.4 Správy o konečnej akceptácii. Uvedené ustanovenie Správy však predstavuje iba
blanketové ustanovenie, ktoré odkazuje na prílohy Správy, ktoré zo strany objednávateľa neboli dodané.
Ani len z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je možné preukázať samotnú výšku

požadovanej zmluvnej pokuty. S ohľadom na požadovanú zmluvnú pokutu poukazuje aj na bod 2.1 a
čl. III. bod 5 Správy. Objednávateľ si podanou žalobou uplatnil svoj údajný nárok na zmluvnú pokutu
za omeškanie zhotoviteľa výlučne do času, kedy mala byť vykonaná konečná akceptácia do času jej
skutočného vykonania. Z vyššie uvedeného je teda jednoznačné, že Správou objednávateľ expressis
verbis predložil konečný a úplný návrh vyčíslenej zmluvnej pokuty za omeškanie do času podpísania

Správy o konečnej akceptácii a súčasne vzal na vedomie a podpisom Správy potvrdil, že nárok v článku
II. ods. 2 bod 2.1 objednávateľom uplatňovaný, teda aj zmluvná pokuta za omeškanie, je konečná
a úplná. Správa o konečnej akceptácii preto predstavuje konečné a úplné vyčíslenie uplatňovaných
nárokov objednávateľa voči zhotoviteľovi. Zmluvné strany týmto dojednaním teda potvrdili, že medzi
nimi s ohľadom na zmluvné pokuty zo Zmlúv o dielo do času podpísania Správy nevznikli žiadne ďalšie

nároky. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta vo výške 100 % z ceny diela v zmysle Zmlúv o
dielo nebola súčasťou príloh uvedených v Správe, a súčasne v Správe objednávateľ potvrdil,

že zmluvná pokuta za omeškanie je konečná a úplná a súčasne objednávateľ si v tomto konaní
uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu za čas do podpísania Správy o konečnej akceptácii, má za to,

že objednávateľ podpisom tejto Správy potvrdil, že mu nevznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške
100 % z ceny diela. Ďalšou kategóriou, ktorú je potrebné v predmetnom prípade riešiť, je rozpor
uplatnenia zmluvnej pokuty v žalovanej výške so zásadami poctivého obchodného styku a dobrých
mravov. K tomuto platí, že rozporom so zásadami poctivého obchodného styku je v zmysle ustanovenia
§ 265 Obch. zákonníka aj tzv. šikanózny výkon práva. Jedná sa o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď

účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho
cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú
stranu a spôsobiť jej ujmu. Zmluvná pokuta v uvedenej výšky by následne prevýšila škodu, ktorá by
objednávateľovi čo aj teoreticky mohla vzniknúť. Účelom zmluvnej pokuty má byť práve paušalizovanáúhrada vzniknutej škody. Uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške podľa listu, je práve výkonom práva,
ktorým nie je a nemôže byť realizácia oprávnených hospodárskych záujmov. Z rovnakého dôvodu je
možné namietať, že uplatnenie predmetnej zmluvnej pokuty, ako aj samotné ustanovenie Zmluvy o

dielo, ktoré založilo nárok na predmetnú zmluvnú pokutu, je v priamom rozpore s dobrými mravmi v
zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka. Na základe uvedeného je uplatňovanie údajného nároku
objednávateľa na uhradenie ďalšej zmluvnej pokuty a navyše vo výške 100 % z ceny diela šikanóznym
výkonom práva, pretože bez akýchkoľvek pochybností účelom tohto výkonu práva nie je realizácia
vlastných oprávnených záujmov objednávateľa a úhrada v takejto výške by mnohonásobne prevýšila

škodu, ktorá čo len teoreticky mohla objednávateľovi vzniknúť. Z tohto dôvodu nemôže takýto úkon v
súlade s ustanovením § 265 Obch. zákonníka požívať právnu ochranu. Zároveň je takýto šikanózny
výkon práva aj v rozpore s ustanovením § 39 Obč. zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi,
čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že jedným z argumentov odporcu je, že ustanovenie

16.1 písm. b) zmluvy o dielo sa v nej ocitlo nedopatrením. Proti tomuto má tri hlavné protiargumenty.
Prvým je história uzatvárania zmlúv o dielo. Kontraktačný proces pozostával z dvoch základných krokov.
Prvý krok bol výber vhodného zhotoviteľa, kde samotný proces trval v rozpätí 3 až 4 mesiacov a
zapojilo sa do neho na strane potenciálneho zhotoviteľa sedem subjektov. Na základe obchodných
kritérií bola vyhodnotená ako najoptimálnejšia ponuka odporcu a následne pôvodný navrhovateľ pristúpil

k štandardnému pripomienkovému procesu, vrátane rokovaní o výslednej podobe zmluvy o dielo. Tento
konkrétny proces už s odporcom trval niekoľko týždňov, z čoho vzišlo počas tých rokovaní niekoľko
návrhov a protinávrhov. Dohoda o zmluvnej pokute vo výške, ktorá je predmetom tohto konania, bola
medzi stranami od počiatku komunikovaná a pripomienkovaná a následne aj po určitých obmenách a
ústupkoch obdivoch strán sa premietla do textu zmluvy, ktorá bola stranami podpísaná. Odporca sa

počas celého kontraktačného procesu zúčastňoval na stretnutiach prostredníctvom svojich štatutárnych
zástupcov, zamestnancov zodpovedných za technickú stránku projektu, ale aj právnika, takže berúc do
úvahytakýtoštandardnýkontraktačnýprocesprilídrovinastavebnomtrhu,ktorýodporcabezpochybyje,
námietku, že sa citované ustanovenie dostalo do zmluvy len nedopatrením, berie ako výlučnú procesnú
obranu. Ďalším argumentom odporcu je argument, že správa o konečnej akceptácii predstavuje zároveň

dohodu o urovnaní medzi zmluvnými stranami. Rovnako ako predchádzajúci argument, nepovažuje ho
za správny, a to z nasledovných dôvodov. Prvým je ten, že rovnako ako v prípade zmluvy o dielo, tak
aj v prípade správy o konečnej akceptácii,

prebehol pred jej podpisom štandardný pripomienkový proces v trvaní niekoľkých týždňov, do ktorého

opätovne ako pri zmluvách, boli zainteresovaní aj právnici oboch strán. Prvý návrh bol zo strany
odporcu pripomienkovaný začiatkom augusta 2007, v ktorom odporca žiadal do správy o konečnej
akceptácii, konkrétne do čl. III. bod 5 zahrnúť vetu, obsahujúcu dohodu zmluvných strán, že omeškanie
zhotoviteľa bude objednávateľ voči zhotoviteľovi uplatňovať len do 15.5.2007 a maximálne do výšky
10% z ceny diela. Následne tento návrh pripomienkoval pôvodný navrhovateľ, čiže objednávateľ, ktorý

jednoznačne vo svojej verzii z 22.8.2007 vyjadril nesúhlas s takýmto ustanovením čl. III. bod. 5 správy.
V konečnom dôsledku sa citované ustanovenie, ale aj celá správa o konečnej akceptácii podpísala
v znení, ktoré neobsahuje odporcom požadovaný dovetok, z čoho vyplýva, že nárokmi, resp. nárok
pôvodného navrhovateľa na zmluvnú pokutu za omeškanie podľa ustanovenia bodu 16.1 písm. b)
zmluvy o dielo nebol dotknutý práve podpisom správy o akceptácii a naopak zmluvné strany uzavreli,

že správa o konečnej akceptácii sa nedotýka nárokov, ktoré vznikli pred jej podpisom, a okrem iných
aj nárokov z dôvodu omeškania druhej strany, okrem tých, ktoré sú v nej výslovne uvedené. Ide o
body 2.1 a 2.2 tejto správy a osobitne relevantný bod 2.2, ktorý uvádza, že objednávateľ predložil ku
konečnej akceptácii diel podľa zmlúv konečné a úplné vyčíslenie zmluvnej pokuty za omeškanie so
zhotovenímaodovzdanímdielvzmysleustanoveniačl.XV.ods.15.1zmlúv.Ďalšímdôvod,prečospráva

o konečnej akceptácii neprestavuje dohodu o urovnaní sú dve skutočnosti. Jednou je tá skutočnosť, že
nespĺňa náležitosti dohody o urovnaní podľa ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka, nepredstavuje
nováciu a zánik pôvodného záväzku z dôvodu, že toto ani nebolo úmyslom zmluvných strán, ako aj z
dôvodu, že už zo samotného textu tejto správy je evidentné, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k
urovnaniu všetkých sporov z ich zmluvného vzťahu. Opak je pravdou, a o tom svedčí predovšetkým

postupsamotnéhoodporcu,ktorýnapadolnaOSvPiešťanochčasťistiny,ktorousipôvodnýnavrhovateľ
započítal na svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia bodu 15.1 zmluvy o dielo
na nárok odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny za dielo. Ďalším argumentom odporcu je, že
možnosť využitia nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu 16.1 zmluvy o dielo existovala len v prípadeodstúpenia pôvodného navrhovateľa od zmluvy o dielo. Opätovne poukazuje na históriu uzatvárania
zmlúv o dielo, predovšetkým jej body 16.1 a 15.1, pričom finálna podoba bodu 16.1 bola formulovaná
ako ústupok voči pôvodnému zneniu bodu 15.1 z dôvodu, že v citovanom ustanovení bodu 16.1 písm.

b) sa uvádza explicitne, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný v prípade porušenia tejto
zmluvy uvedeného v písmene b) vyššie, a nie v prípade odstúpenia. Tento argument odporcu považuje
za nesprávny. Ďalším argumentom odporcu je, že nebol v omeškaní so zhotovením a odovzdaním
diela, nakoľko bol v omeškaní pôvodný navrhovateľ. V tejto súvislosti odporca rovnako uvádza, že
relevantnýmdátumompreukončeniepočítaniadníomeškaniajedátum15.5.2007.Opätovnepripomína,

že text zmluvy o dielo na plnenie nároku pôvodného navrhovateľa, ale aj navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty v uvedenej výške, požaduje výlučne omeškanie odporcu ako zhotoviteľa diela vo výške
30 dní. Do jednotlivých zmlúv o dielo sa premietol eminentný záujem objednávateľa na tom, aby k
zhotoveniu a odovzdaniu diela podľa zmlúv o dielo došlo v každom prípade načas. Má to svoju spojitosť
práve s tou komplikovanosťou projektu ako takého s tým, že na práce, alebo na dielo odporcu, boli
naviazané práce ostatných zmluvných partnerov navrhovateľa, predovšetkým spoločnosti, ktoré do

projektu následne, ale aj počas zhotovovania diela zo strany odporcu, inštalovali hlavnú technológiu
vrátane všetkých jej častí. Keďže plynutie času je objektívna právna udalosť, nie je relevantným pre
posúdenie skončenia omeškania odporcu deň uvádzaný odporcom 15.5.2007, ale až dátum podpisu
správy o konečnej akceptácii, t.j. 11.9.2007, až na základe ktorej došlo

k odovzdaniu diela pôvodnému navrhovateľovi. Z prílohy č. 2 správy o konečnej akceptácii, ktorá je
nazvaná ako vyčíslenie nárokov zo zodpovednosti za vady a omeškanie diel vyplývajúcich zo zmlúv
pri stavebnom objekte 110, pôvodný navrhovateľ meškal s odovzdaním projektovej dokumentácie pre
obe etapy tohto projektu 50 dní. Omeškanie odporcu s ukončením objektu podľa zmluvy o dielo č.
6 predstavovalo 130 dní, a to už ku dňu 15.5.2007. Ku dňu podpisu správy o konečnej akceptácii

to bolo 249 dní. Na to, aby bol odporca v omeškaní s plnením zmluvy o dielo viac ako 30 dní je
postačujúce, že bol v takomto omeškaní so zhotovením a odovzdaním čo i len jedného zo stavebných
objektov, tvoriacich súčasť diela ako objektu. Odporca bol teda v omeškaní viac ako 30 dní, z toho
dôvodu vznikol pôvodnému navrhovateľovi, ale aj navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v žalovanej výške. Navyše správa o konečnej akceptácii počíta s dvoma záväzkami odporcu, ktoré

reflektujú skutočnosti ohľadne omeškania v zmysle bodu 4.1 správy o konečnej akceptácii. Zhotoviteľ,
teda odporca prehlasuje a zaväzuje sa voči objednávateľovi, že do 15.9.2007 odstráni všetky vady a
nedorobky podľa predloženého harmonogramu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto správy, okrem
reklamovaného povrchu betónových komunikácii, pričom táto vada bude odstránená do 31.8.2008.
Obsahom jednej z príloh v správe o konečnej akceptácii je teda aj zoznam viac ako 900 vád, nedostatkov

a nedorobkov na diele, pričom odporca sa v termínoch uvedených v harmonograme zaviazal tieto
vady odstrániť. Ďalším záväzkom odporcu v zmysle bodu 4.2 správy o konečnej akceptácii je zväzok
do 1.12.2007 odovzdať objednávateľovi, čiže pôvodnému navrhovateľovi, dokumentáciu skutočného
vyhotovenia - AS BUILD. Odporca sa dostal nielen do časového, ale aj do vecného omeškania práve
tou skutočnosťou, že ešte aj po podpise správy o konečnej akceptácii odstraňoval vady na diele.

Odporca teda akceptoval svoje omeškanie jednak z časového hľadiska, a jednak z existencie vád.
Ďalším argumentom odporcu bolo, že zmluvná pokuta podľa ustanovenia bodu 16.1 písm. b) zmluvy o
dielo nebola dohodnutá určito a z uvedeného dôvodu je citované ustanovenie neplatné. Tento argument,
aj vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa odporca nenapádal platnosť akéhokoľvek iného
ustanovenia zmluvy o dielo, považuje výlučne za procesnú obranu a zároveň ho nepovažuje za správny.

Z ustanovenia bodu 16.1 explicitne vyplýva povinnosť zabezpečovaná zmluvnou pokutou, ako aj jej
výška. V danej veci neexistuje pochybnosť o tom, o zabezpečenie plnenia ktorej zmluvnej povinnosti
ide. Neexistuje iný výklad omeškania ako ten, v zmysle ktorého je dlžník v omeškaní vtedy, keď
nesplní svoj záväzok riadne a včas. Primárnym záväzkom odporcu zo zmlúv o dielo bolo plniť riadne
a včas svoje povinnosti v konkrétne stanovených termínoch, keď niektorá zo zmluvne dohodnutých

povinností nebola odporcom riadne splnená v termíne určenom dohodou zmluvných strán, dostal sa
odporca do omeškania. Omeškanie je právny pojem, ktorý je definovaný ustanovením § 365 ods. 1
Obch. zákonníka, a preto nemôže existovať pochybnosť o tom, ktorú povinnosť chceli zmluvné strany
zabezpečiť dohodnutou zmluvnou pokutou.

Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že odporca bol síce s pôvodným navrhovateľom, čiže s
objednávateľom v kontakte aj určité obdobie pred tým, ako došlo k uzavretiu prvej zmluvy, avšak neboli
v kontakte ohľadom vyjednávania samotného zmluvného textu, ale skôr bola predmetom ekonomická
stránka celého kontaktu, najmä dojednanie ceny diela. Nie je preto odporcovi zrejmé, akým spôsobommala prebiehať vzájomná výmena postupne upravovaných návrhov zmluvného textu, nakoľko samotný
navrhovateľ k týmto ním predloženým dokumentom nepredložil nejakú komunikáciu, napr. e-mailová
komunikácia, v ktorou sa tieto zmeny posielali. O takomto charaktere sankcie s objednávateľom odporca

ani nerokoval a takéto dojednanie bolo do zmluvy vložené

objednávateľom, a ako to nazval predchádzajúci právny zástupca, odporca ho v nevedomosti
akceptoval. V ďalšom vývoji zmluvného vzťahu sa potom toto dojednanie vlastne prenášalo do ďalších
uzatvorených zmlúv, teda do druhej až šiestej, pričom zmluvný text týchto zmlúv sa s výnimkou

dojednania ceny diela nemenil. Samotný objednávateľ v priebehu trvania zmluvného vzťahu, a ani
pri jeho ukončovaní správou o konečnej akceptácii, ani pri nejakých ďalších kontaktoch s odporcom,
nikdy neprezentoval nárok na zmluvnú pokutu, ktorú uplatnil v tomto konaní. Tento nárok, ktorý bol
uplatnený, si objednávateľ uplatnil voči odporcovi až listom zo dňa 23.7.2009, teda takmer dva roky
odo dňa, kedy bola medzi objednávateľom a odporcom podpísaná správa o konečnej akceptácii diel
v zmysle uvedených zmlúv o dielo. Uplatnenie takéhoto nároku sa potom javí ako špekulatívne a

účelové, keďže odporuje logike veci, aby sa objednávateľ o takomto svojom nároku nezmienil už pri
ukončovaní zmluvného vzťahu, resp. pri odovzdávaní diel. Zároveň, aby v prípade, ak mal za to, že
k takémuto omeškaniu došlo, uhrádzal po vzniku takéhoto svojho nároku, časti ceny diela odporcovi,
nakoľko pokiaľ by nárok navrhovateľa mal byť dôvodný, potom jednotlivé nároky objednávateľovi vznikali
na základe každej uzatvorenej zmluvy o dielo samostatne, a teda ani napriek tejto skutočnosti si

pôvodný navrhovateľ tento svoj nárok voči odporcovi nikdy neuplatňoval. Pokiaľ ide o vývoj dokumentu
nazvaného správa o konečnej akceptácii diel podpísaného v dňoch 10. a 11.9.2007, z tohto na rozdiel
od tvrdení navrhovateľa vyplýva, že zmluvné strany mali záujem uzatvoriť dohodu o konečnej výške
aj zmluvných pokút vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv o dielo. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že
znenie bodu 2.1. sa v predchádzajúcich návrhoch tejto správy nikdy neuvádzalo v znení, v akom bola

správa podpísaná. Pričom do podpísaného textu sa dostala formulácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
objednávateľ v tejto akceptácii priložil konečný a úplný zoznam vyčíslenej zmluvnej pokuty za omeškanie
ku dňu podpísania tohto protokolu a následne sa zmluvné strany v čl. III. ods. 5 tejto správy dohodli
na tom, že tieto nároky, a teda aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút, sú úplné a konečné a nechali
nedotknuté iba nároky, ktoré neboli spomínané v bodoch 2.1 a 2.2. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je len

určitým spôsobom zopakovaním, že bod 2.2 je špecifikovaním, že zmluvná pokuta sa vzťahuje len na
zmluvnú pokutu v zmysle bodu 15.1 zmlúv, toto nie je pravda, nakoľko bod 2.2 správy pri logickom a
chronologickom výklade potvrdzuje, že prílohou je aj konečné a úplné vyčíslenie zmluvnej pokuty podľa
odseku 15.1 a to je práve z toho dôvodu, že tento nárok si v čase podpísania tejto správy objednávateľ
voči odporcovi uplatňoval. Práve z tohto dôvodu to potrebovali zmluvné strany zopakovať, že sa v

nich nachádza aj zmluvná pokuta podľa bodu 15.1 zmlúv. Nesúhlasí s tým že by táto dohoda, ktorá
bola podpísaná oprávnenými zástupcami zmluvných strán, nebola nováciou pôvodného záväzku, alebo
pôvodných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o dielo. Navrhovateľ tvrdí, že účelom, podľa neho platne
v bode 16.1 zmlúv dojednanej zmluvnej pokuty, bolo zdôraznenie záujmu objednávateľa na riadnom
vykonaní a odovzdaní diela. Takýto záujem má prirodzene každý jeden objednávateľ, ktorý vstupuje do

zmluvnéhovzťahusakýmkoľvekdodávateľom,atedatentozáujemobjednávateľanebolvtomtoprípade
ničím výnimočný. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že k vzniku ním uplatňovaného nároku došlo v dôsledku
plynutia a uplynutia času a nie sú podstatnými žiadne ďalšie skutočnosti, podstatnou a rozhodujúcou
skutočnosťou je, či mal odporca vôbec možnosť v dohodnutom čase dielo vykonať. Keďže, ako je zrejmé
ajzvyjadrenísamotnéhonavrhovateľaajehopredchodcu,určitýmspôsobomuznáva,žebolvomeškaní

s dodaním projektovej dokumentácie, bez ktorej nebolo možné objektívne dielo zhotoviť úplne, a potom
ak bola dodaná oneskorene, zhotoviť včas. Takže tento záväzok je závislým na splnenie povinnosti
druhou zmluvnou stranou. Samotné urovnanie, alebo skutočnosť, že dôjde k samotnému urovnaniu už
pri prevzatí diel, predpokladali už uzatvorené zmluvy o dielo, a to

v bode 11.5 týchto zmlúv v spojení s bodom 11.5.1.3 zmlúv, kde je uvedené, že po ukončení
predbežnej akceptácie stavebných projektov sa vykoná konečná akceptácia diela, resp. jednotlivých
stavebných objektov a táto sa uskutoční za predpokladu, že všetky spory medzi zmluvnými stranami boli
urovnané. Samotný objednávateľ pri konečnej akceptácii ani len nespomenul, že by mu vznikol nárok
na zmluvnú pokutu okrem tej, ktorú si už voči odporcovi uplatnil, a pritom si musel byť objednávateľ

ako tvorca zmluvy, vedomý že zmluva obsahuje aj tento záväzok zmluvných strán, a teda pre naplnenie
zmyslu tohto záväzku mal pri konečnej akceptácii možnosť a aj povinnosť, uplatniť takýto nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Ani samotná zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi pôvodným
navrhovateľom a súčasným navrhovateľom dňa 19.7.2010, neobsahuje dostatočne určenú postupovanúpohľadávku, a už iba z tohto dôvodu namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.
Odhliadnuc pritom od skutočnosti, že podľa postupovaná pohľadávka ani nikdy neexistovala. Správa o
konečnej akceptácii bola podpísaná až 10., resp. 11.9.2007, avšak dielo bolo, ak nie celé, tak viaceré

časti určite užívania schopné a užívané už pred týmto dátumom, keďže podľa vedomosti odporcu,
bolo na niektoré časti tohto diela vydané rozhodnutie o povolení predčasného užívania tohto diela, z
čoho vyplýva, že toto dielo muselo byť dokončené, inak by príslušný stavebný úrad, ktorým je mesto
Leopoldov, nepovolil dočasné užívanie.

Svedok G.. Q. O. k veci uviedol, že na predmetnej akcii vykonával funkciu projektového manažéra a
podieľal sa na jej začiatku. Na dielo bolo vypísané výberové konanie, v ktorom sa zúčastnilo a ponuky
predložilo šesť firiem. Odporca po vyhodnotení súťaže skončil na poslednom mieste z dôvodu najvyššej
ponúknutej cene. Tender vyhrala spoločnosť Keraming z Trenčína. Počas príprav kontraktu s víťazom
boli oslovení G.. M. s tým, aby sa ešte raz stretli a prerokovali možné zníženie ceny. Skanska nakoniec
ponúklacenunižšiuakovíťaz,čobolonakoniecpredloženénaposúdenieichakcionárom,ktorínakoniec

rozhodli ,že o zmluve majú rokovať s odporcom. Rokovania o zmluve prebiehali približne dva týždne. Z
ich strany sa na nich zúčastňovali štatutárni zástupcovia, on a P.. O. ako riaditeľ Enviralu. Z ich strany bol
predložený návrh samotnej zmluvy, ktorá bola potom oboma účastníkmi v rámci kontraktačného konania
pripomienkovaná. Za Skansku sa na tom zúčastnila aj nejaká ich mladá právnička, meno si nepamätá,
ktorá nakoniec zmluvu odobrila na podpis zo strany odporcu. Za Skansku sa týchto rokovaní zúčastňoval

aj G.. M.. Podpísaná bola nakoniec základná zmluva, na ktorú nadväzovali ďalšie zmluvy, obsahovo v
podstate totožné, kde sa menili iba rozpočty a časový harmonogram zhotovenia. K jednotlivým časovým
etapám bol vyhotovený realizačný projekt vytypovaných stavebných objektov, ktorý sa následne dal
oceniť odporcovi a potom bol vypracovaný časový harmonogram zhotovenia predmetnej etapy. Počas
realizácie zároveň dochádzalo k úpravám jednotlivých termínov, keďže bolo zrejmé, že pôvodné termíny

sa nestihnú dodržať. K úpravám týchto termínov dochádzalo po vzájomnej dohode a bolo to premietnuté
v následne uzatvorenej ďalšej zmluve. Odporca bol na realizáciu diela vybratý aj z toho dôvodu, že sa
jednalo o zahraničnú renomovanú spoločnosť. Preto bol prekvapený, že za stranu odporcu sa na stavbe
podieľali traja projektoví manažéri, asi desať majstrov a ostatní pracovníci boli živnostníci a menšie
firmy. Podľa jeho vedomostí problémy s prácami, ktoré sa neskôr vyskytli, súviseli s tým, že nedostali

zaplatené a odišli práce vykonávať k iným dodávateľom. Spočiatku práce prebiehali bezproblémovo a v
termíne, problém nastal až v októbri 2006, kedy došlo aj k výmene projektových manažérov u odporcu a
k odchodu pracovníkov. O uvedenej situácii dokonca museli informovať aj vlastníka spoločnosti odporcu
vo Švédsku, ktorý následne poveril kontrolou vysokopostaveného zástupcu spoločnosti

v Česku, ktorý sa pravidelne v dvojtýždňových intervaloch zúčastňoval jednotlivých kontrolných dní.
Skanska samozrejme vedela, že je potrebné predmetnú zákazku zhotoviť načas, nakoľko oni museli
dodržať termín v súvislosti s následnou inštaláciou technológie, kde v prípade jeho nedodržania im
hrozila penalizácia a ešte dôležitejšie bolo, že museli dodržať termín na dodanie produktu, ktorý sa tam
mal vyrábať pre ich zazmluvnených odberateľov. V prvých zmluvách bol dohodnutý termín dokončenia

diela k 31.12.2006. Z realizácie však bolo zrejmé, že tento časový termín nebude možné dodržať.
Dielo malo byť odovzdávané formou priebežnej akceptácie, čo zo strany Skanska nebolo dodržané
a podpísaná bola iba konečná akceptácia diela. Na diele sa počas preberania zistilo asi 1800 vád,
ktoré boli priebežne odstraňované a v čase podpisovania protokolu o konečnej akceptácii zostalo
neodstránených okolo 900, ktoré bol zhotoviteľ povinný odstrániť v lehote 30 dní, pričom ani tento termín

nebol dodržaný. Výnimku tvorilo iba odovzdanie tzv. esbildov, kde bol dohodnutý termín do konca roka
2007.
V čase od februára do septembra 2007, keď malo dokončenie a odovzdanie stavby finišovať, došlo k
zmene u odporcu na pozíciách projektových manažérov a hlavných majstrov, na ich miesta nastúpili noví
mladí inžinieri, ktorí nemali dostatok vedomostí. V čase, keď sa na realizácii stavby podieľali G.. O. a G..

X., stavba napredovala bezproblémovo. Problémy nastali až po výmene týchto skúsených a zdatných
pracovníkov. Od jednotlivých menších dodávateľov bolo potrebné získať veľké množstvo certifikátov
a dokumentácií, o čom títo noví pracovníci nemali dostatok skúseností a vedomostí. Transmitaly
sú v podstate doklady, kde sa potvrdzovalo odovzdanie a prevzatie projektovej dokumentácie, ktorú
vypracoval generálny projektant, odovzdal investorovi a investor následne odovzdal zhotoviteľovi. Ďalej

v nich bolo zaznamenané to, že pokiaľ na kontrolnom dni bola dohodnutá určitá zmena, táto bola
následne zachytená v zmene projektu, aby bolo potvrdenie o tom, že na takejto zmene sa strany
dohodli. Z kontrolných dní sa vyhotovovali veľmi podrobné zápisy, kde boli zaznamenané všetky
úlohy, ktoré bolo potrebné splniť, všetky zmeny, ktoré sa na stavbe vykonávali. Zápisy vyhotovovalprojektový manažér pre inžiniersku činnosť G.. H.. Po spísaní a preložení zápisu do anglického jazyka,
bol zápis elektronickou formou zaslaný všetkým osobám prítomným na danom kontrolnom dni. Zo
začiatku realizácie stavby, kedy stavba prebiehala v termínoch, nemala Skanska žiadne výhrady voči

neskorému zasielaniu projektovej dokumentácie, až v období februára 2007 im boli doručované nejaké
pokusy, na ktoré však on okamžite odpovedal a všetko má zdokumentované. Na termín, kedy bola
podpisovaná posledná zmluva o dielo, si nepamätá, v konečnom dôsledku on predmetnú zmluvu ani
nepodpisoval. Zmeny v projektovej dokumentácii po uzatvorení poslednej zmluvy boli vykonávané
dôvodu zjednodušenia samotnej realizácie stavby, ktoré postupy boli prerokované a odsúhlasené na

jednotlivých kontrolných dňoch. Zmeny v projektovej dokumentácii boli vykonávané aj z dôvodu naviac
prác, ktoré vyplynuli v priebehu realizácie stavby. Posledné transmitaly sa týkali menších drobných
zmien. Jednalo sa o dokumentáciu, ktorá bola odovzdávaná jednak objednávateľom zhotoviteľovi, ako
i následne dokumentácia od zhotoviteľa pre ich archív. V prípade, že Skanska bude v omeškaní s
odovzdaním jednotlivej etapy, navrhovali sankciu 20 % z ceny každej jednotlivej etapy. Nakoniec bola
vyrokovaná čiastka 10 %. Sankcia sa týkala samostatne každej etapy. Nie všetky etapy boli v omeškaní

ale väčšina áno, v konečnej akceptácii k tomu bola priložená podrobná tabuľka. Sankcia sa týkala
ceny zazmluvnenej a muselo sa jednať o omeškanie viac ako 30 dní, pričom nemal vplyv už počet dní
omeškania na tento dohodnutý počet dní. O tom, či bola zahájená výroba produktu načas a či Enviral
platil nejaké sankcie za nedodržanie termínu na dodávku produktu, vedomosť nemá. V protokole o
konečnej akceptácii boli riešené aj sankcie a podľa jeho názoru boli vyriešené

všetky, inak by nebolo z ich strany zaplatené. Vedomosť o ustanovení zmluvy, kde bola dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 100 % z ceny diela má, zakomponovala ho do zmluvy ich právnička, zrejme
ako poistku voči tomu, ak by Skanska nedodržala svoje povinnosti, keďže pôvodne tender vyhrala
spoločnosť Keraming. Následne bola zákazka zadaná Skanske. Skanska mala predmetnú zmluvu dva

týždne na pripomienkovanie, a pokiaľ by boli k uvedenému ustanoveniu výhrady, bolo by sa to riešilo
tak ako sa vyrokovala aj výška pokuty z 20 na 10 %. Z jeho pohľadu tým bolo zabezpečené aj prípadné
odstraňovanie vád a to, aby dielo bolo ako celok odovzdané v termíne.

Svedok G.. T. W. k veci uviedol, že o predmetnej zákazke sa dozvedel od generálneho projektanta,

pričom uvedenú informáciu posunul svojmu kolegovi. Na základe neverejnej súťaže bola následne so
spoločnosťou Skanska podpísaná základná zmluva. Na kontraktačnej činnosti sa osobne nepodieľal. Z
jeho strany mohol byť podpísaný jeden dodatok k základnej zmluve. Zákazku z ich strany riešil G.. M.,
a to po obchodnej stránke. Doklad, ktorý on podpisoval taktiež pripomienkoval, je možné, že prišiel do
kontaktu aj so základnou zmluvou. Na predmetnej stavbe sa začal so stavom realizácie oboznamovať

až ku jej koncu, kedy sa začali vyskytovať problémy v súvislosti s koordináciou výstavby. Projektová
dokumentácia pre realizáciu stavby bola dodávaná za pochodu, t.j. počas výstavby diela. Skanska
sa podieľala na stavebnej časti, pričom dodávateľom technológie bola iná spoločnosť. Zúčastnil sa
iba jedného kontrolného dňa. Zápisy z kontrolných dní sa vyhotovovali a písal sa stavebný denník.
Spoločnosť Skanska v zásade nepodpisovala kontrakty, kde by mala byť postihovaná sankciou vyššou

ako 10 %, mimo náhrady vzniknutej škody. Mali vedomosť o tom, že investor mal zazmluvnenú so
spoločnosťou MOL dodávku produktu a v prípade nedodržania zmluvy im hrozili sankcie. Z toho
dôvodu bola v zmluve určená sankcia vo výške 100 % z hodnoty kontraktu v prípade odstúpenia od
zmluvy a nedokončenia diela. Takúto možnosť si ani hypoteticky ani nepripúšťali. Svoje pôsobenie
v spoločnosti Skanska ukončil v októbri v roku 2006. Zmluvy sú pripravované poverenou osobou

konkrétneho obchodného prípadu, právnym odborom a zároveň je zmluva rozoslaná všetkým tým,
ktorí by s ňou mali prísť do kontaktu, teda najmä technické oddelenie, výrobné oddelenie a štatutárni
zástupcovia. V súvislosti s predmetnou stavbou sa vyskytli problémy, najmä že spoločnosť Skanska
nebola dodávateľom celej stavebnej časti na kľúč, ale sa na nej podieľali ďalšie subjekty. Ďalší problém
bol v tom, že projektová dokumentácia pre realizáciu stavby sa vyhotovovala priebežne počas realizácie

a nezabezpečovali sme ju oni, ale investor. O takomto spôsobe realizácie mali vedomosť pred podpisom
zmluvy. Je to jeden z modelov akým sa realizuje stavba. Odstúpenie od zmluvy zo strany investora
by malo ten význam, že takom prípade si mohol uplatniť uvedenú sankciu a dielo dať dokončiť inému
zhotoviteľovi v reálnom čase počas výstavby tak, aby stihol termín zahájenia výroby.

Svedok P.. F. O. k veci uviedol, že pracuje v spoločnosti Enviral ako generálny riaditeľ od roku 2004.
V súvislosti s výstavbou bioetanolového závodu bol súčinný pri kontraktačnom procese, ako i samotnej
výstavbe od jeho počiatku až do konca. V súvislosti s realizáciu stavebnej časti oslovili niekoľko silných
stavebných firiem, bolo ich asi šesť, okrem samotnej Skanskej to bol Keraming, Doprastav, Sibamac ačeská spoločnosť Metrostav. Počas tendrovacieho konania boli do ďalšieho kola vybrané spoločnosti,
medzi ktorými však Skanska nefigurovala s najlepšou ponukou. Následne došlo z ich strany k vylepšeniu
predložených podmienok a ich ponuka bola vybraná ako najlepšia. Následne bol s touto spoločnosťou

zahájený proces prípravy zmluvných podmienok. Kontraktačný proces prebiehal asi dva až tri týždne,
kde bol z ich strany predložený návrh zmluvy a následne boli

k zmluve z oboch strán zapracované pripomienky a následne došlo k určeniu finálnej verzie zmluvy a
k jej podpisu. Realizácia samotnej stavebnej časti bola pravidelne kontrolovaná na kontrolných dňoch,

ktoré sa konali každú stredu, a to so zameraním na časový harmonogram ako i kvalitu realizovaných
prác. Nezúčastňoval sa všetkých kontrolných dní, keďže to nebolo prioritou jeho práce, ale bol v
priebehu realizácie stavby dostatočne informovaný. Na predmetnom projekte sa zúčastnilo asi dvadsať
dodávateľov a jeho realizácia trvala od decembra 2005 do konca leta 2007. Z predmetných kontrolných
dní sa vyhotovovali zápisy, kde sa zaznamenávali jednotlivé úlohy, prípadne nové úlohy, ktoré sa
vyskytli v súvislosti s postupným plnením jednotlivých etáp diela. Zo začiatku práce prebiehali v zmysle

uzavretej zmluvy. Problémy nastali v lete v roku 2006, a to najmä čo sa týka časového harmonogramu
realizovaných prác, ako aj kvality realizovaných prác. Už v čase prípravy a výberového konania na
dodávateľa stavby mali určité záväzky, ktoré sa týkali dodávok produktu, ktorý sa mal v uvedenom
závode vyrábať. Tieto nedostatky boli postupne riešené, najskôr na mieste, a to s projektovými
manažérmi, následne so štatutárnymi zástupcami spoločnosti Skanska na Slovensku, potom v Českej

republike a nakoniec bol listom oslovený aj predseda predstavenstva materskej spoločnosti vo Švédsku.
V období na prelome leta a jesene v roku 2006, došlo k výmene projektových manažérov zo strany
spoločnosti Skanska. Zmluvne bol dohodnutý termín dokončenia stavebnej časti na koniec februára
2007, k tomu však nedošlo a v septembri 2007 bol podpísaný protokol o konečnej akceptácii. Zo
začiatku bola komunikácia s dodávateľom bezproblémová, ku koncu realizácie diela však v komunikácii

nastali určité problémy. Celý projekt mal byť realizovaný v hodnote cca 3 miliardy Sk. Odporca ako
i ostatní dodávatelia mali vedomosť o potrebe dodržania stanoveného termínu a o ich následnom
záväzku dodávať produkty pre rafinérie spoločnosti MOOL. Termín 28.2.2007 bol z ich pohľadu termín,
kedy mala mať spoločnosť Skanska všetky záväzky, ktoré jej vyplývali zo zmluvy, splnené čo bolo pre
nich podstatné a rozhodujúce. Medzi účastníkmi prebiehala komunikácia v písomnej forme a žiadosť

odporcu o predĺženie termínov zhotovenia diela a terminovaného harmonogramu odovzdávania a
prevzatia projektovej dokumentácie bol spoločnosti doručený, keďže komunikácia v takejto forme bola
vo veľkom rozsahu. Čo sa týka terminovaného harmonogramu jedná sa o prehľad spoločnosti Skanska.
Môže iba potvrdiť, že projektová dokumentácia bola odovzdávaná v dohodnutom čase. Nespomína
si, či mal odporca výhrady, okrem listu zo dňa 11.1.2007, v súvislosti s predkladaním projektovej

dokumentácie a to či už na kontrolných dňoch, resp. v inej písomnej korešpondencii. O možnosti predĺžiť
termín dokončenia diela zo strany odporcu nikdy neuvažovali, nakoľko boli viazaný ich záväzkom v
súvislosti s dodávkou produktu, ktorý sa mal následne vyrábať. Obdobie spolupráce v období januára
až september 2007 hodnotil ako hektické a problematické, keďže pred tým došlo zo strany spoločnosti
Skanska k výmene riadiacich pracovníkov na uvedenom projekte, ktorí zrejme neboli až tak veľmi

skúsení. V uvedenom období na spoločnosť Skanska tlačili, aby boli jednotlivé časti diela odovzdávané
a odovzdávaná príslušná dokumentácia. Súčinnosť s odporcom bola dôležitá v súvislosti s plnením
ich záväzkov voči odberateľom. Zároveň samotné zrealizovanie diela malo vplyv aj na podmienky, za
ktorých mohli čerpať finančné prostriedky od financujúcej banky, keďže rizikovosť projektu bola iná v
čase jeho realizácie a iná v čase, keď už celý projekt bol zrealizovaný a mohla sa začať výroba produktu.

Komunikácia s odporcom nebola jednoduchá, vyvíjali tlak na dokončenie diela zo strany odporcu a
zároveňdochádzalokvyčíslovaniujednotlivýchdníomeškania.Tiežbolavuvedenomobdobípripravená
správa o konečnej akceptácii, ktorej text bol obidvomi stranami pripomienkovaný, a aj po podpise tejto
správy sa ešte na diele vyskytovali závady, ktoré síce nebránili užívaniu diela, ale mali byť zo strany
odporcu odstránené. Aký mala mať charakter predbežná akceptácia v zmysle

zmluvy si už nepamätá, ale vzhľadom k tomu, že v realizácii nastal časový sklz, podpísaná bola až
správa o konečnej akceptácii diela. Suma cca 3 miliardy Sk predstavuje hodnotu celého projektu, t.j.
stavebnej časti ako i technológie a pozemkov. Spoločnosť Enviral stihla splniť časť svojich záväzkov v
súvislosti s dodávaním produktov, ale s obmedzením, nakoľko spoločnosť musela väčšiu časť v prvých

týždňoch nakúpiť od iného výrobcu a následne dodať zmluvnému partnerovi. Odberateľ produktu si
sankcie voči Enviralu neuplatnil. Produkt nebol vyrábaný a dodávaný odberateľom na čas z toho dôvodu,
nakoľko došlo k omeškaniu dodávky technológie v nadväznosti na neskorú dodávku stavebnej časti.
Omeškanie nebolo spôsobené aj omeškaním dodávateľa technológie. Jednotlivé časti, a bolo ich okolo30, boli odovzdávané postupne, pre nich bol podstatný zmluvne dohodnutý termín, a to koniec februára
2007. K odovzdaniu v zmysle zmluvy došlo podpísaním správy o konečnej akceptácii v septembri 2007.
Výzvamsprávyokonečnejakceptáciispočívalvtom,žedôjdekfyzickémuodovzdaniudiela,odovzdaniu

príslušnej dokumentácie, prechodu vlastníckeho práva a zodpovednosti za škodu a dôjde k naplneniu
záväzkovzostranyspoločnostiSkanska.Svýrobouproduktuvzávodesazačalonakoncijúna2007.Aký
bol časový rozdiel medzi ukončením stavebnej časti a dodávkou technológie uviesť nevedel, nakoľko na
uvedenom projekte pôsobilo veľké množstvo dodávateľov technológii a každý mal iný termín ukončenia
dodávky. Spoločnosť Skanska realizovala nejaké práce aj po začatí výroby produktu, dokonca aj po

podpise správy o konečnej akceptácii. Aký bol charakter týchto prác uviesť nevedel, nakoľko nie je
odborník v stavebníctve. Čo bolo obsahom rokovaní pred podpisom správy o konečnej akceptácii v
súvislosti s uplatňovaním sankcii si nepamätá, vie, že boli vyčíslované určité sankcie, tie však neboli
predmetom rokovania o texte správy o konečnej akceptácii. Podpisom tejto správy sa nevzdali svojich
nárokov v súvislosti s uplatňovaním sankcie. Sankcie voči odporcovi boli uplatňované v roku 2008
alebo 2009 z dôvodu, že spoločnosť Skanska nesplnila svoj záväzok a v zmysle zmluvy majú na tieto

sankcie nárok. Projekt bol zrealizovaný tak ako bol naplánovaný. t.j. vyrába sa bioetanol a DDGS ako
vedľajšieho produktu. Rokovaní ohľadne zmluvy sa za ich stranu zúčastňoval on, G.. O., ich právny
zástupcovia a v konečnej fáze členovia predstavenstva G.. M., G.. Š.. Za spoločnosť odporcu to bol G..
M., G.. W., právna zástupkyňa, ktorej meno si nepamätá, G.. F. a G.. Š. z Prahy. Dojednania ohľadom
sankcií boli predmetom niekoľkých rokovaní, pričom postupne došlo k zhode ohľadne textu jednotlivých

ustanovení a nakoniec bola zmluva oboma stranami s plnou vážnosťou podpísaná. Oni na začiatku
rokovaní zdôrazňovali, a týkalo sa to všetkých ich zmluvných partnerov, že čas je kľúčový parameter,
ktorý má vplyv aj na dodržanie ich záväzkov voči odberateľom. V texte zmluvy boli dojednané sankcie,
či už za kvalitu diela alebo omeškanie diela. Či požadovali zástupcovia spoločnosti Skanska limitáciu
sankcie v súvislosti s omeškaním diela si už nepamätá. Výroba v júni 2007 bežala v rozsahu 20 až 30

%. Časový harmonogram bol nastavený tak, aby po ukončení dodávky na jar 2007, mohla nabehnúť
skúšobná prevádzka, ktorá bola plánovaná na jarné obdobie, tak aby po ukončení tejto skúšobnej
prevádzky mohla nabehnúť plná výroba v objeme 100 %, resp. blížiace sa k hranici 100 %. Alternatíva
odstúpenia od zmluvy z ich strany neprichádzala do úvahy ani o nej neuvažovali. Zhotoviteľa stavebnej
časti vyberali tak, aby sa jednalo o renovovanú stavebnú spoločnosť, ktorá je schopná daný projekt

zvládnuť v rámci uzatvorenej zmluvy.

Svedok G.. Y. M. k veci uviedol, že u odporcu som bol zamestnaný od januára 2005 ako obchodný
manažér a postupne prešiel na pozíciu obchodný riaditeľ a pracovný pomer ukončil vo februári 2009.
Jeho úloha na uvedenom projekte bola zákazku vyhrať. Čo sa týka konkurencie, túto vnímal, avšak

rozhovory medzi nimi neprebiehali,

nakoľko sa to nemá. Na základe projektovej dokumentácie, ktorá im bola predložená, spracovali ponuku
a tú predložili objednávateľovi. Ohľadne ceny a ako aj zmluvných podmienok prebiehali rokovania a
nakoniec došlo k podpísaniu zmluvy. Z ich strany došlo k zníženiu ceny, a zo strany objednávateľa k

zníženiu hranice zmluvnej pokuty ohraničenej 10 %, ktorú bola Skanska ochotná akceptovať. Pre nich
bola dôležitá v prvom rade cena zákazky. Na danú dobu sa im podarilo vyrokovať vhodnú konštrukciu
stanovenia ceny. Z realizácie predmetnej zákazky mal dobrý pocit, nakoľko nemala žiadne finančné
problémy. Postupom času sa však tejto zákazke venoval čoraz menej, keďže pripravoval iné projekty.
Skanska nemohla uzavrieť zmluvu, kde by zmluvná pokuta prevyšovala hodnotu 10 %. V takejto výške

bola dosiahnutá dohoda. Vie o tom, že Enviral mal stanovený určitý termín, do ktorého bolo potrebné
záväzok dokončiť, a tento sa v podstate niesol celým kontraktom s tým, že ak by tento termín dodržaný
nebol, tak by im padli zákazky. Pokiaľ si pamätá, takýto záväzok tam bol v prípade, ak by Skanska
odstúpila od zmluvy a nedokončila predmetné dielo, čo si však ako firma nepripúšťala. Jeho úlohou bolo
predmetnú zákazku vyhrať a intenzívne sa na nej podieľal do okamihu uzavretia zmluvy. O následnej

realizácii bol už iba informovaný nepravidelne na poradách. Uvedený projekt skončil v prvej polovici
roku 2007. Projekt sa skončil dobre, nakoľko skončil so ziskom. Lieh bol dodávaný MOLu, takže z jeho
pohľadu to môže hodnotiť, že sa skončil dobre. Pre neho bolo podstatné a ako obchodníka dôležité,
že zároveň boli objednávateľom odporučený na realizáciu ďalšieho projektu. Ako bol projekt dotiahnutý
protokolárne uviesť nevie. Hlavná komunikácia v procese uzatvárania zmluvy prebiehala s pánom O..

Podstatná bola hlavná zmluva, pričom v súvislosti s ďalšími zmluvami došlo k zmene iba predmetu
plnenia a ceny. Čo sa týka samotnej zmluvy, pre neho bolo podstatná cenová časť, prípadne iné finančné
nároky, ktoré zo zmluvy vyplývali. Čo sa týka zmluvných podmienok, tieto malo na starosti právne
oddelenie. Komplexne sa zmluvou zaoberalo právne oddelenie a on bol zodpovedný za časť, ktorá satýkala finančných nárokov vyplývajúcich zo zmluvy. Okrem obchodného oddelenia a právneho oddelenia
sa prípravou zmluvy iné oddelenia nezaoberali. Zmluvu mohol čítať aj niekto z výroby, ale komplexne to
mali na starosti pracovníci právneho oddelenia. Na každej stavbe sa vyskytnú problémy s omeškaním,

pokiaľ však k nejakému malo dôjsť, bolo to v rozsahu tolerovanom investorom. On nepodpisoval ani
jednu zo šiestich zmlúv, keďže nebol štatutár.

Svedok G.. H. F. k veci uviedol, že v súčasnosti je konateľom v troch spoločnostiach. V období od
roku 2007 do 2011 pracoval ako výkonný riaditeľ spoločnosti Skanska PS. Náplňou jeho práce bolo

riadenie a vedenie spoločnosti. Keď som nastúpil do spoločnosti Skanska, tak predmetná stavba bola
už pred dokončením. V tom čase sa zúčastňoval rokovaní so spoločnosťou Enviral a prebiehali už
iba dokončovacie práce a určité kozmetické úpravy podľa želania investora. Dielo bolo investorovi
odovzdané v máji v roku 2007 do skúšobnej prevádzky. Skúšobná prevádzka bola najmä z toho
dôvodu, že sa tam nachádzala zložitá technológia, ktorá však nebola predmetom ich dodávky. V rámci
odovzdávania predmetného diela sa zúčastnil na rokovaní s investorom, keďže dielo bolo odovzdané

s oneskorením oproti pôvodnému februárovému alebo marcovému termínu. Omeškanie s odovzdaním
nebolo zapríčinené ich spoločnosťou, ale zo strany investora. Meškala dodávka technológie z jeho
strany, ktorú mal zazmluvnenú so spoločnosťou GEA. Čo sa týka platenia faktúr zo strany Enviralu, tieto
neboli niekedy platené v lehote splatnosti a ku koncu zhotovovania diela boli faktúry platené iba do výšky
90 %. V čase, kedy nastúpil do spoločnosti Skanska, mu bolo zrejmé, že sa mešká s odovzdaním a

dokončením predmetu diela. Zo strany členov predstavenstva však bol ubezpečovaný, že s investorom
majú korektný vzťah a nehrozia sankcie vyplývajúce zo zmluvy, keďže omeškanie bolo spôsobené

investorom. Zároveň existovala dohoda s členmi štatutárneho orgánu investora, že v prípade, ak bude
dodržaný hraničný termín odovzdania stavby v máji 2007, že si nebudú uplatňovať sankcie dohodnuté v

zmluve. Skanska si uvedomovala a cítila dohodnuté sankcie, ale vzhľadom na spomínané ubezpečenie
mala za to, že k ich uplatneniu zo strany investora nedôjde. Nemá vedomosť o tom, že by sa takáto
dohoda premietla do písomnej formy. Okrem neho sa asi na dvoch rokovaniach zúčastnil G.. Š. ako
zástupca českej Skansky, teda materskej spoločnosti odporcu, za investora to bol pán O. a pán M. a
pán Š.. Okrem záverečnej akceptácie bola podpísaná dohoda, v ktorej sa vysporiadali nároky oboch

zmluvných strán. V uvedenej dohode bol zároveň koncipovaný článok, v ktorom bolo konštatované,
že všetky nároky sú vysporiadané. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo podpísané po ukončení
stavby. Po dokončení a odovzdaní diela si Enviral uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny
diela za omeškanie. K podpísaniu predmetnej dohody sa snažili docieliť, aby nebola zo strany Enviralu
uplatňovaná sankcia vo výške 100 % z ceny diela. Ešte prebiehali rokovania ohľadne odstraňovania

drobných vád a nedorobkov, ktoré boli konštatované v protokole o konečnej akceptácii. Pamätá si, že
bez nejakej ďalšej komunikácie prišiel list alebo žaloba, ktorou si Enviral uplatnil nárok zo zmluvy na 100
% z ceny diela ako zmluvnú pokutu. Komunikácia od jeho nástupu do jesene 2007 bola bezproblémová,
štatutárni zástupcovia Enviralu boli ústretoví, ubezpečovali ich, že sankcie nebudú uplatňované, keďže
chyba sa stala u nich z dôvodu meškania technológii. Po odovzdaní stavby v máji 2007 sa komunikácia

radikálne zmenila, investor si okamžite uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela.
Termín odovzdania diela v zmysle zmluvy bol február 2007. Bolo dohodnuté, že predmet diela bude
odovzdávaný po etapách formou predbežných akceptácii, ku ktorým pripravovali aj protokoly. Enviral na
podpise týchto protokolov netrval s tým, že dielo bude odovzdané a v máji, a to podpísaním finálneho
protokolu. Predbežné akceptácie v podstate odmietli podpísať s ubezpečením, že to nie je problém

a vyrieši sa to až vo finálnej akceptácii. Zo spoločnosti Enviral ich o tom ubezpečoval pán O.. Mali
by existovať zápisy z rokovaní, kde by mala zachytená žiadosť o vykonanie predbežnej akceptácie
a pán O. by mal týmito zápismi disponovať. On ani iný člen štatutárneho orgánu nepodpisoval výzvu
o predbežnú akceptáciu, keďže boli Enviralom ubezpečovaní, že to bude riešené až v záverečnom
protokole. Spoločnosť Enviral si prvýkrát uplatnila nároky v súvislosti s omeškaním diela po odovzdaní

diela. Enviral mal všetky doklady, ktoré mal odporca poskytnúť do podpisu protokolu o konečnej
akceptácii. Správa o konečnej akceptácii bola zo strany odporcu pripomienkovaná ním a JUDr. M..

Svedok G.. U. O. k veci uviedol, že v súčasnosti pracuje v spoločnosti HB Reavis. V období od februára
2004 do apríla 2007 pracoval u odporcu, kde začínal v pozícii stavbyvedúceho a končil v pozícii

projektového manažéra. V čase realizácie stavby pre Enviral bol na pozícii hlavného stavbyvedúceho
a neskôr bol menovaný ako projektový manažér. Náplňou práce stavbyvedúceho bola koordinácia
prác priamo na stavbe. Hlavný stavbyvedúci má v náplni práce subdodávateľské dodávky a projektový
manažér dohliada na celý proces výstavby. Na stavbu pre Enviral nastúpil ako hlavný stavbyvedúci od jejzačiatku. V danom prípade sa jednalo o veľký a komplikovaný projekt stavby. Problémy, ktoré sa počas
realizácie vyskytli, sa priebežne riešili. V apríli 2007 sa doriešovali ešte určité veci podľa požiadaviek
Enviralu a stavba sa pripravovala na kolaudáciu. V apríli 2007 v spoločnosti Skanska skončil a agendu

prevzal nový tím. Na presný termín, kedy mala byť stavba dokončená a odovzdaná, si nepamätá. Tento
termín bol posunutý, prebiehali rokovania, kde v rámci dodatkov mal byť upravený termín dokončenia,
rozsah predmetu diela a rozpočet.

Omeškanie bolo spôsobené tým, že investor si objednal projektovú dokumentáciu, ktorá, jednak

prichádzala na stavbu nekompletná, prípadne neskoro, ako i následne vykonávanými zmenami už v
odovzdanej projektovej dokumentácii. Investor reagoval na omeškanie tým, že malo dôjsť k podpisu
dodatku, v ktorom by boli tieto zmeny zachytené. Podklady k tomu boli dané vedeniu firmy Skanska
a taktiež o nich vedel aj Enviral. Na tieto práce nadväzovali aj práce dodávateľa technológií firmy
GEA, ktorá so svojou dodávkou meškala. On osobne bol v kontakte s G.. O. ako zástupcom Enviralu
a na omeškanie ho upozorňoval. Existujú o tom písomné zápisy, on osobne robil v zmysle zmluvy

o dielo týždenné a mesačné reporty, ktoré boli predkladané obidvom zmluvným stranám. Zároveň
to bolo riešené aj na jednotlivých kontrolných dňoch. V čase jeho odchodu v apríli 2007 bolo dielo
dokončené asi na 90 - 95 %, bolo potrebné dokončiť ešte práce na administratívnej časti, tieto práce
boli dorábané z dôvodu meškajúcej projektovej dokumentácie, resp. niektoré práce boli doobjednávané
postupne. Stavba sa skladala zhruba s 54 stavebných objektov a k tomu prevádzkové súbory. Jednotlivé

stavebné objekty boli dokončované postupne. Proces odovzdávania stavby bol naštartovaný ešte za
jeho pôsobenia u odporcu. To znamená, že zástupcovia investora si prešli jednotlivé objekty, bol spísaný
zoznam závad, ktoré boli následne odstraňované. Jednalo sa o závady, ktoré nebránili užívaniu diela
ako takého. Na uvedenom projekte pracoval od samého začiatku s tým, že dostal podklady od investora
a to projektovú dokumentáciu a rozpočty, na základe ktorých bola vytvorená cena v zmluve o dielo.

Na pripomienkovaní zmluvy, resp. niektorej zo zmlúv sa osobne nepodieľal. Po niekoľkých mesiacoch
od začiatku realizácie sa začali objavovať problémy s omeškaním, nakoľko dochádzalo k zmenám
projektovej dokumentácie, pozastaveniu niektorých stavebných objektov. Obsahom listu od odporcu
Enviralu bolo upozornenie, že termín dokončenia nemusí byť dodržaný z dôvodov zmien a pozastavenie
niektorých objektov, teda že investor menil podmienky zmluvy. Či tento list bol odoslaný odporcom

uviesť nevie. Na tento problém s meškaním odovzdávania projektovej dokumentácie upozorňoval často,
kedy to bolo prvýkrát uviesť nevie. Tieto upozornenia boli jednak v zápisoch z kontrolných dní a
takisto boli v týždenných, resp. mesačných písomných reportoch, ktoré vypracovával v zmysle zmluvy.
Zároveň v týchto reportoch bola spoločnosť Enviral upozorňovaná na problémy, ktoré spôsobovali dané
omeškanie jednotlivých stavebných objektov. Pripomienky k projektovej dokumentácii boli v zmysle

zmluvy zasielané načas. Nepamätá si, že by bolo nejaké písomné upozornenie zo strany Enviralu, že
odporca mešká so zhotovením diela, s G.. O. sa o tom bavili, nevytýkal im, že by to malo byť spôsobené
z ich strany. K odovzdaniu diela dochádza zahájením preberacieho konania, kde sa spíšu prípadné
zistené vady a nedorobky a po ich odstránení sa podpíše preberací a odovzdávací protokol. Predbežná
akceptácia prebehla aj pri 95 % dokončenosti, proces preberacieho konania začal už niekedy v decembri

2006 alebo január 2007.

Podľa§1ods.2Obch.zák.,právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak

ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa Čl. I. ods. 1.1 Zmlúv, Zhotoviteľ sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje zhotoviť na vlastné náklady a

vlastné nebezpečenstvo pre Objednávateľa dielo podľa tejto zmluvy a Objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť
Zhotoviteľovi za zhotovenie diela cenu, a to za podmienok a vo výške špecifikovaných v tejto zmluve.

Podľa Čl. XI. ods. 11.5 Zmluvy, po uskutočnení predbežnej akceptácie Stavebných objektov sa vykoná
konečná akceptácia diela, resp. jednotlivých Stavebných objektov:
11.5.1 Konečná akceptácia diela sa uskutoční v lehote do 28.2.2007 za predpokladu, že:

11.5.1.1 bola vyhlásená predbežná akceptácia diela;
11.5.1.2 všetky vady vznesené počas predbežnej akceptácie diela a/alebo po nej boli Zhotoviteľom
odstránené, a
11.5.1.3 všetky spory medzi zmluvnými stranami boli urovnané.
11.5.2 Konečná akceptácia diela bude doložená písomnou správou podpísanou Zhotoviteľom a

Objednávateľom.

Podľa Čl. XV. ods. 15.1 Zmluvy, pri prekročení termínov uvedených v termínovom harmonograme prác
zavinenom omeškaním Zhotoviteľa, je Zhotoviteľ povinný zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,5 % z ceny diela za každý deň prekročenia, maximálne však do výšky 10 % z ceny diela.

Uvedená hranica zmluvnej pokuty neplatí v prípade uvedenom v článku 16.1 písm. b) tejto zmluvy.
Dohodnutá zmluvná pokuta sa nepovažuje za odpustenú, keď oneskorený výkon bol prevzatý úplne
alebočiastočnesvýhradoualebobezvýhrady.Vprípadeprekročeniatermínovuvedenýchvtermínovom
harmonograme prác Zhotoviteľ berie na vedomie a súhlasí s tým, že nahradí Objednávateľovi škodu
tým spôsobenú v celom rozsahu.

Podľa Čl. XVI. ods. 16.1. písm. b) Zmluvy, Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, ak sa
zhotoviteľ dostane do omeškania s plnením tejto zmluvy o viac ako 30 dní.

Podľa Čl. XVI. ods. 16.1 posledná veta Zmluvy, Zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú

pokutu vo výške 100 % ceny dohodnutej v článku 4.3 tejto zmluvy v prípade porušenia tejto zmluvy
uvedeného v písm. b) vyššie. Zmluvné strany berú na

vedomie a súhlasia s tým, že zmluvná pokuta dohodnutá v tomto článku zmluvy nie je odstupným podľa
§ 355 Obchodného zákonníka.

Podľa Čl. XVII. ods. 2. Zmluvy, vlastnícke právo k dielu, resp. jeho častiam prechádza na Objednávateľa
ich riadnym odovzdaním Objednávateľovi v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, t.j. konečnou
akceptáciou diela podľa článku 11.5 tejto zmluvy.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/05/10441/005/0000, celková cena za zhotovenie Stavebných
objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 69.205.515,- Sk bez
DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10441/001/0000, celková cena za zhotovenie Stavebných

objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 86.650.393,70 Sk
bez DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000004305, celková cena za zhotovenie Stavebných
objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 138.088.525,- Sk

bez DPH.Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000007360, celková cena za zhotovenie Stavebných
objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 68.491.325,- Sk bez
DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000011327, celková cena za zhotovenie Stavebných
objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 30.120.000,- Sk bez
DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000014699, celková cena za zhotovenie Stavebných
objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 13.809.899,- Sk bez
DPH.

Podľa Čl. I. ods. 2. Správy o konečnej akceptácii, na základe ustanovenia čl. XI. ods. 11.5 bod 11.5.2
Zmlúv sa Objednávateľ a Zhotoviteľ rozhodli podpísať túto Správu o konečnej akceptácii diel podľa

Zmlúv (ďalej len „Správa“), a to za nasledovných podmienok.

Podľa Čl. I. ods. 3. Správy o konečnej akceptácii, Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že na
základe podpisu tejto Správy dôjde k prevodu vlastníctva na dielach podľa Zmlúv zo Zhotoviteľa na
Objednávateľa. Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že táto Správa v časti, v ktorej sa priamo dotýka

ustanovenia čl. XI ods. 11.1, 11.4 a 11.5 bod 11.5.1 Zmlúv má prednosť pred Zmluvami a tvorí dodatok
k Zmluvám, nakoľko bola uzatvorená v súlade s ustanovením ods. 19.2 Zmlúv.

Podľa Čl. II. ods. 1. Správy o konečnej akceptácii, Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že podpisom
tejto Správy došlo:

1.1 k ukončeniu a odovzdaniu Diel zo strany Zhotoviteľa v zmysle čl. XI. Zmlúv,
1.2 k prevzatiu Diel zo strany Objednávateľa v zmysle čl. XI. Zmlúv,

1.3 k prechodu vlastníctva na dielach podľa Zmlúv zo Zhotoviteľa na Objednávateľa v zmysle čl. XVII.

ods. 17.2 Zmlúv,
1.4 k prechodu nebezpečenstva škody na dielach, resp. jeho častiach zo Zhotoviteľa na Objednávateľa
v zmysle čl. XVII. ods. 17.3 Zmlúv.

Podľa Čl. II. ods. 2. Správy o konečnej akceptácii, Objednávateľ predložil ku konečnej akceptácii diel

podľa Zmlúv:
2.1. Konečný a úplný zoznam neodstrániteľných vád a konečný a úplný návrh na zľavu z ceny diela z
dôvodu uplatnených vád a vyčíslenej zmluvnej pokuty za omeškanie ku dňu podpísania tohto protokolu;
2.2. Konečné a úplné vyčíslenie zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diel, v
zmysle ustanovenia čl. XV. ods. 15.1 Zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. (účinného od 15.1.2009), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.

Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá

sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v

postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa
významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri

pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume
12.002.018,82 EUR (čl. XVI. predposledná veta), titulom porušenia čl. XVI. ods. 16.1 jednotlivých Zmlúv
o dielo.

Zmluvná pokuta je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim na dosiahnutie väčšej istoty,
že práva zmluvných strán budú riadne a včas uspokojené. Je to vlastne dohodou účastníkov určená
peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú
pokutu možno dojednať pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek
inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú

formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie
výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak
veriteľovi nevznikla škoda a jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku
skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá.
„Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a 545 OZ je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej

sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi,
že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad
dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu
povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo

jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti
zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest
(sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré
povinnosť hradiť zmluvnú pokutu robí nezávislou od vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná
pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú

povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi
škoda.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.9.2008, sp. zn. 2 Cdo 172/2007)„Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec, ako aj pre prípad porušenia
akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré má kogentnú povahu, teda
umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je úplne presné
a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej alebo pri vadnom splnení ktorej vznikne právo na
zmluvnú pokutu.
Okruh povinností, ktoré možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, keďže každá platne

dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti napríklad môže ísť
o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti, zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na
dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti, zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti
plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na neúplné plnenie. (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 25.6.2002, sp. zn. 25 Cdo 182/2001)

Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu za porušovanie zmluvy tým, že odporca sa ako zhotoviteľ
omeškal so zhotovením a odovzdaním diela, ako i prevodom vlastníckeho práva k dielu o viac ako 30
dní. Dielo malo byť odovzdané a vlastnícke právo k nemu prevedené konečnou akceptáciou v lehote do
28.2.2007. K tomu však došlo až dňa 11.9.2007 podpisom Správy o konečnej akceptácii, t.j. viac ako
šesť mesiacov po dohodnutom termíne.

Porušenie bolo preukázané jednotlivými zmluvami o dielo, v ktorých je okrem iného uvedený termín
uskutočnenia konečnej akceptácie diela, a samotnou Správou o konečnej akceptácii diela, z ktorej je
zrejmé, kedy bola konečná akceptácia realizovaná.

Za takéto porušenie zmluvy bola dohodnutá povinnosť odporcu ako zhotoviteľa diela zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 100 % z ceny dohodnutej v článku 4.3 každej jednotlivej zmluvy. V zmysle
Zmluvy č. SKS43/05/10441/005/0000 bola dohodnutá vo výške 69.205.515,- Sk, v zmysle Zmluvy č.
SKS43/06/10441/001/0000 vo výške 86.650.393,70 Sk, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000004305 vo
výške 138.088.525,- Sk bez DPH, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000007360 vo výške 68.491.325,-

Sk, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000011327 vo výške 30.120.000,- Sk a v zmysle Zmluvy č.
SKS43/06/10000014699 vo výške 13.809.899,- Sk, t.j. v celkovej sume 406.366.203,70 Sk.

Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 13.488.886,80 EUR
(406.366.203,70 Sk/30,126) . Zmluvná pokuta totižto bola naviazaná na cenu diela pevne stanovenú v

jednotlivých článkoch IV. ods. 4.3 a nezávisela od skutočne uhradenej ceny diela Keďže súd nemohol
prekročiť návrhom uplatnený nárok, súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 12.002.018,82EUR, tak
ako bola vyčíslená v návrhu.

Je nesporné, že odporca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo

právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú,
resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Navrhovateľom požadovaná a súdom
aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže
vychádza základnej úrokovej sadzby NBS a Európskej centrálnej banky v rozhodnom období. Dôvodný
je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za omeškanie so zaplatením zmluvnej pokuty,

ktorý bol aj súdom vo výške 9 % ročne za požadované obdobie od 28.8.2009 (vychádzajúc z výzvy
objednávateľa zo dňa 27.7.2009 na zaplatenie zmluvnej pokuty), priznaný.

Argumenty odporcu a na nich postavenú obranu, súd považuje za právne irelevantnú.

Správa o konečnej akceptácii bola podpísaná dňa 11.9.2007. Z dokazovania vyplynulo, že ku konečnej
akceptácii diela podľa jednotlivých zmlúv došlo v tomto čase z toho dôvodu, že až vtedy bolo dielo
ukončené a bolo ho možné odovzdať objednávateľovi. Odporca v tejto súvislosti namietal, že jeho

omeškanie bolo spôsobené omeškaním pôvodného navrhovateľa ako veriteľa v zmysle ustanovenia
§ 365 Obch. zákonníka. V konaní však nebolo jednoznačne preukázané, že rozhodujúcou príčinnou
omeškania odporcu ako zhotoviteľa, bolo omeškanie pôvodného navrhovateľa ako objednávateľa, čo by
v zmysle citovaného ustanovenia znamenalo, že odporca by ako zhotoviteľ nebol v omeškaní s plnenímsvojho zmluvného záväzku. Ako nesporná však bola preukázaná len skutočnosť, že správa o konečnej
akceptácii bola podpísaná až v dňa 11.9.2007, a až v tomto okamihu zmluvné strany potvrdili ukončenie
diela zhotoviteľom. V tejto správe nie je v žiadnom z ustanovení uvedené, že k oneskorenému ukončeniu

diela došlo z dôvodov na strane pôvodného navrhovateľa ako objednávateľa. Naopak, zmluvné strany
podľa článku II. ods. 2.2 tejto správy súhlasili s vyčíslením zmluvnej pokuty podľa článku XV. ods. 15.1
za omeškanie s ukončením diela, čím vyjadrili svoj súhlas aj so samotným omeškaním zhotoviteľa s
ukončením diela. V konaní teda nebolo jednoznačne preukázané, že zhotoviteľ sa dostal do omeškania
v dôsledkov omeškania objednávateľa. V predmetnej správe bola riešená iba zmluvná pokuta v zmysle

článku XV. ods. 15.1, ktorý je výslovne uvedený v článku II. ods. 2.2. Správy. Ostatných zmluvných pokút
(čl. I. ods. 1.3, č. II. ods. 3.8, čl. III. ods. 3.11.4, čl. IV. ods. 4.5.5, čl. VII. ods. 7.3, čl. XIII. ods. 13.19)
a teda zmluvnej pokuty v zmysle článku XVI. ods. 16.1 predposledná veta sa nijako nedotýkala. Pokiaľ
by úmyslom zmluvných strán bolo podpisom správy vysporiadať všetky zmluvné pokuty vyplývajúce zo
zmlúv, neuvádzali by v správe odkaz iba na jedno konkrétne ustanovenie, upravujúce nárok na zmluvnú
pokutu.

Odporca tiež namietal, že ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 100 % ceny diela je neplatné z
dôvodu neurčitosti.

Dojednanie o zmluvnej pokute (čl. XVI. predposledná veta) súd považuje za dostatočne určité a

zrozumiteľné, spĺňajúce aj formálne náležitosti (písomná forma). Uvedené ustanovenie je formulované
dostatočne presne a zrozumiteľne, a aj pomocou výkladových pravidiel obsiahnutých v § 266
Obchodného zákonníka, resp. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno prípadné drobné nejasnosti
odstrániť. Z predmetného dojednania vyplýva, že základom pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu,
je porušenie povinnosti spočívajúcej v poskytnutí plnenie riadne a včas. V ustanovení článku XVI

ods. 16.1 písm. b) bolo upravené právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa zhotoviteľ
dostane do omeškania s plnením zmluvy o viac ako 30 dní. V prípade, ak nastane takáto skutočnosť,
objednávateľovi vznikol nárok požadovať zmluvnú pokutu vo výške 100% ceny. Pre uplatnenie tejto
zmluvnej pokuty pritom nie je rozhodujúce, či objednávateľ aj využije svoje právo od zmluvy odstúpiť,
alebo nie. Význam slovného spojenia „v prípade porušenia tejto zmluvy uvedeného v písm. b) vyššie“

musí byť každému, a teda najmä zdatnému podnikateľovi, akým odporca bez pochyby je, zrejmý.
Predmetné ustanovenie bolo výsledkom dlhodobejšieho kontraktačného procesu, v rámci ktorého si
zmluvné strany svoje návrhy vzájomne pripomienkovali, až kým nedospeli k verzii, ktorá vyústila do
podpisu zmluvy. Na kontraktačnom procese sa zúčastňovali pracovníci z interného, ako i externého
prostredia oboch zmluvných strán. Tie sú pritom podnikateľské subjekty, u ktorých sa predpokladá určitá

miera spôsobilosti chrániť svoje práva a rozpoznať možné dôsledky svojho konania.

Odstránenie neurčitosti dojednania o zmluvnej pokute súdom pripustil aj Najvyšší súd ČR (rozsudok
z 28.11.2007, sp. zn. 32 Odo 1085/2006): „Neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute možno odstrániť

využitím výkladových pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 266 OBZ, prípadne v ustanovení § 35 ods.
2 OZ.“

Zákon ukladá, aby v písomnom dojednaní bola zachytená výška zmluvnej pokuty, pričom umožňuje,
aby sa tak stalo dvoma spôsobmi. Buď je výška zmluvnej pokuty priamo určená uvedením konkrétnej

peňažnej sumy, alebo musí byť dojednaný spôsob, akým bude výška zmluvnej pokuty v okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti určená. Zatiaľ čo prvý spôsob vyjadrenia rozsahu zmluvnej pokuty je
založený na vopred dohodnutej a v priebehu času nemeniacej sa výške pokuty, druhý spôsob umožňuje
účastníkom, aby výšku pokuty viazali na okolnosti, ktoré považujú za významné, ktorých hodnoty však
nie sú v čase uzavretia zmluvy známe.

K tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 24.3.1999, sp. zn. 25 Cdo 119/99.
„Ustanovenie § 544 ods. 2 OZ z hľadiska určitosti dojednania o zmluvnej pokute nekladie podmienku,
aby jej výška bola vopred (v okamihu uzavretia zmluvy) pevne určená, ale vyžaduje len, aby k tomuto
okamihu bolo nepochybné, akým spôsobom, to znamená, z hodnoty akých veličín a akým výpočtom
bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zistená. Zákon nevylučuje, aby

bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty dojednaný tak, že v priebehu zmluvného vzťahu budú
východiskové veličiny premenlivé (napr. devízový kurz pri zmluvnej pokute odvodenej od sumy určenej
v cudzej mene), trvá však na tom, že písomne musia byť zachytené tie východiská, z ktorých sa bude
výška zmluvnej pokuty v budúcnosti prípadne odvíjať.“Účastníkmi dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty aj tieto podmienky spĺňa, nie je preto
dôvod považovať uvedené ustanovenie za neplatné.

Odporca tiež namietal, že uplatňovaná zmluvná pokuta je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39
Obč. zák.), resp. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styky (§ 265 Obch. zák.) a jedná sa
o šikanózny výkon práva.
„Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť určiť tento

obsah, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana bola pri vzniku zmluvy v
dobrej viere), ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania sa, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého správania sa a pod. Dobré mravy sa vykladajú ako súhrn spoločenských, kultúrnych

a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, stotožňuje sa s nimi rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu základných noriem.
V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty treba okrem takto všeobecne ustanovených pravidiel použiť
ďalšie vodidlá, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými,
kultúrnymi a mravnými normami.

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov treba predovšetkým
uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky
dojednanej pokuty teda treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe
dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči

dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty
závisí od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie v prehnanej výške, a
aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčne povinnosti (inými slovami treba prihliadnuť aj na výšku
zabezpečenej sumy).Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným
škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením

zmluvnej povinnosti očakávať. Napokon treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a
účel, ktorý sledoval.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.8.2008, sp. zn. 33 Obo 1064/2006)

Z jednotlivých verzií návrhov zmlúv upravujúcich dojednanie nároku na zmluvnú pokutu podľa článku XV.
ods.15.1ačlánkuXVI.ods.16.1predposlednávetavyplýva,žezmluvnépovinnosti,ktorýchsplneniemá

byť zabezpečené zmluvnou pokutou a výška jednotlivých zmluvných pokút, boli predmetom viacerých
rokovaní, kedy si zmluvné strany vymieňali svoje návrhy, až sa nakoniec zhodli a dohodli na znení
zmluvných dojednaní obsiahnutých v citovaných článku jednotlivých zmlúv. To, že tieto dojednania boli
výsledkom vzájomných rokovaní potvrdili aj svedkovia G.. O., G.. M. Y. P.. O.. Z týchto výpovedí vyplýva,
žetietorokovaniatrvalidvaažtritýždneazaobezmluvnéstrany,t.j.pôvodnéhonavrhovateľaaodporcu,

sa ich zúčastňovali viaceré osoby, vrátane ich právnych zástupcov. Svedkovia G.. O. a G.. M. výslovne
uviedli, že v zmluve bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 100 % ceny diela, a podľa svedka G.. M.
zabezpečovala dodržanie termínu na ukončenie a odovzdanie diela. Z výpovedi svedkov P.. O. Y. G.. O.
zároveň vyplýva, že zmluvné pokuty, a teda aj zmluvná pokuta podľa článku XVI. ods. 16.1 predposledná
veta jednotlivých zmlúv o dielo vo výške 100 % z ceny diela, boli dojednané zámerne, nakoľko stavebné

objekty tvorili časť závodu na výrobu bioetanolu, ktorý v tom čase budoval pôvodný navrhovateľ ako
investor v celkovej sume cca 3 mld. Sk, a pre pôvodného navrhovateľa bolo nevyhnutné, aby stavebné
objekty boli dokončené v dohodnutom termíne. Dodržanie termínu dokončenia a odovzdania bol teda
pre objednávateľa absolútne prioritný a odporca o tejto skutočnosti vedel. S dodávkou stavebnej
časti totiž súvisela aj dodávka technologickej časti a pôvodný navrhovateľ bol zároveň s odberateľom

vyrábaného produktu skupinou MOL dohodnutý, že tomuto odberateľovi začne od zmluvne určeného
času tento produkt dodávať, a mal teda záujem všetky svoje zmluvné záväzky plniť riadne a včas. Bez
významu nie je ani to, že samotný odporca výšku zmluvnej pokuty zrejme nepovažoval za neprimerane
vysokú, keď zmluvy obsahujúce dojednanie o zmluvnej pokute v tejto výške s objednávateľom uzavrel.
Úvahám o primeranosti či neprimeranosti zmluvnej pokuty sa odporca mal venovať v období pred

uzavretím zmlúv o dielo, t.j. jednak už v dobe priebehu výberového konania, ako aj v čase samotného
kontraktačného procesu po tom, čo bol odporca vybraný na zhotovenie diela. Odporca mal o uvedenú
zákazku eminentný záujem, keď po prvotnom vyhodnotení obchodnej súťaže bol ochotný upraviť svoje
podmienky, za ktorých pristúpi k realizácii diela, a to najmä zníženie ceny diela a súhlas s ustanovenímo zmluvnej pokute vo výške 100 %, ktoré je obsiahnuté vo všetkých šiestich postupne uzavretých
zmluvách. Odporca sa však iba ľahkovážne spoliehal a nepripúšťal možnosť, že skutočnosti, za ktorých
by objednávateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, nenastanú, resp. objednávateľ si túto zmluvnú

pokutu nebude uplatňovať. Takéto správanie odporcu, ktorý je jedným z najväčších podnikateľských
subjektov pôsobiacich v stavebníctve, do značnej miery nepochopiteľné a zarážajúce. V tomto kontexte
vyznieva absurdne aj jeho námietka, že predmetné ustanovenie sa do zmluvy dostalo nedopatrením.
Je neprípustné, aby zmluvná strana, len za účelom získania zákazky, pristúpila na akékoľvek zmluvné
podmienky a z nich vyplývajúce povinnosti, spoliehajúc sa

na to, že k porušeniu zmluvy nedôjde, resp. v prípade súdneho sporu bude namietať neplatnosť takýchto
ustanovení.

Nakoniec sa súd zaoberal otázkou možnosti využitia svojho moderačného oprávnenia.

Moderačné právo súdu v súčasnosti spočíva podľa § 301 Obch. zák. v tom, že súd môže znížiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s tým, že minimálnu výšku priznanej zmluvnej pokuty (alebo limit
moderácie) predstavuje výšku škody (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá vznikla do doby súdneho
rozhodnutia o nároku na zmluvnú pokutu. Pri znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty súd prihliada
k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade hodnota zaisťovanej povinnosti

nespočíva iba v cene zhotoveného diela, ako sa domnieva odporca, ale v hodnote celého investičného
projektu
„Je nepochybné, že v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môžu
oprávnenému vzniknúť okrem práva na zmluvnú pokutu aj ďalšie majetkové práva, napríklad právo na
náhradu škody a právo na úroky z omeškania. Aj na tieto práva vzniknuté z porušenia tej istej povinnosti

súd prihliadne pri použití moderačného oprávnenia, použitie moderačného oprávnenia však nemôže
založiť len na výške vzniknutej škody alebo len na výške (aj keď uhradeného) úroku z omeškania,
bez toho, aby výšku zmluvnej pokuty neposúdil vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečenej
povinnosti.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 9.4.2009, sp. zn. 32 Cdo 1002/2008)
„Rozhodnutie súdu o použití jeho moderačného práva podľa § 301 OBZ, keď neprimerane vysokú

zmluvnú pokutu zníži, je výsledkom určitého procesu rozhodovania, ktorý zahŕňa tri postupné fázy:
V prvej fáze súd rieši otázku, či bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Pre toto posúdenie
zákon žiadne kritériá neustanovuje. Záver o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta,
je teda vecou voľnej úvahy súdu. Posúdenie (ne)primeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností
konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli,

a od skutočností, ktoré ho sprevádzali. Rovnako nie je vylúčené, aby súd už pri posudzovaní tejto otázky
prihliadol na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zákon mu to však neukladá.
V prípade, ak súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, nastupuje druhá fáza jeho
rozhodovania, keď posúdi, či využije svoje moderačné právo, alebo nie, t.j. či neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu zníži. Ustanovenie § 301 OBZ zakotvuje právo súdu, nie však jeho povinnosť znížiť

neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Rovnako ako v opísanej prvej fáze jeho rozhodovania, zákon
ani v tejto druhej fáze nevymedzuje žiadne kritériá pre rozhodnutie súdu, či svoje moderačné právo
využije, a je rovnako vecou jeho úvahy, či pri tomto posúdení prihliadne prípadne aj na význam a hodnotu
zabezpečenej povinnosti.
Ak výsledkom druhej fázy rozhodovania súdu bude jeho záver, že svoje moderačné právo využije,

nastupuje posledná tretia fáza jeho rozhodovania, keď posudzuje, až do akej miery (v akom rozsahu)
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Až v tejto poslednej fáze rozhodovania je súd zo zákona
povinnýprihliadnuťnahodnotuavýznamzabezpečenejpovinnosti,pričommožnosťsúduznížiťzmluvnú
pokutu nie je neobmedzená - veriteľ má vždy právo na pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody.
Z uvedeného vyplýva záver, že ustanovenie § 301 OBZ neukladá súdu povinnosť prihliadnuť na hodnotu

a význam zabezpečovanej povinnosti pri posúdení primeranosti (neprimeranosti) zmluvnej pokuty, ani
pri rozhodovaní, či svoje moderačné právo využije, ale až pri následnom posúdení rozsahu zníženia
zmluvnej pokuty.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.1.2005, sp. zn. 32 Cdo 400/2004)

Dojednanázmluvnápokutavovýške100%dohodnutejcenypreprípadomeškaniaodporcusosplnením

povinnosti vykonať dielo riadne a včas o viac ako 30 dní, nie je, vzhľadom na okolnosti daného prípadu,
neprimeraná. Ako vyplýva z dokazovania, zmluvná pokuta bola dojednaná v takej výške z toho dôvodu,
že stavebné objekty zhotovované podľa predmetných zmlúv o dielo, boli súčasťou závodu na výrobu
bioetanolu, ktorý v tom čase budoval pôvodný navrhovateľ ako investor. Pritom bolo nevyhnuté, abystavebné objekty boli dokončené v dohodnutom termíne, nakoľko s dodávkou stavebnej časti súvisela
aj dodávka technologickej časti a pôvodný navrhovateľ bol v tom čase zmluvne zaviazaný dodávať od
dohodnutého času svojmu odberateľovi bioetanol, ktorý sa mal v takto vybudovanom závode vyrábať.

Pre pôvodného navrhovateľa bolo teda nevyhnutné, aby bol tento závod, vrátane stavebných objektov
realizovaných odporcom, načas vybudovaný tak, aby v ňom mohol začať načas vyrábať a vyrábaný
produkt aj začať včas dodávať svojmu odberateľovi. Týchto skutočností si bol odporca vedomý a za
tohto stavu súhlasil, aby už v prípade na prvý pohľad pomerne krátkeho omeškania (o viac ako 30 dní),
bola zmluvná povinnosť odporcu zabezpečovaná zmluvnou pokutou vo výške 100 % ceny. Ide totiž

o to, aby nebolo ohrozené včasné ukončenie celej investície, ktorá bola niekoľkonásobne vyššia, ako
bola konečná cena za samotné stavebné objekty zhotovované odporcom podľa jednotlivých zmlúv o
dielo. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno zmluvnú pokutu dojednanú v takejto výške považovať
za neprimeranú. Zároveň nie je podstatné, či objednávateľovi v súvislosti s omeškaním nejaká škoda
vznikla, resp. v akej výške.

Odporca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedkov G.. P. T. a G.. F. Š. a zároveň vyžiadať od
objednávateľa fotokópie všetkých zápisov z kontrolných dní vyhotovovaných pri realizácii stavby Výroba
bioetanolu Leopoldov, nakoľko išlo o rozsiahlu stavbu od realizácie ktorej uplynul pomerne dlhý čas a ani
vypočutí svedkovia nemôžu dôkladne popísať priebeh jej realizácie a skutočný stav, ku ktorému došlo.
Ďalej navrhoval doplniť dokazovanie o podklady a špecifikáciu škody, ktorá mala vzniknúť pôvodnému

navrhovateľovi.

K otázkam realizácie diela už súd vypočul dostatočný počet svedkov, a to tak za stranu navrhovateľa ako
aj za stranu odporcu, ktorý sa k priebehu realizácie diela vyjadrili. Vypočúvanie ďalších svedkov k tým
istým okolnostiam, súd považuje za neúčelné a nadbytočné, a viedlo by to iba ďalšiemu predlžovaniu

konania. Rovnako tak v prípade vyžiadania všetkých zápisov z kontrolných dní súd považuje za
nadbytočné a nehospodárne. Okrem toho samotný odporca ako zhotoviteľ, a teda jedna zo zmluvných
strán, by mal takýmito zápismi disponovať. Dokazovanie ohľadne výšky a špecifikácie škody by bolo
namiesteibavtomprípade,akbysúdvyužilsvojemoderačnéoprávnenie.Vzhľadomnatietoskutočnosti
súd návrh odporcu na doplnenie dokazovania zamietol.

Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa
trovy konania v sume 33.193,50 EUR (zaplatený súdny poplatok za návrh) a trovy právneho zastúpenia v
sume 534.860,49 EUR [12 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 26.8.2009, písomné
podanie návrhu 17.9.2009, účasť na pojednávaní v dňoch 19.6.2012, 18.6.2013, 24.4.2014 a 20.5.2014,

písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 15.10.2012, 15.4.2013, 8.8.2013, 27.3.2014, 15.5.2014 a
20.5.2014 - á 24.430,13 EUR, 3 úkony - účasť na pojednávaní presahujúcom 2 hodiny dňa 26.11.2013,
11.2.2014 a 18.3.2014 - á 48.860,26 EUR, 1 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci
dňa 1.10.2013 - á 6.107,53 EUR - á 6.107,53 EUR, , 2 krát režijný paušál 6,95 EUR, 2 krát 7,63

EUR, 5 krát 7,81 EUR, 7 krát 8,04 EUR, DPH zo sumy 48.874,16 EUR /2 x 24.430,13 + 2 x 6,95/ vo
výške 19 % v sume 9.286,09 EUR, DPH zo sumy 397.100,20 EUR /10 x 24.430,13 + 3 x 48.860,26 +
6.107,53 + 2 x 7,63 + 5 x 7,81 + 7 x 8,04/ vo výške 20 % v sume 79.420,04 EUR].

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom

súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.