Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211318
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814211318.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa P. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. H. XX, zast. JUDr. Róbertom Pietrikom, nar. XX.X.XXXX, bytom W., E. XXX/XX
proti odporkyni B. R., nar. X.X.XXXX, bytom W., Y. XX/X, zast. JUDr. Armínom Tenczerom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Furdekova 8, o zaplatenie sumy 8.300,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.300,- eur s 5,75 % ročným úrokom z
omeškania od 1.4.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 498,- eur, všetko v lehote
90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 8.300,-eur s prísl., ktorú
jej dňa 28.12.2004 požičal za účelom vyplatenia jej bývalého manžela zo spoločného bytu po rozvode

ich manželstva na základe uzavretej dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo dňa 17.8.2004.
Poukázal na to, že odporkyňa svoj záväzok dňa 9.1.2012 uznala do dôvodu a výšky a dlžnú sumu sa
zaviazala navrhovateľovi zaplatiť najneskôr do 31.3.2013.

Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 498,- eur.

Odporkyňa návrh navrhovateľa nepovažovala za dôvodný. Uviedla, žalovanú sumu jej navrhovateľ

poskytol ako dar, nie ako pôžičku a vrátenia žalovanej sumy sa začal domáhať až po ukončení ich
niekoľkoročného vzťahu. Uznanie dlhu zo dňa 9.1.2012 označila za neplatný právny úkon podľa § 37
ods. 1, § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ho neurobila slobodne a vážne a v čase uznania
dlhu bola liečená pre ťažkú, hlbokú depresiu.

Na trovách konania uplatnila trovy právneho zastúpenia.

Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámení sa s čestným prehlásením zo dňa 25.4.2014, s čestným
prehlásením zo dňa 25.4.2014, s výzvou na zaplatenie žalovanej sumy z čl. 7 spisu, s predžalobnou
výzvou adresovanou odporkyni dňa 18.4.2013, s výzvou na zaplateniu dlhu zo dňa 7.1.2011, s
potvrdením zo dňa 28.12.2004, s uznaním dlhu odporkyňou zo dňa 9.1.2012, s dohodou o zrušení práva
spoločného nájmu bytu uzavretou medzi odporkyňou a jej bývalým manželom dňa 17.8.2004, s dokladmi
z prílohovej obálky, s odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 27.10.2014, s LV č. XXXX a č. XXXX,
k.ú. W., s vyjadrením navrhovateľa k odporu zo dňa 1.12.2014, s lekárskou správou MUDr. Hudecovej zo

dňa 12.11.2014, s výpisom zo zdravotnej dokumentácie odporkyne z čl. 53 spisu, s výpisom SMS správ
založených navrhovateľom do spisu na čl. 69 až 72, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými,
súd zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ v máji 2003 začal žiť s odporkyňou v spoločnej domácnosti, v byte, ktorý patril do BSM
odporkyne a jej bývalého manžela. Žili ako druh a družka a mal záujem uzavrieť s ňou nové manželstvo.
Odporkyňa spočiatku so sobášom súhlasila, ale s odstupom času svoje rozhodnutie zmenila a sobáš

s ním odmietla. Intímne spolu žili od konca roka 2002 až do jesene roka 2010. Následne spolužitie
prerušili. Navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, pretože odporkyňa si našla nového
priateľa, ktorého si nasťahovala do bytu. Spolužitie obnovili v auguste 2011 a žili spolu až do marca 2012.
V marci 2012 odporkyňa opäť nadviazala známosť s predchádzajúcim partnerom, podľa vyjadrenia
navrhovateľa začala piť, preto sa odsťahoval do rodinného domu vo XXX.XXX,- H., kde žije doposiaľ.

Ku dňu 28.12.2004 odporkyni poskytol finančnú hotovosť v celkovej sume 250.000,- Sk tak, že sumu
150.000,- Sk odovzdal do rúk jej bývalého manžela, V. R. a sumu 100.000,- Sk manželovi odporkyne
poukázal spoločne s odporkyňou poštovou poukážkou s podacím číslom 21604 dňa 27.12.2004 na
Pošte Prievidza 1 za účelom vyplatenia bývalého manžela odporkyne z ich spoločného bytu po
rozvode manželstva na základe dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo dňa 17.8.2004,
na základe ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu

nachádzajúceho sa v Prievidzi, Y. XX/X a na tom, že ďalej bude uvedený byt ako členka OSBD Prievidza
užívať odporkyňa. Dohodli sa na tom, že odporkyňa namiesto zabezpečenia bytovej náhrady bývalému
manželovi zaplatí mu hotovosť v sume 250.000,- Sk tak, že prvú splátku v sume 150.000,- Sk zaplatí pri
podpísaní dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Bývalý manžel odporkyne potvrdil prevzatie
prvej splátky. Druhá splátka v sume 100.000,- Sk bola splatná najneskôr do 31.12.2004. Finančné

prostriedky získal z predaja svojho bytu, za ktorý získal kúpnu cenu v sume 460.000,- Sk, z ktorej sumu
300.000,- Sk vložil na účet v SLSP, a.s. a sumu 150.000,- Sk osobne odovzdal bývalému manželovi
odporkyne. Sumu 10.000,- Sk z kúpnej ceny použil na kúpu snubného prsteňa pre odporkyňu a zo
zvyšných finančných prostriedkov kúpil práčku. Sumu 100.000,- Sk, ktorá bola bývalému manželovi
odporkyne dňa 27.12.2004 zaslaná poštovou poukážkou získal výberom z bankového účtu v SLSP, a.s.,

na ktorý dňa 6.5.2004 vložil vyššie uvedenú čiastku 300.000,- Sk. Navrhovateľ bol osobne prítomný v AK
JUDr. Hujíka, kde sa uzavierala dohoda o zrušení práva spoločného nájmu k bytu. Odporkyňa od neho
výslovne hotovosť v sume 250.000,- Sk nepýtala, ale dohoda medzi nimi bola taká, že navrhovateľ predá
svoj jednoizbový byt, z kúpnej ceny ktorého odporkyňa vyplatí bývalého manžela. Následne mu sľúbila,
že mu prevedie jednu polovicu zo spoluvlastníckeho podielu z bytu, ktorý nadobudne do výlučného

vlastníctva po uzavretí dohody s bývalým manželom o zrušení práva spoločného nájmu k nemu. Čas
prevodu spoluvlastníckeho podielu k bytu medzi účastníkmi nebol dohodnutý. Malo k nemu dôjsť hneď,
ako odporkyňa byt odkúpi. V roku 2004, t.j. v čase poskytnutia finančných prostriedkov odporkyni, nebolo
podľa názoru navrhovateľa možné určiť čas splnenia záväzku odporkyne previesť mu spoluvlastnícky
podiel k bytu. Odporkyňa zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavrela až v roku 2012, kedy účastníci ešte

spolu žili. Navrhovateľ trval na tom, aby po nadobudnutí bytu odporkyňou do jej výlučného vlastníctva,
sa stal jeho podielovým spoluvlastníkom tak ako sa dohodli, ale odporkyňa na neho nepreviedla
spoluvlastnícky podiel. Pri odovzdávaní sumy 150.000,- Sk bývalému manželovi odporkyne bol prítomný
navrhovateľ, odporkyňa a jej manžel, V. R.. Sumu 100.000,- Sk poštovou poukážkou odovzdal na
pošte sám. V čase, keď sa rozhodol vyplatiť sumu 250.000,- Sk, nemal v úmysle pýtať tieto finančné

prostriedky od odporkyne späť. V roku 2006 svoj názor zmenil a chcel, aby mu ich odporkyňa vrátila,
ale ani v tomto roku od nej nežiadal vrátenie finančných prostriedkov. Po prvýkrát odporkyňu požiadal
o vrátenie finančných prostriedkov na jeseň v roku 2009 ústnou formou v prítomnosti C. S., ktorá je
jeho bývalou manželkou. O vrátení peňazí sa rozprávali v predajni navrhovateľa sídliacej v OD Vtáčnik
v Prievidzi, v ktorej prevádzkoval predajňu textilu. V kabínke na skúšanie odevov sa nachádzala jeho

bývalá manželka a mohla počuť, o čom sa s odporkyňou rozprávali. Vtedy mu odporkyňa sľúbila vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a to tak, že si ich požičia od svojho nového priateľa, ktorý ich mal
získať od svojej bývalej manželky v súdnom konaní. Uzavretiu uznania dlhu odporkyňou zo dňa 9.1.2012
predchádzala situácia z roku 2011, kedy navrhovateľa oslovil syn odporkyne s návrhom, aby sa k
odporkyni vrátil, pretože sa mu nepáčilo, že nadviazala vzťah s iným mužom. Navrhovateľ súhlasil pod

podmienkami, že odporkyňa prestane požívať alkohol, ukončí vzťah s priateľom a uzná záväzok vrátiť
mu sumu 250.000,- Sk. Na základe toho potom odporkyňa svoj záväzok písomne uznala dňa 9.1.2012.
Navrhovateľtvrdil,ževčaseposkytnutiafinančnýchprostriedkov,t.j.vdecembri2004,bolzdravotnýstav
odporkyne normálny. Počas spolužitia s ňou nespozoroval, že by jej spôsobilosť na právne úkony bola
obmedzená, pretože si svoje záležitosti vybavovala sama. Nepoprel, že koncom roka 2011 sa pokúsila

o samovraždu z neznámeho dôvodu. Uznanie dlhu zo dňa 9.1.2012 bolo spísané v AK JUDr. Hujíka, pri
ktorom bol prítomný navrhovateľ, sekretárka advokáta a advokát. Odporkyňa prítomná nebola, uznanie
dlhu podpísala doma, vo svojom byte. Pred podpisom si ho prečítala a voči jeho obsahu nemala výhrady.
Nebola pod psychickým, ani fyzickým tlakom, lieky neužívala a jej zdravotný stav bol dobrý. Okremúčastníkov, iná osoba pri podpisovaní uznania dlhu nebola prítomná. Navrhovateľ jednoznačne poprel,
že by finančné prostriedky odovzdané odporkyni považoval za dar, žiadal o ich vrátenie, až keď sa
ich vzťahy skončili. Bol toho názoru, že odporkyňa nemala dôvod nadobudnúť dojem, že finančné

prostriedky daroval. Poskytnutie finančných prostriedkov nemohla považovať za dar, pretože vedela, že
ich podmieňoval prevodom spoluvlastníckeho podielu k bytu.

Odporkyňa trvala na tom, že sumu 250.000,- Sk jej navrhovateľ daroval. Uviedla, že v spoločnej
domácnosti žili od mája 2003. V decembri 2004, kedy došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov jej

bývalému manželovi, ich vzťahy boli dobré a žili v zhode. Navrhovateľ jej povedal, že jej dá finančné
prostriedky na vyplatenie bývalého manžela, pretože chcel, aby bola šťastná. Nežiadal od nej, aby v
prípade nadobudnutia vlastníctva bytu previedla na neho spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2. Povedal
jej, že peniaze vrátiť nechce, že spraví všetko, aby bola šťastná. Okrem účastníkov pri ich vzájomných
rozhovoroch nebol nikto prítomný. Odporkyňa nepoprela, že navrhovateľ jej navrhol sobáš, čo odmietla.
Prvýkrát žiadal o vrátenie finančných prostriedkov niekedy v roku 2006, kedy sa ich vzťahy zhoršili z

dôvodu, že začal chodiť domov opitý, vracal sa neskoro v noci alebo nad ránom a hádali sa. Vtedy sa
začal domáhať vrátenia finančných prostriedkov. Odporkyňa u navrhovateľa pracovala v predajni textilu
a v čase, keď si boli blízki a boli zaľúbení, pracovala u neho bez toho, aby jej dával výplatu. Nepoprela,
že všetko financoval navrhovateľ.

K uznaniu dlhu zo dňa 9.1.2012 uviedla, že si nepamätá, že by uznanie dlhu podpísala. V období od
1.12.2011 do 22.12.2011 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Bojniciach pre epizódu
ťažkej depresie. V tom čase užívala antidepresíva a zle sa cítila. Tvrdila, že obsah uznania dlhu
nečítala a nevedela, akým spôsobom ho podpísala. Poprela, že by za trvania spolužitia s navrhovateľom
požívala alkohol. Rovnako poprela, že by bývalá manželka navrhovateľa bola svedkyňou rozhovoru

medzi účastníkmi, kedy ju navrhovateľ žiadal o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo svojej
predajni textilu OD Vtáčnik v Prievidzi. V predajni bola prítomná len odporkyňa a bývalá manželka
navrhovateľa.

Odporkyňa sa vyjadrila, že spolužitie s navrhovateľom ukončila z dôvodu, že sa k nej správal násilnícky,

fyzicky ju napádal a jedenkrát vyhľadala aj ortopedické ošetrenie. Nepamätala sa, dokedy žili v spoločnej
domácnosti. Vylúčila, že po ukončení spolužitia ho účastníci opäť obnovili žili spolu v období od
augusta 2011 do marca 2012. V období, kedy bola hospitalizovaná, navrhovateľ s ňou nežil, chodil
ju len navštevovať. Poprela, že by jej syn žiadal navrhovateľa, aby s ňou obnovil spolužitie. Prevod
bytu do jej výlučného vlastníctva s ňou vybavoval navrhovateľ. Pri tejto príležitosti sa nezmienil, aby

mu previedla spoluvlastnícky podiel k bytu, tvrdil jej, že chce, aby boli spolu, že ho iné nezaujíma.
Zastávala názor, že navrhovateľ nemohol zo žiadnych jej prejavov nadobudnúť presvedčenie, že mu
prevedie spoluvlastnícky podiel k bytu. Odporkyňa nedisponovala žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi, že
jej navrhovateľ nevyplácal mzdu a fyzicky ju napádal. Nevedela sa vyjadriť, odkedy je psychiatrickým
pacientom.

Na preukázanie tvrdení účastníkov uvádzaných v ich výpovediach súd vypočul svedkov.

Svedok W. syn navrhovateľa, potvrdil, že v minulosti účastníci žili v spoločnej domácnosti. Potvrdil,
že v čase, keď sa odporkyňa rozvádzala, jej navrhovateľ poskytol hotovosť v sume 250.000,- Sk, t.j.

8.300,- eur na vyplatenie jej bývalého manžela zo spoločného bytu. V období, kedy navrhovateľ poskytol
finančné prostriedky odporkyni bol svedok spolu so synom odporkyne pracovne v ČR. Navrhovateľ mu
telefonoval a oznámil mu, že predáva svoj jednoizbový byt, ktorý sľúbil previesť do výlučného vlastníctva
svedka, aby odporkyni mohol poskytnúť finančné prostriedky. Navrhovateľ mu telefonicky oznámil, že
sa s odporkyňou dohodol buď na vrátení finančných prostriedkov alebo prevode časti spoluvlastníckeho

podielu z bytu, ktorý nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. Svedok uviedol, že zo správania sa
navrhovateľa odporkyňa určite nemohla nadobudnúť pocit, že jej navrhovateľ chce finančné prostriedky
darovať, pretože sa jednalo o vysokú hotovosť. Poprel, že by sa jednalo o dar, pretože išlo o väčší
obnos peňazí a navrhovateľ ani svedkovi ako svojmu synovi nikdy takýto obnos peňazí nedaroval.
Nevedel sa vyjadriť, či si účastníci dohodli lehotu splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

Vedel o tom, že odporkyňa navrhovateľovi peniaze nevrátila a ani mu nepreviedla spoluvlastnícky
podiel z bytu. Hotovosť 250.000,- Sk navrhovateľ odovzdal do rúk bývalému manželovi odporkyne
naraz. V čase poskytnutia hotovosti odporkyni bol vzťah medzi účastníkmi normálny a žili v spoločnej
domácnosti. Svedok sa nevedel vyjadriť, v ktorom období sa vzťahy medzi nimi zhoršili, ale dôvodom ichrozchodu bolo nadviazanie známosti odporkyňou s iným mužom. Vylúčil nadmerné požívanie alkoholu
navrhovateľom a jeho násilnícke správanie. Bol toho názoru, že určite ani k odporkyni sa nesprával
násilnícky. predpokladal, že v čase spolužitia účastníkov bol zdravotný stav odporkyne normálny.

Pracovala, preto asi nemala žiadne zdravotné problémy. Nevedel, či bola liečená na psychiatrii. O
existencii písomného uznania dlhu odporkyňou vedel. Nevedel sa vyjadriť kedy a z akých dôvodov bolo
uznanie dlhu spísané. Pamätal sa, že po tom, ako si odporkyňa našla nového priateľa, navrhovateľovi
telefonoval jej syn, ktorý ho žiadal, aby sa k odporkyni vrátil, pretože sa mu nový priateľ odporkyne
nepáčil, bol bezdomovcom a odporkyňu zvádzal k požívaniu alkoholu a odporkyňa nemala finančné

prostriedky. Pri tomto telefonáte bol svedok osobne prítomný, rozhovor počul, pretože navrhovateľ mal
zapnutý hlasitý odposluch. Navrhovateľ sa k odporkyni vrátil a žili spolu nejaký rok. Ich vzťah trval dlho,
okolo 7 rokov. K účastníkom v čase, keď žili spolu, svedok jedenkrát do mesiaca chodil na obedy aj s
ďalšími príbuznými a bol svedkom toho, že sa navrhovateľ odporkyni pýtal, kedy mu poskytnuté finančné
prostriedky vráti, na čo ona reagovala tým, že peniaze nemá.

Svedkyňa, A., bývalá manželka navrhovateľa, uviedla, že sa s navrhovateľom rozviedli pred 14 rokmi,
kedy navrhovateľ nadviazal známosť s odporkyňou. Dôvodom ich rozvodu bola skutočnosť, že si s
navrhovateľom nerozumeli. Vedela od navrhovateľa aj od svojich detí, že navrhovateľ poskytol odporkyni
vyššiu hotovosť, ktorú potrebovala na vyplatenie svojho bývalého manžela. Nevedela sa vyjadriť, v
akej výške navrhovateľ odporkyni finančné prostriedky odovzdal. Nebolo jej známe, ako bola medzi

účastníkmi dojednaná lehota splatnosti finančných prostriedkov a spôsob ich splatenia. Pamätala sa, že
v niekedy v období rokov 2009 - 2011, kedy navrhovateľ prevádzkoval v OD Vtáčnik obchod s textilom,
si v kabínke skúšala oblečenie a počula, že účastníci sa rozprávali o vrátení poskytnutých finančných
prostriedkov.Navrhovateľsaodporkynipýtal,kedymuichvráti.Odporkyňahoubezpečovala,žepeniaze
mu vráti, že má nového priateľa, ktorý jej mal pomôcť finančne. Potom odporkyňa odišla a viac nepočula.

Navrhovateľ finančné prostriedky získal z predaja jednoizbového bytu, v ktorom žila jeho matka. Medzi
navrhovateľom a jeho súrodencami bolo dohodnuté, že ten, kto doopatruje matku, získa jej byt. V tom
čase sa navrhovateľ venoval odporkyni a na matku nemal čas, preto sa ich spoločný syn s priateľkou
rozhodli, že starú matku doopatrujú. Napokon navrhovateľ tento byt predal. Za trvania manželstva so
svedkyňou sa nechoval násilnícky a nadmerne alkohol nepožíval. Podľa jej názoru dôvodom rozchodu

účastníkov bolo nadviazanie známosti odporkyne s iným mužom. Vzťah účastníkov bol prerušovaný,
tzn. určitý čas spolu žili, potom žili oddelene a neskôr zasa žili spoločne. Od navrhovateľa a od syna
vedela o tom, že syn odporkyne telefonoval navrhovateľovi, aby sa k nej vrátil.

Bolo jej známe, že odporkyňa mala zdravotné problémy psychického charakteru, o čom počula od ľudí.

Bola liečená na psychiatrii a lieči sa doteraz. Od syna a navrhovateľa vedela o spísaní uznania dlhu
odporkyňou, ku ktorému došlo po odchode navrhovateľa od odporkyne. K okolnostiam a k obsahu
uznania dlhu sa vyjadriť nevedela. S určitosťou vylúčila darovanie finančných prostriedkov odporkyni,
pretože navrhovateľa dobre pozná a nemyslela si, že by finančný obnos vo vyššej výške bol schopný
niekomu darovať. Nikdy sa v jej prítomnosti nevyjadril o darovaní týchto finančných prostriedkov.

Spomínal, že chcel odporkyni pomôcť.

Právny zástupca odporkyne poukázal na to, že svedkyňa sa pred OD Vtáčnik v Prievidzi stretla s
dcérou odporkyne, ktorá v čestnom prehlásení zo dňa 30.5.2015 potvrdila, že v čase, keď svedkyňa
navštívila predajňu navrhovateľa, sa navrhovateľ so synom zdržoval v Chorvátsku, preto nemohla počuť

rozhovor medzi navrhovateľom a odporkyňou týkajúci sa vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.
Svedkyňa zotrvala na tom, že obsah rozhovoru medzi účastníkmi v predajni počula.

Navrhovateľ k obsahu čestného prehlásenia uviedol, že v deň, kedy svedkyňa bola v jeho predajni,
odporkyňa bola práceneschopná a v predajni ju sám zastupoval. Išlo o obdobie jesene, kedy do

Chorvátska nechodieval. K stretnutiu v predajni mohlo dôjsť v októbri 2009, na čo odporkyňa uviedla, že
k stretnutiu došlo v auguste, rok si nepamätala a v tom čase bol navrhovateľ so synom v Chorvátsku.

Svedkyňa B., priateľka syna navrhovateľa, s ktorým žije 12 rokov v spoločnej domácnosti, uviedla,
že navrhovateľa pozná 18 rokov a bližšie 13 rokov, kedy nadviazala známosť s jeho synom. Od

navrhovateľa a jeho syna sa dozvedela o tom, že navrhovateľ poskytol odporkyni hotovosť viac ako
200.000,- Sk za účelom vyplatenia jej bývalého manžela. Navrhovateľ finančné prostriedky získal z
predaja bytu. S určitosťou tvrdila, že sa jednalo o pôžičku, pretože navrhovateľ poskytol vysokú hotovosť
odporkyni a odporkyňa nemohla z ničoho nadobudnúť dojem, že jej poskytuje dar. Odporkyňa sasama vyjadrovala, že finančné prostriedky nepovažuje za dar, pretože navrhovateľ v ich hodnote mal
nadobudnúť polovičný podiel z bytu odporkyne. Pokiaľ účastníci žili v spoločnej domácnosti jeden,
dvakrát do mesiaca svedkyňa spolu so synom navrhovateľa k nim chodievali na obedy a odporkyňa

častejšie pred nimi spomínala, že v hodnote poskytnutých finančných prostriedkov dostane navrhovateľ
podiel z jej bytu. Nakoniec sa tak nestalo a navrhovateľ v byte, v ktorom s odporkyňou žil, nemal ani
hlásený trvalý pobyt. Aj po rozchode s navrhovateľom sa odporkyňa vyjadrila, že svoj byt predá a
navrhovateľovi vráti peniaze. Svedkyňa navrhovateľ označila za človeka s kľudnou povahou, dobráka,
ktorý odporkyni dal všetko a zamestnal ju. Poprela, že by bol násilnícky a nadmerne požíval alkohol.

Vedela o spísaní uznania dlhu, ku ktorému došlo v období, keď sa účastníci rozišli. Aj v tomto období
odporkyňa podľa vyjadrenia svedkyne, ubezpečovala navrhovateľa, že mu peniaze vráti, pretože čakala
peniazeodpriateľa.Uvedenúinformáciupočulaododporkyneaspomínaljuajnavrhovateľ.Porozchode
účastníkov syn odporkyne telefonoval navrhovateľovi, aby sa k nej vrátil, pretože sa mu nepáčilo, že
nový priateľ odporkyňu opíjal. Tento telefonát svedkyňa počula a počul ho aj syn navrhovateľa, pretože
navrhovateľnastavilhlasitýodposluch. Svedkyňapotvrdila,žeajvjejprítomnostisaodporkyňavyjadrila,

že finančné prostriedky navrhovateľovi vráti, keď predá svoj byt. Stalo sa tak v čase, keď účastníci spolu
žili. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či odporkyňa bola hospitalizovaná pre psychické problémy.

SvedokXXX.XXX,-syn odporkyne, vedel o tom, že navrhovateľ dal odporkyni sumu 8.300,- eur na
vyplatenie jeho otca. Finančnú hotovosť považoval za dar, lebo nikto nikdy nepovedal, že ide o pôžičku.

S navrhovateľom sa nikdy o poskytnutých finančných prostriedkoch odporkyni nerozprával. Navrhovateľ
sa pre ním nevyjadril, že išlo o dar. To, že išlo o dar, usúdil z toho, že navrhovateľ poskytnuté prostriedky
nikdy nepýtal späť a nikdy sa o pôžičke nehovorilo. Pri spoločných stretnutiach svedka, navrhovateľa,
jeho syna a synovej priateľky navrhovateľ nespomínal vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
odporkyni. V prítomnosti svedka navrhovateľ nikdy od odporkyne nežiadal vrátiť peniaze. Svedok sa s

odporkyňou o týchto finančných prostriedkoch nerozprával. Bol toho názoru, že navrhovateľ odporkyni
hotovosťdarovalpreto,lebosňouchcelžiťaľúbilju.Nebolomuničznámeozáväzkuodporkynepreviesť
na navrhovateľa spoluvlastnícky podiel z jej byte za to, že jej poskytol finančné prostriedky. K uznaniu
dlhu sa vyjadril, že v roku 2014 bol odporkyni doručený návrh podaný na rozhodcovský súd, ktorým
sa navrhovateľ domáhal vrátenia finančných prostriedkov. V tejto súvislosti mu odporkyňa povedala,

že jej dal navrhovateľ po príchode z nemocnice, kde bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení,
asi v roku 2012 alebo 2013 dňa 1.12. podpísať nejaký papier a nevedela, čo podpisovala. Zdravotný
stav odporkyne po ukončení hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Nemocnici v Bojniciach bol
podľa názoru svedka taký, že bola nevládna, potrebovala pomoc, mala časté závraty, ležala, nebola
schopná vybavovať si svoje záležitosti sama. Svedok uviedol, že zdravotný stav odporkyne bol počas

prvých dvoch, troch rokov spolužitia účastníkov dobrý. S odstupom času sa zhoršil z dôvodu, že
navrhovateľ si zvykol vypiť a odporkyňu to hnevalo, čo nevplývalo dobre na jej psychiku, pretože bola
vždy labilná. Nebol svedkom prejavov agresivity navrhovateľa k odporkyni. Od odporkyne mu bolo
známe, že navrhovateľ bol k nej agresívny a dvakrát ju fyzicky napadol. Účastníci sa podľa jeho názoru
rozišli preto, lebo ich vzťah prestal fungovať. Až po rozchode s navrhovateľom nadviazala odporkyňa

známosť s iným mužom, ktorého svedok pozná. Uvedený muž nemá problém s alkoholom. Svedok
poprel, že by telefonicky alebo osobne navrhovateľa niekedy žiadal, aby sa po rozchode k odporkyni
vrátil z dôvodu, že jej nový priateľ ju zvádza k alkoholu. Jeden, prípadne dvakrát mu volal z dôvodu, že
odporkyňa sa vyhrážala samovraždou a žiadal pomoc od neho v tom, aby spolu s ním šiel do jej bytu. Za
iným účelom mu netelefonoval. Svedok uviedol, že dôvodom rozvodu jeho rodičov bol alkoholizmus otca

a skutočnosť, že bol obvinený zo zneužívania jeho sestry. V tom čase bol zdravotný stav odporkyne zlý.
Psychicky zle reaguje na alkohol. Je liečená na chronickú depresiu, chodí pravidelne k ambulantnému
lekárovi a užíva lieky. Psychická rovnováha odporkyne sa podľa názoru svedka narušila po rozvode
manželstva.

Svedok W., bývalý manžel odporkyne, sa nepamätal, čo bolo obsahom dohody o zrušení práva
spoločného nájmu bytu, ktorú s odporkyňou uzavrel dňa 17.8.2004. Dohodli sa na tom, že ho
odporkyňa zo spoločného bytu vyplatí. Výšku výplaty si nepamätal. Potvrdil, že navrhovateľ mu
osobne odovzdal hotovosť 150.000,- Sk v Prievidzi s odôvodnením, že finančné prostriedky mu
posiela odporkyňa. Nič viac mu pri odovzdávaní peňazí nepovedal. Asi s odstupom pol roka poštovou

poukážkou dostal hotovosť 100.000,- Sk. Odosielateľom bola odporkyňa. Uvedené finančné prostriedky
sa týkali vyporiadania spoločných práv bývalých manželov k bytu nadobudnutého za trvania manželstva.
Svedok sa nevedel vyjadriť, kto bol vlastníkom uvedených finančných prostriedkov a či odporkyňa
mohla mať k dispozícii hotovosť v tejto výške. S odporkyňou sa nerozprával, či sa jednalo o jejvlastné finančné prostriedky a nezisťoval, odkiaľ ich získala. Za trvania manželstva s ňou nemala
zdravotné problémy psychického charakteru. Po rozvode manželstva svedkovi syn spomínal, že nejaké
psychické problémy mala, konkrétne sa vyjadriť nevedel. Od rozvodu manželstva svedok s odporkyňou

spoločne nekomunikujú. Rozvádzali sa okolo roku 2000. Za trvania manželstva so svedkom odporkyňa
nadmerne alkohol nepožívala. Nevedel sa vyjadriť, či po rozvode manželstva odporkyňa mala problémy
s alkoholom. K vzťahu navrhovateľa s odporkyňou sa nevedel vyjadriť. S navrhovateľom sa stretol
ešte jedenkrát, bolo to niekoľko rokov po tom, ako mu odovzdal sumu 150.000,- Sk. Prišiel za ním a
doniesol mu na podpísanie listinu, v ktorej potvrdil, že mu vyplatil hotovosť 150.000,- Sk. Nemal problém

listinu podpísať, pretože navrhovateľ mu hotovosť 150.000,- Sk skutočne odovzdal. Navrhovateľ sa pri
odovzdávaní sumy 150.000,- Sk pred svedkom nevyjadril, že sa jedná o dar a tiež sa nevyjadril, že tieto
finančné prostriedky odporkyni požičal.

Navrhovateľ do spisu založil SMS správy odoslané odporkyňou, ktorých prepis založil do spisu a z
obsahu ktorých vyplýva, že odporkyňa prejavila vôľu vrátiť mu peniaze. Odporkyňa k SMS správam

uviedla, že správy s uvedeným obsahom navrhovateľovi nikdy neodosielala a nepamätala sa, či
telefónne čísla, z ktorých SMS správy boli odoslané boli číslami jej mobilného telefónu. Pripustila, že
telefónne číslo 0907263168 mohlo byť číslom jej mobilného telefónu. Nepamätala sa, či telefónne číslo
0908567017 bolo jej číslom mobilného telefónu. Tvrdila, že navrhovateľ mohol z jej telefónu si sám sebe
odoslať SMS správy s uvedeným obsahom. Opakovane poprela, že by jej navrhovateľ požičal sumu

250.000,- Sk, tieto finančné prostriedky považovala výlučne za dar.

Z lekárskej správy MUDr. Hudecovej z čl. 52, ktorú odporkyňa založila do spisu, vyplýva, že odporkyňa
bola v období od 1.12.2011 do 22.12.2011 hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení Bojnice pre
epizódu ťažkej depresie. V období od 7.2.2012 do 22.2.2012 bola hospitalizovaná v Psychiatrickej

nemocnici Veľké Zálužie.

Za účelom zistenia zdravotného stavu odporkyne ku dňu 9.1.2012, kedy písomne záväzok v sume
8.300,- eur uznala do dôvodu a výšky a zistenia, či v tomto období užívala lieky, ktoré by znižovali jej
rozpoznávacie a vôľové schopnosti do takej miery, že by nebola schopná uzatvárať právne úkony, súd

požiadal psychiatričku MUDr. Hudecovú, u ktorej bola odporkyňa liečená, o podanie lekárskej správy.
Lekárka v odpovedi zo dňa 12.10.2015 uviedla, že k duševnému stavu odporkyne sa vyjadrila pred
rokom, aj k obdobiu do 9.1.2012 (čl. 77 spisu). Poukázala na lekársku správu z čl. 52 spisu, ktorá bola
oboznámená vyššie a viac na dotaz súdu nereagovala.

Z obsahu dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo dňa 17.8.2004 založenej v spise na čl. 13
vyplýva, že účastníci zmluvy (odporkyňa a jej bývalý manžel W.) sa dohodli na zrušení práva spoločného
nájmu družstevného bytu nachádzajúceho sa v F. a na tom, že ďalej bude uvedený byt ako členka OSBD
Prievidza užívať odporkyňa. Dohodli sa na tom, že odporkyňa namiesto zabezpečenia bytovej náhrady
bývalému manželovi zaplatí mu hotovosť v sume 250.000,- Sk tak, že prvú splátku v sume 150.000,- Sk

zaplatí pri podpísaní dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu a druhú splátku v sume 100.000,-
Sk zaplatí najneskôr do 31.12.2004. Bývalý manžel odporkyne potvrdil prevzatie prvej splátky.

Dňa 9.1.2012 odporkyňa písomne uznala dlh v sume 8.300,- eur. Potvrdila, že uvedenú sumu v roku
2004 za ňu zaplatil navrhovateľ jej bývalému manželovi V. R. z titulu vyporiadania BSM po rozvode

ich manželstva. Zaviazala sa s vedomím, je jej dlh je premlčaný, zaplatiť dlžnú sumu navrhovateľovi v
lehote 2 mesiacov odo dňa prevzatia kúpnej ceny z predaja svojho bytu nachádzajúceho sa v W.Y. XX/
X. V prípade, že byt v roku 2012 nepredá, zaviazala sa dlžnú sumu navrhovateľovi zaplatiť najneskôr
do 31.3.2013. Uznanie dlhu odporkyňou je založené v spise na čl. 12.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa§38ods.2Občianskehozákonníka,neplatnýjeprávnyúkonosobykonajúcejvduševnejporuche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie

sumy 8.300,- eur je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné, že ku dňu 28.12.2004
navrhovateľ odporkyni poskytol finančnú hotovosť 250.000,- Sk tak, že sumu 150.000,- Sk odovzdal
do rúk jej bývalého manžela, XXX.XXX,-a sumu 100.000,- Sk manželovi odporkyne poukázal spoločne

s odporkyňou poštovou poukážkou s podacím číslom 21604 dňa 27.12.2004 na Pošte Prievidza 1
za účelom vyplatenia bývalého manžela odporkyne z ich spoločného bytu po rozvode manželstva na
základe dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo dňa 17.8.2004, na základe ktorej sa účastníci
zmluvy dohodli na zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu nachádzajúceho sa vW. Y. XX/X
a na tom, že ďalej bude uvedený byt ako členka Y.F. užívať odporkyňa. Dohodli sa na tom, že odporkyňa

namiesto zabezpečenia bytovej náhrady bývalému manželovi zaplatí mu hotovosť v sume 250.000,- Sk
tak, že prvú splátku v sume 150.000,- Sk zaplatí pri podpísaní dohody o zrušení práva spoločného nájmu
bytu. Bývalý manžel odporkyne potvrdil prevzatie prvej splátky. Druhá splátka v sume 100.000,- Sk bola
splatná najneskôr do 31.12.2004. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či poskytnuté finančné prostriedky
boli darom, tak ako tvrdila odporkyňa alebo pôžičkou, ako uvádzal navrhovateľ.

Výsluchom účastníkov a svedkov nebolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že poskytnutie sumy
250.000,- Sk odporkyni nebolo pôžičkou. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, čo znamená,
že k vzniku právneho vzťahu založeného pôžičkou je potrebné odovzdanie vecí dlžníkovi. Bez toho
nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. V danom prípade suma 250.000,- Sk nebola odovzdaná

navrhovateľom priamo odporkyni, ale sumu 150.000,- Sk navrhovateľ odovzdal do rúk jej bývalého
manžela, B.a a sumu 100.000,- Sk bývalému manželovi odporkyne poukázal spoločne s odporkyňou
poštovou poukážkou. Takýmto spôsobom nebola naplnená podstata zmluvy o pôžičke a to reálne
odovzdanie peňazí do dispozičnej sféry odporkyne. Na základe uvedeného potom nemožno akceptovať
názor navrhovateľa, že právny vzťah založený medzi účastníkmi bol pôžičkou. Skutočnosť, že sa

nejednalo o pôžičku potvrdzuje aj fakt, že podľa vyjadrenia navrhovateľa dohoda medzi účastníkmi bola
taká, že navrhovateľ predá svoj jednoizbový byt, z kúpnej ceny ktorého odporkyňa vyplatí bývalého
manžela a následne mu odporkyňa sľúbila, že prevedie na neho jednu polovicu zo spoluvlastníckeho
podielu z bytu, ktorý nadobudne do výlučného vlastníctva po uzavretí dohody s bývalým manželom
o zrušení práva spoločného nájmu k nemu. V takomto prípade nemohlo ísť o pôžičku z dôvodu, že

pojmovým znakom pôžičky je aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, t.j. v danom prípade
peniaze. Pokiaľ by odporkyňa mala splniť svoj záväzok prevodom časti spoluvlastníckeho podielu bytu
navrhovateľovi, nejednalo by sa o pôžičku, ale zámennú zmluvu. Nie je prípustné, aby strany zmluvného
vzťahu založeného pôžičkou považovali peniaze a vecné právo k nehnuteľnosti za ten istý druh veci,
ktorý sa má vrátiť.

Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom odporkyne, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplýva
z darovacej zmluvy. Základnými náležitosťami darovacej zmluvy je uzavretie darovacej zmluvy, ktorá
predstavuje právny titul darovania a odovzdanie predmetu daru. Vecnoprávne účinky darovacej
zmluvy, ktorej predmetom je hnuteľná vec, nastávajú až odovzdaním predmetu daru do vlastníctva

obdarovaného. Prevzatím veci obdarovaným prechádza na neho vlastnícke právo k nej. Odporkyňa
však nepreukázala, že skutočnou vôľou navrhovateľa bolo darovanie finančných prostriedkov v sume
250.000,- Sk. Jej tvrdenie nebolo preukázané ani výpoveďou syna P., ktorý finančnú hotovosť považoval
za dar len z dôvodu, že nikto nikdy nepovedal, že ide o pôžičku. S navrhovateľom sa však nikdy oposkytnutých finančných prostriedkoch odporkyni nerozprával a navrhovateľ sa pred ním nevyjadril, že
išlo o dar. To, že išlo o dar, usúdil z toho, že navrhovateľ poskytnuté prostriedky v jeho prítomnosti
nepýtal späť a nikdy sa o pôžičke nehovorilo. Aj okolnosti poskytnutia finančných prostriedkov odporkyni

na strane navrhovateľa, t.j. scudzenie vlastného majetku len za účelom získania odovzdávanej sumy,
svedčia o tom, že navrhovateľ tak urobil z dôvodu očakávania zodpovedajúcej protihodnoty od
odporkyne, prevodu spoluvlastníckeho podielu k bytu a teda sa nejednalo o bezodplatný právny
úkon, akým darovanie je. Napokon aj odporkyňa potvrdila, že navrhovateľ žiadal vrátenie finančných
prostriedkov v priebehu roku 2006 a darovanie vylučuje aj SMS správa odporkyne z čl. 69 spisu,

v ktorej navrhovateľovi dňa 27.8.2007 oznámila: "vrátim ti peniaze a rozídeme sa v dobrom." Súd
uvedenú SMS správu považoval za autentickú, pretože odporkyňa nepoprela, že telefónne číslo, z
ktorého bola odoslaná, mohlo byť číslom jej mobilného telefónu. Absenciu vôle navrhovateľa darovať
peniaze odporkyni a odplatnosť, ktorú navrhovateľ očakával po scudzení finančných prostriedkov
od odporkyne, potvrdili aj vypočutí svedkovia. SvedokC. uviedol, že navrhovateľ mu telefonoval a
oznámil mu, že predáva svoj jednoizbový byt, ktorý sľúbil previesť do jeho výlučného vlastníctva z

dôvodu, aby odporkyni mohol poskytnúť finančné prostriedky. Oznámil mu, že sa s odporkyňou dohodol
buď na vrátení finančných prostriedkov alebo prevode časti spoluvlastníckeho podielu z bytu, ktorý
odporkyňa nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. Zo správania sa navrhovateľa odporkyňa určite
nemohla nadobudnúť pocit, že jej navrhovateľ chcel finančné prostriedky darovať, pretože sa jednalo o
vysokú hotovosť, poprel, že by sa jednalo o dar, pretože išlo o väčší obnos peňazí a navrhovateľ ani

svedkovi ako svojmu synovi nikdy takýto obnos peňazí nedaroval. Svedkyňa L. B.s určitosťou vylúčila
darovanie finančných prostriedkov odporkyni, pretože ako bývalá manželka navrhovateľa dobre poznala
a vylúčila, že by navrhovateľ finančný obnos vo vyššej výške bol schopný niekomu darovať. Nikdy
sa v jej prítomnosti nevyjadril o darovaní finančných prostriedkov odporkyni. Svedkyňa Q. K. uviedla,
že pokiaľ účastníci žili v spoločnej domácnosti jeden, dvakrát do mesiaca svedkyňa spolu so synom

navrhovateľa k nim chodievali na obedy a odporkyňa častejšie pred nimi spomínala, že v hodnote
poskytnutých finančných prostriedkov dostane navrhovateľ podiel z jej bytu. V období spísania uznania
dlhu odporkyňou (január 2012) odporkyňa ubezpečovala navrhovateľa, že mu peniaze vráti, pretože
čakala peniaze od svojho vtedajšieho priateľa. Uvedenú informáciu počula od odporkyne a spomínal
ju aj navrhovateľ. Svedkyňa ďalej potvrdila, že aj v jej prítomnosti, v čase, keď účastníci spolu žili, sa

odporkyňa vyjadrila, že finančné prostriedky navrhovateľovi vráti, keď predá svoj byt.

Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu názoru, že plnenie, vrátenia ktorého sa
navrhovateľ voči odporkyni domáhal, vyplýva z bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získala
tým, že navrhovateľ za ňu splnil to, čo podľa práva mala plniť sama.

Aplikácia ust. § 454 Občianskeho zákonníka je založená na súčasnom splnení dvoch podmienok:
existencia právnej povinnosti na konkrétne plnenie na strane toho, za koho bolo plnené a splnenie
tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa
tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho poskytol plnenie jeho veriteľovi. Takým splnením

dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo vtedy, keby plnil svojmu veriteľovi
zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Pre vznik
záväzkunavydaniebezdôvodnéhoobohateniasazásadnenevyžaduje,abytakýtoprospechbolzískaný
protiprávnym úkonom a nevyžaduje sa teda ani zavinenie, vzniká bez ohľadu na zavinenie, lebo ide o
tzv. objektívnu zodpovednosť.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dohodou o zrušení práva spoločného
nájmu bytu zo dňa 17.8.2004 založenej v spise na čl. 13 sa účastníci zmluvy (odporkyňa a jej bývalý
manžel XXX.XXX,-R.) dohodli na zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode
manželstva nachádzajúceho sa vXXX.XXX,- Y. XX/X a na tom, že ďalej bude uvedený byt ako členka

OSBD Prievidza užívať odporkyňa. Dohodli sa na tom, že odporkyňa namiesto zabezpečenia bytovej
náhrady bývalému manželovi zaplatí mu hotovosť v sume 250.000,- Sk tak, že prvú splátku v sume
150.000,- Sk zaplatí pri podpísaní dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu a druhú splátku v
sume 100.000,- Sk zaplatí najneskôr do 31.12.2004. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľ z vlastných
finančných prostriedkov sumu 150.000,- Sk odovzdal do rúk bývalého manžela odporkyne, V. R. v deň

podpísania dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu, čo vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil aj
sámP.kasumu100.000,-Skbývalémumanželoviodporkynepoukázalspoločnesodporkyňoupoštovou
poukážkou s podacím číslom 21604 dňa 27.12.2004 na Pošte Prievidza 1. Záväzok zaplatiť bývalému
manželovi sumu 250.000,- Sk zaťažoval výlučne odporkyňu ako zmluvnú stranu dohody o zrušení právaspoločného nájmu bytu zo dňa 17.8.2004, ktorá bola povinná v určenej lehote splatnosti bývalému
manželovi dohodnutú hotovosť zaplatiť. Túto povinnosť za odporkyňu splnil navrhovateľ, ktorý nemal
právnu povinnosť plniť. Na strane odporkyne tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná v

súlade s cit. ust. § 454 Občianskeho zákonníka navrhovateľovi vydať.

Súduznaniedlhuodporkyňouzodňa9.1.2012považovalzaplatnýprávnyúkon,pretože vkonaníneboli
preukázané dôvody jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani dôvody neplatnosti
podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdila, že

si nepamätala, ako uznanie dlhu podpísala, že v tom čase užívala antidepresíva, zle sa cítila a obsah
uznania dlhu nečítala. Absenciu slobody a vážnosti vôle žiadnym spôsobom nepreukázala, nepredložila,
ani neoznačila relevantné dôkazy preukazujúce, že v čase uznania dlhu bol na ňu vyvíjaný fyzický alebo
psychický nátlak a svojím prejavom vôle nechcela spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom
spájajú normy občianskeho práva. Tiež nepreukázala, že v čase uznania dlhu bol jej zdravotný stav taký
nepriaznivý, že konala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. I keď do

spisu založila lekárske potvrdenie MUDr. Hudecovej (čl. 52 spisu), z ktorého vyplývalo, že bola v období
od 1.12.2011 do 22.12.2011 hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení Bojnice pre epizódu ťažkej
depresie a v období od 7.2.2012 do 22.2.2012 bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Veľké
Zálužie, obsah uvedenej správy nebol spôsobilý preukázať existenciu duševnej poruchy. Za účelom
zistenia svojho zdravotného stavu sama nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov.

Súd na zistenie zdravotného stavu odporkyne ku dňu 9.1.2012, kedy písomne záväzok v sume 8.300,-
eur uznala do dôvodu a výšky a zistenie, či v tomto období užívala lieky, ktoré by znižovali jej
rozpoznávacie a vôľové schopnosti do takej miery, že by nebola schopná uzatvárať právne úkony,
požiadal psychiatričku MUDr. Hudecovú, u ktorej bola odporkyňa liečená, o podanie lekárskej správy.

Lekárka v odpovedi zo dňa 12.10.2015 uviedla, že k duševnému stavu odporkyne sa vyjadrila pred
rokom, aj k obdobiu do 9.1.2012 (čl. 77 spisu) a len poukázala na lekársku správu z čl. 52 spisu,
ktorá bola oboznámená vyššie. Viac na dotaz súdu nereagovala, nevyjadrila sa, aké lieky odporkyňa
užívala, či liečba jej zdravotného stavu mala vplyv na jej osobnosť a do akej miery. Keďže z obsahu
lekárskej správy, ani iných listinných dôkazov založených odporkyňou do spisu (výpisy z jej zdravotnej

dokumentácie z čl. 53 spisu) nevyplývalo, že v čase uznania dlhu nebola schopná vzhľadom na svoj
zdravotný stav, tento právny úkon urobiť, súd jej obranu považoval za účelovú a nepreukázanú. Vo
vzťahu k dokazovaniu súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. V danom prípade nebola splnená podmienka nevyhnutnosti vykonať iné dôkazy
súdom nad rámec dôkazov navrhovaných a označených účastníkmi, preto okrem vyžiadania lekárskej
správy od MUDr. Hudecovej súd iné dôkazy ex offo nevykonal.

Omeškanie odporkyne bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V uznaní dlhu zo

dňa 9.1.2012 sa zaviazala žalovanú sumu zaplatiť najneskôr do 31.3.2013. Od 1.4.2013 nastalo u nej
omeškanie, odkedy je povinná navrhovateľovi zaplatiť 5,75% ročný úrok z omeškania, výška ktorého
zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto

bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume
498,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.