Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010924
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117010924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2017 v Trenčíne v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Mgr. Marty Zemánkovej a Jaroslava
Pučeka takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný ml. Q. J., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom v A. R. C., V. XXX/XX, okres X., bez
zistenia pracovného pomeru, t. č. na slobode
j e v i n n ý , ž e

1. dňa 30.08.2016 v čase asi o 16.00 hodine na schodoch medzi ulicami Nad Zábrehom a Sládkovičovou
v Dubnici nad Váhom najprv poškodeného maloletého O.. Š.., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. B.. XXX/
XX, A. R. C. kopol do chrbta, potom mu vytrhol tašku, vybral z nej hotovosť -10,- Eur, ktorú minul pre
vlastnú potrebu a mobilný telefón, pričom uviedol, že tento dostane naspäť výmenou za niečo cenné,
2. následne toho istého dňa 30.08.2016 v čase asi o 16.15 hodine spolu išli na adresu poškodeného s
tým, že počas cesty poškodeného zastrašoval so slovami nech sa vráti s nejakou cennou vecou, inak

ho zbije, v dôsledku čoho poškodený zo strachu z domu doniesol zlatý prsťeň, ktorý na mieste odovzdal
obžalovanému ml.,

t e d a

- v bode 1. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe
- dieťati,

- v bode 2. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

v bode 1. trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona,

v bode 2. trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 188 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), písm. n), 37 písm. h), písm. m) Tr.
zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a za použitia §§ 41 odsek 2, 117 odsek 1 Tr. zákona na
ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s poukazom na § 49 odsek 2 Tr. zákona a s

prihliadnutím na § 117 odsek 2 Tr. zákona n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 117 odsek 5 Tr. zákona súd obžalovaného ml. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 73 odsek 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanému ml. u k l a d á ochranné ambulantné
psychiatrické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní senát okresného súdu zistil skutkový stav veci tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K.. Q. J. bol pred senátom okresného súdu, jeho predsedom na hlavnom pojednávaní
komplexne poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku
s tým, že k obom žalovaným skutkom, podľa obsahu prednesenej obžaloby na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28. novembra 2017, kde intervenujúca dozorová prokurátorka upravila podanú obžalobu

tak, že pôvodne žalovaný skutok predniesla ako dva samostatné spáchané žalovaného skutky s ich
právnou kvalifikáciou u žalovaného skutku pod bodom 1. ako trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188
odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a u
žalovaného skutku pod bodom 2. ako trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, môže urobiť vyhlásenie

podľa § 257 odsek 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto zákonnom poučení urobil
k obom žalovaným skutkom na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa
19. júna 2017 č. k. 2Pv/628/16/3309-34 s jej prednesenou vyššie popísanou úpravou intervenujúcej a
dozorovej prokurátorky vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je z ich jeho
spáchania vinný.

Nakoľko obžalovaný ml. uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov, senát okresného súdu jeho
predsedom postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno
g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia
obžalovaný ml. odpovedal „áno“. V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku senát okresného

súdu jeho predsedom následne vzhľadom k vyhláseniam obžalovaného ml. a jeho odpovediam na
položené otázky zisťoval stanovisko prítomných procesných strán.

Intervenujúca a dozorová prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní prijať vyhlásenie obžalovaného
ml. vzhľadom na splnené procesné podmienky a taktiež navrhla vykonať dokazovanie len čo do výroku

o trestnoprávnych sankciách.

Po takomto zistení senát okresného súdu vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania oboch
žalovaných skutkov uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že
dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách,

keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené
a vykonané dôkazy (výsluch poškodeného ako svedka a ďalších osôb ako svedkov), ako aj všetky
relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa oba
žalované skutky stali, a že sa ich dopustil celom rozsahu práve obžalovaný K.. Q. J., ktorý ich spáchanie
priznal.

Obžalovaný ml. z hľadiska veku mladistvého páchateľa (§ 94 Tr. zákona) evidentne spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie
príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť. Obžalovaný ml. konal preukázateľne bez

akýchkoľvek pochybností formou priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a/ (dolus directus či generalisTrestného zákona, t. j. chcel porušiť chránený záujem v prípade oboch žalovaných trestných činov
zločinu. Naplnená bola aj objektívna stránka oboch žalovaných trestných činov zločinu, t. j. konanie,
ktoré jednoznačne vyplýva z obsahu oboch žalovaných skutkov, ako aj objekt skutkovej podstaty oboch

žalovaných trestných činov zločinu (chránený záujem). Senát okresného súdu posúdením po právnej
stránke konštatoval, že obžalovaný ml. v prípade žalovaného skutku pod bodom 1. spáchal žalovaný
trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d) s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a)
Tr. zákona a v prípade žalovaného skutku pod bodom 2. trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek
1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, t. j. na chránenej

osobe,ktorýmjemaloletédieťa,keďmaloletýpoškodenýevidentnev časespáchaniaobochžalovaných
skutkov, vzhľadom na svoj vek, bol dieťaťom podľa ustanovenia § 127 odsek 1 Tr. zákona. V oboch
prípadoch boli naplnené všetky potrebné formálne znaky oboch žalovaných trestných činov - zločinov, u
ktorých zákon nevyžaduje kumulatívne (súčasné) naplnenie aj materiálnej stránky (materiálny korektív,
t. j. stupeň nebezpečnosti konania páchateľa s mierou vyššou ako nepatrnou), aj keď v oboch prípadoch
táto materiálna stránka je vo významnej miere konaním obžalovaného ml. naplnená.

Obžalovaný K.. Q. J. je ako osoba do súčasnej doby svojho veku hodnotená či už orgánom sociálnej
kurately alebo ústavom, kde bol istý čas na podklade opatrovanského konania pred súdom umiestnený,
výrazne negatívne, o čom svedčia podrobné obsahy podaných posudkov týchto inštitúcii. Obžalovaný
ml. v dôsledku svojho sociálneho správania sa ani neukončil vzdelanie a doposiaľ bol opakovane,

viackrát riešený za rôzne priestupky, vrátane priestupku majetkového charakteru. Ako mladistvý už
bol doposiaľ právoplatne (21.04.2015) odsúdený Okresným súdom Trenčín v inom trestnom konaní
(rozsudkom zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 4T/121/2014), kde bol uznaný za vinného tiež zo spáchania
závažného trestného činu zločinu lúpeže s uložením v tom čase primeraného trestu odňatia slobody
nespojeného bezprostredne s jeho výkonom, t. j. trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky s podmienečným

odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorá plynula do dňa
21.12.2016.

Pri určovaní druhu a výmery trestu senát okresného súdu prihliadal najmä na spôsob spáchania oboch
predmetných trestných činov a ich následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného ml., jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä však na skutočnosť, že obžalovaný ml. opätovne
konal protiprávne v čase plynutia určenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za obdobnú

závažnú trestnú činnosť, v tomto období sa jeho chovanie ani po uložení výchovného trestu odňatia
slobody v žiadnom smere nezlepšilo, a predtým uložená trestnoprávna sankcia na jeho osobu nemala
pozitívny dopad, keď opätovne spáchal rovnako závažný trestný čin ako po prvýkrát, navyše následne
aj druhý závažného charakteru, senát okresného súdu dospel k záveru, že na obžalovaného ml. je
nevyhnutne potrebné pôsobiť už výkonom trestu odňatia slobody, a preto do úvahy prichádzalo uloženie

iba nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj napriek tomu, že obžalovaný oba žalované skutky a
aj oba žalované trestné činy spáchal ako mladistvý páchateľ. U obžalovaného ml. senát okresného
súdu ustálil dve existujúce poľahčujúce okolnosti /§ 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona/ a dve priťažujúce
okolnosti /§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona/, teda obžalovaný ml. jednak svojim jediným pozitívnym
postojom, keď urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, čím napomohol aj objasneniu žalovanej

trestnej činnosti a k hospodárnosti celého trestného konania na druhej strane neopomínajúc, že spáchal
viac trestných činov a bol za trestnú činnosť už právoplatne odsúdený, dosiahol iba vyrovnaný počet
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Senát okresného súdu však vzhľadom na to, že obžalovaný
ml. spáchal oba žalovaného skutky - zločiny vo viacčinnom súbehu, musel ukladať úhrnný trest podľa
zásad uvedených v § 41 odsek 2 Tr. zákona, t. j. formou tzv. „asperačnej-zostrujúcej“, kde sa horná

hranica najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestných činov zvyšuje o 1/3 zásady, avšak súd
už v takýchto prípadoch vzhľadom na konštantnú súdnu prax so zreteľom na príslušný nález Ústavného
súdu SR ukladá trest od dolnej hranice po takto zvýšenú hornú hranicu takejto trestnej sadzby. V
konečnom dôsledku, v prejednávanom prípade so zreteľom na všetky rozhodujúce hmotnoprávne
ustanovenia o mladistvých páchateľoch, senát okresného súdu mohol ukladať obžalovanému ml. trest

odňatia slobody od 2 (dvoch) rokov do 7 (siedmich) rokov. S prihliadnutím na postoj obžalovaného ml.,
jeho vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, uvedomujúc si celkom iste na druhej strane aj hrozbu
vyššieho trestu, senát okresného súdu dospel k záveru, že obžalovanému ml. bude postačovať uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici konečnej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2(dva) roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Takýto trest podľa názoru senátu okresného súdu je dostatočným na dosiahnutie účelu trestu v zmysle
Tr. zákona (§§ 34, 97 Tr. zákona). Tento podporí aj uloženie relevantným ochranným opatrením, ktorý

ma oporu v znaleckom dokazovaní, a to ochranným psychiatrickým ambulantným liečením.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o
náhrade škody, keďže však zákonná zástupkyňa poškodeného maloletého Z. J. nárok na náhradu škody
neuplatnila, senát okresného súdu v tejto časti trestného konania nerozhodoval, preto ani výroková časť

tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.
- v bode 1. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe
- dieťati,

- v bode 2. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia či doručenia)
odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž
e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.