Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216424
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810216424.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a členiek JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému A. B., trvale bytom G. XXX/XX, F. pod Y., o
vymoženie 15.296,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 13. marca 2017, č. k. 16Er/3019/2010-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Samoty 1061, Púchov, priznal nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), §

243f ods. 1, 4 a 6, § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, §
262 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že pôvodne oprávnený Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. sa návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 04.11.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

istiny vo výške 15.296,29 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/21/2008-16 zo dňa 18.03.2008. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi udelené súdom dňa
29.11.2010. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er/3019/2010-23 zo dňa 25.03.2013 pripustil
zmenu účastníka na strane oprávneného, a to z pôvodne oprávneného na EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa

22.01.2016 vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol
uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2479142 7 03 a stavebnom úvere č. 2479142 2 01,
ktorú povinný uzatvoril dňa 19.08.2005. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej
Zmluvy, právny predchodca oprávneného vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení
zmenky. K doplneniu návrhu predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretú s
povinným dňa 19.08.2005. Z predloženej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného

ako veriteľa a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v
rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Povinný bol vystaviteľom vlastnej zmenky v
prospech remitenta - oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na
základe zmluvy o úvere. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení
oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu
predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal

právny dôvod vystavenia zmenky. Predmetná zmluva je zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet
plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Je nepochybné, že oprávnenýuzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo
je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie
úverov“. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne

ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali
vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne
postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi.
Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v
súvislostisktorouvznikolvymáhanýnárok.Spotrebiteľskúzmluvunemalprirozhodovaníanikdispozícii,

rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky,
tak ako to upravovala právna úprava v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. V základnom
konaní teda nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov nevyplýva,
že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a
že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku.

Oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z
prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom
pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú

trovy, súd ho zaviazal na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že zastavením exekúcie v predmetnej veci došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu
právnemu posúdeniu, keď súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku na už prebiehajúcu exekúciu, v ktorej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v roku
2010 na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného v súlade s vtedy platnou právnou
úpravou. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky,
nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom
a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z

osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval
v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu.
Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
okremnávrhupredloženieprvopisuzmenky,opravostiktorejnietdôvodupochybovaťaprípadneďalších
listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke). Súd pred

vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má
minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, súd
zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému
je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným
a povinným, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 18.03.2008, čiže v čase, kedy takýto

postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä
rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Zákonodarcovi
muselo byť v čase prijímania novely, ktorou sa menilo predmetné zákonné ustanovenie, zrejmé, že
podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ani nemohla byť v čase
priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, a preto takéto ustanovenie nemá a nemôže

mať oporu v platnom právnom poriadku. Výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými
zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na
jazykovom výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom,
považovať za arbitrárne. Oprávnený poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa
20.10.2015 a odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

547/2012. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu
spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom

konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní
exekúcie, a zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia zistil,
že podané odvolanie treba odmietnuť podľa § 386 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP"), nakoľko odvolanie oprávneného bolo podané oneskorene. Súd tak rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

6. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

7. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

8.Odvolacísúdspoukazomnavyššiecitovanéustanoveniauvádza,žeoprávnenémulehotanapodanie
odvolania v zmysle § 121 ods. 2 CSP začala plynúť deň nasledujúci po dni doručenia uznesenia

súduprvejinštancie.Keďžesioprávnenýpodľapriloženejdoručenkyuznesenieprevzaldňa17.03.2017,
táto lehota mu začala plynúť odo dňa 18.03.2017. Koniec lehoty pripadol na sobotu 01.04.2017 a preto
bol posledným dňom lehoty na podanie odvolania pondelok 03.04.2017. Odvolanie oprávnený podal na
pošte až dňa 04.04.2017, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd preto
odvolanie odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).