Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/635/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407215644
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1407215644.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: JURKI-HAYTON, s.r.o., Prístavná 2, Bratislava,

zast. advokátom JUDr. Imrichom Foltýnom, AK Zámocká 1066/2, Malacky, proti odporcom: 1. H., zast.
advokátom JUDr. Róbertom Pružinským, AK Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Prievozská
4/B, Bratislava, 2. D., zast. AK MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava
o zaplatenie 3.983,27 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.991,64 Eur s 9,5% ročným úrokom
z omeškania od 24.03.2007 do zaplatenia.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 796,66 Eur s 9,5% ročným úrokom z
omeškania od 24.03.2007 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 70 %
vzniknutých trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim pôvodným návrhom žiadal, aby odporca v 1. rade bol zaviazaný na zaplatenie

sumy 3.983,27 Eur (120 000,- SK) s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom v 1.
rade dňa 15.11.2006 uzavrel pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 16.11.2006. Medzi účastníkmi
bol dohodnutý druh práce „operátor ČS“ s plnou hmotnou zodpovednosťou. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že odporca v 1. rade pri podpise zmluvy bol oboznámený s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z
pracovnej zmluvy, ako aj s jeho internými smernicami, ako aj s postupom pri odovzdávaní tržby po
skončení pracovnej smeny. Odporca v 1. rade ako operátor ČS bol povinný po skončení smeny vystaviť
odovzdávací protokol, ktorého súčasťou je i údaj o výške tržby, ktorú je zamestnanec povinný odviesť na

účet spoločnosti. Odporca v 1. rade vykonával službu u navrhovateľa dňa 23.03.2007, keď neodovzdal
tržbu v sume 3.983,27 Eur. Navrhovateľ si preto proti odporcovi v 1. rade ako hmotne zodpovednému
pracovníkovi uplatnil náhradu škody vo výške 3.983,27 Eur.

Súd vo veci najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 16Ro 2762/08 zo dňa 30.05.2008
(pôvodná sp. zn. OS BA IV. - 35Ro 5145/07). Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v
1. rade odpor. Poprel skutočnosť, že by neodovzdal dňa 23.03.2007 tržbu 3.983,27 Eur, ako tvrdí

navrhovateľ. Predmetnú sumu vložil do trezoru spoločnosti, ku ktorému mali prístup aj iné oprávnené
osoby navrhovateľa. Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 15.11.2006, ktorú odporca v 1. rade podpísal pri
podpise pracovnej zmluvy považoval za absolútne neplatnú.Navrhovateľsvojímpodanímzodňa14.08.2008navrhol,abysúddokonaniapripustilďalšiehoúčastníka
a to odporcu v 2. rade. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že spolu s odporcom v 1. rade dňa 23.03.2007 do
24.03.2007 vykonával u neho službu, keď nebola odvedená tržba vo výške 3.983,27 Eur, aj odporca v 2.

rade. Obaja odporcovia boli povinní byť v čase služby na pracovisku - čerpacej stanici. Odporcovia túto
svoju povinnosť však nedodržali a pracovali v čase, ktorý uviedli vo svojich výpovediach na polícii. Keďže
k peniazom mali rovnako prístup odporca v 1. rade, aj odporca v 2. rade, navrhovateľ svoj návrh rozšíril
o návrh aj proti odporcovi v 2. rade. Oboch odporcov žiadal zaviazať zaplatiť 3.983,27 Eur, nežiadal
však aby každý z nich zaplatil túto sumu.

Odporcav2.radesnávrhomnesúhlasil.Poukázalnaustanovenie§182ods.1,3Zák.práce.Uvádzal,že
schodok vznikol bez jeho zavinenia, keď sám navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že sám odporca v
1. rade nepopiera, že trezor neuzamkol on, a teda nepopiera svoju zodpovednosť za odcudzenie (stratu)
finančnej hotovosti. Odporca v 2. rade poukázal na to, že nemal uzavretú s navrhovateľom dohodu o
spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnanca a z tohto dôvodu medzi odporcami v 1. a 2. rade potom

ani nie je daná spoločná hmotná zodpovednosť. Ďalej odporca v 2. rade poukázal na dohodu o hmotnej
zodpovednosti, ktorú mal uzavretú s navrhovateľom a podľa ktorej prebral hmotnú zodpovednosť za
hodnoty, ktoré mu boli zverené pri jej podpise a v dohodnutom rozsahu. Bol toho názoru, že dohoda
o hmotnej zodpovednosti v uzavretom znení sa vzťahuje len na počiatočný stav zverených hodnôt
podľa inventárneho odovzdania a prevzatia (zoznamu). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa však podľa

jeho názoru nevzťahuje na hodnoty, ktoré zamestnanec preukázateľne preberie (prevzal) k vyúčtovaniu
kedykoľvek počas platnosti tejto dohody, resp. v tejto časti považoval dohodu za neurčitú a z tohto
dôvodu neplatnú v súlade s ust. § 182 ods. 2 Zák. práce. Ďalej odporca v 2. rade poukázal na bod
4 dohody o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej sa zamestnávateľ zaviazal vytvoriť a dodržiavať také
pracovné podmienky, ktoré by pracovníkovi umožňovali riadne vykonávať funkciu spojenú s hmotnou

zodpovednosťou. Podľa § 84 ods. 4 Zák. práce, absolútnym limitom pracovného času zamestnanca v
prípade jeho nerovnomerného rozvrhnutia, je najviac 12 hodín v priebehu 24 hodín. Pritom však „služba
pracovníkov“, tak ako to uvádza sám navrhovateľ má trvanie nepretržite 24 hodín, pričom z podania
navrhovateľa je zrejmé, že v tomto čase mali byť na čerpacej stanici prítomní obaja odporcovia, a to
je v rozpore s ust. § 84 ods. 4 Zák. práce. Nie je teda možné považovať skutočnosť, že odporca v 2.

rade opustil prevádzku čerpacej stanice na 1,5 hodiny, za porušenie jeho povinnosti vyplývajúcej mu z
pracovnej zmluvy, tak ako to uvádza navrhovateľ. Nie je to možné považovať ani za jeho nedbanlivosť
ako formu zavinenia. Takto dohodnutý pracovný čas je potrebné považovať za nedostatok v pracovných
podmienkach, ktorý bráni riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Ďalej odporca v 2. rade
poukázal na tú skutočnosť, že trezor, do ktorého umiestnil odporca v 1. rade peniaze a ktorý neuzamkol,

mal stále rovnaký kód, ktorý okrem odporcu v 2. rade poznali aj iné osoby v pracovnom pomere
u navrhovateľa, a teda mali k nemu prístup. Túto skutočnosť je preto tiež potrebné považovať za
nedostatok v pracovných podmienkach, ktorý bráni riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Navrhovateľ teda nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami a v takýchto
prípadoch potom zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť, nesie sám. Odporca v 2. rade

napokon poukázal na tú skutočnosť, že k strate finančných prostriedkov došlo počas neprítomnosti
odporcu v 2. rade a odporca v 2. rade s týmito finančnými prostriedkami počas svojej práce vôbec
nenakladal.Peniazevkladaldotrezoruodporcav1.rade,pričomtentonásledneažnadruhýdeňoznámil
odporcovi v 2. rade, že suma vo výške 3.983,27 Eur chýba.

Súd rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 03.09.2009 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto
prvostupňovému rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave prvostupňový
rozsudok zrušil svojim uznesením sp. zn. 8Co/55/2011 zo dňa 17.09.2013 a vec vrátil na ďalšie
konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď na daný prípad síce súd prvého stupňa aplikoval správny právny predpis, avšak

tento nesprávne interpretoval a zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery,
napriek tomu, že je zrejmé, že počas pracovnej zmeny odporcov v 1. a 2. rade v dňoch 23. - 24.03.2007
vznikol navrhovateľovi neodvedením tržby v sume 3.983,27 Eur za uvedené dni schodok v rovnakej
výške. Druhostupňový súd nepovažoval za správny názor súdu prvého stupňa, že v danej veci nejde o
pracovno-právnu zodpovednosť odporcov v 1. a 2. rade ale o trestno-právnu zodpovednosť. Nemožno

mať podľa názoru druhostupňového súdu za to, že schodok vznikol celkom bez zavinenia odporcov,
resp. že sa svojej zodpovednosti za vznik schodku celkom zbavili, keď je zrejmé, že odporca v 1. rade i
odporca v 2. rade čiastočne porušili svoju povinnosť počínať si tak, aby nedošlo k vzniku schodku. Uložil
súdu prvého stupňa v konaní opätovne rozhodnúť. Najmä uložil prvostupňovému súdu sa vysporiadaťs mierou zavinenia každého s odporcov na vzniku schodku na zverených hodnotách ako aj prípadnou
mierou zavinenia navrhovateľa na vzniku schodku a zdôvodnením v rozsahu náhrady škody vo vzťahu
k jednotlivým hmotne zodpovedným odporcom.

Prvostupňový súd rozhodol opäť rozsudkom zo dňa 10.07.2014. odporcov v 1. a 2. rade zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Aj proti tomuto rozsudku podali
odporcovia v 1. aj 2. rade odvolanie.

Odporca v 1. rade rozhodnutiu vytýkal, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Vytýkal ďalej súdu prvého stupňa, že tento neskúmal a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s mierou
zavinenia každého z odporcov na vzniku schodku. Odporca v 1. rade ďalej poukazoval na ustanovenie §
187 ods. 2 Zák. práce a uvádzal, že už z toho dôvodu, že súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal na plnenie
ako solidárnych dlžníkov je rozhodnutie nesprávne. Ďalej vytýkal súdu to, že opomenul skúmať spolu

zavinenie navrhovateľa ako zamestnávateľa ku vzniku vzniknutého schodku, keď podľa jeho názoru
mal sa súd zaoberať aj otázkou miery spolu zavinenia zamestnávateľa, predovšetkým na vytýkané
nedostatky v prevádzke navrhovateľa.

Odporca v 2. rade rozhodnutiu vytýkal, že nedostatočne vykonal dokazovanie a na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu vytýkal, že vo svojom rozhodnutí nepoukázal
na dôvody a okolnosti, ktorého ho viedli k tomu, že ho zaviazal spoločne a nerozdielne s odporcom
zaplatiť istinu s úrokom z omeškania a trovy konania. Uvádzal, že vo vzťahu k nemu prvostupňový súd
nevykonal žiadny iný dôkaz nad rámec predchádzajúceho dokazovania, iba vypočul Zuzanu Garajovú,
pracovníčku navrhovateľa, avšak z tohto výsluchu nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala

jeho zodpovednosť na vzniknutom schodku. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že v čase vzniku
schodku na zverených hodnotách odporca v 2. rade nemal akúkoľvek možnosť nakladať so zverenými
hodnotami,pretoževčasevznikuschodkunebolvpráciatedasfinančnouhotovosťouaninedisponoval.
Bol toho názoru, že je nutné vo veci skúmať individuálnu mieru zavinenia každého z odporcov.

Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že vzhľadom na uvedené dohody
o (samostatnej) hmotnej zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade, vzhľadom na výsledky doterajšieho
dokazovania nemôže mať pochýb o tom, že schodok vznikol porušením povinností odporcov počínať
si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu. Druhostupňový
súd tiež konštatoval, že odporca v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie ich tvrdenia,

že škoda bola zamestnávateľovi spôsobená celkom bez ich zavinenia, a teda za vzniknutý schodok
zodpovedajú.Odvolacísúdvytkolsúduprvéhostupňa,žesatentonezaoberalrozsahommieryzavinenia
každého z odporcov v 1. a 2. rade na vzniknutom schodku a osobne sa nezaoberal mierou spolu
zavinenia navrhovateľa ako zamestnávateľa na vzniku schodku. Odvolací súd vzhľadom na chýbajúce
dokazovanie považoval rozhodnutie súdu za predčasné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami a vyjadreniami na
pojednávaniach ich právnych zástupcov, oboznámil sa s pracovnou zmluvou uzavretou medzi
navrhovateľom a odporcom v 1. rade č. 1141 zo dňa 15.11.2006 a dohodou o hmotnej zodpovednosti
z toho istého dňa, uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a dohodou o uznaní záväzku

nahradiť škodu zo dňa 15.11.2006, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom
v 2. rade č. 825 zo dňa 18.11.2004 a dohodou o hmotnej zodpovednosti z toho istého dňa, uzavretou
medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, odovzdávacím protokolom zo dňa 24.03.2007, a obsahom
spisu OR PZ Bratislava - okolie, odd. skráteného vyšetrovania, Zámocká 5, Malacky, ČVS: ORP-991/2-
OSV-BH-07-Kl, výpisom z Obchodného registra navrhovateľa a s ďalším obsahom spisu. Po zrušení

prvostupňového rozsudku súd vypočul zástupcu navrhovateľa N., oboznámil sa s mesačným výkazom
dochádzky za mesiac marec 2007 ČS Malacky, so mzdovým listom odporcu v 1. rade a odporcu v 2.
rade za rok 2007 a zistil tento skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade bola uzavretá pracovná zmluva č. 1141 s č. 825 zo dňa

15.11.2006 a zo dňa 18.11.2004. Dohodnutým druhom práce bola v oboch prípadoch funkcia „operátor
ČS“. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté „ČS JURKI Malacky“. V prípade odporcu v 1. rade bol dňom
nástupu práce dohodnutý deň 16.11.2006 a v prípade odporcu v 2. rade deň 18.11.2004. Zároveň dňa
15.11.2006 v prípade odporcu v 1. rade a dňa 18.11.2004 v prípade odporcu v 2. rade bola medziúčastníkmi uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej odporcovia prebrali počas výkonu
práce hmotnú zodpovednosť za prevádzku ČS JURKI, t.j. za majetok spoločnosti podľa inventúrneho
zoznamu, tovar a peňažnú hotovosť a ceniny počas prevádzky, v trezore, v príručnej pokladni a počas

prepravy, ako posol do banky, a tiež za peňažnú hotovosť v prípade, že ju uchová na inom mieste, ako je
miesto prevádzky a ďalej prebrali zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by
nepreukázali, že tento schodok nezavinili. V dohodách o hmotnej zodpovednosti boli dohodnuté medzi
účastníkmi aj ďalšie náležitosti. Z odovzdávacieho protokolu navrhovateľa zo dňa 24.03.2007 za čas
od 7,00 hod. dňa 23.03.2007 do 7,00 hod. dňa 24.03.2007 bolo zistené, že nebola odvedená suma

120.000,-SKK. Túto skutočnosť oznámil ráno dňa 24.03.2007, hneď po svojom príchode na pracovisko,
odporca v 2. rade polícii. V rovnaký deň, teda t.j. 24.03.2007, boli odporca v 1. rade, aj odporca v 2.
rade vypočutí na polícii ako svedkovia. Obaja vo svojich výpovediach oznámili skutočnosti, ktoré im boli
známe. Obaja svoju zodpovednosť za stratu finančnej hotovosti odmietli. Vo veci bolo začaté trestné
stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3, písm. a) Tr. zák.

Pracovníčka navrhovateľa N., ktorá na pojednávaní vypovedala ako zástupca navrhovateľa uviedla, že
u navrhovateľa pracuje ako vedúca úseku kontroly ČS a preto pozná systém zabezpečenia ČS. Na
konkrétnej ČS v Malackách bol certifikovaný trezor, do ktorého bol možný prístup po zadaní číselného
kódu a zároveň aj po odomknutí trezoru kľúčom. Na ČS navrhovateľa v Malackách bol iba jeden
kľúč, ktorý bolo možné otvoriť trezor. Tento kľúč si vzájomne odovzdávala obsluha ČS na jednotlivých

zmenách. Trezor umiestnený na ČS bol takého typu, ktorý má štrbinu, ktorou sa do neho vkladajú
peniaze z tržby. Nie je preto žiaden dôvod, aby sa trezor počas pracovnej doby otváral, keďže peňažné
prostriedky z tržieb bolo do neho možné vkladať, ktorý je za tým účelom na trezoru vytvorený. Trezor
bol umiestnený na mieste, ktoré nebolo známe zákazníkom ČS. Číselný kód na otvorenie trezoru
poznala celá obsluha ČS pre potreby výberu hotovosti. Prístupové kódy sa menili v prípade obmeny

zamestnancov. Uvedená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa jej nezdá taká možnosť, že by bolo
možné treťou osobou ukradnutie peňažnej hotovosti z objektu ČS, ktorá bola zabezpečená umiestnením
v trezore. Do trezoru okrem legálneho prístupu s použitím kľúča a kódu by sa dalo dostať už iba jeho
násilným poškodením, resp. zničením, čo sa však nezistilo.

Z vykonaného dokazovania je teda nesporné, že odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli s navrhovateľom
pracovný pomer na základe pracovných zmlúv, súčasťou ktorých bola ich písomná dohoda o hmotnej
zodpovednosti na základe ktorej odporcovia prevzali hmotnú zodpovednosť za prevádzku ČS JURKI
Malacky tak ako je to vyššie uvedené. Počas pracovnej smeny odporcov v 1. a 2. rade v dňoch 23. -
24.03.2007 vznikol navrhovateľovi za uvedené dni schodok vo výške 120 000,- SK neodvedením tržby v

sume 120 000,- SK, keď túto finančnú hotovosť umiestnil odporca v 1. rade v čase okolo 16,00 hod. dňa
23.03.2007 do trezoru na to určeného, ktorý však ponechal neuzamknutý. Túto skutočnosť súd považuje
za nespornú. Vyplýva to z výpovede samotných účastníkov. V čase medzi 16,00 hod. dňa 23.03.2007 a
06,45 hod. dňa 24.03.2007 odcudzil neznámy páchateľ predmetnú finančnú hotovosť.

Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení, platnom v čase trvania pracovného pomeru
medzi účastníkmi (ďalej len Zák. práce), pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k
dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Podľa § 85 ods. 3 Zák. práce, na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného

času je týždňom 7 po sebe nasledujúcich dní.

Podľa § 85 ods. 4 Zák. práce, pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 87 ods. 1 Zák. práce, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa
pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami
zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé
týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac 4 mesiacov
ustanovený týždenný pracovný čas.

Podľa § 87 ods. 4 Zák. práce, pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.Podľa § 178 ods. 1 Zák. práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu
života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 179 ods. 1 Zák. práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 Zák. práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby, materiálu, alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť

písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 187 ods. 1 Zák. práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec
uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 187 ods. 2 Zák. práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý
z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 189 ods. 1 Zák. práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stranu predmetov,

je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 Zák. práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom
určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu
sa započítava v dvojnásobnej sume.

Medzi účastníkmi nesporne bola uzavretá písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, spĺňajúca
náležitosti vyššie cit. § 182 Zák. práce. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal, že bol spôsobený
schodok neodvedením sumy 120.000,-SK za dni 23. - 24.03.2007. Nie je však preukázané, akým
spôsobomdošlokvznikuškodynavrhovateľa.Vovecibolovedenétrestnéstíhanie.Anijedenzodporcov

nebolobvinenýzospáchaniaprečinukrádeževsúvislostisvykonávanímprácevčaseod16,00hod.dňa
23.03.2007 do 06,45 hod. dňa 24.03.2007. Z vykonaného dokazovania je tiež nesporné, že odporca v 1.
radefinančnúhotovosťvsume120.000,-SKumiestnilvčaseokolo16,00hod.dňa23.03.2007dotrezoru
určeného na taký účel. K tomuto trezoru mali prístup viacerí zamestnanci navrhovateľa, keďže ovládali k
nemu prístupový kód. Nebolo však preukázané, kto odcudzil uvedenú finančnú hotovosť, napriek tomu,

že vo veci bolo vedené trestné stíhanie. Z vykonaného dokazovania je ďalej nesporné, že odporcovia
mali k dispozícii trezor, ktorý bolo možné otvoriť kľúčom po zadaní číselného kódu. Tento číselný kód
poznali všetci zamestnanci navrhovateľa pracujúci pri obsluhe čerpacej stanice, avšak kľúč od trezoru
bol iba jeden. Trezor bolo teda možné otvoriť len tak, že mohol byť otvorený iba držiteľom kľúča a spolu
s tým bolo potrebné použiť aj číselný kód. Reálne to znamená, že otvoriť trezor a disponovať s tam

nachádzajúcimi sa peniazmi mohla iba zmena, ktorá vykonávala službu na ČS, resp. niekto s vedomím
obsluhy ČS. Treba prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že osoba, ktorá má kľúče od trezoru má vytvorené
všetky podmienky na to, aby zodpovedne uchovávala zverené finančné prostriedky od tretích osôb.
Naviac pokiaľ taká osoba má uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a je si aj vedomá svojej
zodpovednosti a napriek tomu trezor nevyužíva riadnym spôsobom na úschovu peňazí, nepočína si

riadne a starostlivo, ale si počína ľahkovážne, nezodpovedne a nedbanlivo.

Zodpovednosť zamestnanca podľa vyššie uvedených ust. Zák. práce je osobitným druhom pracovno-
právnej zodpovednosti za škodu. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok podľa vyššie
cit. ust. Zák. práce je:

- existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,
- existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat,
- zavinením zamestnanca, ktoré sa predpokladá.Zodpovednosť za schodok vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú
dohodou o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách, materiálu alebo

na iných hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej len „hodnoty“) vznikol schodok. Pri takejto
zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca (vyššie cit. ust. § 179
ods. 1 Zák. práce). Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, tak že zamestnanec
sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom, alebo čiastočne ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. V prejednávanej veci je nesporné, že

došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti tak, že neznámy páchateľ mal využiť nepozornosť odporcu v
1. rade a neprítomnosť odporcu v 2. rade a odcudzil, bez prekonania prekážky finančnú hotovosť z
neuzamknutého trezoru, ku ktorému mal pravdepodobne voľný prístup. Je preto zrejmé, že odporcovia
v 1. a 2. rade porušili svoju povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku
zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu. Odporcovia v 1. a 2. rade tak z nedbanlivosti porušili povinnosť
zabrániť vzniku zavinených strát, rozdielov a úbytkov hodnôt zverených k vyúčtovaniu a povinnosť

počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu. Odvolací
súd opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno na
preukázanie svojho tvrdenia v tom smere, že škoda bola spôsobená celkom bez ich zavinenia.

Zo zrušujúcich rozhodnutí však vyplynula povinnosť súdu zaberať sa zavinením každého z odporcov

osobitne a zaoberať sa prípadne aj spolu zavinením navrhovateľa (zamestnávateľa).

Odporcovia v 1. ani 2. rade žiadnym spôsobom neargumentovali a ani nepreukazovali, že by na
nedostatky v prevádzke, na ktoré upozorňovali až v priebehu súdneho konania, upozorňovali alebo
žiadali o ich odstránenie, prípadne žiadali odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené

hodnoty.
V priebehu konania odporcovia v 1. a 2. rade sa vzájomne obviňovali z podielu na zodpovednosti za
vznik škody. Odporca v 1. rade argumentoval predovšetkým tým, že nebyť odchodu odporcu v 2. rade
z pracoviska, zverené hodnoty mohli byť lepšie ochránené. Odporca v 2. rade uvádzal, že on vôbec
nemanipuloval s peniazmi, ktoré mali byť vložené do trezoru ani vôbec v tom čase, keď malo dôjsť k

umiestneniu peňazí do trezoru na pracovisku nebol. On oznámil stratu peňazí polícii.

Z vykonaného dokazovania vyplynula aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nariaďoval svojim pracovníkom
24 hodinové pracovné služby, čo je nesporne v rozpore s vyššie cit. ust. § 85 a 87 Zák. práce.
Z dokazovania tiež vyplynulo, že pracovníci navrhovateľa sa zdržiavali na pracovisku vlastne podľa

vzájomnej dohody rôzne, v podstate tak ako im to vyhovovalo a v tomto smere súd konštatuje určitú
svojvôľu v takomto konaní odporcov. Takýto stav však zrejeme navrhovateľ toleroval a bol mu známy,
keďbolomožné,ženamiestotrvalejprítomnostiobochpracovníkovpriobsluheČSbolnapracoviskuiba
jeden z nich. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd bol toho názoru, že v prípade odporcu v 1. rade je
miera jeho zvinenia väčšia ako v prípade odporcu v 2. rade na vzniknutom schodku. Bol to odporca v 1.

rade, ktorý, čo sám priznáva, uložil peňažnú hotovosť v sume 120 000,- SK do trezoru, ktorý neuzamkol.
Nezabezpečil ochranu týchto zverených hodnôt aj keď bol určitú dobu na pracovisku iba sám. Podľa
názoru súdu zodpovednosť odporcu v 1. rade na vzniku schodku treba vyjadriť v pomere 50 % k celkovej
vzniknutej škode, čo vo vyjadrení v peniazoch predstavuje čiastku 1991,64 Eur. Zodpovednosti za vznik
škody sa nezbavil ani odporca v 2. rade. V jeho prípade však súd je toho názoru, že jeho pomer

zodpovednosti k celkovej vzniknutej škode je v rozsahu 20 % vzniknutej škody. Odporca v 2. rade počas
výkonu svojej služby iba preberal peniaze do pokladne. Nebol to on kto umiestnil peniaze do trezoru
potom ako dosiahli určitú čiastku (v konkrétnom prípade 120 000,- Sk) a ani nebol na pracovisku v čase,
keď došlo k uloženiu peňažnej hotovosti z pokladne do trezoru. Stratu peňazí oznámil polícii. Vzhľadom
na už uvedené skutočnosti sa však ani odporca v 2. rade svojej zodpovednosti nezbavil. Súd bol toho

názoru, že na vzniku škody sa spolu zavinil aj navrhovateľ ako zamestnávateľ. Je nesporné, že svojim
pracovníkom nariaďoval 24 hodinové pracovné smeny, čo bolo nepochybne v rozpore s platným právom.
Neexistoval systém kontroly a evidencie zamestnancov na pracovisku a tým navrhovateľ umožňoval
stav, keď obsluha ČS nebola kompletná. V rozsahu 30 % škody súd preto navrhovateľovi uplatňovaný
nárok nepriznal.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Takto stanovený úrok z omeškania ku dňu 24.03.2007 bol vo výške 9,5% ročne. Súd preto priznal
navrhovateľovi aj 9,5% ročný úrok z omeškania od 24.03.2007 až do zaplatenia, keďže odporcovia v
1. a 2. rade sa dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania druhý deň potom ako mali odovzdať
navrhovateľovi, svojmu zamestnávateľovi tržbu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p..
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianatunajšísúd,písomne,

dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy.