Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 4P/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615204941
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:2615204941.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci
starostlivosti súdu o maloletého H. O., nar.XX.XX.XXXX v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky M. O., bytom O. Č..XX, A. P. A. Q.
a otca H. O., bytom U. O. XXX/X, A. P. A. Q., v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I.OtecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhoH.zvýšenýmvýživnýmzosumy90,-Eurnasumu120,-

Eur mesačne s účinnosťou od 19.05.2015 do 31.12.2015 a na sumu 170,- Eur mesačne s účinnosťou
od 01.01.2016.

II. Týmto sa mení rozsudok OS v Novom Meste nad Váhom č.k. 4P/92/2012-37, zo dňa 31.01.2013, v
časti výšky výživného na maloletého H..

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie 19.05.2015 do 30.04.2016 vo výške 542,60,- Eur je
otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur, spolu s bežným výživným s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Upravuje sa styk otca s mal. H. tak, že otec je oprávnený sa s mal. stretávať každú párnu nedeľu v

čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin tretí júlový týždeň od pondelka 10.00 hod.
do nedele do 17.00 hod.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmdňa19.05.2015žiadalamatkamaloletéhozvýšiťvyživovaciupovinnosťotcazosumy
90,- Eur na sumu 200,-Eur mesačne, z dôvodu zvýšených výdavkov na dieťa, keď maloletý prudko

rastie, veľa zje a často vymieňa oblečenie. V dôvodoch návrhu uviedla, že ostatná úprava vyživovacej
povinnosti otca k maloletému bola v roku 2013 s tým, že určené výživné je v súčasnosti nepostačujúce.
Tiež žiadala upraviť styk otca s maloletým, poukazovala na to, že veľa pracuje, a to aj cez víkendy a
potrebovala, aby sa otec o syna počas jej neprítomnosti postaral. Tiež uviedla, že má s mal. H. výchovné
problémy a potrebovala by s ním pomôcť.

Otec maloletého so zvýšením výživného nesúhlasil, poukázal na to, že jeho príjem nepostačuje na
navrhovanú výšku výživného, najmä keď stále uhrádza výživné na dcéru O., ktorá je už plnoletá. K
úprave styku uviedol, že počas pracovného týždňa denne dochádza do práce do P., víkendy má niekedy
voľné, takže nie je problém, aby mal. H. za ním kedykoľvek prišiel.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné otca na sumu 170,-Eur z dôvodu zvýšených výdavkov na

dieťa, ako aj z dôvodu, že otcovi ubudne vyživovacia povinnosť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, vypočul mal. H., oboznámil s potvrdením o príjme matky,
daňovým priznaním otca za rok 2015, so správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad
Váhom, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/92/2012 a zistil tento skutkový stav.

Rozsudkom tunajšieho súdu 4P/92/2012-37 zo dňa 31.01.2013, ktorým bolo rozvedené manželstvo
rodičov, boli mal. deti O. a mal. H. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu vtedy mal. O. sumou 110.- Eur a mal. H. sumou 90,- Eur mesačne. Súd
vtedy vychádzal z veku a potrieb dieťaťa a príjmových možností oboch rodičov, keď matka mala čistý

príjem vo výške 715,- Eur a otec vo výške 533,- Eur.

Maloletý H. je za obdobie troch rokov od poslednej úpravy výživného starší, je žiakom ôsmeho ročníka
základnej školy, jeho náklady na pokrytie základných potrieb vzrástli, čo je spojené s prirodzeným
nárastom cien.

Pomery na strane matky sa nezmenili, stále je zamestnaná, okrem hlavného pracovného pomeru, z
ktorého má priemerný mesačný čistý príjem vo výške 813,- Eur, pracuje aj na dohodu o pracovnej
činnosti u ďalších dvoch zamestnávateľov. Všetko je to však na úkor času, ktorý by mala venovať
výchove syna. Jej cieľom je zarobiť peniaze najmä z dôvodu, že kúpila 4-izbový byt, v ktorom s oboma
deťmi žije a spláca hypotekárny úver. V priebehu konania sa matka v záujme mal. H., ktorého spolu s

úradom práce sociálnych vecí a rodiny zvažovala umiestniť do diagnostického centra, týchto pracovných
aktivít vzdala.

Otecmal.H.ježivnostník,dennedochádzazaprácoudoP.,nákladystýmspojenémávovýške120,-Eur
mesačne. Uviedol, že jeho hrubý mesačný príjem je od 800 do 900,- Eur, pričom z tohto príjmu uhrádza

povinné odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 58,18 Eur mesačne, odkladá si na daň z príjmu. Podľa
vlastného vyjadrenia mu po úhrade povinných odvodov a dane za rok 2015 vychádza priemerný čistý
príjem vo výške 560,- Eur. Ďalšie výdavky otca sa týkajú bývania, stravy, ošatenia, hygieny. Nad rámec
bežných výdavkov nemá žiadne.

V registri spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že otec mal. H. dňa 04.01.2016 podal návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči plnoletej O. z dôvodu, že táto je plnoletá a nie je odkázaná výživou na svojich
rodičoch. Konanie je vedené pod sp.zn. 4C/1/2016 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Zo zhodného
tvrdenia rodičov súd zistil, že obom rodičom už odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť a rozhodnúť o tom
súdom je potrebné z dôvodu, že otcovi je výživné zrážané exekučne.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
(§ 62 Zákona o rodine).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre

maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky citovaného ustanovenia a
je možné primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, a to najmä vzhľadom na obdobie troch rokov,

ktoré uplynulo od ostatnej úpravy výživného, a s tým spojený prirodzený nárast výdavkov na strane
maloletého H..Súd zvýšil výživné otca na mal. H. diferencovane, v závislosti od toho, kedy mu bude zrušená povinnosť
prispievať na výživu plnoletej dcéry. Za obdobie od 19.05.2015 (podania návrhu) do 31.12.2016 zvýšil
súd otcovi povinnosť prispievať na výživu syna o sumu 30,- Eur mesačne a od 01.01.2016 o sumu

80,- Eur mesačne z dôvodu, že mu ubudne vyživovacia povinnosť k dcére O.. Nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 19.05.2015 do 30.04.2016 vo výške 542,60,- Eur ( 7 mesiacov po 30,- Eur,
4 mesiace po 80,- Eur plus alikvotná časť za mesiac máj 2015 vo výške 12,60 Eur ) je otec povinný
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil otcovi splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným podľa §
160 O.s.p.. V prípade omeškania s čo i len jednou splátkou, výhoda splátok otcovi zaniká a je povinný
nedoplatok zaplatiť v celosti.

Pokiaľ ide o úpravu styku, na žiadosť maloletého H. a jeho matky a so súhlasom otca súd upravil

styk dieťaťa s otcom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na tomto mieste súd zdôrazňuje,
že starostlivosť o dieťa neznamená len zabezpečenie jeho výživy a každodenných potrieb, ale aj
poskytovanie pozornosti, lásky a vytváranie prostredia na zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa.

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov

konaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.a),podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,
§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)