Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Csp/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317203394
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4317203394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, L.

XX, XXX XX M. v zast. Spotrebiteľské Centrum n.o., Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, IČO:
50166131 proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO:
31690903 v nútenej správe, o zaplatenie 2.522,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 1.991,61 eur od 10.08.2016 do zaplatenia, zaplatiť sumu 883 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca cestou svojho zástupcu v žalobe doručenej súdu dňa 28.02.2017 žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2.522,88 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa 10.08.2016 až do úplného zaplatenia žalovanej
sumy ako aj sumu 883 eur titulom primeraného zadosťučinenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným uzatvoril kapitalizované životné poistenie typu Rodina č. XXXXXXXXXX so začiatkom

poistenia 09.08.1998 na obdobie 18rokov s rovnakou dobou platenia poistného vo výške 352 Sk ( 11,68
eur) a to pre prípad dožitia alebo smrti poistených dvoch rodičov a ich dieťaťa. Ak nastala jedna z
poistných udalostí smrť alebo dožitie jedného alebo druhého rodiča bol žalovaný povinný vyplatiť ku dňu
vzniku poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 20.000 Sk ( 663,87 eur) každému poistenému rodičovi
a taktiež v prípade dožitia alebo smrti poisteného dieťaťa tú istú sumu. Poistná udalosť nastala dožitím
poistených dňa 09.08.2016. O tejto skutočnosti informoval žalobca žalovaného
žiadosťou o likvidáciu poistnej udalosti a vyplatenie poistnej sumy. Žalobca je presvedčený o svojom

právnom nároku a požaduje uhradené poistenie vo výške 2522,88 eur ( 11,68 x 216 mesiacov) ako
vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý popiera platnosť uzatvorených poistných zmlúv
a žiada od neho aj primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Výška primeraného zadosťučinenia je určená ako percentuálny podiel z celkovej
žalovanej sumy s ohľadom na zapríčinenú ujmu a komplikácie pri domáhaní sa svojich práv vo výške
883 eur.

2. Súd vydal dňa 08.09.2016 pod č. k. 8Csp/64/2016-30 platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal
žalovaného na úhradu žalovanej pohľadávky, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastnýchrúk, preto ho uznesením zo dňa 04.11.2016 zrušil podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“).

3. Žalovaný zaslal súdu dňa 27.03.2017 vyjadrenie v ktorom uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu, že poistnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú keďže poistné určené v zmluve
bolo od počiatku v rozpore so zákonom o poisťovníctve.

4. Súd nariadil termín pojednávania na deň 10.10.2017 na ktoré predvolal žalovaného a právneho

zástupcu žalobcu. Súd vec prejednal a rozhodol za splnenia podmienok § 180 CSP kedy právny
zástupca žalobu ospravedlnil neúčasť podaním doručeným súdu dňa 10.10.2017 z kolízie termínov
s pojednávaním vedeným na OS Zvolen a súhlasil, aby súd spor prejednal a rozhodol bez
prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil. Podaním z 19.6.2017 R.. K. L. nútený správca žalovaného žiadala o odročenie
pojednávaní na október 2017 z dôvodu , že Národná banka ju ustanovila do funkcie núteného správcu

žalovaného a je potrebné aby sa z jednotlivými súdnymi spormi oboznámila a zaujala k nim stanovisko.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žaloba, poistná zmluva, oznámenie,
podací lístok, poistná zmluva, vyjadrenie žalovaného, protokol, oznámenie o skončení dohľadu, žiadosť
o predlženie termínu, znalecký posudok č.l. 4/2008, notárska zápisnica, žiadosť o súčinnosť, rozsudok,

uznesenie č.l.52, poučenie č.l. 63, žiadosť o odročenie č.l. 66, emailové ospravedlnenie č.l. 70 a celým
obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného Prvou Česko-slovenskou poisťovňou a.s. uzatvorili
poistnú zmluvu Rodina č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 09.08.1998 na obdobie 18 rokov, s

dobou platenia poistného 18 rokov, výška poistenia 352 Sk ( 11,68 eur) mesačne a to pre prípad dožitia
alebo smrti poistených dvoch rodičov a ich dieťaťa. Koniec poistenia 09.08.2016. Poistná suma pre
prípad smrť alebo dožitie jedného alebo druhého rodiča poistné plnenie vo výške 20.000 Sk ( 663,87
eur ) každému poistnému rodičovi a pre prípad smrti alebo dožitia dieťaťa poistné plnenie vo výške
20.000 Sk (663,87 eur) dieťaťu. V zmysle poistnej zmluvy právo na plnenie v prípade sa konca poistnej

doby má poistený. Ak sa poistené dieťa dožije konca poistnej doby, poisťovňa mu vyplatí poistnú sumu
pre prípad smrti a dožitia dieťaťa. Poistná udalosť nastala dožitím poistených dňa 09.08.2016. Žalobca
o poistnej udalosti informoval žiadosťou o likvidáciu poistnej udalosti a vyplatenie poistného plnenia dňa
10.08.2016.

7. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného a to v
sume 2522,88 eur ( 11,68 eur x 216 mesiacov), ktorá suma predstavuje žalobcom uhradené mesačné
poistenie, ktoré uhrádzal žalovanému. Taktiež si uplatňuje právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá

podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku primeraného zadosťučinenia žalobca určil
ako percentuálny podiel z celkovej žalovanej sumy s ohľadom na ujmu a komplikácie vzniknuté pri
domáhaní sa ochrany práv vo výške 883 eur. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že Národná
banka Slovenska kontrolovala, čo jej právny predchodca Ministerstvo financií SR rozhodnutím z roku
1995 schválil a k čomu žalovaného právne zaviazal, a to k výške poistného a spôsobu, akým sa s

ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že stanovené
poistné je protizákonné, a preto uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže
obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych
povinnosti a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť
a nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším Ministerstvom financií SR, konštatovali

napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako to vyplýva z obsahu
notárskej zápisnice L. zo dňa 02. 06. 2008. Podľa žalovaného ani jedna zo zmluvných strán absolútnu
neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatváral na jeden strane poisťovateľ ako právnická
osoba a na druhej strane poistník ako fyzická osoba, predmetom ktorej bolo poistenie osôb. Dôvodom
uzavretia poistnej zmluvy bola tá skutočnosť, že v budúcnosti nastane náhodná, nepredvídaná udalosť
alebo uplynie dojednaná doba poistenia. Žalobca ako poistník sa v zmluve zaviazal platiť dohodnutépoistné a žalovaný ako poisťovateľ sa zaviazal v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na
ktoré sa zmluvné strany zaviazali.

9. Podľa § 788 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), (1) Poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné. (2) Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku
zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné

poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená
osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa,
poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú
poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. (3) Súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu

uzavrel, oznámené.

10. Podľa § 790 písm. b/ OZ, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

11. Podľa § 797 ods. 1,2,3 OZ, (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť,sktoroujespojenývznikpovinnostipoistiteľaplniť(poistnáudalosť).(3)Plneniejesplatnédo
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

12. Podľa § 800 OZ, (1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku

koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. (2) Možno tiež
dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej
zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne. (3) Poistiteľ nemôže podľa
odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

13. Podľa § 801 ods. 1,2,3 OZ, (1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. (2) Poistenie zanikne
aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva
poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola

zaplatená len časť poistného. (3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

14. Podľa § 802 ods. 1,2 OZ, (1) Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach §
793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by
poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú

skutočnosť zistil; inak právo zanikne. (2) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne. 14. Podľa § 37 OZ, (1) Právny úkon sa musí urobiť
slobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný.(2)Právnyúkon,ktoréhopredmetomjeplnenie

nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný. 15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Občiansky zákonník v § 800, 801, 802 upravuje spôsoby zániku poistenia, kedy poistenie
môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo
odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Žalovaný argumentuje tým, že pre matematicky chybne
vypočítané poistné je poistná zmluva absolútne neplatná, takáto skutočnosť je právne významná prežalobcu. Dojednaná výška poistného bola žalovaným na začiatku poistenia jasne daná a bola jedným
z určujúcich faktorov, ktoré žalobcu viedli k tomu, či poistnú zmluvu so žalovaným uzavrie alebo nie.
Žalovaný však teraz tvrdí, že tento poistný vzťah pre dodatočnú nemožnosť plnenia zanikol.

16. Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie

je objektívne nemožné. Ak je plnenie nemožné subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napr. jeho platobná
neschopnosť),jehozáväzoknezanikáadlžníkjepovinnýplniť,inakjepostihnutýnásledkamizavineného
nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti plnenia, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek
iného (ako pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka
ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru a faktická nemožnosť plnenia pre objektívne
okolnosti. V tomto prípade má súd zato, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Žalobca a žalovaný

uzavreli poistnú zmluvu, kde sa žalovaný zaviazal na vyplatenie poistného plnenia a teda nejde o
záväzokosobnejpovahy.Pouzavretípoistnejzmluvynedošlokzmeneprávnejúpravypoistenia,ktoráby
nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný
až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s
poistno-matematickými normami alebo metódami, je podľa názoru súdu irelevantné.

17. Pokiaľ ide o právne úvahy súdu, je nevyhnutné konštatovať, že v právnej praxi bolo riešené množstvo
identických prípadov odlišných iba osobou poisteného žalobcu a výškou sumy poistného plnenia:

KS v Prešove v rozsudku sp. zn. 7Co/255/2014 uviedol - „V danom prípade, ako to bolo náležitým

spôsobom zistené, účastníci dňa 23.10.2001 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia
s dojednaným ročným poistením vo výške 3.891,- Sk. Uvedená zmluva mala charakter zmluvy
spotrebiteľskej, uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V priebehu
trvania poistného vzťahu, pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch
2007 a 2008 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne

schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného takýto
omyl tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti žalovaný videl výnimočnosť
situácie umožňujúcej zánik vzniknutého právneho vzťahu na základe ustanovenia § 575 Občianskeho
zákonníka. S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia
pre žalovaného účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na

podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom
pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem
iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou
obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia
(životné poistenie) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách

poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť
úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel
vypracovať sám žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení
povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva
financií SR zo dňa 30.5.1995 . Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve,

podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného.
Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho
poistnomatematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať
výlučne na orgán
dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre

rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca.
Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom
spôsobujúcim zánik poistnej zmluvy. Vo veci nemožno akceptovať ani tvrdenie o zániku poistnej zmluvy
pre nemožnosť plnenia podľa ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 575
ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených

podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Uvedené ustanovenie priamo vylučuje
nemožnosť plnenia za predpokladu, ak možno plnenie uskutočniť s väčšími nákladmi, teda aj za cenu
straty. Pri akomkoľvek podnikaní treba vždy počítať nielen s možnosťou zisku ale aj s možnosťoustraty. Žalovaný teda aj za cenu straty môže prefinancovať z vlastných zdrojov nesprávne nakalkulovaný
poistný produkt.“

KS v Prešove sp. zn. 7Co/332/2015 - „V danom prípade ako to bolo náležitým spôsobom zistené
účastníci v októbri roku 1998 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia. Uvedená zmluva
mala charakter zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V priebehu trvania poistného vzťahu pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska
u žalovaného v roku 2007 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol

nesprávne schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného
takýto nesprávny a protiprávny postup tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti
žalovaný videl dôvod vedúci k absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. V čase vydania rozhodnutia o
udelení povolenia pre žalovaného ( č.l. 28 a 29 spisu ) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe

žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis
v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i
obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou poistného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať
poistenie pre prípad smrti alebo dožitia ( životné poistenie ) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona
č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti,

z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez
akýchkoľvekpochybnostímuselvypracovaťsámžalovanýanieorgándozorunadpoisťovníctvom.Tento
orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo
rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30.05.1995 ( č.l. 28 a 29 spisu). Súčasťou
žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia

boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý
vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaný tak
nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom,
nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom,
ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca. Dodatočne zistená nevýhodnosť

dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim absolútnu
neplatnosť poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.“

18. Súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe a vyslovených právnych názorov súdov a považoval
za správne a spravodlivé rozhodnúť v súlade s citovanými rozhodnutiami. Pokiaľ si žalobca plnil

zmluvne dohodnuté povinnosti, má nárok na poistné plnenie v zmysle zmluvných dojednaní. Súd nezistil
dôvody pre posúdenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ako absolútne neplatnej, pretože prípadné
pochybenia z pohľadu verejného práva, ktoré žalobca nemohol nijako ovplyvniť nemôžu mať dopad na
súkromnoprávny vzťah - poistný vzťah uzavretý v súlade so zákonom. Žalobca nemôže znášať dôsledky
„nesprávnych kalkulácií“ zvlášť nie za stavu, keď žalovaný vedomý si nezrovnalostí v poistných vzorcoch

nepristúpil k náprave a vzniknutú situáciu nijako neriešil. Argument o údajnej neplatnosti poistnej zmluvy
použil až potom, ako mu vznikla povinnosť vyplatiť poistné plnenie. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že žalobca má nárok na vyplatenie poistného v plnom rozsahu, ktoré predstavuje sumu 663,87
eur pre dvoch rodičov a dieťa t.j. (663,87 eur x 3) 1.991,61 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Žalobca
žiadal od žalovaného sumu 2.522,88 eur, ktorá suma pozostávala z ním uhradených splátok poistného

vo výške 11,68 eur x 216 mesiacov, ktorú sumu žiadal ako vydanie bezdôvodného obohatenia. V spore
si žalobca uplatnil aj nárok vo výške 883 eur titulom primeraného zadosťučinenia.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

22. Účelom právnej úpravy bezdôvodného je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor iného a v prípade, že dôjde k bezdôvodnému obohateniu, zabezpečuje možnosť domôcť sa
vydania tohto obohatenia. Ako už vyplýva z názvu tohto inštitútu, ide o získanie nejakého prospechuna úkor iného bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho dôvodu alebo dôvodu, ktorý
odpadol alebo aj plnením povinnosti za povinný subjekt, ktorú povinnosť mal povinný subjekt plniť
sám. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného

obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo
veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto
zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX je

platnáapretovčastiozaplatenie531,27euržalobuakonedôvodnúzamietol,nakoľkosúdsanestotožnil
s právnou argumentáciou žalobcu, že žalovaný sa na jeho úkor o túto sumu obohatil. Súd mal za to, že
žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie poistného z poistnej zmluvy vo výške 1.991,61 eur avšak nevzniklo
mu právo na vrátenie súm splátok poistného, ktoré platil vo výške 11,68 eur 216 mesiacov, nakoľko
tieto uhrádzal žalobca žalovanému titulom platne uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a teda na
úhradu týchto splátok poistného mal žalovaný zmluvný nárok.

24. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

25. Na základe takto vykonaného dokazovania súd má za to, že nárok žalobcu je dôvodný, pokiaľ

sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. vo
výške 883 eur, nakoľko súd vyhovel žalobe v časti nároku žalobcu vyplývajúceho z poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX a teda žalobca bol úspešný na súde pri porušení svojho spotrebiteľského práva a
teda súd konštatuje, že uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o uplatnenie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie.

26. Pokiaľ ide o výšku tohto primeraného finančného zadosťučinenia, zákon bližšie v § 3 ods. 5
zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nestanovuje v akej výške sa má toto primerané finančné
zadosťučinenie žiadať, avšak súd má za to, že výška finančného zadosťučinenia môže byť do výšky 50
% toho, o čo sa snažil dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatiť a k takémuto právnemu názoru pristúpila

aj súdna prax. Preto pokiaľ žalobkyňa žiada finančné zadosťučinenie v sume 883 eur, súd to považuje za
primeranú výšku už aj s prihliadnutím na to, že žalovaný opakovane ako je to aj tunajšiemu súdu známe
z rozhodovacej činnosti z mnohých ďalších súdnych sporov nie je ochotný dobrovoľne vyplácať poistné
plnenie pri splnení podmienok vyplývajúcich z poistných zmlúv. Takéto konanie žalovaného sa považuje
za osobitne závažné porušenie povinnosti žalovaného, teda aj s prihliadnutím na to, aby finančné

zadosťučinenie plnilo aj odradzujúcu funkciu, má súd za to, že žiadaná výška 883 eur zodpovedá
tomuto účelu. Z tohto dôvodu súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi finančné
zadosťučinenie vo výške 883 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
podľa § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalobca mal v spore plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému vo výške 100%. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník, po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach písomne.

8Csp/54/2017

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.