Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215214342
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215214342.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanému: C. M., U.. XX.N.
XXXX, R. D. XXX/X, XXX XX Q. L., právne zastúpeného JUDr. Natáliou Kubáňovou, advokátkou so
sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 534,59 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 225,50 eur na trovách
spočívajúcich v právnom zastúpení k rukám právnej zástupkyni, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.augusta 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 534,59 eur s príslušenstvom. Žalobu dôvodil
tým, že žalobca, ako veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 10.septembra 2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 440 eur, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné
prostriedky vrátiť v 48 splátkach po 13,37 eur. Keďže bol žalovaný v omeškaní, žalobca ho listom

zo 17.apríla 2015 vyzval k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok
po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od
odoslania výzvy.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom smere, že nikdy so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu. Nevie odkiaľ
má žalobca k dispozícii jeho osobné údaje, ale on nikdy neprejavil záujem o úver, nikdy zmluvu o úvere
nepodpísal a neprevzal ani v zmluve uvedený tovar, ani peniaze. O existencii zmluvu sa dozvedel až

na náklade tejto žaloby, ktorá mu bola doručená 26.januára 2016. Podpis uvedený v zmluve nie je jeho
podpisom, ani údaje uvedené v zmluve nie sú pravdivé.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 10.septembra 2014 (č.l. 18), úverovými podmienkami (č.l. 19 -
30), výzvou k splateniu celého úveru zo 17.apríla 2015 (č.l. 31), výpisom čerpania splátok a úhrad (č.l.
33), ako aj výsluchom žalovaného.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.Žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalobca ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu spísala listinu označenú

ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX dňa
10.septembra2014,atovyplnenímformulárovéhotlačivaveriteľa.Včastiúverboliuvedenéúdajeúveru,
a to druh úveru: účelový/úhrada tovaru (služby), názov tovaru: Vorwerk kobold, výrobca tovaru: Zaren
s.r.o., predajná cena 440 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 641,76 eur, celková výška úveru
440 eur, mesačná splátka 13,37 eur, počet splátok 48, ročná úroková sadzaba 190,32%, RPMN 21,3%,

priemerná RPMN 44,06%, dátum prvej splátky 10.okt´pbra 2014, úhradala nasledujúcich splátok vždy
do 25.dňa v kaledárnom mesiaci, lehota splatnosti 25.septembra 2018.

Ďalej z predloženej zmluvy súd zistil, že v časti klient boli obsiahnuté sčasti pravdivé a sčasti nepravdivé
údaje o žalovanom. Nebolo preukázané, že by podpis na zmluve patril žalovanému a taktiež nebolo
preukázané, kto si tovar prevzal, na ktorého kúpu bol úver poskytovaný, prípadne kto bol kupujúcim

tohto tovaru.

Z výsluchu žalovaného, ktorej pravdivosť nebola nijako spochybnená, súd zistil, že žalovaný o žiadnom
tovare nemá vedomosť a ani nemal úmysel uzavrieť so žalobcom zmluvu, taktiež že mu neboli žiadne
peniaze poskytnuté a to už vôbec nie na v zmluve uvedený tovar.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
označeného žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď

sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti).

Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý mal byť založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného
zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom
smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný
vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje
len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskehozákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Predloženú zmluvu súd zároveň
podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.)

aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu,
žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže pri jej
uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalobca má s poukazom na §
2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval

ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
peňažné prostriedky. Súd však nemal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere.

Obsah zmluvy ako listiny je povahou súkromnou s úradne neoverenými podpismi. Podľa ustálenej
judikatúry musí súd v prípade súkromnej listiny skúmať jej pravoť, t.j. či ju osoby podpísané na listine
skutočne podpísali, ako aj pravdivosť jej obsahu. Pokiaľ protistrana spochybní pravosť súkromnej listiny
a poprie svoj podpis na nej, nastupuje dôkazná povinnosť účastník, ktorý listinu predložil, aby preukázal
pravosť namietaného podpisu. Dochádza tak k prenosu dôkazného bremena na toho účastníka, ktorý

tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť touto listou preukázané.

V prerokúvanej veci žalovaný poprel svoj podpis na listine označenej ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Práve z tejto listiny však žalobca odvodzoval svoje nároky. Preto bol podľa § 120 ods. 1
O.s.p. povinný dokázať jej pravoť a pravdivosť. Napriek tomu si túto povinnosť nesplnil a hoci mu

bolo vyjadrenie žalovaného zaslané, obmedzil sa žalobca len na zopakovanie odpovede, že podľa
neho zmluva spĺňa všetky náležitosti. Za daných okolností tak bolo potrebné dospieť k záveru, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nedokázal, že podpis na listine označenej ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere patrí žalovanému.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného

bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V prerokúvanej veci mal byť žalovaný, ako dlžník účastníkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo
zisteného skutkového stavu však nevyplýva, že by dlžník predloženú zmluvu podpísal, teda že byboli splnené podmienky v zmysle ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca plnil žalovanému z predloženej zmluvy, teda, že
poskytol žalovanému úver na nákup tovaru a že by ten prijal záväzok splatiť úver a že by prevzal tovar.

Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, totiž nepreukázal, že by došlo k záväzkovému vzťahu so
žalovaným a teda súd nemal inú možnosť len žalobu zamietnuť.

Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní

je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. Súd preto pri
rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom
rozsahu úspešný žalovaný. Účelne vynaložené trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho

zastúpenia a to za 5 úkonov právnej služby (1/prevzatie a príprava, 2/ vyjadrenie k žalobe 2.februára
2016, 3/ vyjadrenie - replika 25.apríla 2016, 4/ 2x účasť na pojednávaní 6.mája 2016 a 289.júna 2016;
á 36,52 eur; k tomu 5x režijný paušál á 8,58 eur) t.j. celkom vo výške 225,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).