Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215939
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215939.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika,
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a o náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným

postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 boli tunajšiemu súdu doručené žaloby žalobcu označené ako žaloba na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Konania boli vedené pôvodne pod
sp.zn. 11C/180/2012, 13C/180/2012, 11C/181/2012, 11C/182/2012, 11C/183/2012, 11C/184/2012,

11C/185/2012, 11C/186/2012, 11C/187/2012, 12C/212/2012, 11C/214/2012, 11C/215/2012,
11C/216/2012, 11C/219/2012, 11C/220/2012, 11C/221/2012, 11C/222/2012, 11C/223/2012. Žalobami
sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Zvolen, lebo tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa žalobca domáhal aj nemajetkovej ujmy z toho istého dôvodu.

S prihliadnutím na to, že predmetom konania sú obdobné veci a účastníci konania sú v jednotlivých
konaniach totožní, súd rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie uznesením č.k. 11C/180/2012-15
zo dňa 13.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.2.2013. Uvedené veci sú ďalej vedené pod
sp.zn. 11C/180/2012. Vo všetkých 18 prípadoch žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný
súd Zvolen ako exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, rozhodol o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)
dlho po uplynutí zákonnej lehoty. V predmetných exekučných konaniach neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že súd pristúpil
k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po tak dlhej dobe.

Právny zástupca žalobcu jednotlivé žaloby odôvodnil tým, že žalobca v súlade s pravidlami riadneho

hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní azákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Súdny exekútor v snahe postupovať
pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu Zvolen a požiadal ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom, prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom
stanovenej dobe.

V žalobe poukázal na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011
a na znenie tohto ustanovenia platného od 1.6.2011. Takisto poukázal aj na znenie tohto ustanovenia
platného v období od 1.2.2002 do 31.5.2010.

Právny zástupca žalobcu v žalobách ďalej uviedol, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny

a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku. V predmetných
prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonal vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že
poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Právny zástupca žalobcu podanými žalobami uplatnil právo na náhradu škody vo výške 125 Eur a právo
na náhradu nemajetkovej ujmy.

V žalobe uviedol, že poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovaná vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Eur,
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur,

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdusumu,napoštovnéatelekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur, čo je spolu 125
Eur. Zároveň si poškodený uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne

porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu)
a základných práv.Právny zástupca žalobcu uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy:
- neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti;
- úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu

spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strana
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho
majiteľov,
- nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/180/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 516,32 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 13C/180/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 669,37 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/181/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 368,80 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/182/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 875,90 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/183/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 267,38 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/184/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 413,06 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/185/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 628,80 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/186/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 732,07 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/187/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 475,75 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 12C/212/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 580,86 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/214/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 368,80 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/215/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 621,43 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/216/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 407,52 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/219/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 472,06 Eur.Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/220/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 488,66 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/221/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 759,73 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/222/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 1.279,74 Eur.

Žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/223/2012 si žalobca uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 497,88 Eur.

Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu, teda 660 Eur za rok : 12

mesiacov v roku je 55 Eur za mesiac.

Podľa právneho zástupcu v tomto konaní je nutné :
a) deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
osôb;
b) deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom
predpokladanej kvalite;
c) deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
(Okresný súd Zvolen), konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu
ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty;

d)nahradiťžalobcovinemajetkovúujmuamajetkovúškodu,ktorámubolaspôsobenávpriamejpríčinnej
súvislosti s porušením práv označených pod písm. a) a b) a princípov právneho štátu označených pod
písm. b).

Z jednotlivých spojených vecí a z pripojených exekučných spisov bolo zistené, že:

1./ Spis 11C/180/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
27Er/795/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie XX.X.XXXX.
OprávnenýmbolaPohotovosť,s.r.o.Bratislava,povinnouN.C..ExekučnýmtitulombolrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava. Okresný súd

Zvolen uznesením zo dňa 3.12.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.2.2011. Uznesením zo dňa 26.7.2011 bola exekúcia zastavená.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.3.2012.
2./ Spis 13C/180/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
27Er/613/2009. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.9.2009.

Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným E. Š., nar. XX.XX.XXXX. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava sp.zn. SR 01551/09 zo dňa 22.5.2009. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.
27Er/613/2009-15 zo dňa 19.2.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.4.2010. Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č.k. 12CoE/120/2010-25 zo dňa 26.5.2010 odmietol odvolanie oprávneného. Uznesením č.k.
27Er/613/2009-38 zo dňa 7.12.2011, právoplatným od 24.3.2012, súd exekučné konanie zastavil.
3./ Spis 11C/181/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
27Er/1079/2010. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 14.10.2010.
Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným N. Y., nar. X.X.XXXX. Exekučným titulom

bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava sp.zn. SR 04280/10 zo dňa 2.6.2010. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.
27Er/1079/2010-14 zo dňa 3.1.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.6.2011. Uznesením
č.k. 27Er/1079/2010-24 zo dňa 9.11.2011, právoplatným od 6.3.2012 súd exekučné konanie zastavil.
4./ Spis 11C/182/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

27Er/1265/2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý 9.12.2010. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinnou T.O. Z.. Okresný
súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 18.8.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 31.1.2012. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

5./ Spis 11C/183/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
25Er/1085/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie 22.12.2010. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným X. A.. Exekučným
titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava. Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zo dňa 14.3.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 3.9.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23.10.2012.
6./ Spis 11C/184/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
21Er/747/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 18.8.2011.
Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinnou M. C., nar. XX.XX.XXXX. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.

Bratislava sp.zn. SR 02119/11 zo dňa 11.4.2011. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 21Er/747/2011-10
zo dňa 31.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.3.2012. Uznesením č.k. 21Er/747/2011-29 zo dňa 19.7.2012,
právoplatným od 13.12.2012, súd exekučné konanie zastavil.
7./ Spis 11C/185/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

25Er/651/2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciedňa19.7.2011.OprávnenýmbolaPohotovosťs.r.o.Bratislava,povinnýmbolM.U..Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava. Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 20.3.2012 bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.7.2014.

8./ Spis 11C/186/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
22Er/125/2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 7.2.2011. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným bol D. Y.. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 7.2.2011. Okresný

súd Zvolen uznesením zo dňa 4.3.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.12.2012. Uznesením zo dňa 4.3.2013 bola exekúcia
zastavená, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.3.2013.
9./ Spis 11C/187/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
21Er/245/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 16.3.2011.

Oprávneným bola Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinnou V. U.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava. Okresný súd
Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 20.6.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.11.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 9.7.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 25.10.2012.

10./ Spis 12C/212/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
25Er/775/2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 2.11.2009. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným D. X.. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava. Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zo dňa 28.1.2010. Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uvedené uznesenie dňa 28.5.2010.
Uznesením zo dňa 21.3.2012 bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
11./ Spis 11C/214/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
20Er/145/2011. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 24.2.2011.
Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinnou D. U., nar. XX.XX.XXXX. Exekučným titulom

bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava sp.zn. SR 09215/10 zo dňa 13.10.2010. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.
20Er/145/2011-10 zo dňa 19.5.2011, právoplatným od 24.8.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 20Er/145/2011-17 zo dňa 11.5.2012,
právoplatným od 14.8.2012, súd exekúciu zastavil.
12./ Spis 11C/215/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

22Er/264/2011. Oprávneným bola Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinným G. U.. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
Bratislava. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
21.3.2011. Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.3.2011 bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.8.2014. Uznesením zo

dňa 9.12.2014 bola exekúcia zastavená.
13./ Spis 11C/216/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
28Er/492/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 7.9.2011.
Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným D. U., nar. X.X.XXXX. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
Bratislava sp.zn. SR 04204/11 zo dňa 7.6.2011. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 28Er/492/2011-10

zo dňa 7.9.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 12.10.2012. Uznesením č.k. 28Er/492/2011-15 zo dňa 4.12.2012, právoplatným od
16.1.2013, súd exekučné konanie zastavil.
14./ Spis 11C/219/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
28Er/444/2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie15.8.2011.OprávnenýmbolaPohotovosť,s.r.o.Bratislava,povinnouĽ.Y.A.,nar.XX.XX.XXXX.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. Bratislava sp.zn. SR 03574/11 zo dňa 23.5.2011. Okresný súd Zvolen uznesením
č.k. 28Er/444/2011-11 zo dňa 16.8.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.3.2012. Uznesením č.k. 28Er/444/2011-15 zo dňa 4.12.2012

súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.1.2013.
15./ Spis 11C/220/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
22Er/735/2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 15.8.2011. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným G. Y., nar.
XX.X.XXXX. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp.zn. SR 01233/11 zo dňa 23.3.2011. Okresný súd Zvolen
uznesením č.k. 22Er/735/2011-10 zo dňa 19.8.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.3.2012. Uznesením č.k. 22Er/735/2011-21 zo dňa
8.8.2012, právoplatným od 8.9.2012, súd exekúciu zastavil.
16./ Spis 11C/221/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

22Er/92/2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 26.1.2011. Oprávneným bola Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinným G.Á. U.. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava. Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zo dňa 4.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2012. Exekúcia bola zastavená

uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 6.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2012.
17./ Spis 11C/222/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
25Er/975/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 26.11.2010. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným D. D.. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,

a.s. Bratislava. Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zo dňa 20.3.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
27.2.2013.
18./ Spis 11C/223/2012 - týka sa exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
27Er/141/2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie dňa 11.2.2011. Oprávneným bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinným E. D.. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. Bratislava. Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesenímzodňa12.5.2011.KrajskýsúdvBanskejBystriciuvedenéuzneseniezrušilsvojimuznesením
zo dňa 30.3.2012. Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa

10.4.2014, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.11.2014 a
právoplatnosť nadobudlo 9.12.2014.Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 6.5.2013, ktoré bolo súdu doručené
15.5.2013.

Žalovaná poukázala na ustanovenie § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo

dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom (§ 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku
mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Preto žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Zároveň žalovaná poukázala na to, že aj napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená
všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie,
nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti,
ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou

kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SRakoorgánpríslušnýpodľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.pretonárokžalobcunepovažuje
za predbežne prerokovaný. K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody žalovaná

uviedla, že zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1./ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2./ vznik škody,
3./ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu - k nedodržaniu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenianavykonanieexekúciežalovanáuviedla,žepraxukázalauždávnejšie,želehotanapoverenie

exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods.1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to
vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere
je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej

podmienkyajvexekučnomkonaní.Unáhlenékonaniezostranysúdov,bymohloviesťknedostatočnému
a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia

Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp.zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 26. septembra 2011 sp.zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2011 sp.zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bezúčasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach
daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností
prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon

rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného
súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

Žalovaná takisto ako právny zástupca žalobcu, poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného
poriadku, účinného od 1.6.2011. Uviedla aj text tohto ustanovenia: „Súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Ustanovenie
§ 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“.

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote
v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti
neopodstatnený.

Pred dňom 01.06.2011 § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k

novelizovanému stanoveniu § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je

v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods.2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 1.6.2011.

Žalovaná ďalej uviedla, že vo všeobecnosti je taktiež potrebné i na tomto mieste poukázať na judikatúru
Ústavnéhosúdusp.zn.I.ÚS16/02,ktorákonštatuje,že„Priposúdení,čidošloalebonedošlokporušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods.2 ústavy, ústavný súd
prihliadasícenalehoty,ktorésúuvedenévústavealebovzákone(porovnajnapr.rozhodnutieústavného
súdu sp.zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods.2

ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy (I. ÚS 63/00).“

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má za to, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý
ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu. Žalovaná považuje za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a rýchlosť
súdnehokonanianiejeoprávnenýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003
Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti , resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných

prieťahov. K záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd
SR (t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel napr. Krajský súd v Nitre (sp.zn. 9Co 285/2011).

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne
okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Teda v prípade, ak by sa zbytočných
prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č.

514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných
prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v tomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa,
čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní
môže len Ústavný súd SR. Pre podporu tejto argumentácie žalovaná poukazuje aj na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR. Z ustanovenia § 53 ods.1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného

súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ústavnú
sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné
účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného, pokiaľ
by bolo možné konštatovať existenciu prieťahov a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia
všeobecného súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ústavný súd SR by o takomto nároku nemohol konať,

pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. (teda prostredníctvom účinného prostriedku nápravy). Avšak vzhľadom na to,
že Ústavný súd SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančných
zadosťučinenie priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003
Z.z.), je zrejmé, že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy. Žalovaná preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Žalovaná vzniesla aj hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným
postupom“, ktorú odôvodnila tým, že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vniektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred
marcom 2009. Poukázal na ustanovenie § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda
práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia doba)
uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na doručenie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred
dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K uplatňovanej materiálnej škode žalovaná uviedla, že žalobca sa domáha náhrady škody

pozostávajúcej z materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom. Žalovaná poukázala na
ustanovenie § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa názoru
žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za

hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú škodu vo výške
istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného

vzťahu založenom Zmluvou o úvere. Žalovaná na
tomto mieste poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné
náklady predstavujú podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. V tomto
smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku

poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný
beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná ma za to, že žalobca
doteraz neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk.

Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť
za náhradu za žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobca sa domáha aj

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 660 Eur (čiastka, ktorú v niektorých
nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie,
pričom táto má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať
každéporušenieprávanasúdnuochranu,ktoréžalobcauplatňovaljednotlivopodanímvšetkýchnávrhov
na začatie občianskeho súdneho konania.

Žalovaná poukázala na ustanovenie § 17 ods.2 a § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Žalovaná poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“

sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Žalobca tiež neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20%
z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Žalovaná považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou
čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z
toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.

K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu
žalovaná vo vyjadrení uviedla, že podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovanej nemožno
dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade,

ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení
s touto podnikateľkou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali
svojupozornosťnaochranuspotrebiteľskýchpráv,pričomjevšeobecneznáme,žepotrebuochranypráv

spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie
rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalovaná v tejto súvislosti upozornila a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložila list Európskej komisie,

Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,
že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku

267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove. Žalovaná dala do pozornosti celý text priloženého listu, pričom
poukázala na niektoré výňatky:

„Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.

Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.“

„Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné
podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujúspotrebiteľovvoviacerýchdôležitýchaspektoch,
z ktorých niektoré uvádzame ďalej.“

„Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“

„Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na
ochranu spotrebiteľa...“

Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku

SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaná v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku
napríklad vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku
Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť,
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv
(s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,

žeAsociáciaorganizáciísplátkovéhopredaja,ktorásanestotožňuje skonanímžalobcu,vylúčilažalobcu
zo svojich radov.

Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku

právepodnikateľskáčinnosťžalobcu podnietilazvýšenúpotrebuochranyprávspotrebiteľovnavšetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek

podaniežalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania

procesného úkonu súdom.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku

zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.
po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s
negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a
následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa

žalovanej žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 5 ods.1 a § 9 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z., a k príčinnej
súvislosti uviedla, že z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného

postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčinya následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Právnyzástupcažalobcunavrholkonanieprerušiť.Súdnávrhunaprerušeniekonanianevyhovel.Právny
zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak

na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Doručenie predvolania na
pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu bolo riadne vykázané.

Žalovaná ospravedlnila neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní a žiadala vo veci rozhodnúť vo svojej
neprítomnosti.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods.2 O.s.p.

V§44ods.2Exekučnéhoporiadkujezvýraznenázodpovednosťexekučnéhosúduzavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie, pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania
exekučnéhotitulu,žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieanávrhunavykonanieexekúcie.

Súd má povinnosť predovšetkým pri udelení poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.

V súvislosti výkladom ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 (publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č. 3/2012, strana 46), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Cdo/230/2011 zo dňa 18.9.2012 (publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č. 5/2013, strana 35) a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011
zo dňa 10.10.2012 publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č.

5/2011, strana 27).

Exekučný súd sa už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie okrem iného zaoberal tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke
formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj z
materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať
chyby a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným
v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc
rozhodcovského súdu závisí od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medzi iným
aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie), je logické, že exekučný súd musí pri tomto

zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný,
hľadí sa naň, akoby by nikdy nebol uzavretý.

Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky, takýto postup nemožno považovať za
posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale takýto postup exekučného súdu
treba považovať len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného
poriadku. Súd vykonaným dokazovaním zistil z obsahu predmetných exekučných spisov, že vo všetkýchprípadoch išlo o výkon rozhodcovských rozsudkov voči subjektom, ktoré mali postavenie spotrebiteľa.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.9.2012,
v dôsledku toho aj v prípade, že spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo podľa
ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva (doložka)
nebola (platne) uzavretá, musí exekučný súd konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Ako už bolo uvedené vyššie, z pripojených exekučných spisov bolo zistené, že vo všetkých prípadoch
spojených vecí v tomto konaní bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Zvolen.

Zároveň treba uviesť, že žalobca nepreukázal ani v jednom prípade reálne vznik a výšku škody, ktorej

náhrady sa domáhal. Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov a preto považoval žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.

Súdpretopovykonanomdokazovanízamietolnárokžalobcuvoveci11C/180/2012,podktorouspisovou

značkou sú vedené všetky spojené veci.

Žalovanému,ktorýmalvkonaníúspech,vzniklopodľa§142ods.1O.s.p.právonanáhradutrovkonania.
Súd žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo žalovaný si písomným podaním, ktorým
ospravedlnil neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní, neuplatnil právo na náhradu trov konania a tieto

trovy ani nijako nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).