Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4SaZ/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201127
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: I.

J. P., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, v krajine pôvodu
naposledy bytom B., L. Č. Y.-V.-T., P. P. W., Q. Č.. XX, Č.. R. XXX, U. P., U., aktuálne s miestom pobytu
Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova
3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom
Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 14.7.2017 proti rozhodnutiu žalovaného
ČAS: MU-PO-291-57/2015-Ž zo dňa 12.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
O trovách tlmočného súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-291-57/2015-Ž zo dňa 12.6.2017 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle §
13c ods. 4 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že žalobcovi neposkytne doplnkovú
ochranu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa
14.7.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal
rozpor odôvodnenia s výrokom rozhodnutia, ktorý ho robí nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť,
nesprávneprávneposúdenieobávžalobcuatiežalternatívyvnútroštátnehopresídlenia,tiežžežalovaný
nepostupoval v prípade žalobcu individuálne, nestranne a objektívne a že žalovaný nerešpektoval
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3.Žalovanýnavrholvosvojomvyjadreníkžalobezodňa11.8.2017správnužalobuzamietnuť.Zotrvalna
vlastnej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že všetky dôvody prezentované
žalobcom boli žalovaným individuálne posúdené.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a
vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti účastníkov konania a na základe žiadosti

žalobcu za prítomnosti tlmočníčky jazyka anglického. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP súd dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť.5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného.

6. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu ČAS: MU-PO-291/2015-Ž zistil, že azylové
konanie s navrhovateľom automaticky začalo v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle, a to jeho vstupom na
územie Slovenskej republiky dňa 15.12.2015 (po transfere v zmysle Dublinského dohovoru z Belgického
kráľovstva). Žalobca počas vstupného pohovoru uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval pomocou
prevádzača dňa 26.2.2015 do Iránu, odkiaľ po udelení slovenských víz priletel do Rakúska a odtiaľ do

Nemecka a následne do Belgicka, kde požiadal o azyl. Na základe Dublinského dohovoru bol však
vrátený na územie SR. Uviedol, že v krajine pôvodu bol členom politickej strany MQM, do ktorej
vstúpil v roku 2007. Ako radový člen pomáhal pri organizovaní stretnutí a príprave volieb. V roku
2012 sa stal vedúcim pobočky pre oblasť Guylistan-e-Jauhar. Uviedol, že postupom času pakistanská
vláda začala neoficiálne prenasledovať príslušníkov politickej strany MQM, tisíce členov zatkla, niekoľko
stoviek je nezvestných a desiatky členov prišli o život počas zadržiavania. V ďalšom sa vyjadril, že vo

februári 2014 mu bol doručený výhražný list na miesto jeho trvalého pobytu od hnutia Taliban, ktorý
od neho žiadal, aby sa strana MQM prestala hanlivo vyjadrovať o hnutí Taliban, a zároveň od
navrhovateľa žiadal vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 1 000 000 pakistanských rupií, ktoré
mali byť prerozdelené medzi hnutia Taliban, Al Káida a USBUK. V liste uviedli, že ak tieto peniaze
do jedného týždňa neprevedie, príde o život on, ako i jeho rodina. Rovnako by skončil, ak by sa

obrátil na políciu. Rovnaké listy mu boli opätovne doručené v marci a apríli. Na políciu sa v tejto
súvislosti neobrátil. Žalobca ďalej opísal incident z 10.7.2014, kedy naňho podľa jeho vyjadrenia vystrelil
neznámy útočník. Stalo sa tak keď išiel motorovou rikšou na poštu. Vtedy vodič rikše zmenil smer
jazdy a pred útočníkom unikol. Žalobca nevidel žiadneho útočníka. 15.7.2014 podal trestné oznámenie
o tomto incidente a o výhražných listoch, ale podľa jeho slov, nakoľko bol členom strany MQM, polícia

sa prípadom nezaoberala. Kvôli strachu o svoj život pred hnutím Taliban sa navrhovateľ rozhodol
opustiť krajinu pôvodu. Iné problémy v krajine pôvodu navrhovateľ nemal. Žalovaný vyhľadal a do
spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo
zamerané na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v
Pakistane. Po vydaní rozhodnutia o neudelení azylu ČAS: MU-PO-291-18/2015-Ž z 10.3.2016 žalobca

doručil odporcovi kópie rôznych dokumentov, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia (členstvo v strane
MQM, kópia výhražného listu od Talibanu, záznam z podania trestného oznámenia na polícii, rôzne
certifikáty a diplomy týkajúce sa jeho vzdelania a pôsobenia v krajine a fotografie z jeho života
v krajine pôvodu). Žalovaný tieto následne vyhodnotil ako nemajúce vplyv na povahu výsledného
rozhodnutia a zotrval na svojom rozhodnutí. Voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca opravný

prostriedok o ktorom rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 9Saz/10//2016-57 z 1.6.2016 tak, že toto
(prvé) rozhodnutie žalovaného potvrdil. O podanom odvolaní voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Sža/17/2016 z 11.10.2016 tak, že napadnutý rozsudok tunajšieho
súdu z 1.6.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-291-18/2015-Ž z 10.3.2016 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že žalovaný nevykonal pre posúdenie veci relevantné

dôkazy. V ďalšom konaní uložil žalovanému zaujať stanovisko k navrhovaným a predloženým dôkazom,
vyhodnotiť navrhovateľom uvádzané obavy v kontexte informácií o krajine jeho pôvodu a následne
vo veci rozhodnúť. Po vrátení spisu žalovanému tento pokračoval v konaní. Dňa 17.1.2017 vykonal
so žalobcom doplnkový pohovor, ktorý bol obsahovo zameraný na oboznámenia sa s dôkazmi, ktoré
žalobca žalovanému predložil, na okolnosti žalobcom prezentovaného doručenia výhražných listov od

Talibanu (ktorých originály neboli predložené), na eventuálne problémy so štátnou mocou, na okolnosti
žalobcom prezentovanej streľby na neho, na otázky jeho členstva v strane MQM. Následne zástupca
žalobcu doručil do spisu žalovaného výňatky zo správ o krajine pôvodu žalobcu. Žalovaný vyhľadal a do
spisu založil aktuálne správy o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo zamerané na postavenie strany MQM
vPakistane,ev.naprenasledovaniejejčlenov,naev.prenasledovaniejejčlenovTalibanomapostojštátu

k takýmto ev. aktivitám, na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Tiež na oblasti pôsobenia strany
MQM v Pakistane, na ev. ohrozenie členov strany MQM v jednotlivých pakistanských provinciách, na
oblasti pôsobenia Talibanu v Pakistane, na bezpečnostnú situáciu v jednotlivých provinciách. Následne
založil zástupca žalobcu do spisu žalovaného svoje vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia a ďalšie
informácie o krajine pôvodu žalobcu. Ďalší doplňujúci pohovor bol so žalobcom uskutočnený 3.5.2017

v ktorom žalobca o. i. uviedol, že sa nepokúsil presídliť sa do inej časti Pakistanu. Po takto doplnenom
dokazovaní vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie z 12.6.2017, ktorého preskúmanie je predmetom
tohto súdneho konania.Podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle: Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak žiadateľ nemá
opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred
prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu,
pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu
k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na

osobné pomery žiadateľa.

Podľa § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle: Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej
prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto
časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia

alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny
pôvodu a na osobné pomery žiadateľa,

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu

a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 219 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu:
- podľa ktorého existuje rozpor odôvodnenia s výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorý ho robí

nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť (keď dôvodil, že tým že ak žalovaný rozhodol o neudelení
azylu podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle uznal, že žalobca má opodstatnenú obavu z
prenasledovania a i napriek tomu mu azyl neudelil),
- podľa ktorého žalovaný nesprávne posúdil opodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania štátom,
-podľaktoréhožalovanýnesprávneposúdilopodstatnenosťobávžalobcuzprenasledovanianeštátnych

aktérov :
Podľa názoru súdu tieto žalobné body nie sú dôvodné. Súd sa dôvodne domnieva, že žalobca
pravdepodobne nepochopil obsah cit. § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle, resp. sa neoboznámil
dôsledne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo všetkých jeho súvislostiach. Žalovaný síce
skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia že obavy z prenasledovania žalobcu zo strany

štátu sú neopodstatnené, avšak vzhľadom k tomu, že prenasledovanie z dôvodu členstva žalobcu v
strane MQM nie je možné vylúčiť, obavy tohto charakteru uznal. Toto konštatovanie (vyhodnotenie
prezentovaných obáv) je teda rozhodujúcou premisou pre aplikáciu § 13 ods. 4 písm. d) zákona o
azyle. Konštrukcia citovaného zákonného ustanovenia totiž predpokladá, že žiadateľ o azyl síce má
opodstatnené obavy z prenasledovania v určitom regióne krajiny svojho pôvodu (a teda by mohli

byť splnené podmienky udelenia azylu), avšak z dôvodu, že žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z
prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu do ktorej by sa mohol bezpečne presídliť a teda sa ochrániť
(interné útek - presídlenie), pričom túto možnosť nevyužil (čo je prípad žalobcu, ako to vyplýva z obsahu
napadnutého rozhodnutia) mu azyl s poukazom na citované ustanovenie zákona o azyle udelený nebol.
Zmyslom tejto právnej úpravy bolo zakotviť princíp, aby žiadatelia o azyl v prvom rade riešili svoje

problémy využitím ochrany, poskytovanej buď štátom ako takým (vo všeobecnosti), alebo presídlením
sa do takej oblasti - regiónu daného štátu v ktorej žiadateľovi o azyl nič nehrozí. Inak povedané (s
poukazomnakonkrétneokolnostiprejednávanejveci):Inapriektomu,žežalovanývyslovilpochybnostio
existencii dôvodnosti obáv vyslovených žalobcom s poukazom na nemožnosť ich vylúčenia (s poukazom
na prezentované správy o krajine - regióne pôvodu žalobcu) tieto dôvody uznal. Teda nie je pravdivé

tvrdenie žalobcu, že by žalovaný nesprávne vyhodnotil a posúdil dôvody, prezentované žalobcom. Ak
by mal súd v zmysle uvedených žalobných bodov vyhodnotiť nesprávnosť rozhodnutia žalovaného
znamenalo by to, že by (podľa názoru žalobcu) vyhodnotenie - uznanie jeho dôvodov žiadosti o azylžalovaným malo byť nesprávné. Teda že dôvody žiadosti o azyl nemali byť žalovaným uznané, čo je
zjavne (z pohľadu žalobcu) kontraproduktívnym.

8. K žalobnému bodu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným pre jeho
nezrozumiteľnosť, resp. pre rozpor z obsahom spisu:
Ani tento žalobný bol podľa názoru súdu nie je dôvodný. Napadnuté rozhodnutie, osobitne aj jeho
odôvodnenie je koncipované zrozumiteľným spôsobom, je z neho zrejmé akým spôsobom a s akým
výsledkom bol v konaní zistený stav veci. Tiež je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri jeho

vydaní, teda obidvoch jeho výrokoch. Namietaný rozpor s obsahom spisu na strane jednej a samotným
napadnutým rozhodnutím súd nezistil. Pokiaľ sa tento žalobný bod opieral o námietky, na ktoré súd
reagoval v bode 7. tohto rozsudku tak je potrebné konštatovať, že ani takýto rozpor súdom zistený nebol
(ako to vyplýva z bodu 7. tohto rozsudku).

9. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia alternatívy vnútroštátneho presídlenia:

Aj tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný. Žalobca pochádza z provincie Sindh v ktorej (ako
to konštatoval aj žalovaný) existuje riziko prezentované ako obavy žalobcu. Avšak, ako to vyplýva zo
správ založených v spise žalovaného, provincia Pandžáb a mesto Islamabad sú oblasťami relatívne
bezpečnými. Ani v jednej z týchto aktuálnych správ nie je zaznamenaný konkrétny prípad perzekúcie
členov strany MQM, resp. konkrétneho bezpečnostného rizika súvisiace s pôsobením Tlibanu (prípadne

jeho odnože) v uvedených regiónoch.

10. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nepostupoval v konaní voči žalobcovi individuálne,
nestanne a objektívne:
Po vyhodnotení tohto žalobného bodu dospel súd k záveru, že je účelovým a teda nedôvodným. Ako

to vyplýva tak z obsahu celého administratívneho spisu žalovaného ako aj z obsahu napadnutého
rozhodnutia, žalovaný sa v konaní nedopustil žiadneho konania či postupu, ktoré by bolo v rozpore
s ustanovenia Správneho poriadku, či zákona o azyle. Pokiaľ žalobca v odôvodnení tohto žalobného
bodu poukazuje na konkrétne vety obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak je potrebné
poznamenať, že odôvodnenie každého rozhodnutia správneho orgánu je potrebné posudzovať v jeho

celkovom kontexte. Poukaz iba na konkrétne vety takéhoto odôvodnenia bez ich chápania ako časti
odôvodnenia ako takého, naviac ak takéto konkrétne vety vytrhnuté z kontextu odôvodnenia neboli
svojím obsahom nosným dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia, je z pohľadu súdu nenáležitou
a zavádzajúcou argumentáciou.

11. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný napadnutým rozhodnutím nerešpektoval právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:
Súd podobne ako predchádzajúce aj tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný. Ako to vyplýva zo
záverečnej časti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža/17/2016 z 11.10.2016 tento
súd uložil žalovanému v ďalšom konaní zaujať stanovisko k navrhovaným a predloženým dôkazom,

vyhodnotiť navrhovateľom uvádzané obavy v kontexte informácií o krajine jeho pôvodu a následne vo
veci rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky však týmto rozsudkom neuložil žalovanému, aby vo
veci žiadosti žalobcu o azyl rozhodol konkrétnym spôsobom, teda aby vydal pre žalobcu pozitívne či
negatívne rozhodnutie. Žalovaný po vrátení spisu doplnil dokazovanie vyhľadaním aktuálnych správ
o krajine pôvodu žalobcu, do spisu založil aj dôkazy predložené žalobcom, opakovane vykonal so

žalobcom doplňujúce pohovory. Výsledkom takto doplneného dokazovania (aj v kontexte obsahu celého
administratívneho spisu) a jeho následného posúdenia a vyhodnotenia bolo uznanie subjektívnych
dôvodov žalobcu. Skutočnosť, že výsledkom celkovo vykonaného dokazovania bolo napokon vydanie
napadnutého rozhodnutia (ktoré je v konečnom dôsledku z pohľadu žalobcu negatívnym) nemôže
svedčiťotom,žežalobcasaneriadilprávnymnázoromNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky.Žalovaný

sa teda podľa názoru súdu riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to i napriek
tomu, že žalobcovi neposkytol žiadnu z foriem medzinárodnej ochrany.

12. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

13.Otrováchžalobcusúdrozhodolzapoužitiaust.§167ods.1S.s.p. spoukazomnavýsledokkonania.14. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).