Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Wagshalová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/128/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207091
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815207091.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska5,85101Bratislava,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanej: R. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. Z., G. XXXX/XX, o zaplatenie
723,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
13C/265/2015-50 zo dňa 12.4.2016, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 723,30 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o
úvere, ktorú žalovaná uzavrela s jeho právnym predchodcom.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 12.12.2014 postúpil postupca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom panenská
cesta 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril
dňa 1.2.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42659010019001, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru sume 30.000,-Sk ( 995,82 eur ), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60
pravidelných mesačných splátkach v sume 888,-Sk ( 29,48 eur ). Nakoľko žalovaná opakovane hrubo
porušovala svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tým, že nehradila dojednané splátky riadne a
včas, bol postupca nútený dňa 10.2,2012 pristúpiť k odstúpeniu od úverovej zmluvy a žalovaná bola
povinná uhradiť dlžnú sumu 813,30 eur najneskôr do 14 dní od doručenia odstúpenia od úverovej
zmluvy. Dňa 30.7.2012 uzatvoril postupca so žalovanou dohodu označenú ako vyhlásenie o zaplatení
dlhu v splátkach ( ďalej len „dohoda“ ), podpísaním ktorej žalovaná uznala v súlade s ust. § 323
Obchodného zákonníka svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa
uhradiť sumu 813,30 eur v 12 mesačných splátkach, no tento svoj záväzok uhradila len čiastočne
sumou 90 eur. Žalovaná uviedla, že čo sa týka podpisu na vyhlásení tak tento je jej, ale to písmo,
ktoré sú tam dopísané ostatné nacionále, to nie je jej písmo, ako ani ďalšie skutočnosti napísané rukou
a to mesto, dátum a číslo OP takže ju musel niekto vyhľadať, cieľom prečo to podpísala bolo, že
chcela hradiť dlh v splátkach. Nevedela vôbec uviesť, kedy podpísala predmetné vyhlásenie. Listomoznačeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42659010019001 zo dňa 10.02.2012 postupca
oznámil žalovanej a U. B., že vzhľadom na ich omeškanie so splácaním úveru žalobca odstupuje podľa
čl. III.-6.-1. Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru poskytovaného postupcom od úverovej
zmluvy, ktorú s nimi uzatvoril a úver sa ku dňu 31.3.2012 stáva splatným v celom rozsahu. Z vyhlásenia
o zaplatení dlhu v splátkach žalovanej zo dňa 30.7.2012 súd zistil, že podľa bodu 1. žalovaná týmto
vyhlásila, že podľa § 323 Obchodného zákonníka v celom rozsahu uznáva svoj dlh voči CETELEM
SLOVENSKO, a.s. vzniknutý zo spotrebiteľského úveru číslo 9010019001, zo zmluvy zo dňa 1.2.2008,
výška pohľadávky predstavovala sumu 813,30eur a bola vyčíslená ku dňu 18.7.2012 čo do dôvodu a
výšky ako svoj pravý a splatný záväzok voči spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, .a.s. na zaplatenie
vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorá zahŕňa istinu pohľadávky, príslušenstvo pohľadávky, ktoré pozostáva
zo zmluvne dohodnutého úroku a úroku z omeškania vyčísleného podľa platných právnych predpisov,
bude vyčíslené po uhradení istiny. Zároveň sa žalovaná zaviazala zaplatiť svoj dlh v 12 mesačných
splátkach s dátumom splatnosti k 20 dňu v mesiaci a pri výške splátky 66,28 eur.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je zrejmé, že aj pri zmluvách
uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať
podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych
predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd je povinný aj z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ruší od samého začiatku a ak strany už
podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie
od úverovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia
zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka
ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Postupcovi vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z oznámenia o odstúpení od úverovej zmluvy vyplynulo, že
postupca poskytol žalovanej lehotu na plnenie 14 dní od doručenia, teda posledným dňom na plnenie
bol deň 28.2.2012, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že žalobca si uplatňuje nárok na úrok z omeškania
dňom 29.2.2012. Súd má potom za to, že týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle
§ 107 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 29.2.2014, keďže zmena v osobe veriteľa alebo
dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa
13.07.2015, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí premlčacej lehoty, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. K uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu
medzi dlžníkom a veriteľom. K uznaniu dlhu žalovanou malo dôjsť čase, kedy už právny predchodca
žalobcu - postupca odstúpil od úverovej zmluvy, ktorá zmluva sa týmto zrušila od začiatku, v dôsledku
čoho vznikol medzi pôvodnými účastníkmi úverovej zmluvy vzťah z bezdôvodného obohatenia a teda
žalovaná nemohla účinne uznať dlh z úverovej zmluvy, ktorá už bola zrušená. Súd taktiež poukazuje
aj na vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že si nepamätá presne kedy k podpísaniu vyhlásenia došlo,
pričom dátum uvedený na predmetnom vyhlásení nebol napísaný a uvedený jej rukou a predmetné
vyhlásenie nebolo ani predložené postupcom ako žalobcom v skoršom konaní. Ako aj na vyjadrenie
žalovanej, že táto mala primárne záujem o úhradu dlhu v splátkach a nebola si vedomá toho, že je tam
uznanie dlhu. Tu súd poukazuje na samotnú formu predmetného vyhlásenia, keď označenie je uvedené
väčšímpísmomaneobsahujeúdajotom,žesajednáouznaniedlhuatátoskutočnosťjepotomuvedená
menším písmom ako aj na skutočnosť, že pri dojednanom počte splátok 12 a sume splátky 66,28 eur,
suma uhradená v týchto splátkach 795,36 eur by nepostačovala na úhradu sumy pohľadávky, ktorú
žalovaná mala uznať v sume 813,30 eur.
5. Poukázal na ust. § 52, ods. 1-4, § 37, ods.1, § 39, § 100, § 101, § 107, ods. 1, § 111 OZ, § 497,
§ 323 Ob.Z..
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich náhradu neuplatnila.
Obsah odvolania
7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmeniltak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní uviedol, že medzi postupcom a
odporcom vznikol obchodný záväzkový vzťah. Predmetná Zmluva je teda tzv. absolútnym obchodom,
a pri posudzovaní tohto nárokuje potrebné použiť úpravu ObZ bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
takejto zmluvy. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že v prípade odstúpenia od úverovej
zmluvy vzniká veriteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko odstúpením od zmluvy
dochádza k jej zrušeniu ex tunc. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu navrhovateľ zastáva
názor, že nárok uplatnený v tomto konaní nemožno posudzovať z titulu bezdôvodného obohatenia. Na
premlčanie takéhoto nároku sa vzťahuje ust. § 394 ods. 1 ObZ v spojení s ust. § 397 ObZ, pričom k
zániku zmluvy v prípade odstúpenia od nej dochádza s účinkami ex nunc. Žalovaná dňa 30.07.2012
uzatvorila s žalobcom dohodu označenú ako „Vyhlásenie o zaplatení dlhu v splátkach. Podpísaním
predmetnej Dohody uznala v súlade s ust. § 323 Obchodný zákonník svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 4265 901 001 9001 zo dňa 01.02.2008 čo do dôvodu a výšky
a zaviazal sa uhradiť sumu 813,30 € v 12 mesačných splátkach. Obsahom Dohody je teda uznanie
záväzku zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Obchodnom zákonníku, pričom právnym
následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby a
vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu. Žalobca zastáva názor, že žalovaná v danom prípade
uznala záväzok v súlade s ust. S 323 OBZ, záväzok uznaný čo do dôvodu a výšky v čase uznania
trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba. Aj v prípade pripustenia
aplikácie ust. Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah a pripustenia, že v danom prípade došlo k
zrušeniuzmluvyodpočiatku,platnýmodstúpenímodzmluvydošlonielenkzánikuzmluvy,alezároveňaj
k vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Na platné uznanie dlhu v zmysle OZ zákon
vyžaduje, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, ktorý je určený čo do dôvodu aj výšky. Dohoda
spĺňa všetky náležitosti potrebné pre uznanie dlhu v zmysle OZ, nakoľko má písomnú formu, vyplýva
z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Dôvod vzniku
pohľadávky je v Dohode celkom jednoznačne vymedzený odkazom na Zmluvu, pričom navrhovateľ má
za to, že je bez významu, či bola takáto zmluva zrušená od počiatku alebo nie. Uzavretie Dohody bolo
celkom nesporne v záujme žalovanej, ktorej tým bola poskytnutá možnosť pohľadávku uspokojiť bez
nárastu súdnych, či exekučných trov konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).
10. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnosti aplikácie ustanovení občianskeho práva odvolací
súd zastáva názor, že ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2014 je potrebné
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54
ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade
dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú
predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa
oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).
11. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve
strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa,
explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času
pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o
obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.
12. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia premlčacej doby (i odstúpenia) pri
spotrebiteľskom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky
vo veciach sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom
boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr.
vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy
dňa 10.2. 2012.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 13.7.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty
(§ 48 ods. 2 v spojení s § 457 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd prevej inštancie rozhodol
správne, keď prihliadol na a žalobu zamietol.
14. Vzhľadom k záveru odvolacieho súdu vo vzťahu k potrebe aplikácie občianskoprávnych predpisov a
účinkov odstúpenia pre spotrebiteľskom právnom vzťahu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie vo vzťahu k záveru o nemožnosti uznať dlh z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená s
účinkami ex tunc. Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť že v danom prípade
postupom právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa pri uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Predkladanie formulárov s ľubozvučným
ustanovením o možnosti splácať dlh je pre spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia
splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého
objasnenia tohto dôsledku spotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu
§ 4 ods. 8 ZOS.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny . Keďže súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.