Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513213236
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2513213236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v spore žalobkyne Secapital

S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zapísaná v obchodnom registri, oddiel B, vložka 108305, zastúpená spoločnosťou Advokátska
kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej K.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., o zaplatenie 2.153,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2013 domáhala voči žalovanej zaplatenia pôvodne

2.629,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 12.06.2013 do zaplatenia, zároveň
žiadala uhradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že právna predchodkyňa žalobkyne spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012. Právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaná
uzatvorili spolu dňa 27.06.2008 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej
poskytnutá pôžička v celkovej výške 4.168,49 eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných
60 mesačných splátkach v sume 69,47 eur. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 486,29

eur. Pretože žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas t. j. v súlade
so zmluvou, žalobkyňa listom zo dňa 11.06.2013 vyzvala žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. K
žalobe pripojila žiadosť/zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, výzvu pred podaním žaloby zo dňa
11.06.2013, prehľad splátok a úhrad, oznámenie zo dňa 13.11.2012.

2. Podaním doručeným súdu 16.05.2014 žalobkyňa doplnila svoju žalobu a špecifikovala uplatnenú
pohľadávku. K splatnosti splátok poukázala na článok 6.2 všeobecných obchodných podmienok.

Žalobkyňa si v rámci tohto konania uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku 12
všeobecných obchodných podmienok.

3. Podaním doručeným súdu 18.06.2015 vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie istiny 475,55 eur
späť (z dôvodu premlčania), súd preto uznesením zo dňa 15.07.2015 č. k. 14C/64/2014-49 v tejto časti
konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.08.2015.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, nenavrhla a nepredložila súdu žiadne dôkazy.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami (resp.
v danom prípade žalobkyňou). Dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo avšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

6. Dňa 30.06.2008 (nie 27.06.2008 ako žalobkyňa v žalobe uvádza) uzatvorila právna predchodkyňa
žalobkyne spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaná zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 60.000,- Sk (1.991,64). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v
pravidelných mesačných splátkach (počet splátok 60) vo výške 60,- Sk (pozn. súdu: zrejme ide o chybu
v písaní pokiaľ ide o výšku splátky). Pri konečnej splatnosti sa uvádza údaj 60 mesiacov, ročná úroková

sadzba 39,90 % a celková suma pôžičky 125.580,- Sk (4.168,49 eur).

7. Prílohou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané stranami, veľkosť
predtlačeného písma je cca 1 mm a vykazuje nízku mieru čitateľnosti textu. V čl. 6 bod 6.2 všeobecných
obchodných podmienok sa uvádza, že pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa čl. 12 bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok

spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-
ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V
tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

8. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila 7 splátok vo výške 69,47 eur, spolu v sume
486,29eur,pričomposlednáúhradabolavykonanádňa17.02.2009.Úhradybolivykonanénasledovným
spôsobom:

- splátka č. 1 splatná 20.07.2008 uhradená 31.07.2008,

- splátka č. 2 splatná 20.08.2008 uhradená 27.08.2008,
- splátka č. 3 splatná 20.09.2008 uhradená 30.09.2008,
- splátka č. 4 splatná 20.10.2008 uhradená 27.10.2008,
- splátka č. 5 splatná 20.11.2008 uhradená 02.12.2008,
- splátka č. 6 splatná 20.12.2008 uhradená 23.01.2009,

- splátka č. 7 splatná 20.01.2009 uhradená 17.02.2009,
- splátka č. 8 splatná 20.02.2009 neuhradená.

9. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa zosplatnila úver po tom, ako žalovaná neuhradila
splátky č. 8, 9, 10, 11, 12, keď pri dátume 20.07.2009 žalobkyňa eviduje voči žalovanej dlh vo výške

1.845,62 eur istina, spolu 2.220,97 eur (s poznámkou vypovedanie zmluvy). Následne sa k danej sume
pripočítavali len sankcie, pokuty, žalobkyňa ďalej už mesačné splátky nepredpisovala.

10. Právna predchodkyňa žalobkyne spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako postupca
postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012.

Consumer Finance Holding, a. s. oznámila listom z 13.11.2012 žalovanej postúpenie pohľadávky na
žalobkyňu.

11. Žalobkyňa listom z 11.06.2013 vyzvala žalovanú k úhrade sumy 2.726,29 eur.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej

len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa
rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa,akideofyzickúosobu,b)meno,priezviskoaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa,c)identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku

za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

26. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,

od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

27. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

28.Podľa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľazneníúčinnomvčaserozhodovaniasúdu,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 30.06.2008, na základe ktorej boli žalovanej
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.991,64 eur (60.000,- Sk) a z ktorej žalovanej vznikla

povinnosť pri dohodnutých podmienkach poskytnutý úver splácať. Predmetná zmluva je zároveň
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Právna predchodkyňa žalobkyne bola pri uzatváraní zmluvy
v postavení dodávateľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.) a žalovaná ako fyzická osoba bola spotrebiteľom, ktorému

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

30. Súd skúmal, či nárok žalobkyne vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., na ktorý
musí prihliadať ex offo (norma má podľa názoru súdu procesnú povahu), nie je premlčaný.

31. Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
premlčanie vzhľadom na to, že ak došlo k premlčaniu, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu
rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

32. Čo sa týka § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá

veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté
žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj
rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súduv Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp.
zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky
premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce
prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie
ex offo (aj bez námietky).

33. Procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia tohto pravidla pôsobí odo dňa
nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak
povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo
o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.

34.Ktomárnenecháuplynúťpremlčaciulehotu(ktorejdĺžkaanirežimsanijakonovouúpravounemenili),

jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“
premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy
nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta
sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti
(Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa).

35. Pokiaľ ide o ustálenie, či v danej veci sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka (pretože je nepochybné, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a súd toto
nespochybňuje), súd uvádza nasledovné.

36. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie
obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie
obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na

argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický
systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o
občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na

presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve
strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na
obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým
dodávatelia,ktoríuplatňujúprávanasúde.Sporyiniciovanéspotrebiteľmisú lenveľmizriedkavé,apreto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok

Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).

37. Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky),
ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre
žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu

premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.

38. Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre
spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov.

39. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak
dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé,
že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu
premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje

v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky
platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje.40. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave
premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej

doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku,
pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako
celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“.

41. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych

zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.

42. Z pripojeného listinného dôkazu - prehľad splátok a úhrad má súd za preukázané, že dňa 20.07.2009
došlokzosplatneniuceléhodlhužalovanej. Premlčaciadobapretoplynulaod20.07.2009do20.07.2012
(piatok).Žalobabolapodanánasúdaž17.12.2013,čojezjavnepouplynutípremlčacejdoby.Premlčanie

sa týka aj úrokov z omeškania /povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká
samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol
v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej
uplynutím sa právo premlčí ako celok; porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26.11.2014 sp.
zn. 24Co/93/2014/.

43. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na zmluvnú pokutu, ktorý nárok odvodzuje od všeobecných
obchodných podmienok, súd uvádza, že predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je, okrem
porušenia zabezpečenej povinnosti, písomné dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute. Súd v súvislosti s
dojednaním zmluvnej pokuty poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013

sp. zn. I. ÚS 3512/2011, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na
zmluvnúpokutu,rovnakoakoajrozhodcovskádoložka,zásadnenemôžubyťsúčasťoutzv.všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis.

44. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, pričom zmluvu môže spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Vzhľadom
na uvedené nie je zmluvná pokuta uzavretá v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka
(porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.01.2014 sp. zn. 9Co/202/2013). Obchodné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť

predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad
dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu

poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.

45. Na základe len odkazu v zmluve na zmluvné podmienky a v nich uvedené podmienky vzniku nároku
na zmluvnú pokutu nepredstavuje prípad písomného dojednania (dohody) o zmluvnej pokuty. Nakoľko
dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v úverových podmienok žalobkyne nebolo urobené v písomnej

forme ako vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je takéto dojednanie absolútne neplatné.

46. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

47. V prípade, ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto,

že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.50. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že
žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala a v
späťvzatej časti zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania. Súd však žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože jej žiadne v tomto konaní nevznikli (súd postupoval s odkazom na čl. 17

C.s.p. - hospodárnosť konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Trnave.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.