Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916209980
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916209980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ H. b/ K.,

c/ R. a d/ A., všetci zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5
vedenej proti žalovaným: 1./ G., 2./ J., 3./ S., 4./ N., 5./ Z., 6./ J., 7./ J., 8./ W., 9./ G., 10./ H., 11./ J., 12./
K., 13./ J., 14./ T., 15./ Z., 16./ Z., 17./ H., 18./ R., 19./ P., 20./ AGROTERRA, spol. s r.o., Včelince č. 43,
21./ R., 22./ H., 23./ H., 24./ W., 25./ M., 26./ H., 27./ J., 28./ H., 29./ H., 30./ J. zast. J., 31./ Z. a 32./ J.
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne Ladislava Vajgela, Geodetická
kancelária, Malohontská 22/16, Rimavská Sobota č. 33547548-42/2015 zo dňa 03. 09. 2015 pre kat.

územie S. ako C-KN parc. č. 154/1 - zastavaná plocha vo výmere 560 m2, parc. č. 154/2 - zastavaná
plocha vo výmere 124 m2, parc. č. 154/3 - zastavaná plocha vo výmere 29 m2, parc. č. 155 - záhrada
vo výmere 117 m2 a parc. č. 156 - záhrada vo výmere 790 m2 p a t r i av pomere k celku v 1/1-
ine do dedičstva po neb. H..

Žalobcom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na súd žalobu, v ktorej žiadali určiť, že nehnuteľnosti vedené na listoch vlastníctva
č. XXX a XXX katastrálne územie S. patria do dedičstva ich právneho predchodcu neb. H. titulom

vydržania. Uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do užívania ich právny predchodca H., ktorý
bol ich otcom, ešte začiatkom 50-tych rokov 20-teho storočia. Otec žalobcov mal záujem o výstavbu
rodinného domu v Obci Lenka, a preto spolu s ostatnými spoluobyvateľmi Obce Lenka požiadal bývalé
MNV v Lenke o pridelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, do svojho vlastníctva, pričom boli
rozdelené aj ďalším obyvateľom Obce Lenka pozemky, ktoré pôvodne pochádzali z konfiškátu rodiny
Y.. Zo strany MNV Lenka im takéto pozemky boli pridelené, boli pridelené aj právnemu predchodcovi
žalobcov, kde na takto nadobudnutom stavebnom pozemku otec žalobcov začal stavať rodinný dom v

roku 1967, ktorý dokončil v roku 1978, pozemky skultúrnil, oplotil a následne ich ako predmet svojho
vlastníctva až do konca svojho života výlučne a nerušene užíval. O pridelení nehnuteľností právnemu
predchodcovi žalobcov sa žiadne doklady nezachovali. Podľa žalobcov oprávnená a dobromyseľná
držba ich právneho predchodcu nebola nikým spochybňovaná počas celej doby držby právneho
predchodcu.
2. Žalovaní 5./, 21./ a zástupca žalovaného 30./ na pojednávaní uviedli, že so žalobou súhlasia, nemajú
námietky voči podanej žalobe, návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a neuplatňujú si ani trovy

konania.
3. Žalovaní 1./, 9./, 13./ a 23./ podali vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s podanou žalobou
súhlasia a nemajú voči nej námietky.4. Žalovaný 17./ podal vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podiel z nehnuteľností, ktorý
je na jeho mene, nadobudli jeho rodičia na základe výmeru vlastníctva pôdy, za ktorý výmer aj zaplatili,
žiadal, aby sa žalobcovia s ním dohodli na finančnom vysporiadaní. V tom prípade bude súhlasiť so

žalobou.
5. Žalovaní 2./ až 4./, 6./ až 8./, 10./ až 12./, 14./ až 16./, 18./ až 20./, 22./, 24./ až 29./, 31./, 32./ sa k
žalobe nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcov v žalobe nepopierali, nedostavili sa ani na pojednávanie
súdu, hoci boli riadne predvolaní, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením zástupcu žalobcov, vyjadrením

žalovaných 1./, 9./, 13./ a 23./, 17./, oboznámením sa s dokladmi na čl. 5 spisu, geometrickým plánom,
rozhodnutím D150/2015, geometrickým plánom z roku 1970, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 22. 12.
1978, znaleckým odhadom zo dňa 21. 03. 1985 a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S.,
ktoré nehnuteľnosti podľa ich vyjadrenia boli pridelené ich právnemu predchodcovi - otcovi začiatkom
50-tych rokov 20-teho storočia zo strany bývalého MNV v Lenke, ktoré nehnuteľnosti zamerané

geometrickým plánom pochádzali z konfiškátu rodiny Y.. Takto boli pridelené nehnuteľnosti aj ďalším
obyvateľom Obce Lenka zo strany bývalého MNV v Lenke, pričom žiadne doklady o pridelení
nehnuteľností sa nezachovali. Od pridelenia nehnuteľností v 50-tych rokoch 20-teho storočia právny
predchodca žalobcov nehnuteľnosti užíval výlučne a nerušene až do svojej smrti do roku 2015, pričom
nikým v tejto svojej držbe nebol rušený. Na nehnuteľnostiam si v rokoch 1967 až 1978 postavil rodinný

dom.
8. Žalovaní 1./, 9./, 13./ a 23./ podali vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s podanou žalobou
súhlasia a nemajú voči nej námietky.
9. Žalovaní 5./, 21./ a zástupca žalovaného 30./ na pojednávaní uviedli, že so žalobou súhlasia, nemajú
námietky voči podanej žalobe, návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a neuplatňujú si ani trovy

konania.
10. Ďalší žalovaní mimo žalovaného 17./ sa k podanej žalobe nevyjadrili, nedostavili sa ani na
pojednávanie súdu, hoci boli riadne predvolaní, skutkové tvrdenia žalobcov v žalobe nenamietali,
nenamietali okolnosti nadobudnutia držby nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov a nenamietali
ani oprávnenosť a dĺžku oprávnenej držby.

11. Žalobca 17./ sa vo veci vyjadril v tom smere, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe zdedil po svojich
rodičoch, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru vlastníctva z roku 1948, a preto žiada, aby sa
žalobcovia s ním dohodli na finančnom vyporiadaní a v tom prípade súhlasí so žalobou. Žalovaný 17./
sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Žalovaný 17./ taktiež nenamietal skutkové okolnosti ohľadom nadobudnutia

nehnuteľností do užívania právnym predchodcom žalobcov, nenamietal ani dĺžku oprávnenej držby,
nepredložil dôkazy spochybňujúce oprávnenosť držby právneho predchodcu žalobcov.
12. Podľa § 130 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,

najmä má tiež právo na plody a úžitky veci po dobu oprávnenej držby.
13.Podľa§134ods.1,3Obč.zákonníkaoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
14. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto

zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú dobu vydržania; b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby; c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho
hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci,
ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právnydôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007).
16. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky

okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo
skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit

vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo
49/2010).
17. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať po celú dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa

musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu - titulu vzniku vlastníctva (rozhodnutie NS SR 3Cdo 12/2010).
18. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ
nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Takým titulom - právnym dôvodom sa môže rozumieť
právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva,

rozhodnutie štátneho orgánu a podobne (rozhodnutie NS SR 4Cdo 287/2006).
19. Bez toho, aby žalobca tvrdil a v spore preukázal existenciu čo aj len domnelého titulu držby, nemôže
byť jeho žaloba úspešná (rozhodnutie NS SR 3Cdo 28/2017).
20. Žalobcovia tvrdili, že ich právny predchodca usporiadal užívacie pomery k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom konania, v dávnej minulosti, kedy nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania,

v 50-tych rokoch 20-teho storočia na základe pridelenia nehnuteľností bývalým MNV v Lenke spolu aj
s ostatnými obyvateľmi obce. Pridelené nehnuteľnosti právny predchodca žalobcov užíval až do svojej
smrti do roku 2015, na nehnuteľnostiach si postavil rodinný dom, pričom počas svojej držby nikým zo
spoluvlastníkov nebol rušený vo svojej držbe, takýto dôkaz nebol produkovaný a žiadna zo strán sporu
takýto dôkaz ani nenavrhla vykonať. Tieto okolnosti, na základe ktorých právny predchodca žalobcov

nehnuteľnosti nadobudol do užívania, ako aj okolnosti nepretržitej držby právneho predchodcu žalobcov
žalovaní nenamietali, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 151 C.s.p. a § 186 ods. 2 C.s.p.
vychádzal z týchto zhodných a nesporných skutočností a na základe ktorých teda jednoznačne možno
konštatovať, že právny predchodca žalobcov usporiadal užívacie pomery k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom konania, tým, že užíval nehnuteľnosti pridelené mu vtedajším štátnym orgánom bývalým

MNV v Lenke a na základe tohto titulu ako jednoduchý človek na dedine pred 60-timi rokmi mohol
začať oprávnene nehnuteľnosti užívať v domnení, že je ich vlastníkom, keďže nehnuteľnosti mu boli
pridelené štátnym orgánom, nehnuteľnosti pridelené mu bývalým MNV v Lenke mal v prírode reálne
vyčlenené, oplotené, na nehnuteľnostiach si postavil rodinný dom a nebolo preukázané, že by počas
celejdobyoprávnenejdržbyprávnehopredchodcužalobcovtentobolrušenývosvojejdržbe.Nazáklade

pridelenia pozemku bývalým MNV v Lenke bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v roku 1978, ktorým
bolo rozhodnuté o povolení užívať stavbu rodinného domu právnym predchodcom žalobcov, ktoré by
zrejme tiež nebolo vydané vtedy príslušným štátnym orgánom bez toho, aby nebol predložený doklad
právnym predchodcom žalobcov o nadobudnutí príslušného pozemku do užívania, resp. vlastníctva. Pre
záver o oprávnenosti držby nie je potrebný, vzhľadom na horecitované rozhodnutia Najvyššieho súdu,

písomný - perfektný právny úkon ako titul pre nadobudnutie užívania nehnuteľností, postačí aj domnelý
právny titul, ktorý však musí svedčiť o tom, že dôvodne oprávnený držiteľ nehnuteľnosť užíva v domnení,
že nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, čo v danom prípade bolo splnené, keďže právny predchodca
žalobcov začal užívať nehnuteľnosti na základe rozhodnutia a pridelenia štátnym orgánom, kde svoj
subjektívny pocit a postoj, že užíva už vlastnú nehnuteľnosť, bol podložený konkrétnym právnym titulom

užívania, a teda svoj subjektívny pocit a postoj k nehnuteľnosti mohol tento oprávnený držiteľ založiť na
objektívnej skutočnosti - konkrétnom právnom titule nadobudnutia užívania nehnuteľnosti. Možno teda
uzavrieť, že jednoznačne právny predchodca žalobcov bol držiteľom oprávneným, keďže nehnuteľnosti
začal užívať na základe dobromyseľného titulu - pridelenia nehnuteľností príslušným štátnym orgánom,
ktorý titul nadobudnutia však musí odôvodňovať subjektívny pocit oprávneného držiteľa nehnuteľnosť

užívať ako vlastnú.
21. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného 17./, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že
nehnuteľnosti zdedil po rodičoch, ktorí nehnuteľnosti nadobudli na základe výmeru vlastníctva
pôdy, tento žalovaný sa vôbec nevyjadril k okolnostiam, ktoré boli uvedené v žalobe ohľadompridelenia nehnuteľností bývalým MNV v Lenke právnemu predchodcovi žalobcov, túto okolnosť nijak
nerozporoval, nevyjadril sa a nespochybnil ani okolnosti držby nehnuteľností právnym predchodcom
žalobcov od 50-tych rokov 20-teho storočia až do roku 2015, nenavrhol a nepredložil žiadny dôkaz o

tom, že by právny predchodca žalobcov bol niekým rušený vo svojej oprávnenej držbe, a pokiaľ teda
žalovaný 17./ ako strana v spore poprel skutkové tvrdenia žalobcov, musí uviesť vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je jeho popretie skutkových okolností uvedených v žalobe
neúčinné s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 C.s.p. Žalovaný 17./ sa však vôbec nevyjadril a
neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach uvedených v žalobe ohľadom nadobudnutia držby

právneho predchodcu žalobcov a dĺžky oprávnenej držby tohto právneho predchodcu žalobcov, a preto
je jeho popretie týchto skutkových tvrdení žalobcov uvedených v žalobe neúčinné a súd v zmysle § 151
ods. 1 C.s.p. vychádza z toho, že ani žalovaný 17./ nepoprel skutkové tvrdenia protistrany - žalobcov
uvedené v žalobe, a preto v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p. súd vychádzal zo skutkových
tvrdení žalobcov uvedených v žalobe ako z nesporných skutočností.
22. Vychádzajúc z horeuvedeného a ďalej z toho, že okrem žalovaného 17./ ďalší žalovaní nepopierali

skutkové okolnosti uvedené v žalobe, prípadne sa vyjadrili, že so žalobou súhlasia, nemajú voči nej
žiadne námietky, súd vychádzal z týchto zhodných skutkových tvrdení strán sporu, a teda vychádzal
z toho, že právny predchodca žalobcov splnil podmienky vydržania, keďže bol držiteľom oprávneným,
nehnuteľnosti začal užívať na základe dobromyseľného titulu - pridelenia nehnuteľností príslušným
štátnym orgánom, nehnuteľnosti užíval viac ako 10 rokov a vzhľadom na tú skutočnosť súd vyslovil s

poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka, že splnil podmienky vydržania a nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania.
23. Keďže žalobcovia, ktorí mali úspech v konaní, by mali právo na náhradu trov konania v súlade s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., si trovy konania neuplatňovali, súd im právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.

b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.