Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215958
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115215958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. XX/XX, B., právne zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: E. Y., M.: XX XXX XXX, so sídlom I. P., Y., právne zast. AK N., s.r.o., so sídlom
Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C//258/2015-204 z 25.09.2019 v
spojení s opravným uznesením, č.k. 28C/258/2015-212 z 14.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s upresnením, že o výške priznanej náhrady

trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej
inštancie I. výrokom určil, že dohoda o zrážka zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol
tak, že ich náhradou zaviazal žalovaného.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti vyššie uvedenej
dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným. Ustálil, že žalobkyňa na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem, ktorý podľa neho priamo vyplýva z ust. § 53 Obč.
zák.. V ďalšom uviedol, že ku dňu podania žaloby (10.06.2015) mala žalobkyňa naliehavý právny záujem
na takomto určení, lebo požadovaným určením by sa zlepšilo jej právne postavenie z dôvodu, že už
nebude môcť dôjsť k zásahom do jej majetkovej sféry bez toho, že by existoval spôsobilý exekučný titul

na takéto zásahy, najmä za situácie, že v rámci konania smerujúceho k vydaniu takéhoto prípadného
exekučného titulu by súd ex offo musel skúmať prípadné neprijateľné podmienky. Mal preukázané,
že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy už bol aktivovaný, pričom žalobkyňa túto dohodu považuje za
neplatnú, resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na
základe takejto dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného právomocného orgánu o
povinnosti na peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemala žalobkyňa inú možnosť
ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom konaní, ktoré vyvolá svojím

návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu
o takomto požadovanom určení nebráni nič, aby na základe tejto dohody boli vykonávané zrážky, ktoré
by postihovali i starobný dôchodok žalobkyne. Žalobkyňa má preto na požadovanom určení, ktorým sa
odstráni spornosť strán o platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, naliehavý právny záujem v zmysle § 80písm. c/ OSP. V súhrne týchto skutočností súd prvej inštancie rozhodol, že návrh žalobkyne je dôvodný
s poukazom na naliehavý právny záujem. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto
ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 137 písm. a/ - d/ CSP, § 52 ods. 1-3, § 53, §

488 a § 489 Obč. zák., § 497 Obch. zák., § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007Z.z.,
výrok o trovách konania podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP.

3.Tentorozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadolžalovanýpoukazujúcnaodvolaciedôvodyuvedené
v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP (iná vada, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie

veci). Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je tvrdenie, že žalovaný už nie je nositeľom práv
a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to
na základe postúpenia pohľadávky na nového veriteľa, v dôsledku čoho potom neexistuje akýkoľvek
právny záujem na požadovanom určení, s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach. K otázke individuálnosti uzatvorenia zmluvy poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Sžhuv
1/2008 ako i na to, že v skutkovo, právne a personálne úplne zhodnej veci, súd prvej inštancie v

konaní pod sp. zn. 15C/168/2015 žalobu voči žalovanému zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej
legitimácie v dôsledku postúpenia pohľadávky na iný subjekt. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 5Sž/20/2010 pojednávajúceho o právnej istote a zákazu spätnej retroaktivity pôsobenia právnych
predpisov, odkazujúc na ust. § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007Z.z. Výrok napadnutého rozsudku nie je podľa
odvolateľavsúladesust.§137ods.1písm.c/CSP,podľaktoréhomalsúdrozhodnúť,čimá,alebonemá

žalovaný právo realizovať dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že súd prvej inštancie podľa odvolateľa aj
nesprávne rozhodol podľa § 137 písm. d/ CSP, pretože žiaden právny predpis nerieši určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a súčasne uplatnil
trovy konania.

4. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil. Poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 102/2014Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o ochrane
spotrebiteľa. Navrhla teda rozsudok potvrdiť a uplatnila trovy konania.

5. Ďalšie podania strán dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je
vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd
SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila so žalovaným. Žalovaný ako účastník spomínanej zmluvy o
úvere, pohľadávku z nej postúpil na nového veriteľa.

10. Ku tomuto sa žiada potom uviesť, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka z právneho úkonu postúpená,
nevstupuje do postavenia pôvodného účastníka právneho úkonu (veriteľa postúpenej pohľadávky) v
celom rozsahu, ale len v rozsahu práv a povinností viažucich sa výlučne na postúpenú pohľadávku.
To znamená, že postúpením pohľadávky vzniknutej na základe právneho úkonu nie sú dotknutí jeho

účastníci, pokiaľ ide o posudzovanie samotnej existencie, platnosti tohto právneho úkonu a jeho súčastí.
11. Predmetom daného sporu je posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v
zmluve o úvere, nie plnenie zo zmluvy - pohľadávka, ktorá z tohto právneho úkonu vznikla. Prieči sa
koncepcii ochrany spotrebiteľa postup, ktorý by znemožnil spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti
úkonu, určenia neprijateľných zmluvných podmienok priamo voči dodávateľovi, ktorý je tým subjektom, s
ktorým sa spotrebiteľ rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu a ktorý (v prípade tzv. formulárových zmlúv

typických pre oblasť spotrebiteľských vzťahov) formuloval obsah právneho úkonu, ktorého platnosť
má byť posudzovaná. Odvolací súd nepopiera, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje dlh zo
zmluvy, preto s postúpením pohľadávky dodávateľa prechádza na postupníka právo aktivovať tento
inštitút, vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, uvedená okolnosť
však nebráni spotrebiteľovi, aby sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nielen voči

postupníkovi ale aj priamo voči dodávateľovi, teda subjektu, s ktorým sa rozhodol vstúpiť do zmluvného
vzťahu a ktorý aj po postúpení pohľadávky zostáva účastníkom zmluvy. Určenie neplatnosti právneho
úkonu či neprijateľnosti zmluvnej podmienky má následne priamy vplyv aj na právneho nástupcu
dodávateľa (z neplatného právneho úkonu nevznikajú práva a povinnosti, ktoré by boli spôsobilé v
dôsledku postúpenia pohľadávky prejsť na právneho nástupcu dodávateľa; v zmysle § 53a Občianskeho

zákonníka určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky je viazaný aj právny nástupca dodávateľa), preto
takýto postup nemožno označiť za neefektívny, nespôsobilý vyvolať spotrebiteľom želané účinky - nebyť
viazaný neplatným právnym úkonom, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Postúpením pohľadávky
nie je možné spotrebiteľovi uberať na početných spotrebiteľských právach, ktoré mu vyplývajú či už z
implementovaných alebo iných spotrebiteľských noriem. V tomto smere postúpenie pohľadávky je len

postúpením práva na peňažné plnenie vrátane zabezpečenia a ostatné práva voči dodávateľovi bez
ďalšieho nezanikli. Preto odvolacia argumentácia žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v
tomto spore neobstojí.

12. Zo spisu vyplýva, že dohoda bola žalobkyňou podpísaná bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti

ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

13. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

14. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným

príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate

ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody ozrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

16. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď
umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto
súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice
93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho

práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany
v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So
zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice
93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca
alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená

zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť
prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART
Capital a.s.).

17. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, i napriek tomu, že

z obsahu dohody vyplýva, že žalobkyňa jej podpisom dala súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy a
iných príjmov zamestnávateľom v prospech žalovaného. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach
zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy. Nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny resp.
ešte neexistujúci prípadný dlh. Takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné,

spĺňajúce požiadavku náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou má byť pohľadávka zabezpečená.

18. Relevantným nie je taktiež tvrdenie žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu. Je
potrebné uviesť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezaťažuje žalobkyňu,

keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem
spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
postavení účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má
právo,abyjehoprávnepostavenienebolospochybňovanéexistenciouneprijateľnejzmluvnejpodmienky
a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej

podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne
zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi

žalobkyňou a žalovaným, je zmluvou formulárovou, obsah ktorej žalobkyňa ovplyvniť nemohla.

19. Za zmätočnú odvolací súd považuje námietku žalovaného týkajúcu sa aplikácie ust. § 5a ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z.. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej
inštancie predmetné ustanovenie použil.

20. Žalovaný namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozpore s novou koncepciou
žalôb v CSP uvedenej v ust. § 137 CSP. Z dôvodovej správy k CSP vyplýva, že zavedením úplne
novej koncepcie druhu žalôb v znení podľa § 137 písm. c/ a b/ je rozlíšenie klasickej určovacej žaloby
a žaloby o určenie inej právnej skutočnosti. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.

21. Napriek tomu, že v zmysle ust. § 470 CSP sa tento zákon vzťahuje aj na konanie začaté predo dňom
účinnosti jeho nadobudnutia, zamietnutie žaloby iba z vyššie uvedeného dôvodu by bolo v rozpore s

princípom spravodlivosti zakotvenom v čl. 2 bodu 1 CSP a zároveň by išlo o odmietnutie spravodlivosti,
keďže procesnoprávna úprava v čase podania žaloby pripúšťala uvedený druh žalôb.22. K zhora konštatovanému je potrebné podotknúť, že pre odvolací súd nevyplýva z § 391 CSP jeho
viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže
zmeniť.

23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.
ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného
zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil.

25. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má

zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle

uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

26. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

27.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).