Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25Pc/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216216906
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7216216906.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky matky F. Y., T..

X.X.XXXX, H. H. X, Y., právne zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, so sídlom Bajzova 2,
Košice, za účasti maloletého W. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H. X, Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, proti mužovi, ktorého otcovstvo sa má určiť (ďalej
len odporcovi): S. H., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XX, Y., v konaní o určenie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že odporca - S.Z. H., T.. XX.X.XXXX je otcom maloletého W. H., T.. XX.XX.XXXX F. I. - T.
F. Y.B., T.. X.X.XXXX.

Maloletý W. H., T.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloletého W. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Neupravuje sa styk odporcu s maloletým W. H..

Návrh odporcu na úpravu striedavej starostlivosti k maloletému W. H. G.a zamieta.

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého W. sumou 100 Eur mesačne od 21.7.2013, vždy
do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné za obdobie od 21.7.2016 do 31.5.2017 vo výške 1.035,50 Eur súd odporcovi povoľuje
splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku
pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným súdu 25.7.2016 žiadala, aby súd určil otcovstvo odporcu k
maloletému W. H., T.. XX.XX.XXXX, z matky navrhovateľky a zároveň zaviazal odporcu prispievať na
výživu maloletého W. sumou 150 Eur mesačne od 21.7.2013 vždy do 15.dňa príslušného mesiaca k
rukám navrhovateľky.

Návrh odôvodnila skutočnosťou, že za trvania manželstva s C. H., T.. X.X.XXXX G. T. I. W. H., pričom
však ale v čase rozhodnom pre splodenie maloletého udržiavala pomer aj s odporcom S. H.. Manželstvo
navrhovateľky s C. H. bolo právoplatne rozvedené rozsudkom č.k. 24C 210/2003 zo dňa 16.5.2005, dňa
26.2.2013 podal C. H. návrh na zapretie otcovstva k maloletému W., o predmetnom návrhu Okresný súdKošice II rozhodol rozsudkom č.k. 39C 22/2013 zo dňa 15.10.2015 tak, že C. H. T. je otcom maloletého
W. H.. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi. Navrhovateľka uviedla,že je zamestnaná v
spoločnosti W., jej príjem je 406 eur, z ktorého uhrádza výdavky na bývanie - poplatok za vodu 70 Eur,

plyn 18 eur, elektrinu 29,70 Eur, teplo 70 eur, telefón 32 Eur, odpad 26 eur ročne, rozhlas a televízia 5 eur,
zároveň má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, kde platí výživné 100 eur. Odporca na výživu maloletého
W. H. žiadnym spôsobom neprispieva. Výživné žiadala priznať za obdobie troch rokov spätne, nakoľko
podľa jej názoru existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom v konaní, výpoveďou účastníkov
konania, zistil tento skutkový stav:

3. Navrhovateľka v konaní predložila Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 24C 210/2003
právoplatný 15.6.2005, ktorým bolo jej manželstvo s C. H., T.. X.X.XXXX rozvedené a maloletý W. H., T..
XX.XX.XXXX bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Zároveň do jej osobnej starostlivosti bol zverený

maloletý C. H., T.. XX.X.XXXX.

4. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 39C 22/2013-135 právoplatným 31.5.2016, ktorý
navrhovateľka v konaní predložila súdu, bolo určené, že navrhovateľ C. H., T.. X.X.XXXX nie je otcom
maloletého W. H., T.. XX.XX.XXXX z matky F. Y., T.. X.X.XXXX.

5. Znaleckým posudkom č. 28/2016 z odboru Genetiky vypracovaného v konaní RNDr. Angelikou
Vasiľovou bolo zistené na základe analýzy DNA, že otcovstvo odporcu S. H. voči maloletému dieťaťu
W. H. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99 %.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 30.5.2017 navrhol zveriť maloletého W. do osobnej
starostlivosti matky, výživné určiť primerane veku a potrebám maloletého dieťaťa, zohľadnením
majetkových pomerov na strane otca a styk žiadal kolízny opatrovník neupraviť vzhľadom na prejavenú
vôľu maloletého pri osobnom pohovore s dieťaťom. Odporca žiadal úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému formou striedavej starostlivosti oboch rodičov.

7. Vo svojej výpovedi odporca uviedol, že sa kontaktoval s maloletým W. na základe telefonátu
maloletého dieťaťa, ktorý volal z kamarátovho mobilu. Stretnutie prebiehalo po dobu dvoch hodín.
Následne vyvinul odporca iniciatívu, keď sa bol spýtať v domácnosti maloletého, či s ním tento pôjde na
výlet na chatu. V domácnosti bol prítomný partner matky maloletého, ktorý uviedol, že matka maloletého

si to nepraje. Následne boli spolu ešte raz vonku s maloletým. Potom sa s maloletým nekontaktoval ani
telefonicky, nakoľko vedel, že maloletý mal s matkou kvôli styku s odporcom problémy. K majetkovým
pomerom odporca uviedol, že má vlastný byt, z príjmu 500 Eur uhrádza 200 eur za byt, 200 eur za
úver, keďže odkúpil chatu, 100 Eur uhrádza výživné na Š. H., ktoré bude uhrádzať do októbra 2017,
ďalej uhrádza výdavky za telefón a bežné životné výdavky.

Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva vyjadrenie odporcu o nákladoch na bývanie 196
eur, internet 18 eur, za elektrinu na chate 18 Eur, mobil 10 Eur, benzín 50 Eur a otec uhrádza splátku
hypotéky vo výške 200 Eur mesačne, ktorého doba splácania je ešte 10 rokov. Hypotéku si vzal, aby
vyplatil bývalú manželku. V prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti odporca uviedol, že
súhlasí s určením výživného na maloletého maximálne sumou 50 eur mesačne vzhľadom na svoje

finančné možnosti a v prípade, že súd neupraví striedavú starostlivosť, navrhol odporca upraviť styk
počas víkendov.

8. Z výpovede navrhovateľky a jej vyjadrenia na pojednávaní dňa 18.4.2017 a 30.5.2017 vyplynulo, že
táto vedela o skutočnosti, že jej pôvodný manžel nie je otcom maloletého W. H. už v čase narodenia

dieťaťa, avšak sama návrh na zapretie otcovstva bývalého manžela k maloletému W. H., ktorý sa narodil
počastrvaniamanželstvanepodala,nakoľkonemalafinančnúaniinúmožnosť.MaloletéhoLO.navrhuje,
aby súd zveril do jej osobnej starostlivosti, zo strany odporcu určil výživné na maloletého W. sumou 150
Eur mesačne. Poukázala na okolnosť, že maloletý W. nastupuje na strednú školu veterinárnu v Y., v
dôsledku čoho sa zvýšia výdavky v súvislosti so štúdiom maloletého, ďalšie výdavky sú aj v súvislosti

s každoročným liečebným pobytom maloletého na základe odporúčania endokrinologičky. Vo svojej
výpovedi poukázala na výšku príjmov a výdavkov uvedených v návrhu na určenie otcovstva a ďalšie
výdavky na maloletého sú v súvislosti so zaobstaraním okuliarov. Výdavky na stravu na maloletého
predstavujú sumu 150 eur mesačne, výdavky na drogériu na maloletého sú okolo 30 eur mesačne,na ošatenie priemerne 50 Eur mesačne. Na liečenie, ktoré absolvuje maloletý dopláca matka 33 Eur
a na cestovné 40 eur. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý má príjem okolo
600-700 Eur mesačne. Zároveň má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na staršieho syna, ktorý s ňou nebýva

v spoločnej domácnosti. Spláca úver 91,45 Eur mesačne, ako aj sporenie 45 Eur mesačne.

9. Z potvrdenia zamestnávateľa spoločnosti Y. Z..G.. Y. vyplýva priemerná čistá mzda odporcu za rok
2015 vo výške 574,-Eur.

10. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky W. G..M..B.. Y. predstavoval čistý príjem navrhovateľky v
júni 2016 - 386,-Eur, v júli 2016 - 267,-Eur, v auguste 2016 - 493,-Eur, v septembri 2016 - 241 eur, v
októbri 2016 - 33 Eur, v decembri 2016 - 532,83 Eur.

11. Z výpovede maloletého W. H. na pojednávaní dňa 4.7.2017 vyplynulo, že sa s biologickým otcom -
odporcomvtomtokonanístretolvleteroku2016,avšakrozhovoryprebiehalivtakomzmysle,žeodporca

nadával na jeho matku a maloletého sa spýtal len ohľadne otázok, kde chce ísť na školu a v prípade,
že sa s ním chce kontaktovať, aby mu zavolal. Následne maloletý odporcu už nekontaktoval a pokiaľ
odporcanavrholdobudúcnastyksmaloletýmuviedol,žepôjduspolunaVinné,kdebudepracovať,sčím
maloletý nesúhlasil. Odmieta sa stýkať s odporcom, nakoľko má vzťah k partnerovi matky, s ktorým má
vybudovanú citovú väzbu a s ktorým je od svojho veku 2,5 roka. Nevie si ani do budúcna predstaviť styk s

odporcom. Po poslednom stretnutí s odporcom obsah rozhovoru s ním uviedol matke, ktorá sa následne
s odporcom telefonicky hádala, a tá je tiež proti styku maloletého s odporcom. Maloletý uviedol, že
nemá vedomosť o tom, že by ho odporca od posledného stretnutia nejak telefonicky alebo inou formou
kontaktoval. Zároveň uviedol, že nesúhlasí ani s formou styku s odporcom za prítomnosti tretej osoby.

12. Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 4.7.2017 vyplynulo, že
navrhovateľka odôvodňuje svoj návrh na priznanie výživného spätne za obdobie troch rokov pred
podaním návrhu skutočnosťou, že odporca vedel, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletého
dieťaťa mal s navrhovateľkou styk. Navrhovateľka po rozhodnutí súdu o zapretí otcovstva voči pôvodne
evidovanému otcovi dieťaťa odporcu informovala o jeho otcovstve, avšak tento výživné dobrovoľne

neuhrádzal a neuhrádzal ho doposiaľ. Zároveň uviedla, že navrhovateľka žiada neupraviť styk a
rešpektovať vôľu maloletého dieťaťa. V prípade, že by maloletý prejavil do budúcna záujem o kontakt
s odporcom, tomuto styku nebude nijako brániť, avšak žiada striktne neupravovať styk maloletého s
otcom. Zároveň v zmysle § 53CMP žiadala priznať trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré už uviedla.

13. Odporca v záverečnej reči na pojednávaní dňa 4.7.2017 uviedol, že tvrdenie navrhovateľky, že vedel
o svojom otcovstve k I. W.B. H. je sporné, keďže do úvahy prichádzali aj iní biologickí otcovia, a to muži,
s ktorými podľa jeho vedomostí mala v čase rozhodnom pre splodenie maloletého navrhovateľka styk.
Navrhovanú výšku výživného nie je schopný vzhľadom na svoj súčasný príjem a majetkové pomery plniť

a to aj vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Vzhľadom na vyjadrenie maloletého na pojednávaní
dňa 4.7.2017 odporca uviedol, že nechce nútiť maloletého ku styku, ale bol by rád, ak by maloletý prejavil
záujem o kontakt s odporcom, aby mal možnosť sa s ním stretávať.

Podľa ust. § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že maloletý W. H. sa

narodil za trvania manželstva matky maloletého, v tomto konaní navrhovateľky. Keďže manželstvo
navrhovateľky uzatvorené 30.8.1997 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice
II č.k. 24C 210/2003 právoplatným 15.6.2005. Zároveň rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k.
39C 22/2013-135 právoplatným 31.5.2016 bolo určené, že C. H., manžel navrhovateľky, nie je otcom
maloletého W. H., narodeného z matky - v tomto konaní navrhovateľky. Zo znaleckého posudku

vypracovaného v konaní mal súd za preukázané, že otcovstvo odporcu k maloletému W. H. je prakticky
dokázané. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením určil
otcovstvo odporcu k maloletému W. H..Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26
sa použijú primerane.

Podľa ust § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Súd vychádzajúc z návrhu matky, z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v

domácnostimaloletéhoW.H.,akoajvychádzajúczosamotnéhovyjadreniamaloletého,dospelkzáveru,
že neboli dané predpoklady pre úpravu striedavej starostlivosti rodičov k maloletému W. H. a zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá aj dosiaľ zabezpečovala osobnú
starostlivosť o maloletého. Zároveň rešpektujúc vôľu maloletého dieťaťa vyjadrenú v jeho výpovedi
pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom neupravil styk maloletého s otcom, keďže maloletý v

súčasnosti styk s odporcom odmieta. Súd má za to, že neboli dané ani predpoklady pre zákaz styku
maloletého s odporcom vzhľadom na možnosť zmeny vývoja vzťahu medzi odporcom a maloletým do
budúcna.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Pri určení výživného zo strany odporcu na maloletého W. súd vychádzal zo zistených príjmových a
majetkových pomerov, ako aj zohľadniac výdavky odprezentované odporcom a potrebami maloletého
W., súd zohľadnil okolnosť, že tento bude študentom strednej školy od septembra 2017, od kedy vzrastú

náklady spojené s jeho výživou a zároveň súd vyhodnotil výdavok, ktorý nemožno zohľadniť ako
nevyhnutný u odporcu - výdavok na úhradu úveru 200 Eur, ktorý bol čerpaný zo strany odporcu z dôvodu
zakúpenia nehnuteľnosti - chaty, ktorý nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Zároveň súd
zohľadnil okolnosť, že odporca bude uhrádzať ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa len do
októbra 2017.

17. Na základe uvedenej skutočnosti súd zohľadniac aj majetkové pomery matky, príjmy a výdavky v jej
domácnosti, ako primerané výživné súd považoval sumu 100 Eur mesačne.Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

18. V danom prípade súd neurčil výživné zo strany odporcu na maloletého v zmysle návrhu
navrhovateľky spätne tri roky pred podaním návrhu, nakoľko dôvody uvádzané navrhovateľkou, že

táto nemala finančné možnosti na podanie návrhu na zapretie otcovstva, pre ktoré by nemohla podať
návrh na určenie otcovstva a priznanie výživného zo strany odporcu nie sú relevantné a nie sú takými
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mohol priznať výživné za obdobie spätne troch
rokov. Súd je toho názoru, že v prípade, že samotná navrhovateľka nemala finančné prostriedky na
podanie návrhu na zapretie otcovstva, napriek tomu, že vedela o skutočnosti, že jej bývalý manžel nie
je biologickým otcom maloletého, táto skutočnosť nie je dôvodom pre nemožnosť podania návrhu na

zapretie otcovstva, keďže navrhovateľka mohla požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov a teda
v prípade skoršieho rozhodnutia súdu o zapretí otcovstva jej bývalého manžela k maloletému W. H.
by mohla aj skôr podať návrh na určenie otcovstva k maloletému, a teda aj na určenie vyživovacej
povinnosti odporcu k maloletému W..

Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 53 C.m.p., v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

19. Nakoľko súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie spätne
troch rokov pred podaním návrhu na maloletého W. H. z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou, nie sú
ani z týchto dôvodov dané predpoklady pre priznanie náhrady trov navrhovateľke voči odporcovi a súd

v súlade s ust. § 52 C.m.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh
na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.