Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200830
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec,
katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti: U. M., bytom T. XX, F., o opravnom
prostriedku navrhovateľa z 20.2.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-8987/14 z 11.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-8987/14 z 11.2.2015 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase

podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k
nehnuteľnosti katastrálneho územia F. na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“),
a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 30.10.2014, na základe ktorej sa mal
vykonať vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného
práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech
navrhovateľa. A to z dôvodu, že bola uzatvorená v rozpore s § 22 ods. 2, § 31 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pričom poukázal na skutočnosť, že dohoda o

plnomocenstve (na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva ako inštitút
zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke - zúčastnenej osobe v tomto súdnom konaní)
bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp -
združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“
alebo „splnomocnenec“). Odporca v rozhodnutí konštatoval, že záujem splnomocnenca vyjadrený v
dohode o splnomocnení uzatvorenej za uvedeným účelom (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je
v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 OZ je preto takéto

zastúpenie neprípustné a právny úkon vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej
dohodyosplnomocnenívypracovanejakopredtlačenýformulárvyvodil,žesplnomocnenecbolužvčase
vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že
tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho záujmy. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma
dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného
splnomocnenca vytvára nevyvážený zmluvný vzťah. Zastal názor, že takýto postup navrhovateľa (ako
veriteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu) výrazne zasahuje do práv zúčastnenej osoby (povinného) vo

výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 20.2.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi naďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež
namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust.

§ 22 ods. 2 OZ, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu zákonníku)
nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor
musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej obsah, resp. bol v styku
so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá

riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda
bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci
dvojstranný právny úkon uzatvorený na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej
uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o
právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej
konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej

osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí,
a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o
splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.5.2015 napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. Osobitne poukázal tiež na skutočnosť, že zúčastnená osoba sa dostavila na
katastrálny odbor, kde sa vyjadrila, že so zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa nesúhlasí
a vyhlásila, že udelenie plnomocenstva spoločnosti ProHelp bolo podmienkou pre získanie pôžičky,
pričom splnomocnenca si nemohla sama vybrať na základe svojej slobodnej vôle.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania (§
250g ods. 2 O.s.p.), pričom navrhovateľ a odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili. Zúčastnená osoba
mala doručenie predvolania vykázané dňa 11.4.2017. Súd za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 11.12.1014 podal u odporcu návrh
na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného

práva (z 30.10.2014) spolu s dohodou o splnomocnení (z 8.11.2013, uzatvorenou medzi dlžníčkou -
zúčastnenou osobou a združením ProHelp). Odporca vyzval dňa 12.1.2015 zúčastnenú osobu, aby sa
dostavila na katastrálny odbor za účelom objasnenia skutočností týkajúcich sa udelenia plnomocenstva,
ako aj uzatvorenia záložnej zmluvy. Zúčastnená osoba sa dostavila k odporcovi dňa 21.1.2015 a
zaujala stanovisko k záložnej zmluve a podanému odvolaniu navrhovateľa. Vyjadrila sa, že so zriadením

záložného práva v prospech navrhovateľa nesúhlasí a ďalej vyhlásila, že udelenie plnomocenstva
združeniu ProHelp bolo podmienkou pre získanie pôžičky, pričom splnomocnenca si nemohla sama
zvoliť.

Po preskúmaní zmluvy o splnomocnení z 8.11.2013 súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným

je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne a vopred určenému identifikovanému
splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených
listoch vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.

Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná
zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 8.11.2013 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti
jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa. V časti špecifikácia nehnuteľností vo
vlastníctve splnomocniteľa je identifikovaná nehnuteľnosť (byt), ktorá je predmetom zmluvy o zriadení
záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné uviesť, že identifikačné údaje

splnomocniteľa - zúčastnenej osoby na strane jednej a špecifikácia nehnuteľnosti (bytu) na strane druhej
sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení
záložnéhoprávakzaloženejnehnuteľnosti,kdeakozáložnýveriteľvystupujenavrhovateľ,bolanastrane
záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby - združením ProHelp. Vychádzajúc z jej obsahu,jejpredmetomjezabezpečeniepohľadávoknavrhovateľavočizúčastnenejosobe,ktorévznikliavzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 106500171 z 8.11.2013. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v
zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym

iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak

určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľaust.§250qods.3O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej
ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak
po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa
podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných
zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitostipríslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom

zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno
vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov
o nehnuteľnosti na strane druhej, identifikačné údaje o tejto nehnuteľnosti neboli do dohody vpísané
(konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne.

Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba)
a ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie teda nemôže
byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,

ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné posúdiť, či tento konal v mene
splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide
teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne
nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného
práva, t.j. je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým

osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté
náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v

rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ. Právne úkony urobené osobami,
ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ, sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, a
to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je súčasne daný rozpor

záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme
dlžníka(zúčastnenejosoby),aleveriteľa(navrhovateľa).Zastúpenímsazabezpečilosilnejšiepostavenie
veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom
zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim

inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo
vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z výpovede zúčastnenej osoby (počas konanie pred
odporcom) je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení jej bola predložená len zo strany navrhovateľa
spolu so zmluvou o úvere (ako podmienka uzatvorenia zmluvy o úvere) a osobu splnomocnenca, resp.
jej štatutárneho zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol
poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom
prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou

navrhovateľa. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v
obdobných konaniach ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie

ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačouidentifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa

ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti
zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako
taký záväzný, ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že
zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa

(navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,

keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne

zapísaný aj v obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 2 a
4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek
spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá

môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy,
alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že
určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho.
Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase
uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba

priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na

vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri

výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).