Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201189
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec,
katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti N. K. D., S. X, I., o opravnom prostriedku
navrhovateľa z 1.6.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-8720/14 zo dňa 04.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-8720/14 zo dňa 04.05.2015 p o t v r d
z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-8720/14 zo dňa 04.05.2015 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad
záložného práva k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Senec, katastrálny odbor v k.ú. Senec,
zapísanej na LV č. XXXX, (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení
záložného práva č. 485/2014-ŠTE zo dňa 03.10.2014, na základe ktorej sa mal vykonať vklad
k špecifikovanej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“)
nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva ako

inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 102302711, uzavretej
dňa 3.1.2014 medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako
„zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane
záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka
18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“). Odporca v rozhodnutí konštatoval,
že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení uzatvorenej za uvedeným účelom dňa
3.1.2014 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom

na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto
takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej
dohody vypracovanej ako predtlačený formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania
obsahu dohody o splnomocnení v kontakte s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v
prípade potreby obhajoval práve jeho záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť,
že združenie ProHelp vystupuje ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde
na strane záložného veriteľa vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma

dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného
splnomocnenca vytvára nevyvážený zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa prieči
dobrým mravom. Odporca pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a vrozpore s dobrými mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej
osoby). Odporca taktiež poukázal na ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého právny
úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody zabezpečení splnenie záväzku

spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný. Na záver uviedol, že zaužívaný
postup navrhovateľa v obdobných prípadoch (t.j. v prípade uzatvárania záložných zmlúv v zastúpení ním
zvoleného splnomocnenca) bol už predmetom preskúmavania súdmi, a pretože tieto dospeli k záveru,
že uvedený postup je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je v súlade
s princípom právnej istoty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 1.6.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na
ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež
namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. §

22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu
zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej
obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola

podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.
Dôvodil,žesajednáosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkonuzatvorenýnažiadosťzúčastnenej
osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou
osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa
(navrhovateľa)azástupcuzáložcu(zúčastnenejosoby)vdohodeosplnomocneníargumentačnepoužité
v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.
Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v prípade, ak

skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dodal, že odôvodnenie odporcu v tejto časti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa požiadavky vymedzené v § 47 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). K zriadeniu záložného práva k
nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník)
dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca

(dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi
riadne vrátiť.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.7.2015 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný
súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - Ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov
konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.), pričom navrhovateľ i odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili

s prejednaním veci bez ich účasti. Zúčastnená osoba si predvolanie na pojednávanie neprevzala v
odbernej lehote. Fikcia doručenia nastala 14.11.2016. Súd za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom

administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 3.12.2014 podal u odporcu návrh
na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného
práva spolu s dohodou o splnomocnení. Odporca vyzval dňa 23.12.2014 zúčastnenú osobu, aby sa
dostavil na katastrálny odbor za účelom objasnenia skutočností týkajúcich sa udelenia plnomocenstva,
ako aj uzatvorenia záložnej zmluvy. Zúčastnená osoba sa na výzvu odporcu nedostavila, ani nezaslala

písomné stanovisko.

Po preskúmaní zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je
v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia vopred individuálneurčenému a riadne identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah
udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve

alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní
vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená
osoba, ktorá túto podpísala dňa 3.1.2014 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu),
splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa.

V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa je identifikovaná nehnuteľnosť, ktoré je
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné
uviesť, že tieto údaje sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné
údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej
nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už
v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých

pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere.
Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná
dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom

je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej

zmluvy, sú neplatné.
Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.Podľaust.§250qods.3O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej

ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak
po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa
podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných
práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom
zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o

splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno
vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov
o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody
vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až
následne.

Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená
osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti,
ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné,
pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho
splnomocnencovivyplývajúanáslednemožnéposúdiť,čitentokonalvmenesplnomocniteľavmedziach

udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,
pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve
zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia
rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba
udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté

náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená

medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony
urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o
tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie

ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto
okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,
dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas.
Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto

prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej
osobe), nie naopak. Z obsahu spisu odporcu je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení (v ktorej bol
splnomocnenec vopred určený) bola zúčastnenej osobe predložená zo strany navrhovateľa spolu so
zmluvou o úvere.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol
poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom
prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobounavrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca v
napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri
uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia

vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode

o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.
Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii

ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannostizástupcu,aletentorozpormusíreálneexistovať,atonielenpreto,žekomentárkzákonunie
je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila
združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona

a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné
kompetencie priznané mu v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie
odporcu v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezdôvodnú, a to z dôvodu, že odporca túto
zmluvu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal

len zmluvu o zriadení záložného práva, a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade
a v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 2 a

4 zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vychádzal odporca pri posúdení platnosti právneho úkonu a
pri vydaní napadnutého rozhodnutia a ktoré možno aplikovať na zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a
zúčastnenou osobou. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom
určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v
jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo

zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí
osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho.
Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania
zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená
v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zák. č. 205/2007 Z.z. neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme
osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového
vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu nauzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy
v mene spotrebiteľa.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté

rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu

súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).