Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207471
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714207471.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Sociálna

poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci pobočky Sociálnej
poisťovne Zvolen, Ul. Š.Moyzesa 1369/52, IČO: 30807484, proti žalovanému X.. B. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX Z., Ul. X. XX, o zaplatenie 185,21 €, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 185,21 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II/ Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 16,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
185,21 €. Sociálna poisťovňa pobočka Zvolen podľa § 291 ods. 3, písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení prevzala spisy vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31.12.2003 vybavené a
vznikli z činnosti Národného úradu práce - Okresného úradu práce G., P. a S.. Národný úrad práce S. ako
oprávnený podal dňa 26.5.2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému Y. W., nar. XX.X.XXXX,
bytomP.XXužalovanéhonavymoženiedlžnejsumypríspevkunapoistenievnezamestnanostiapenále

vo výške 185,21 €. Na základe poverenia vydal súdny exekútor - žalovaný dňa 26.7.2003 upovedomenie
o začatí exekúcie vedenej pod č. EX XXX/XXXX. Z exekučného spisu súdneho exekútora bolo zistené,
že pohľadávka bola vymožená dňa 13.3.2006 a táto nebola poukázaná oprávnenému. Z oznámenia
o vrátení poverenia na vykonanie exekúcie adresovaného tunajšiemu súdu z Exekútorského úradu
JUDr. B. S. bolo zistené, že pohľadávka bola vymožená dňom 20.2.2006. Sociálna poisťovňa mala
oznámenévráteniepoverenianavykonanieexekúciedňom21.6.2013očomsvedčíprezenčnápečiatka.
Súdny exekútor finančné prostriedky neoprávnene zadržiaval a nepoukázal ich na účet oprávneného.

Vzhľadom k tomu sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného súdneho
exekútora na vyplatenie neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov.

2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 18.6.2014 vydal vo veci platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor a namietal premlčanie. Následne
vo veci bolo nariadené pojednávanie a rozsudkom zo dňa 24.3.2015 súd rozhodol tak, že žalobu pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval

Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 21.11.2016 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie
nesprávne na základe preukázaného skutkového stavu akceptoval námietku nedostatku pasívnej vecnej
i procesnoprávnej legitimácie žalovaného v danom spore. Žalovaný ako aj súd prvej inštancie poukázalina osobitný právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a súdnym exekútorom, ktorý nie je
možné posúdiť ako súkromnoprávny vzťah a v dôsledku ktorého podľa názoru súdu prvej inštancie
súdny exekútor ako nositeľ štátom zverenej moci priamo a osobne nezodpovedá oprávnenému za

spôsobenú škodu podľa predpisov občianskeho zákonníka a súčasne nemožno pri vyvodení jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone exekúcie aplikovať ani ustanovenie osobitnej právnej
normy upravujúcej zodpovednosť súdnych exekútorov za spôsobenú škodu pri výkone exekučnej
činnosti. Ustanovenie § 33 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť súdneho exekútora, pričom z
jeho dikcie je zrejmé, že ak osobitný zákon neustanovuje inak exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu

ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku. Je tak nutné
vychádzať z uvedenej zákonnej dikcie a pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, je nutné mať za to,
že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti možno vyvodiť
priamo zo zákonného ustanovenia exekučného poriadku. Odvolací súd v súvislosti s možnosťou kolízie
osobitných právnych úprav poznamenal, že hoci je doterajšia judikatúra ohľadom vyriešenia otázky
zodpovednostného vzťahu súdneho exekútora za spôsobenú škodu pri výkone exekučnej činnosti

rozdielna sledujúc rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa zohľadnil a pri rozhodovaní vychádzal
zo záverov najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Predmetnú právnu otázku riešil
výslovne najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23.3.2016, ako aj 3Cdo
129/2015 z 22.6.2016. Exekučný poriadok a ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo neustanovujú prioritu
alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorých z nich. Obe zodpovednosti stoja vedľa seba.

Záver vyslovený v rozhodnutí súdu prvej inštancie preto nie je správny. Okrem iného odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie sa vysporiadať aj s námietkou premlčania uplatneného nároku vznesenou
žalovaným, ktorou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutie nezaoberal, nakoľko zamietal žalobu
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 106
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bez toho, aby za daného stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie

odvolací súd potvrdzoval alebo vyvracal oprávnenosť vznesenej námietky premlčania uplatneného
nárokukonštatoval,žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilvecpokiaľžalobuzamietolzdôvodu
nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného.

3. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré boli strany
sporu riadne a na čas predvolané. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil a

súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal žiadne. Opätovne
súd vec prejednal a rozhodol, pričom sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania.

5. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“) exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti
podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia občianskeho zákonníka.
Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho
zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

6. V zmysle ustanovenia § 33 ods.1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

7. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) právo na náhradu škody

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

8. Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

9. Nárok žalobcu bol uplatnený v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do
31.3.2017. Od 1.4.2017 § 31 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ako nárok na náhradu škody. Jedná sa
tu o zodpovednostný vzťah, kde je významné to, že žalovaný od povinného vymohol pohľadávku, prektorú bola vedená exekúcia v prospech oprávneného, ale túto pohľadávku oprávnenému nepoukázal.
V danej veci ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, či k vzniku škody
došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním exekútora. Zodpovednostný vzťah a škoda vyplýva

z porušenia povinností žalovaného vyplatiť takto získané finančné prostriedky žalobcovi. Žalobca svoj
nárok na náhradu škody odvodzoval z právneho vzťahu, ktorý vznikol v exekučnom konaní medzi ním
ako oprávneným a žalovaným ako súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť. Za škodu
spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 - 194 Exekučného poriadku) zodpovedal vedľa štátu

rovnako sám exekútor za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (§ 31 ods. 1,2
Exekučného poriadku). Bolo len na poškodenom, či náhradu škody požaduje podľa zákona č. 514/2003
alebo si uplatňuje nárok priamo od exekútora podľa exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca
uplatňuje nárok v zmysle ustanovení exekučného poriadku a s poukazom aj na už vyslovený názor
odvolacieho súdu mal súd za to, že je žalovaný pasívne vecne legitimovaný v danej veci.

10. Okrem posúdenia otázky vecnej legitimácie súd skúmal aj, či nárok žalobcu uplatnený na tunajšom
súde dňa 27.5.2014 nie je premlčaný. Žalovaný vzniesol námietku premlčania bez bližšej konkretizácie.
S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd skúmal, či si uplatnil žalobca
nárok tak v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Žalobca
sa o tom, že finančné prostriedky boli vymožené, avšak mu neboli poukázané na účet dozvedel z

oznámenia doručeného 21.6.2013. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 27.5.2014 to znamená, že
boa podaná v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pri objektívnej premlčacej dobe súd pri
posúdeníplynutiatejtodobyzvážilokolnostidanejveciazohľadnilskutočnosť,žeideoškoduspôsobenú
žalovaným, ktorý je súdnym exekútorom a ako nevyhnutný predpoklad vymenovania súdneho exekútora
je ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej

fakulte. Súdny exekútor tak ako osoba práva znalá bol povinný dôsledne rešpektovať všetky zákonné
ustanovenia týkajúce sa jeho činnosti. Súd mal s ohľadom na okolnosti vedenia viacerých súdnych
konaní totožných strán sporu s totožným skutkovým a právnym základom, ako aj s ohľadom na trestné
stíhanie iniciované poškodeným, v ktorom vzhľadom na skutkovú podstatu tvrdeného trestného činu
je predpoklad úmyselného konania žalovaného zahŕňajúceho tak vedomostnú ako aj vôľovú zložku

protiprávneho konania žalovaného, že ide tu o škodu spôsobenú úmyselne a teda, že objektívna
premlčacia doba je 10-ročná. Vzhľadom k tomu bol žalobcom uplatňovaný nárok v 10-ročnej objektívnej
premlčacej dobe s tým, že pohľadávka bola vymožená podľa oznámenia žalovaného adresovaného
súdu dňom 20.2.2006. Žaloba bola podaná na súde 27.5.2014 to znamená, že bola podaná v zákonnej
10-ročnej premlčacej dobe. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti bol súdom toho názoru, že nárok

bol uplatnený riadne, včas a že bol v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vyhovel.

11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

14. Vzhľadom k súčasnej právnej úprave pri rozhodovaní o trovách konania súd rozhoduje podľa pomeru
úspechu tak, že najprv rozhodne o nároku úspešnej strany a až následne o výške trov úspešnej strany v
konaní. Žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, preto súd s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP

rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania. Až následne bude rozhodnuté o výške trov konania.

15. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovaným na účet tunajšieho súdu bolo rozhodnuté s
poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch s tým, že žalobca bol v konaní
od platenia súdneho poplatku oslobodený. Súdny poplatok bol vyrubený v zmysle sadzobníka súdnych

poplatkov tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zákona o súdnych poplatkoch a to položky 1a/ v minimálnej
výške 16,50 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).