Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213721
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116213721.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej W. P., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XXXX/XX, XXX XX N. N., o zaplatenie 709,71 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/16/2016-85 zo dňa 2.

marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti istiny a úrok z omeškania
vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od 08. 07. 2014 až do zaplatenia zamietol (druhý výrok) a vo výroku
o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.

20Csp/16/2016-85 zo dňa 02. 03. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
579,42 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti istiny a
úrok z omeškania vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od 08. 07. 2014 až do zaplatenia žalobu zamietol
(druhý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 62 % (tretí výrok). Z dôvodov
rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
istinu 709,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 709,71 Eur od 08. 07. 2014 do

zaplatenia a trovy konania titulom zmluvy uzatvorenej dňa 19. 07. 2010. Zo žaloby súd prvej inštancie
zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu č. 1313571001 zo dňa 19. 07. 2010, na základe ktorej žalobca
pre žalovanú zriadil a viedol účet. Zmluva sa spravovala obchodnými podmienkami a VOP. Žalovaná
podpisom zmluvy potvrdila, že sa s nimi oboznámila. Podľa bodu 3.8 VOP je klient povinný mať na
účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie transakcií, splátok úveru, poplatkov a
iných záväzkov voči banke. Žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny,

čím porušila zmluvné povinnosti. Dlh nevyrovnala a žalobca zatvoril účet, o čom ju informoval posledným
výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto pred zatvorením účtu
žalobca dňa 07. 07. 2014 vykonal transakciu banky spočívajúcu v prevode debetného zostatku z účtu
klientky na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Nepovoleným prečerpaním v zmysle bodu 3.12 VOP
je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Nepovolené prečerpanie musí majiteľ

účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Zároveň je povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu, pričom istina je úročená úrokom 28 % p.
a., úroková sadzba je platná od 01. 07. 2012 až do vyplatenia celej pohľadávky.
Súd prvej inštancie s poukazom na § 708 ods. 1, 2 a § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení
s § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zistil, že žalovaná
porušila povinnosti z uvedenej zmluvy a dostala sa na účte do nepovoleného prečerpania, svoj dlh

nevyrovnala. Žalobca previedol debetný zostatok v sume 709,71 Eur na svoj interný pohľadávkový účet.
Keďže pohľadávka nebola sporná, súd prvej inštancie žalobe v časti 579,42 Eur vyhovel.Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že zamietol žalobu v časti úroku 28 % p. a. zo sumy
709,71 Eur od 08. 07. 2014 do zaplatenia po zistení, že v požadovanom dlhu 709,71 Eur predstavujúcom
rozdiel medzi debetnými (4.718,99 Eur) a kreditnými (4.009,28 Eur) obratmi vykonávanými na účte

žalovanej sú aj úroky 160,70 Eur, poplatky za vedenie účtu, upomienku, výzvu, výbery za zisťovanie
zostatku na účte a za sms, z ktorých žalobca požadoval úrok 28 %. Podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je
potrebné aplikovať aj pre obchodné záväzkové vzťahy, sú úroky z omeškania a poplatok z omeškania
príslušenstvom pohľadávky. Úrokový vzťah je akcesorický, zánikom hlavného záväzkového vzťahu
zaniká aj vedľajší záväzok a zostáva záväzok platiť dospelé úroky. Právo požadovať od dlžníka

príslušenstvo z príslušenstva nepriznáva Občiansky ani Obchodný zákonník. Zmluvné dojednanie o
platení úrokov z úrokov z omeškania je podľa § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom. Žalobca sa môže
domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru, nie z poplatkov a ani z úrokov z omeškania.
Úrok z omeškania a poplatky boli pripočítané k istine a z nich si žalobca uplatňuje úroky z úveru, čo je
neprípustné. Úroky z úveru patria žalobcovi len do zosplatnenia istiny.
Okresný súd nepriznal žalobcovi poplatky (za vedenie účtu 45,70 Eur, za upomienku 30 Eur, za výzvu

30 Eur, za výber z bankomatu 16,50 Eur, za zisťovanie zostatku na účte v inej banke 6,90 Eur, poplatok
za sms 1,19 Eur) spolu v sume 130,29 Eur majúc za to, že žalobca nemá nárok na poplatok spojený
s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý je pokrytý v zmluvne dojednanom úroku,
t. j. odplate za poskytnutý úver. V účtovaní takýchto poplatkov je snaha žalobcu o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa

neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej
najmä v § 52 a nasl. OZ. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu možno hodnotiť ako poškodzujúce. Pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné plnenie, ale sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky

zároveň predstavujú viacnásobné, skryté a nezanedbateľné peňažné sankcie za porušenie jednej a tej
istej dohodnutej povinnosti zo strany žalovanej - riadne a včas splácať úver.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu vo výške 62 %.

2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
tvrdiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP). Argumentoval trvaním jeho nároku na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov
až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení s poukazom na § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka. Citoval bližšie neoznačený komentár IURA EDITION a upriamil pozornosť na

rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31. 01. 2017 vydaný vo veci vedenej
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 5C/26/2016, podľa ktorého, keďže zmluva neobsahuje
dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Uviedol, že úroky
nemožnostotožňovaťsúrokmizomeškania.Odstúpenieodzmluvypodľa§506Obchodnéhozákonníka
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi.

Využitím tohto právneho inštitútu, určeného na ochranu veriteľa, sa veriteľ nemôže dostať do horšieho
právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy.
K názoru okresného súdu, že veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
pohľadávky poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008 sp. zn. 4Cob/67/2007,
podľa ktorého s omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z

nezaplatených úrokov.
Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nemá nárok na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu, že tento je pokrytý v zmluvne dojednanom úroku,
odvolateľtvrdil,žesiúčtovalpoplatkyvýlučnevsúladesosadzobníkompoplatkovnazákladeoprávnenia
vyplývajúceho zo Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a. s., s ktorými

žalovaná vyslovila súhlas v zmysle zmluvy. Aj v zmysle § 31 ods. 2 zákona o platobných službách
poskytovateľ poskytuje platobné služby používateľovi na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej
platobnej služby alebo rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 tohto zákona sú neoddeliteľnou súčasťou
rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb a v zmysle jeho § 31 ods. 5
písm. d) rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Poukázal tiež na

rozsudok Súdneho dvora v konaní C-42/15 z 09. 11. 2016, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2smernice
2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. V našich podmienkach
uvedené znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade, ak obsahujúniektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Táto povinnosť by mala byť
ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí.
Z uvedeného vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich

nepodpísal. Žalovaná si bola vedomá výšky a dôvodu účtovaných poplatkov a súhlasila s nimi. Úrokové
sadzby aj sadzobníky poplatkov sú zverejnené na internetovej stránke aj v prevádzkových priestoroch
žalobcu. Zaslanie upomienky a výzvy je oprávnené vzhľadom na povinnosť žalobcu v zmysle § 18 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z. z. písomne informovať spotrebiteľa o prekročení, výške prekročenej čiastky, úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z

omeškania, iných možnostiach riešenia tohto prekročenia, vrátane ponuky iných úverových produktov.
Poukázal na porovnateľnosť výšky poplatkov s poplatkami účtovanými inými bankami. Poplatok 15
Eur, resp. 30 Eur skutočne predstavuje náklady, ktoré žalobcovi vznikajú v súvislosti s vypracovaním
a odoslaním upomienky, resp. výzvy; ich rozpis upresnil v tabuľkovom prehľade. Bankové poplatky
predstavujúcenuzaslužbyposkytnutéklientom,úrokjeodplatouzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
predstavujúci cenu úveru. Poplatok za výber z bankomatu sa týka výberu z bankomatu inej banky,

keďže žalovaná mala možnosť uskutočniť bezplatné výbery z bankomatov Prima banky Slovensko, a. s..
Poplatok za vedenie účtu zahŕňa vedenie účtu, jedenkrát mesačne zasielaný výpis, zriadenie TP/inkasa,
ich zmenu a zrušenie, elektronicky zadaný príkaz na úhradu, realizáciu úhrady z TP/inkasa, platobnú
kartu Maestro, výber hotovosti z bankomatu Prima banky Slovensko, a. s., bezhotovostnú platbu
kartou, jeden hotovostný vklad na účet, internet banking, zriadenie/zmenu/ prehodnotenie povoleného

prečerpania a sms notifikáciu. Poplatok za zistenie zostatku na účte v inej banke predstavuje poplatok
za službu zistenia zostatku prostredníctvom platobnej karty v inej banke, s čím vznikajú banke náklady.
Žalobca je toho názoru, že okresný súd nedostatočne zisťoval skutkový stav, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnym záverom. K poplatkom za vedenie účtu, za výber z bankomatu, za zisťovanie zostatku na
účte v inej banke a za sms sa bližšie okresný súd nevyjadril, v tejto časti jeho rozsudok nie je náležite

odôvodnený.
Odvolateľ požadoval priznanie náhrady nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužila (§ 396 ods. 3 CSP).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu
(§ 380 ods. 1 CSP) s poukazom na § 380 ods. 2 CSP, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok okresného súdu s poukazom na § 389 ods. 1
písm. b) CSP z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) zrušil.

5.Odvolacísúdjeviazanýnielenrozsahomodvolania,aleivodvolaníuplatnenýmidôvodmi.Obligatórne
(§ 380 ods. 2 CSP) sa zaoberá procesnými podmienkami, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené. Inou vadou konania, na ktorú musí prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
(uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 56/2012).

6. Podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

7. Podľa § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

8. Podľa § 219 ods. 4 Civilného sporového poriadku len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

9. Z viazanosti súdu tzv. petitom (návrhom výroku súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa žalobca
domáha) vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú

(tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany
sporu domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená
že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol v žalobe vymedzený. Zároveň
musí dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola jasná, stručná, výstižná a materiálne vykonateľná.10. Z petitu žaloby obsiahnutej v súdnom spise aj zo špecifikácie nároku zo dňa 25. 01. 2017 (č. l. 49
súdneho spisu) vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 709,71 Eur spolu s úrokom

vo výške 28 % p. a. zo sumy 709,71 Eur od 08. 07. 2014 do zaplatenia. Okresný súd druhým výrokom
zamietol žalobu v prevyšujúcej časti istiny a úrok z omeškania vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od
08. 07. 2014 až do zaplatenia, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 03. 2017 (č.
l. 83 spisu), takže rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom konania. Aj keď v odseku 14 odôvodnenia
v písomnom vyhotovení rozsudku súd prvej inštancie uvádza dôvody pre nepriznanie úroku, je viazaný

výrokom rozsudku tak, ako bol vyhlásený. Odvolaciemu súdu potom nezostávalo iné, ako odvolaním
žalobcu napadnutý výrok aj závislý výrok o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie po zistení, že uvedené procesné pochybenie sa nedotýkalo
odvolaním nenapadnutého prvého výroku rozsudku.

11. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa

§ 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).