Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/229/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219085
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7110219085.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: N. S., nar. XX.X.XXXX, F. W. J.. L. XX, O. - F., zastúpená

JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom spoločnej Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr.
Milan Kuzma a spol., so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovaným: 1. Profesionálna dražobná a
realitná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 6, Košice, IČO : 36 583 936, zastúpená JUDr. Ing.
Lenkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 31, Košice, X. W. E., A.. X.XX.XXXX, W. F.
Y. X, O., 3. MAXIMA Finance s.r.o., so sídlom Moyzesova 2, Košice, IČO: 36 589 055, zastúpený
JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Vojenská 14, Košice, o určenie
neplatnosti dražby

r o z h o d o l :

I. Určuje, že dobrovoľná dražba vykonaná dražobníkom - žalovaným 1. dňa 17.5.2010 o 11.30 hodine,
s miestom konania v Business Centrum VSH Development, s.r.o., Štúrova 27, v Košiciach na návrh
žalovaného 3., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Severné
mesto, okres O. G., E. O. - X., na J.. O. XXXX/XX, a to: - stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený
na parcele č. XXX, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, - pozemok parcely registra
„C“ parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, v
spoluvlastníckompodiele1/1,vlastníkomktorýchbolažalobkyňaaktorýchvydražiteľomsastalžalovaný

2., je neplatná.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania proti žalovaným 1. až 3. v rozsahu 100 %.

III. Priznáva štátu náhradu trov konania proti žalovaným 1. až 3. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že dražba, ktorá sa konala dňa 17.5.2010 je
neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.5.2010 sa konala dobrovoľná dražba, pričom predmet
dražby bol ohodnotený znalcom G.. X. U., znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a

prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu 57.300 EUR. Uviedla, že predmet
dražby sa nachádza v katastrálnom území Severné mesto, okres Košice I, vybudovaný je na pozemku
parc.č.XXX, súp.č.XXXX o výmere XXX m2, pričom znalec G.. X. U. vo svojom posudku uvádza, že ide
o záujmovú zónu a lukratívny pozemok a znalec vyčíslil cenu za m2 na 69,4 EUR. Všeobecnú hodnotu
pozemku vyčíslil na sumu 25.331 EUR a hodnotu rodinného domu na sumu 31.939,66 EUR. Žalobkyňa
uviedla, že si myslí, že znalec podhodnotil cenu nehnuteľnosti. Vydražiteľom uvedenej nehnuteľnosti sa

stal žalovaný 2. Poukázala na § 16 ods.6, § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa spolu so žalobou doručila odborný posudok č. 2/2010
vypracovaného G.. X. U., znalcom z odboru stavebníctva, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Severnémesto, okres Košice - Sever, oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDrS: č. X/X-XXXX. V konaní žalobkyňa
predložila potvrdenie dvoch realitných kancelárií o aktuálnej trhovej predajnej cene nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom dražby a ktoré ocenili nehnuteľnosť zhodne na 100. 000 Eur.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,
návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov, návrh výsluchom žalobkyne.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 3. písomným podaním zo dňa 8.9.2010, v ktorom navrhol žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že dôvodom, na základe ktorého sa
žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti dražby je skutočnosť, že podľa jej názoru je znalecký posudok
vypracovaný znalcom G.. X. U. (týkajúci sa nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby) podhodnotený.
Má za to, že žalobkyňa neuviedla, že by mala vedomosť o tom, že sa ceny nehnuteľnosti v danej lokalite
a danom čase odlišovali od ceny nehnuteľnosti určenej v znaleckom posudku, nepredložila súdu nijaký
dôkaz, ktorý by takúto skutočnosť preukazoval, resp. minimálne naznačoval, nespochybnila postup

znalca ani neuviedla svoj odhad nehnuteľnosti. Má za to, že žalobkyňa v návrhu na určenie neplatnosti
dražby uviedla len svoj subjektívny názor, že suma uvedená v znaleckom posudku je nesprávna,
pričom tento nepodložila nijakým listinným dôkazom, či minimálne racionálnym odôvodnením. Uviedol,
že vzhľadom na obsah žaloby a znenie § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách má za to, že
žalobkyňa nepreukázala ani to, žeby k domu, ktorý bol predmetom dražby, mala hlásený trvalý pobyt,

a čo je však podstatnejšie, dražba prebehla v súlade s vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko znalec
ohodnotil predmet dražby na 57.300 EUR. Najnižšie podanie v uvedenej veci bolo stanovené na sumu
43.000 EUR, čo je viac ako 3 hodnoty stanovenej znaleckým posudkom a nehnuteľnosti sa nakoniec
vydražili za sumu 57.600 EUR, čo je viac ako 100% hodnoty stanovenej znaleckým posudkom. Poukázal
na fakt, že na dražbe sa zúčastnilo viac ako 7 záujemcov s tým, že vyššiu hodnotu nebol nikto za

uvedené nehnuteľnosti ochotný zaplatiť. Uviedol, že žalobkyňa napriek okolnosti, že bola vyzvaná na
umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby znalcom a na vykonanie obhliadky dražby listom,
ktorý prevzala dňa 12.1.2010, neumožnila vykonanie ohodnotenia dražby a neumožnila jej obhliadku.
Za takejto situácie podľa názoru žalovaného 3. musí niesť zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti
v znaleckom posudku spôsobené nemožnosťou obhliadky nehnuteľnosti v plnom rozsahu žalobkyňa.

Žalovaný 3. poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje existenciu
pohľadávky,prektorúsazačalvýkonzáložnéhopráva,nenamietaplatnosťzáložnejzmluvy,nedoručenie
oznámenia o začatí výkonu záložného práva ani žiadne iné okolnosti, ktoré by mohli mať význam pre
posúdenie neplatnosti dražby. Uviedol, že má za to, že žalovaný v 3. rade neporušil žiadnu povinnosť,
iba v súlade s uzavretou záložnou zmluvou realizoval zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k jeho

pohľadávke z dôvodu neplnenia povinnosti zo strany žalobkyne. Žalovaný 3. nezadával vypracovanie
znaleckého posudku ani tento nevypracoval. Má za to, že pokiaľ má žalobkyňa za to, že vypracovaný
znalecký posudok nie je správny (čo nebolo nijakým spôsobom preukázané), zodpovednosť za jeho
vypracovanie musí znášať ustanovený znalec a žalobkyňa sa môže domáhať náhrady škody voči
ustanovenému znalcovi, avšak táto okolnosť nemôže sama o sebe spôsobovať neplatnosť dražby.

5. Žalovaný 3 použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení
k žalobe.

6. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe písomne nevyjadrili. Neskôr v konaní zaujali (okrem iného)

stanovisko k predmetu konania písomnými podaniami.

7. Z vyjadrenia žalovaných 1. a 3. zo dňa 22.5.2014 vyplynulo, že žalovaný 1. má za to, že
tým, že poveril znalca vyhotovením znaleckého posudku na predmet dražby splnil si tým povinnosť
uloženú mu § 12 ods.1 zákona 527/2002 Z.z., pričom znalec nezávisle od dražobníka, s vynaložením

odbornej starostlivosti vyhotovil znalecký posudok, ktorým ohodnotil predmet dražby v súlade s platnou
legislatívou. Poukázal na to, že znalec má presne stanovenú metodiku pre určovanie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti určenú vyhláškami, metodickými pokynmi a podobne, ktorými je viazaný, pričom
dražobník do určenia spôsobu a postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku nijako nezasahuje
a preto ani neovplyvňuje výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Táto je určená výlučne znalcom

pri zohľadnení všetkých vecných, miestnych a časových faktorov. Akékoľvek výhrady žalobkyne k
znaleckému posudku po vykonaní dražby preto nie je možné považovať za vady konania dražby.
Žalovaní 1. a 3. poukázali na to, že podľa ich názoru zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje
dostatočnú ochranu dlžníkom, resp. vlastníkom nehnuteľnosti. Poukázali na rozhodnutie Najvyššiehosúdu SR sp.zn. 3Cdo/233/2010, podľa ktorého „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací
súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá
za následok neplatnosť dražby....... „. Uviedli, že pokiaľ je žalobkyňa toho názoru, že nehnuteľnosť,

ktorá bola predmetom dražby, nebola ocenená správne, takéto pochybenie by nanajvýš zakladalo
zodpovednosť príslušného znalca za škodu, nevyvolávalo by však neplatnosť dražby.

8. Vo vyjadrení zo dňa 14.1.2015 žalovaný 1. uviedol, že má za to, že jedinou a spornou otázkou v
konaní je námietka žalobkyne k znaleckému posudku vypracovaného G.. X. U., ktorý bol podkladom

pre vykonanie dražby, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/233/2010,
na rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp.zn.16C/166/2013, v ktorom súd uviedol, že dražobník
„zadovážil znalecký posudok G.. P. S. č.103/2012 zo dňa 21.12.2012, ktorým bola určená cena
predmetu dražby, takto splnil si povinnosť podľa §12 ods.1 zákona č.527/2002 Z.z.... „. Žalovaný
1. uviedol, že ako dražobník samotným poverením znalca vyhotovením znaleckého posudku na
predmet dražby splnil povinnosť uloženú mu § 12 ods.1 zákona č.527/2002 Z.z. Poukázal tiež na

skutočnosť, že žalobkyňa napriek riadnemu oznámeniu termínu vykonania obhliadky predmetu dražby
znalcom, túto neumožnila, pričom uvedená skutočnosť je spôsobilá sama o sebe vyvolať rozdiel v
ocenení predmetu dražby. Uvedený rozdiel však neodôvodňuje neplatnosť dražby. Žalovaný 1. je toho
názoru, že nijako neporušil ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, poukázal na to, že nie je
v možnostiach ani schopnostiach dražobníka posudzovať a určovať hodnotu predmetu dražby a už

vôbec správnosť znaleckého posudku vypracovaného riadne registrovaným znalcom. Poukázal na to,
že zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 12 ods.1 ukladá dražobníkovi povinnosť poveriť znalca,
ktorú si žalovaný v 1.rade riadne splnil ustanovením G.. X. U. a následne samotný znalec v súlade so
všeobecne stanovenými postupmi a metódami určuje všeobecnú hodnotu majetku. Dražobník nemá
možnosť do uvedeného procesu akýmkoľvek spôsobom zasahovať a to ani pozitívne ani negatívne.

Ohodnotenie predmetu dražby preto v žiadnom prípade nie je možné prisudzovať dražobníkovi, ani mu
uvedené dávať na zodpovednosť. Akékoľvek výhrady žalobkyne k znaleckému posudku po vykonaní
dražby, preto nie je možné považovať za vadu konania dražby a z uvedeného dôvodu preto nie je
možné určiť dražbu za neplatnú. Poukázal na § 12 ods.4 zákona o dobrovoľných dražbách kde je
uložená povinnosť dražobníkovi zaslať znalecký posudok vlastníkovi dražby a to najneskôr 30 dní pred

dňom konania dražby, pričom uvedená povinnosť má viesť k väčšej miere transparentnosti dražieb a
ochrane práv dražbou dotknutých osôb. Podľa názoru žalovaného v 1.rade práve stanovením relatívne
dlhého časového úseku medzi obdŕžaním znaleckého posudku a konaním dražby, zákonodarca vytvoril
priestor a zdôraznil význam pre preventívnu ochranu práv, ktoré by mohli byť dotknuté dražbou, tento
časový úsek je podľa názoru žalovaného v 1.rade určený práve na vznesenie prípadných námietok

k oceneniu predmetu dražby a v prípade nevyhovenia zo strany dražobníka, k podaniu návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa dražobníkovi uložila povinnosť zdržať sa vykonania
dražby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/183/2005, v zmysle
ktorého“ dôvodom pre ktorý bolo potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť, je správne
konštatovanie súdu prvého stupňa v tom smere, že v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie

zákona 527/2002 Z.z. Argumentácia navrhovateľa ohľadne rozdielnych cien dražených nehnuteľností
v znaleckých posudkoch G.. W. a G.. P. v danom prípade neobstojí, pretože navrhovateľ bol v
dostatočnom predstihu oboznámený s dobrovoľnou dražbou pričom ale časový priestor vyjadriť sa
k znaleckému posudku Ing. M, ktorý však nenamietal“. Poukázal tiež na rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp.zn.10C/133/2008, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza: „ súd zdôrazňuje, že navrhovateľ

nemal pripomienky k znaleckému posudku G.. Š. po jeho doručení, ktorý mu bol doručený v 30 dňovej
lehote. Odporca v 1.rade postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku na účely dražby v súlade s
ust. §12 ods.1 zákona o dražbách.“ Žalovaný v 1.rade poukázal na to, že nakoľko žalobkyňa znalecký
posudok pred vykonaním dražby nijako nespochybnila, čo do metódy ocenenia a do výšky ocenenia,
považuje jej námietku výšky ceny predmetu dražby podľa znaleckého posudku G.. X. U. za účelovú

a smerujúcu k vytvoreniu obštrukcií a bráneniu riadnemu vykonaniu dražby a uspokojeniu záväzku
zabezpečenej pohľadávky žalovaného 3.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.11.2015 tak, že žalobu zamietol a v konaní úspešným
žalovaným 1. až 3. priznal náhradu trov konania. Voči rozsudku bolo zo strany žalobkyne podané

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.5.2017 tak, že zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že súd prvej inštancie použil právny predpis, avšak
v prejednávanom spore ho nesprávne aplikoval a vyvodil nesprávny právny záver, pokiaľ žalobuzamietol. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne aplikoval znenie §
12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Zdôraznil, že na účely ohodnotenia predmetnej draženej
nehnuteľnosti sa má použiť znalecký posudok podľa § 12 zákona o dobrovoľných dražbách a znalecký

posudok nemožno nahradiť žiadnym iným úkonom znaleckej činnosti podľa § 18 zo zákona č.382/2004
Z. z., a to ani tzv. odborným posudkom, ktorý nemá atribúty znaleckého posudku. Dôvodil, že v
prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že znalec G.. U. uviedol, že nemal
žiadne informácie o stavbe, ktorá mala byť dražená, že nebolo jasné, či predmetnú nehnuteľnosť
možno charakterizovať ako rodinný dom alebo nie. Krajský súd v Košiciach dodal, že je potrebné

vziať do úvahy aj súdnu prax (rozsudok NS SR 4 Cdo/12/2013 z 28.1.2014), že jednou zo základných
podmienok vykonania dobrovoľnej dražby (ak je predmetom dražby nehnuteľnosť) je znalecký posudok,
pristanovenísplneniaďalšíchzákonompredvídanýchskutočností,t.j.žeznaleckýposudoknesmiebyťv
deň konania dražby starší ako 6 mesiacov a určenie povinnosti pre dražobníka zaslať znalecký posudok
vlastníkovi predmetu dražby (ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ) najneskôr 30 dní predo dňom
dražby, že je nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje

znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu predmetnej dražby. Uviedol, že nie
je pritom podstatná argumentácia žalovaných o tom, že žalobkyňa neumožnila obhliadku nehnuteľnosti
s možnosťou zistenia ceny a že znalec pri odbornom posudku vychádzal z jemu dostupných údajov s
využitím odborného stanoviska, čo však neopodstatňuje a neospravedlňuje tú skutočnosť, že dražba
bola vykonaná bez riadneho znaleckého hodnotenia a vypracovania znaleckého posudku. Poukázal

na záver uvedený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co/131/2011 z 26.1.2012, ktorý v obdobnej
právnej veci, okrem iného uviedol, že gramatickým výkladom § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. možno
dospieť k záveru, že ak by bolo tomu tak, že neumožnenie obhliadky nehnuteľnosti s možnosťou zistenia
ceny z inak dostupných údajov s využitím odborného stanoviska, by bolo možné nahradiť znaleckým
posudkom, že zákonodarca by takúto možnosť upravil tak, ako to urobil v iných prípadoch napr. §

12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z typickým slovným spojením na tento účel „ak zákon neustanovuje
inak“, keď zdôraznil, že obhliadka nehnuteľnosti je vynútiteľná v sporovom konaní, že neumožnením
obhliadky veci môže vlastník porušiť právnu povinnosť a že splnenia tejto povinnosti je možné sa
domáhať.Odvolacísúdtiežpoukázalajnato,žesastotožňujesozávermi,žecenanehnuteľnostizistená
znalcom je pre žalobkyňu dôležitá, pretože od nej sa odvíja najnižšie podanie a hlavne výsledný výťažok

z dražby po úhrade dlhov. V prejednávanej veci podcenenie hodnoty draženej nehnuteľnosti temer o
100 % možno považovať za neprimerané, z čoho sa možno domnievať, že žalobkyňa bola predmetnou
dražbou dotknutá na svojich právach. Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie ústavného súdu SR
II.ÚS 237/2011 zo dňa 14.9.2011, v ktorom bolo konštatované, že intenzita zásahu do vlastníckeho
práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva, by nemala byť vo výraznom nepomere k

skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Odvolací
súd súdu prvého stupňa uložil povinnosť riadiť sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu,
opätovne vec právne posúdiť, vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobkyňou v
odvolaní a vo vyjadrení žalovaného 1. k odvolaniu a vo veci opätovne rozhodnúť.

10. Žalovaný 1. na podporu svojich skutkových tvrdení prezentovaných v konaní súdu doručil vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 2.10.2017, ktoré zaujalo stanovisko k úkonu znaleckej činnosti
č. 2/2010 vypracovaného znalcom G.. X. U., kde skonštatovalo, že znalecký úkon G.. X. U. č.
2/2010 v zásade spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. aj podľa prílohy č. 5 k vyhláške
č. 490/2004 Z. z. a predmetom tohto vyjadrenia nie je posudzovanie obsahovej správnosti znaleckého

úkonu ani detailné skúmanie postupu G.. X. U. pri vypracovaní znaleckého úkonu č. 2/2010. Ministerstvo
spravodlivosti SR uviedlo, že názor ministerstva je teda ten, že kľúčovým pre posúdenie otázky, či
ide o znalecký posudok, by mali byť obsahové náležitosti posudzovaného znaleckého úkonu, nie
jeho označenie a predložený znalecký úkon Ministerstvo spravodlivosti SR považovalo za nesprávne
označený znalecký posudok.

11. Žalovaný 1. tiež poukázal na to, že ako dražobník si povinnosť vyplývajúcu mu z § 12
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách riadne splnil a zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku.
Tiež uviedol, že hodnotu predmetu dražby určuje trh, nie dražobník ani znalec a dodal, že je potrebné
si uvedomiť, že sporná dobrovoľná dražba prebehla úspešne hneď v prvom kole, ktorého sa navyše

zúčastnilo až 7 záujemcov a preto je možné vyvodiť záver, že bol daný dostatočný priestor na
maximalizáciu ceny dosiahnutej vydražením.12. Žalobkyňa spochybňovala dôkaz na ktorý poukazoval žalovaný 1. - stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR majúc zato, že ministerstvo vyjadrilo svoj názor, určitý logický úsudok a to bez
toho, aby preskúmalo predložený znalecký úkon a postup znalca pri jeho vypracovaní. Poukázala na

zápisnicu o výsluchu G.. X. U. zo dňa 30.4.2014 spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, kde
menovaný jasne uviedol, že vypracoval odborný posudok, nie posudok znalecký a navyše vysvetlil z
akých dôvodov tak urobil. Tiež poukázala na znenie § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. a mala zato,
že je úplne irelevantné, či žalovaný 1. mal alebo nemal dôvod pochybovať o objednanom znaleckom
úkone; podstatné je, že znalecký posudok vypracovaný v konečnom dôsledku nebol. Žalobkyňa tiež

uviedla, že znalecký posudok pred vykonaním dražby spochybniť alebo namietať nemohla, nakoľko jej
žiadny znalecký posudok doručený nebol.

13. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobou sa domáha určenia neplatnosti dražby, ktorá sa konala
dňa 17.5.2010 z dôvodu, že nehnuteľnosť, ktorá bola vydražená žalovaným 2. bola odborným posudkom
G.. X. U. podhodnotená. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že odborný posudok jej bol doručený,

pravdou je aj to, že pri vykonávaní obhliadky nehnuteľnosti nevpustila dnu znalca z dôvodu, že mala
byť v tom čase chorá. Uviedla, že pravdou je aj to, že ona sa voči odbornému posudku, ktorý jej bol
riadne doručený, nijako nevyjadrovala a to vo vzťahu k žalovanému 1. alebo 3. Taktiež priznala, že zo
strany znalca G.. U. jej bola doručená výzva, v ktorej bola upovedomená o tom, kedy sa bude konať
obhliadka predmetu dražby.

14. Z prednesu advokáta žalobkyne vyplynulo, poukazujúc na zákon o dobrovoľných dražbách, že
cieľom právnej úpravy je ochrana práv účastníkov a cieľom je zabrániť zneužívaniu dobrovoľných
dražieb vydražením veci pod cenu, čo bolo aj v danom prípade. Poukázal na to, že predmet dražby bol
znalcom G.. U. podhodnotený a má za to, že cieľom výkonu dobrovoľnej dražby bolo predať predmetnú

nehnuteľnosť veľmi rýchlo a pod cenu. Právny zástupca žalobkyne taktiež namietal to, že v danom
prípade G.. X. U. nevyhotovil znalecký posudok tak ako si to vyžaduje § 12 zákona o dobrovoľných
dražbách ale iba posudok odborný, na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že v danom prípade
žalovaný 1. postupoval v rozpore s § 12 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách. Advokát žalobkyne
uviedol, že má za to, že dražobník nezaistil ohodnotenia predmetu dražby podľa ceny obvyklej v

mieste a čase konania dražby, nakoľko všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená v odbornom posudku
č. 2/2010 pre účely dražby bola výrazne podhodnotená oproti skutočnej hodnote, čím išlo zjavne o
zámer dražobníka s cieľom čo najskôr predmet záložného práva predať a zabezpečiť tak uspokojenie
veriteľa, čím bola žalobkyňa ako pôvodná vlastníčka poškodená a to postupom dražobníka v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti. Uviedol, že dražobník ďalej v rozpore so zákonom o dobrovoľných

dražbách vykonal dražbu bez znaleckého posudku napriek tomu, že zákon v § 12 ods.1 zákona o
dobrovoľných dražbách explicitne stanovuje ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby znalecký
posudok, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť. Advokát žalobkyne v záverečnej reči poukázal na
to, že v priebehu konania bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dražená
nehnuteľnosť bola podhodnotená a v rozpore so zákonom o dobrovoľnej dražbe dražobník nezabezpečil

ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom.

15. Advokátka žalovaného 1. poukázala na stanovisko žalovaného 1. k predmetu konania, žiadala,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a poukázala na stranu dva odborného
posudku znalca G.. U., kde je uvedené, čo bolo podkladom pre vypracovanie tohto posudku. Uviedla,

že žalovaný 1. má za to, že odborný posudok vypracovaný znalcom G.. X. U. spĺňa všetky podmienky
tak, ako si to vyžaduje zákon o dobrovoľných dražbách. Advokátka žalovaného 1. vo svojom prednese
uviedla, že žalovaný 1. má za to, že nedošlo z jeho strany k žiadnemu pochybeniu pri vykonaní
dobrovoľnej dražby, t.j. porušeniu príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a nie je tu
daný dôvod preto, aby predmetná dražba bola vyhlásená za neplatnú. Poukázala na znenie § 12 zákona

o dobrovoľných dražbách, a v danom prípade si povinnosť tam uloženú žalovaný 1. ako dražobník
riadne splnil. Uviedla, že žalobkyni bol posudok riadne doručený, k cene nehnuteľnosti sa žalobkyňa
vôbec nevyjadrila, nezaujala žiadne stanovisko. V záverečnej reči advokátka žalovaného 1. poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2010, poukázala opätovne na
vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky majúc zato, že dokument, ktorý bol G.. X. U.

je znaleckým posudkom a bol plne spôsobilým pre platné vykonanie dobrovoľnej dražby. Tiež poukázala
na to, že žalobkyňa v celom procese dražby sporný posudok nijakým spôsobom nenamietala, nevzniesla
akékoľvek námietky, tieto vzniesla až v súdnom konaní, ktoré žalovaný 1. považuje za účelové. Žiadalažalobu zamietnuť majúc zato, že žalovaný 1. ako dražobník splnil všetky povinnosti pri zabezpečení a
výkone dobrovoľnej dražby tak, ako mu to ukladá zákon o dobrovoľných dražbách.

16. Žalovaný 2. sa stotožnil so záverečnou rečou prednesenou advokátkou žalovaného 1. a dodal, že
bolo povinnosťou žalobkyne napadnúť úkon znaleckej činnosti pred dražbou.

17. Advokát žalovaného 2. (do 6.2.2018 - pozn. súdu) a žalovaného 3. taktiež poukázal na písomné
stanovisko žalovaných k predmetu konania, žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom

poukázal na to, že žalovaní majú za to, že žalovaný 1. v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona o dobrovoľných dražbách zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby. Znalec predmetný posudok
vypracoval nezávisle od dražobníka. Poukázal na to, že žalovaní 2. a 3. majú za to, že v danom prípade
nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe a ak by aj bola predmetná nehnuteľnosť
nejakým spôsobom podhodnotená, majú za to, že k tomu prispela aj žalobkyňa a to tým, že neumožnila
znalcovi vykonať obhliadku nehnuteľnosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/233/2010.

Advokát žalovaného 3. v záverečnej reči poukázal na dôkaz predložený žalovaným 1. - vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti SR k úkonu znaleckej činnosti vykonaného G.. U. a dodal, že aj žalobkyňa
výraznou mierov prispela k oceneniu nehnuteľnosti v takej výške, v akej tieto boli ocenené v posudku G..
U. z dôvodu, že neumožnila znalcovi obhliadku týchto nehnuteľnosti. Tiež namietol, že v prejednávanej
veci nie je daná pasívna legitimácia majúc zato, že z výpisu z LV je ako vlastník draženej nehnuteľnosti

uvedená iná osoba ako žalovaný 2. ako vydražiteľ.

18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

20. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti dražby.

21. Podľa § 1 ods.1 zákona č.527/2002 o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej
Národnej rady č.323/1992 Zbierky o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej
len citovaný zákon) účinný v čase konania dobrovoľnej dražby, tento zákon upravuje dobrovoľné dražby
(ďalej len „dražba“), kontrolu Ministerstva spravodlivosti SR na dodržiavanie podmienok organizovania

a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

22. Podľa § 3 ods.1 cit. zákona, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá
je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo
navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods.1 cit. zákona, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky
ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.

24. Podľa § 7 ods.1 cit. zákona, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá

vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona.

25. Podľa § 12 ods.1 cit. zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku

alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí
byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako šesť mesiacov.

26. Podľa § 12 ods.2 cit. zákona, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby

v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť
vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní
výzvy.27. Podľa § 12 ods.3 cit. zákona, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník

k dispozícii.

28. Podľa § 12 ods.4 cit. zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

29. Podľa § 21 ods.2 cit. zákona, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu
okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj

po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto
rozsudok týka.

30. Podľa § 21 ods.3 cit. zákona osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť
príslušnej správe katastra nehnuteľnosti začatie súdneho konania.

31. Podľa § 21 ods.4 cit. zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

32. Podľa § 21 ods.6 cit. zákona, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného

začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým
dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k
predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňou podaná žaloba bola podaná v

zákonom stanovenej lehote, t.j. v súlade s § 21 ods.2 zákona č.527/2002 Z.z., v súlade s § 21 ods.4
zákona527/2002Z.Z.boližalobkyňoužalovanívecnepasívnelegitimovanéosoby.Dražbanehnuteľnosti
zapísanej v LV č.XXXX k.ú. Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I ako parc.č.XXX, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, stavba so súp.č.XXXX, na parc.č.XXX
- rodinný dom sa konala na základe začatia výkonu záložného práva veriteľom - žalovaný 3. -

navrhovateľom dražby, dražobníkom bol žalovaný 1. a vydražiteľom sa stal žalovaný 2. Vplyv na vecnú
pasívnu legitimáciu nemala ani zmena vlastníka vydraženej nehnuteľnosti (podľa výpisu z LV č. XXXX
pre k. ú. Severné Mesto od 2.1.2018 je výlučnou vlastníčkou vydražených nehnuteľností G.. D. C., T.
X, O. ).

34. Krajský súd v Košiciach v uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vyslovil právny
názor, ktorým je súd v súlade s citovaným ustanovením § 391 ods. 2 CSP viazaný a preto súd
rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho, po zrušení veci sa zaoberal
skutočnosťou, či pri vykonávaní spornej dobrovoľnej dražby bolo dodržané ustanovenie § 12 ods. 1
zákona č. 527/2002 Z. z.

35. Podľa citovaného ustanovenia bolo povinnosťou žalovaného 1. ako dražobníka zaistiť ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a keďže v danom prípade
išlo o nehnuteľnosť, musela byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmel byť
v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov.

36. Žalovaný 1. sa v konaní bránil tým, že on v súlade s týmto citovaným ustanovením zadal objednávku
prevyhotovenieznaleckéhoposudkupoukazujúcnalistinnýdôkaz -objednávkaadresovanážalovaným
1. znalcovi G.. X. U. zo dňa 10.2.2010, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1. objednal u znalca G.. X.
U. vypracovanie znaleckého posudku na zistenie ceny predmetu dražby vypracovaním znaleckého

posudku a určením všeobecnej hodnoty predmetu dražby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2004 Z. z., pričom v predmetnej objednávke predmet dražby aj vyšpecifikoval. Je nesporné
a nepochybné, že žalovaným 1. požiadaný znalec G.. X. U. ocenil predmet dražby vypracovaním
odborného posudku č. 2/2010 a určil všeobecnú hodnotu draženej nehnuteľnosti na sumu 57.300 Eur.37. Zo strany žalobkyne bolo najprv v priebehu konania namietané, že dražená nehnuteľnosť
vypracovaním odborného posudku bola značne podhodnotená a neskôr namietala aj to, že dražobník

konal v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, keď vykonal dražbu bez znaleckého posudku.

38. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu
dražby z dôvodu, či námietky žalobkyne ohľadom podhodnotenia predmetu dražby sa zakladajú na
pravde. Zo znaleckého posudku č. 19/2012 vypracovaného znalcom G.. Q. M. vyplynulo, že tvrdenie

žalobkyne sú pravdivé, sú správne, poukazujúc na to, že súdom ustanovený znalec predmet dražby
ocenil na sumu 92.900 Eur.

39. Súd súhlasí s tvrdeniami žalovaných, že pokiaľ ide o znalca, žalovaný 1. nemal žiadne právomoci
nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať, pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu,
pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola, v

tomto prípade, určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a objednal si znalecký posudok u osoby
zapísanej v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd zastáva názor, že ostatnú
zodpovednosť za obsah posudku už vznáša samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na
vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne, v
určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi
nejakévážnedôvodyneumožnilivykonaťúkonriadneavčas,malmožnosťodmietnuťjehovykonanie,čo
ale neurobil, preto treba vychádzať z toho, že znalec mal vytvorené primerané podmienky na vykonanie
úkonu. Dražobník, teda žalovaný 1. vystupoval vo vzťahu k podanému posudku iba v úlohe zadávateľa
a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa

záverov znalca. V tomto smere nemožno žalovanému 1. ako dražobníkovi nič vytknúť, pretože si svoje
povinnosti splnil, dražbu oznámil náležitým spôsobom, inzeroval tak, aby umožnil čo najširšiemu počtu
záujemcov zúčastniť sa dražby a pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca. Je
pravdou aj to, že žalobkyni bol posudok G.. U. aj doručený dňa 17.4.2010 a voči ktorému znaleckému
úkonu nevzniesla žiadne výhrady, aj keď tak mohla urobiť v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.

40. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na § 21 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č.
527/2002 Z. z. a vzhľadom k zneniu tohto ustanovenia zastáva názor, že prípadné porušenia ustanovení
iného zákona, než zákona č. 527/2002 Z. z., nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby.

41. Úlohou súdu však v prejednávanej veci bolo sa vysporiadať s otázkou, či odborný posudok, ktorý
vypracovalnazákladeobjednávkydražobníka-žalovanéhoX.G..X.U.jeznaleckýmposudkomačiteda
dražba nehnuteľnosti bola vykonaná na základe znaleckého posudku alebo bez znaleckého posudku.

42. Znalec G.. U. najprv tvrdil, že úkon znaleckej činnosť neoznačil ako znalecký posudok ale ako

odborné stanovisko vzhľadom na skutočnosť, že nebola mu sprístupnená zo strany žalobkyne celá
nehnuteľnosť (nesporná skutočnosť), ktorú mal ohodnocovať a v takomto prípade nie je znalec povinný
úkon znaleckej činnosti podať ako odborné stanovisko. Pred orgánom činným v trestnom konaní pri
svojom výsluchu dňa 30.4.2014 znalec vypovedal, že je pravdou, že vypracoval odborný posudok č.
2/2010 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu odhadom, v k. ú. Severné mesto pre

účely dražby. Uviedol, že predmet dražby ocenil na základe približných hodnôt bez podania akejkoľvek
informáciezostranyvlastníčkypredmetudražby,pričomvodbornomposudkustanovillencenupribližnú.
Jednoznačne uviedol, že nevypracoval znalecký posudok.

43. Žalovaný 1. poukazujúc na dôkaz predložený do konania (po zrušení rozsudku súdu prvého

stupňa odvolacím súdom) - vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR mal zato, že odborné stanovisko
vypracované znalcom zapísaným v zozname znalcov podľa svojho obsahu spĺňa náležitosti znaleckého
posudku, pretože obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať podľa zákona znalecký posudok a preto z
hľadiska obsahu ho možno považovať za relevantný dokument, ktorým bola určená hodnota predmetu
dražby.

44. Súd poukazujúc aj na právny názor Krajského súdu v Košiciach sa nestotožňuje s týmto názorom,
resp. s týmto názorom by sa dalo súhlasiť vtedy, ak by predmetom dražby nebola nehnuteľnosť. Sporná
dražba sa týkala nehnuteľnosti a zákonodarca výslovne podmienil vykonanie dražby v takomto prípadeznaleckým posudkom, ktorý nemôže nahradiť žiadny iný úkon znaleckej činnosti bez ohľadu na kvalitu
a presvedčivosť takého „ iného „ znaleckého úkonu. Nejde len o otázku oceňovania, ale aj o otázku
naplneniazákonnýchpodmienokdražobnéhoprocesu.Účastníkdražby,ktorémusamádoručiťznalecký

posudok, sa môže dôvodne spoliehať, že kým ho nemá doručený, tak nie je možné pristúpiť k ďalšiemu
úkonu v rámci dražobného procesu. Tak napr. zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá doručenie
znaleckého posudku vlastníkovi veci (§ 12 ods. 4) a kým sa tak nestane, vlastník môže očakávať, že ešte
bude doručený a že bez doručenia sa nepristúpi k ďalšiemu úkonu. Môže preto rezignovať na procesnú
aktivitu v očakávaní znaleckého posudku. Opodstatnene sa tiež môže účastník spoliehať, vychádzajúc z

dôveryvobjektívneprávo,ženajmenej30dníoddoručeniaznaleckéhoposudkumožnodražbuvykonať,
teda nie iného úkonu znalca ale explicitne znaleckého posudku. Ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ,dražobníkzašlevlastníkovipredmetudražbyznaleckýposudokatonajneskôr30dnípredodňom
konania dražby. Obdobne zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá presne znalecký posudok pri
určovaní najnižšieho podania (§ 16 ods. 6) alebo pri najnižšej možnej cene dosiahnutej vydražením (§ 26
ods. 2). Teda aj za stavu, že odborné stanovisko by svojím obsahom zodpovedalo znaleckému posudku,

nepredstavovalobyekvivalentznaleckéhoposudkunaspriechodneniekonaniadražbynehnuteľnejveci.
Ani argument o neumožnení obhliadky nehnuteľnosti s možnosťou zistenia ceny z inak dostupných
údajov s využitím odborného stanoviska neospravedlňuje dražbu bez znaleckého posudku. To, že zákon
umožňuje vykonať ocenenie z inak dostupných údajov ešte neznamená, že zákon netrvá na znaleckom
posudku. Taktiež argument žalovaných, že interné predpisy znalcov vyžadujú obhliadku a tá bola

znemožnená, je nedôvodná. Obhliadka nehnuteľnosti je vynútiteľná v sporovom konaní a neumožnením
obhliadky veci môže vlastník porušiť právnu povinnosť; splnenia tejto povinnosti je možné sa domáhať.

45. Zhrnúc vyššie uvedené, poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/12/2013
zo dňa 28.1.2014 súd uzatvára, že jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby,

ak je predmetom dražby nehnuteľnosť je znalecký posudok pri stanovení splnenia ďalších zákonom
predvídaných skutočností, t. j. že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6
mesiacov a určenie povinnosti pre dražobníka zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby
(ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je teda
nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký

posudok, a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu dražby.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené treba súhlasiť s námietkami žalobkyne, že žalovaná 1. nesplnila
elementárnu zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku,
pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti a to ani v prípade, ak

osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby.

47. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, a to zhrnúc vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V spore bola v celom rozsahu úspešná
žalobkyňa, ktorá má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

51. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v časti znalečného, vyplateného z finančných prostriedkov
štátuvzmysleuzneseniač.k.36C/229/2010-137zodňa29.5.2012.VnovejúpraveCivilnéhosporového
poriadku, účinnej od 1.7.2016, absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré
platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec

nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP,
event. § 256 ods.1 CSP, podľa ktorého nielen účastníci konania, ale aj štát má právo na náhradu trov,ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z pomeru úspechu
a neúspechu , štát má právo na náhradu trov proti žalovaným v celom rozsahu 100 %. O ich výške
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).