Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224002
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117224002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v spore žalobkyne: Y.
O., Q.. X.X.XXXX, U. D. XXX/X, W. Q. T., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie, že revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov
a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, žerevolvingovýúverč.XXXXXXXXXXzodňa7.10.2015uzatvorenýmedzižalobkyňou
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XX XX XXX XXX zo
dňa 7.10.2015 je neplatná.

Súd žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XX XX XXX XXX zo dňa

7.10.2015 ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná z a m i e t a .

Súd p r i z n á v žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 33,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2017 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by
súd určil, že revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.10.2015 je bezúročný a bez poplatkov,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX z 7.10.2015 je ako neprijateľná zmluvná

podmienka neplatná a že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 7.10.2015 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že
medzi ňou a žalovaným došlo 7.10.2015 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
a v rovnaký deň bola uzatvorená dohoda o poskytovaní služieb, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a
dohodaozrážkachzomzdy.Ideospotrebiteľskýprávnyvzťah,prektoréjetypické,ženávrhzmluvybýva
veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť
zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.

Naliehavý právny záujem na určení, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov vyvodzovala
žalobkyňa z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným a poukázala
na rozsudok NS SR 1M Cdo 1/2009. V prípade, ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti,
sám zákon č. 129/2010 Z.z. zakotvuje, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a
bez poplatkov. Bez toho, aby túto skutočnosť konštatoval súd, žalobca by mal pokračovať v splácaní
úveru vrátane príslušenstva a uhradiť dlh v celom rozsahu, čoho dôsledkom by bolo, že by sa žalobca

musel domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, čomu sa dá určovacou žalobou predísť. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 zákona č.
129/2010 Z.z., čo spôsobuje skutočnosť, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Zmluvouz 7.10.2015 bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 570,- eur, pričom bola v ten istý deň
uzatvorená aj dohoda o poskytovaní služieb. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 17,74 eur
a jednorazový poplatok za poskytnutie úveru v výške 57,- eur. Celková suma, ktorá mal byť za úver

splatená spolu s poplatkom za poskytnutie úveru bola v zmluve upravená vo výške 802,08 eur. Zmluva
však obsahovala zavádzajúce údaje, keďže v zmysle dohody o poskytovaní služieb bola mesačná
splátkanavýšenáo13.34eur,takževskutočnostibolavovýške31,08eur,.Celkovásuma,ktorámalabyť
teda uhradená za úver bola 1.305,36 eur. Na základe týchto údajov je zle vypočítaná aj RPMN, pretože
v zmysle tejto platby, ktorá vznikla na základe dohody o poskytovaní služieb a bola započítaná k úveru,

je výška RPMN 86,90 %. Dohoda o poskytovaní služieb nemala iný dôvod ako navýšiť povolenú odplatu
za úver a neprekročiť pritom zákonný rámec. RPMN vo výške 86,90 % totiž absolútne porušuje dobré
mravy. Zmluve teda chýbajú obligatórne náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch
a to g) (správna ) celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, j) odplata podľa osobitných predpisov, k) (správna) ročná percentuálna miera nákladov a
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, l) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Na základe uvedeného je zrejmé, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle §
11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobkyne, rozhodcovská zmluva a dohoda
o zrážkach zo mzdy predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, pretože neboli individuálne dojednané
a žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Ako vyplýva z jednotlivých dokumentov boli na vzorovom
tlačive podpísané v Žilne a schválené v Bratislave. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje

obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo
mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Formulácia dohody

o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú
obchodnúprax. Zákonodarcapriznaltakémutokonaniunielenrozporsimperatívomdobrýchmravov,ale
priamosozákonom.Ničnebránijudikovaťdohoduakoneplatnú,hocimázákladvznenízákona.Dôležité
sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Ďalej poukázala na §
53 ods. 4 písm. r/ OZ s tým, že je názoru, že uzatvorenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu je možné

posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou,
je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom
konaní riadne brániť. Túto doložku si spotrebiteľ /žalobca nedojednal individuálne a pri jej akceptácii
nemal na výber. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poručenie spotrebiteľa o rozdiele medzi

rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým
súdom, ak dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom
Teda možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného,

ak v prípade, žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Výkon práv a
povinností v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná
rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Podľa názoru
žalobkyne prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania prejavujúca sa v
tom, že sídlo rozhodcovského súdu žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu

spotrebiteľa. Ak veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej podobe
a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol preukázanie naliehavého právneho záujmu v

súvislosti s podanou žalobou. Poukázal na ustanovenie § 137 písm. c/ a písm. d/ CSP, dôvodovú správu
k nemu s tým, že podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c/ CSP (žalobca sa nedomáha určenia
práva) a je neprípustná aj podľa písmena d/ (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). K
tvrdeniam žalobkyne o náležitostiach zmluvy uviedol, že nie sú po právnej stránke dôvodné. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje podrobné údaje jednak o výške mesačnej splátky bez zarátania

odplaty za dohodu o poskytovaní služieb, jednak o výške splátky so zarátaním. Dohoda o poskytovaní
služieb je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ a poprel tvrdenie o tom, že náklady
podľa predmetnej dohody mali byť súčasťou celkových nákladov a RPMN. Dohoda nemá obligatórny
charakter a preto jej započítanie do výšky RPMN je ex offo vylúčené Do celkových nákladov spotrebiteľanemôžu byť zahrnuté poplatky za dobrovoľné dojednanie. K tvrdeniam, že zmluva neobsahuje spôsob
započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky žalovaný uviedol, že uvádzanie spôsobu
započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými

úrokovými sadzbami. Poukázal na § 9 ods. 2 písm. k/zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje v
bode 6 zákonom vyžadovanú výšku splátky (17,74 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu
sa platí - uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a v splátkovom kalendári, ktoré
predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. k ZoSÚ. K tvrdeniam o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že je

to zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o
pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy
a ani v súčasnosti neuvádza že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek
verifikácia či rozhodnutie súdu. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je taká dohoda, ktorá
kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Poukázal na § 551 OZ, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z,
ako aj na novelu č. 438/2015 Z.z. s tým, že ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo

forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia
záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme
zákona viazaný. Pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobkyni predložený aj návrh dohody
o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola
poučená (bod I, II) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku

pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený o
tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako prvý podpísal znenie dohody
o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmý
žiadny dôvod, pre ktorý žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej dohode o zrážkach zo
mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo

mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené
sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej
podpísaním pozorne prečítajte“. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré
určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a teda predstavuje individuálne dojednaný právny
úkon. Pokiaľ ide o námietku v oblasti spôsobu uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, táto

predstavuje samostatný právny úkon, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy.
Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a ktorá rovnako spĺňa
všetky predpoklady, ktoré ustanovuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
V podanej žalobe sa opomína skutočnosť, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej
uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a že dlžník

nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od
jej uzavretia. Z tvrdení uvádzaných v žalobe nevyplýva, že by si žalobca obsah rozhodcovskej zmluvy
neprečítal alebo nemal možnosť prečítať. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov ako i na fakt, že v
súčasnosti platný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinný od 1.1.2015

vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi, ktorým
môže byť spotrebiteľ, ale aj veriteľ. Začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu
zákonu a preto nejde (a logicky nemôže ísť) o protiprávnu skutočnosť.
3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného doručila súdu vyjadrenie dňa 9.10.2017. Nesúhlasila s tvrdením
o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a na určení

neprijateľných zmluvných podmienok. Len na základe rozhodnutia súdu môže žalobca zistiť celkovú
výšku jeho dlhu a skutočnosť, či je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov ho utvrdí v skutočnosti,
akú sumu má vlastne vrátiť žalovanému. Poukázala aj na § 298 CSP, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
a viaceré rozhodnutia súdov. V prípade, ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, sám
zákon č. 129/2010 Z.z. zakotvuje, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bez

poplatkov. Bez toho, aby túto skutočnosť konštatoval príslušný súd, žalobca je povinný pokračovať v
splácaní úveru vrátane príslušenstva. Ak by žalobca pokračoval v splácaní úveru vrátane príslušenstva
a až následne by sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, vystavil by sa riziku vznesenia
námietky premlčania zo strany žalovaného. Rovnako nemožno od žalobcu očakávať, že bude čakať, než
žalovaný iniciuje konanie o plnenie, ak by po uhradení istiny prestal so splácaním úveru a bude neustále

zahlcovaný výzvami a telefonátmi na zaplatenie dlžnej sumy. Určovacia žaloba je jediným nástrojom,
ako je možné tejto situácii predísť. V súvislosti s výškou RPMN žalobca poukázal na početnú aktuálnu
judikatúru súdov SR Rovnako v zmluve chýbajú ďalšie obligatórne náležitosti a to konkrétne konečná
splatnosť a aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru. Pri úverovej zmluve by bolo potrebné skúmať samotnú platnosť uzavretia
zmluvy o úvere, keďže v údajoch o požadovanom spotrebiteľskom úvere sú iné údaje ako v údajoch o

schválenom spotrebiteľskom úvere, čo znamená, že návrh zmluvy bol odlišný ako jeho prijatie, čo by sa
malo v zmysle § 44 OZ považovať za nový návrh. K vyjadreniu žalovaného k rozhodcovskej zmluve a
dohode o zrážkach zo mzdy žalobca poukázal na neaktuálnu judikatúru, na ktorú poukazuje žalobca.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je z dôvodu je formulácie a predpripravenej formy ako neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 20.10.2017 v súvislosti s tvrdením
žalobkyne, že z § 298 CSP vyplýva danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva iba povinnosť súdu
určiť ex offo neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky používanej dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch. Ide teda o právnu úpravu konkretizujúcu úradnú povinnosť
všeobecných súdov skúmať zmluvné podmienky, ktoré sú obsahom spotrebiteľských zmlúv. V tomto

zmysle ustanovenie § 298 nijako nesúvisí s otázkou naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa v
procesnom postavení žalobcu. Žalobcom citované ustanovenie § 3 ods. 5 ZOS iba vo všeobecnosti
upravuje možnosť spotrebiteľa sa na súde domáhať ochrany svojho práva a nie možnosť uplatniť nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy konkrétnou žalobou na určenie právnej skutočnosti. Pokiaľ ide o námietku
žalobkyne ohľadne výšky RPMN, žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 písm. g/ v spojení s § 2 písm.

h/ a i/ zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na to, že dohoda o poskytovaní služieb bola uzatvorená
ako samostatný právny úkon, jej uzatvorenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre iný vzťah,
pričom výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, je vylúčené, aby odplata za poskytovanie
služieb v zmysle uvedenej dohody bola zahrnutá do RPMN a celkovej čiastky. Ďalej žalovaný poprel
tvrdenie o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. f. zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva

o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na lícnej (prednej) strane listiny,
rovnako ustanoveniami (zmluvnými dojednaniami) nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny
a tiež prílohami. Poukázal na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a článok 4 ods.
4.5 zmluvných dojednaní. Zákonný pojem termín konečnej splatnosti nie je požiadavkou na uvedenie
presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“. Pojmom termín

sa napr. v Krátkom slovníku slovenského jazyka rozumie vymedzenie času, v ktorom treba splniť
niečo, lehota, kým napríklad dátumom sa rozume časový údaj o dni, mesiaci a roku. Medzi sporovými
stranami uzavretá zmluva o revolvingovom obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými
spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných
splátok, spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti

poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Ďalej
žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že zmluva neobsahuje výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Žiadny zákon platný a účinný v SR a rovnako ani žiaden predpis únijného práva (t.j.
najmä smernica 2008/48/ES) neurčuje rozdelenie splátky v zmluve. Poukázal na charakter smernice
ako sekundárneho aktu únijného práva, jej nepriamy účinok, záväznosť len pre členský štát, rozhodnutia

súdneho dvora EÚ C-42/15, C-397/01 až C-403/01. Ako nedôvodný žalovaný napadol argument žalobcu
o tom, že pri predmetnej úverovej zmluve by bolo potrebné skúmať samotnú platnosť jej uzavretia,
keďže v údajoch o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sú iné údaje ako v údajoch
o schválenom spotrebiteľskom úvere. S ohľadom na spôsob konštituovania predmetného zmluvného
vzťahu je potrebné konštatovať, že schválenie úveru s inými parametrami nemožno považovať za takú

zmenu, výhradu či doplnenie návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 OZ. Poukázal na to, že na uzavretie záväzkového vzťahu vyplývajúceho z
úverovej zmluvy s prihliadnutím na jej niektoré obsahové náležitosti (v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z.) nemožno mechanicky aplikovať ustanovenia § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka o
uzatváranízmluvy,nakoľkonepredstavujúkogentnúúpravuvtomzmysle,žesastanynemôžudohodnúť

na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou
návrhu na uzavretie zmluvy. Z tohto dôvodu nemá praktický význam a ani nie je v reálnom svete možné,
aby všetky obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. boli jednotlivo dojednávané a verifikované podpisom oboch zmluvných strán, pretože nie všetky tieto
náležitosti sú a objektívne môžu byť výsledkom dohody zmluvných strán. V tomto prípade ide najmä o

údaj o RPMN, ktorý veriteľ až následne po vyhodnotení bonity dlžníka a jeho schopnosti splácať úver
určí na základe zákonom predpísaného mechanizmu. Regulácia toho, čo má spotrebiteľská úverová
zmluva obsahovať nepredstavuje zavedenie nových náležitostí predstavujúcich essentialia negottii, t.j.
podstatných prvkov pre vznik úveru či pôžičky. Uvedený zákon takúto otázku nerieši, čo napokon vyplývaaj z § 11, ktorý upravuje , že v prípade nedostatku náležitostí nejde o prípad, že zmluva nevznikla (lebo
strany sa na niektorej náležitosti v § 9 nedohodli), ale to, že úver môže byť považovaný za bezúročný
a z poplatkov.

5. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa žalovaného, svoju neprítomnosť
písomne ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti s tým, že žalovaný súhlasí s vykonaním pojednávania
v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa listinnými dôkazmi a to žiadosťou

o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru/zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu, zmluvnými dojednaniami žalovaného, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou č. XX XXX XXX
XX, dohodou o poskytovaní služieb č. XX XXX XXX XX, splátkovým kalendárom, dohodou o zrážkach
zo mzdy č. XX XXX XXX XX, ako i celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že v bode 5 sú uvedené údaje o požadovanom
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, kde žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie úveru
za týchto podmienok: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s
platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 31,08 eur, poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit), vo výške 570,- eur, so splatnosťou úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane

úrokov) 17,74 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 802,08 eur, predpokladaná RPMN za úver 24,90 %, ročná
úroková sadzba úver 16,94 %, priemerná RPMN za úver 33,96 %, poplatok za poskytnutie úveru 57,-
eur. V bode 6 sú uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu - informatívny
údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) 31,08

eur, čiastka úveru 570,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 17,74
eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok
za poskytnutie úveru) 802,08 eur, RPMN 24,81 %, ročná úroková sadzba úveru 16,94 %, priemerná
RPMN za úver 33,96 %, poplatok za poskytnutie úveru 57,- eur. Táto žiadosť/zmluva bola podpísaná
žalobkyňou dňa 30.9.2015 a žalovaným ako veriteľom dňa 7.10.2015. Súčasťou zmluvy boli zmluvné

dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu súdu predložené na osobitnom liste.
8. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX vyhotovenej na samostatnej
predtlačenej listine súd zistil, že táto bola podpísaná žalobkyňou 30.9.2015 a žalovaným 7.10.2015. V
čl. I je uvedené, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje,

že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo
poskytnutia úveru (revolvingu). Podľa čl. II. dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým,
že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok
zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú
vykonané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti. Obsahom čl. III

sú poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V článku IV. je uvedené, že spoločnosť
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 570,- eur. V zmysle zmluvy/
dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší
úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú

tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru
(revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/
vniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „pohľadávky“).
Podľa čl. V. predmetnej dohody strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na

zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedených v čl.IV. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy,
príp. z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo
mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je
zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy
v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod VS č. XXXXXXXXXX

vo výške 31,08 eur mesačne. Zároveň je v tomto článku uvedené, že strany výslovne súhlasia s tým, že
pokiaľnebudevktoromkoľvekmesiacizrážkazomzdyvykonanávdohodnutejvýške(atozakéhokoľvek
dôvodu), ale bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných
pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšenána dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady
všetkých pohľadávok v omeškaní, dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. V čl.VI. sa strany

dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka (resp. iným platiteľom
príjmu) do doby než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na
základe alebo v súvislosti zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Spoločnosť plní túto povinnosť
bezodkladne. V čl. VIII. je uvedené, že táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky
pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami

a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán.
9. Dňa 30.9.2015 podpísala žalobkyňa a dňa 7.10.2015 žalovaný Dohodu o poskytovaní služieb č.
8500131343, obsahom ktorej bola úprava podmienok poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej
zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody. Žalobkyňa ako zákazník sa
zaviazala, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,60 % zo sumy
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Túto odplatu sa zaviazala splácať

v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
10. Dňa 30.9.2015 podpísala žalobkyňa a dňa 7.10.2015 žalovaný Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu
č. 8500131343, v ktorej žalobkyňa ako dlžník v čl. 1 vyhlásila a svojim podpisom potvrdila, že súhlasí
s uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V čl. 2 a 3 žalovaný ako veriteľ vyhlásil,

že uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere, dlžník nie je povinný prijať návrh tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a že poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia. V čl. 5 je uvedený predmet tejto zmluvy, podľa
ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RU alebo dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy

o RÚ alebo dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledovných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho priadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, Bratislava, b) Stály
rozhodcovský súd Victoria Arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, c) Rozhodcovský súd v
Bratislave zriadení pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so sídlom Ventúrska 14, Bratislava. Podľa

čl. 7 dlžník je oprávnený od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do
štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
11. Listom zo dňa 7.10.2015 žalovaný oznámil žalobkyni schválenie úveru s uvedením údajov o
schválenom úvere, v rámci ktorých bol aj dátum splatnosti splátok v priebehu periódy splácania 8
s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 8.11.2015 a dátumom splatnosti poslednej splátky úveru

8.4.2019. Zároveň žalovaný oznámil žalobkyni výšku odplaty za poskytnutie služby v zmysle dohody o
poskytovaní služieb 560,28 eur.
12. Podľa splátkového kalendára vystaveného žalovaným dňa 7.10.2015 mala žalobkyňa platby
uhrádzať na stanovený účet vo výške 31,08 eur. Splátkový kalendár pozostáva zo 42 splátok s uvedením
dátumu ich splatnosti, pričom platba je súčtom mesačnej splátky úveru a splátky podľa dohody o

poskytnutí služieb.
13. Z listu žalovaného adresovaného spoločnosti DKI Plast s.r.o. zo dňa 7.10.2015 súd zistil, že
žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a žiadal
ho, aby v súlade s § 551 OZ vykonával svoju zamestnancovi - žalobkyni zrážku zo mzdy k úhrade
jednotlivých splátok poskytnutého úveru až do doby, kedy mu neoznámi, že všetky pohľadávky voči jeho

zamestnancovi sú splatené.
14. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
16. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana

dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
19. Podľa § 11 ods. 1, písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
20. Podľa ods. 4 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
23. Podľa § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany

svojho práva.
24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
27. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28.Podľa§551ods. 1 Občianskehozákonníka uspokojenie pohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy

a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním.
Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán,
ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

30. Podľa ods. 3 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa
a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu
pre elektronickú komunikáciu ae) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

31. Podľa ods. 4 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho

rozhodcu.

32. Podľa ods. 5 uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie
spotrebiteľskej zmluvy.
33. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobkyňou a

žalovaným sa súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti,
pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Samotné určenie neplatnosti
právneho úkonu v zásade nemožno v súdnom spore požadovať, ibaže konkrétne regulácie s ohľadom
na charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú. Pokiaľ ide o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, prípustnosť takejto žaloby vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z.z. Pri určení neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy ako

neprijateľných zmluvných podmienok je nevyhnutné vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie
predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie
neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých
zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky,
prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva,

predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna
požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená a má
svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods. 1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie
je žaloba o určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a určenie neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy ako neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 137 písm. d/ CSP prípustná.
34. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami došlo dňa 7.10.2015 k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 570,- eur.

35. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to konkrétne termíny splatnosti jednotlivých mesačných splátok a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2, písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z).
Pokiaľ žalovaný listom zo dňa 7.10.2015 oznámil žalobkyni ako dlžníkovi údaje o schválenom úvere
(okrem iného aj termíny splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti), táto sa dozvedela niektoré
z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo podpísala listinu označenú ako

žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami
dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa
nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalobca
jednostranne bez spoluúčasti dlžníka.

36. Súd preskúmal aj medzi stranami uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo
dňa 7.1.02015, obsahom ktorej bol záväzok žalovaného poskytovať žalobkyni špecifikované služby
(informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky,
informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta,

prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné
stretnutie s viazaným finančným agentom) a záväzok žalobkyne platiť za ne odmenu. Súd tieto služby
považoval za doplnkové služby súvisiace so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za služby, ktorá
bola predmetom dohody o poskytovaní služieb, mala byť podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010
Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do

RPMN. Je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb s uvedeným obsahom (k poskytnutiu viacerých služieb zrejme
ani nedošlo), čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu za tieto služby, ktorá
navyše predstavuje takmer 100 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou ospotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvára aj zmluvu o poskytovaní služby, realizovaným podľa názoru
súdu úplne cielene, veriteľ dosahuje to, že sa odplata za služby nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže
nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za služby, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé,

že práve tieto služby majú výrazne navyšovať celkový zisk veriteľa z poskytovania úverov. Podľa názoru
súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny za služby ako doplnkových služieb do celkových nákladov
aRPMN)dochádzakobchádzaniuzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd preto zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá súčasne
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, nakoľko svojím obsahom obchádza zákon.

37. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
povinné náležitosti - termíny splatnosti jednotlivých mesačných splátok a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a je nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, ktoré
skutočnosti zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

38.. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobkyne spočívajúcich v tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, nakoľko
oznámenie o schválení úveru bolo novým návrhom na uzavretie zmluvy, súd konštatuje, že z povinných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo zo strany žalovaného pri schvaľovaní úveru k

zmene výšky RPMN. V tomto prípade ide o údaj, ktorý nie je predmetom dohody účastníkov zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ale predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa vzorca
stanoveného zákonom. Ak by aj nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
žalobkyňa nepoprela, že úver čerpala a v takom prípade by došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere konkludentne. Nedostatok písomnej formy zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 1 písm.
a/ nesankcionuje neplatnosťou zmluvy, ale tým, že sa taký úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
39. Z uvedených dôvodov súd žalobe o určenie, že revolvingový ver č. 8500131343 zo dňa 7.10.2015
je bezúročný a bez poplatkov ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
40. Pokiaľ ide o žalobný návrh o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka

č. 8500131343 zo dňa 7.10.2015, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej
obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. V deň
podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach
zo mzdy, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 31,08 eur, podpísala,

že s dohodou súhlasí a že veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi kedykoľvek v
priebehu platnosti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac -
nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom
sa musela žalobkyňa podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť ich vykonávaniu v tých

prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z
neplatnejčastizmlúvprerozporsozákonomalebodobrýmimravmi,resp.zinýchdôvodov. Naozajmôže
nastať,akužnenastala,situácia,vktorejsiveriteľmôževymôcťcelúpohľadávkuvočidlžníkovipomocou
zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút
zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je
založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by
prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so

zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. S poukazom na
uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená
dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach
zo mzdy a úverová zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu.

41. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo
mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje lenmožné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru
(revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami

spoločnosti voči dlžníkovi, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať,
pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy
v prospech veriteľa aj to je dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s
poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 570,- eur v bode IV. dohody bola uvedená len v

súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť
zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Na dostatočné
určeniezabezpečovanejpohľadávkynepostačujejejvymedzenietitulom jejvzniku(teda,žestačíuviesť,
z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
42. Súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym

zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a

je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
43. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy je súdu známy z jeho rozhodovacej
praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez
možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
44. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
45.Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva

do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

46. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX
uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 7.10.2015 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie
§ 37 ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou
zabezpečená a rovnako nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na
zrážky zo mzdy z tejto dohody, preto súd žalobe aj v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

47. V časti žalobného návrhu o určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky súd nepovažoval žalobu za dôvodnú. V konaní neboli preukázané
tvrdenia žalobkyne, že jej bola zmluva nanútená, že ju ako spotrebiteľa núti neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa
tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Rovnako nebol preukázaný rozpor

rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi a geografická neprijateľnosť miesta konania.
48. Náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy upravuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Súd po preskúmaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 7.10.2015 nezistil nedostatky zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy. Žalobkyňa malamožnosť od zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy bez uvedenia dôvodu.
Zmluva rovnako neobsahuje dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu, bolo dohodnutých niekoľko
rozhodcovských súdov, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienené uzavretie

spotrebiteľskej zmluvy. Pri riešení sporov vyplývajúcich so zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola
zachovaná možnosť výberu medzi príslušným súdom v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní.
Rovnako uzavretím tejto zmluvy nebolo ani obmedzené ústavné právo žalobkyne na spravodlivý
proces pred nezávislým súdom, nakoľko aj v prípade, ak by žalovaný podal žalobu na rozhodcovský
súd a tento by jeho žalobe vyhovel, zákonná úprava rozhodcovského konania umožňuje účastníkovi

spotrebiteľského rozhodcovského konania podať žalobu zo zákonom vymedzených dôvodov na súde a
domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
49. Z uvedených dôvod pri konštatovaní, že súd nezistil, že by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.10.2015 obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd žalobu v tejto časti zamietol.
50. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu

66,67 %, čo predstavuje pomer uplatnených nárokov k priznaným nárokom a neúspech vo výške 33,33
%. Čistý úspech tak predstavuje 33,34 %, v ktorej výške súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania.Ovýšketejtonáhradysúdrozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).