Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920201009
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920201009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľky: H., proti

mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: 1./ L., a proti maloletému dieťaťu: 2./ J., bytom u matky, zast.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota ako opatrovníkom, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že bývalý manžel navrhovateľky L. n i e j e otcom maloletého J., pochádzajúceho
z matky H..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Peter Trocha n i e j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala zapretia otcovstva voči mužovi,
ktorého otcovstvo má byť zapreté a maloletému dieťaťu, ktoré sa narodilo 15. 03. 2020. Svoj návrh
odôvodnila tým, že maloleté dieťa sa narodilo síce počas trvania manželstva, zákonná domnienka
otcovstva teda svedčí manželovi, avšak ten nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, nakoľko s ním od
leta 2017 neudržiava pohlavný styk a nežije ani v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že má priateľa, s ktorým žije v jednej domácnosti a ten je biologickým otcom dieťaťa.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté,
svedka T., oboznámením sa s návrhom, rodným listom mal. J., sobášnym listom, obsahom pripojeného
spisu 7P/11/2020, rozsudkom na č. l. 31 spisu, ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový
stav:

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/11/2020-31, zo dňa 29. 04. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13. 05. 2020, bolo manželstvo navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, rozvedené.

4. Navrhovateľka prítomná na pojednávaní dňa 15. 06. 2020 k veci uviedla, že trvá na podanom návrhu,
žiada určiť, že L. nie je otcom mal. J., ona prerušila spolužitie s bývalým manželom L. v roku 2017, od
tohto obdobia ani na krátku dobu spolužitie neobnovili, od roku 2017 mala intímny pomer len s priateľom
T., jeho považuje za biologického otca mal. J..

5. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté na pojednávaní dňa 11. 05. 2020 k veci uviedol, že súhlasí s

podaným návrhom, je pravdou, že nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti od februára 2018, od
toho obdobia boli len v kontakte ohľadom detí, avšak pohlavný styk nemali. On sa preto nepovažujem
za prirodzeného otca mal. J..6. Svedok T., prítomný na pojednávaní dňa 15. 06. 2020 k veci uviedol, že môže potvrdiť, že viac ako rok
a pol žije v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa H., majú spolu aj pomer, ani na krátku dobu nedošlo
k prerušenia spolužitia a on sa preto považujem za prirodzeného otca mal. J..

7. Zástupca kolízneho opatrovníka prítomný na pojednávaní k veci uviedol, že navrhujú podanému
návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, keďže nie je sporné, že navrhovateľka s odporcom 1./ nežijú v
spoločnej domácnosti od februára 2018, navrhovateľka rok a pol žije v spoločnej domácnosti s novým
partnerom T., ktorý sa považuje za prirodzeného otca dieťaťa. Preto nemajú námietky voči zapretiu

otcovstva, ktoré bude v záujme dieťaťa.

8. Podľa ust. § 87 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom
od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za
neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom
dieťaťa.

9. Podľa ust. § 88 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z., aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa
zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky
dieťaťa sa použijú primerane.

10. V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 Csp, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. V zmysle ust. § 186 ods. 2 Csp, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

12.Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzozhodnýchskutočnostíuvedenýchnavrhovateľkou,mužom,
ktorého otcovstvo má byť zapreté ako aj svedkom o tom, že v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa

žila matka dieťaťa v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, svedkom T., s ktorým mala aj intímny
pomer a ktorý sa aj sám považuje za biologického otca dieťaťa. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté
nežil v rozhodnom období s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a nemal s ňou ani pohlavný styk,
preto sa nepovažuje za biologického otca dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu v plnom
rozsahu vyhovel a určil, že bývalý manžel navrhovateľky nie je otcom maloletého dieťaťa.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 53 zák. č. 161/2015 Z. z. tak, že žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať.

14. V zmysle ust. § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. súd rozhodol, že muž, ktorého otcovstvo má

byť zapreté nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie, nakoľko v konaní bolo preukázané, že by
spĺňal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.