Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Csp/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203629
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717203629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu:

I. E., V.. XX.XX.XXXX, P. O., R., J.. Y. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o
zaplatenie 2.485,76 Eur s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.485,76 Eur spolu s 8,05 %-ným úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 01.05.2016 do zaplatenia.

II. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi
konania zo dňa 20.12.2011 j e n e p l a t n á .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 percent.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 18Csp/48/2017-62 zo dňa 30.06.2017 rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 2.485,76 Eur spolu s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 01.05.2016 do zaplatenia, určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX uzatvorená

medzi účastníkmi konania 20.12.2011 je neplatná a rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
100 percent trov konania.

2. Proti rozsudku podal žalovaný dňa 18.08.2017 odvolanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 08.09.2017.

4. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril dňa 28.09.2017.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/380/2017-94 zo dňa 21.11.2018, právoplatné
11.01.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

7. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, ktorým je viazaný.8. Na posudzovanú vec sa uplatní osobitá právna úprava podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava vychádza z toho, že
spotrebiteľská úverová zmluva je platná, pokiaľ bol úver spotrebiteľovi poskytnutý. Neplatnosťou sú

postihované iba tie časti zmluvy, ktoré zodpovedajú neprijateľným zmluvným dojednaniam. Všeobecné
súdy vyvodzujú neplatnosť formulárovej úverovej zmluvy aj z dôvodu, že v nej dojednané zmluvné úroky
v porovnaní s obvyklými úrokmi v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska ich primeranosti, odporujú dobrým
mravom. Okrem toho zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje dodávateľa aj tým, že umožňuje
posúdiť úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak formulárová zmluva neobsahuje

predpísané náležitosti.

9. Súd sa má riadiť osobitnou právnou úpravou podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá predpokladá, že pokiaľ spotrebiteľská úverová zmluva
nebola uzavretá písomnou formou, má to za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Úverová zmluva nevyžaduje písomnú formu, preto vznik zmluvy nie je vždy viazaný iba na

formálne znaky. Uzavretiu a existencii spotrebiteľskej úverovej zmluvy môže nasvedčovať, že dlžník,
ktorý preukázateľne požadoval úver, prijal v konkrétnych skutkových súvislostiach od veriteľa za tým
účelom peňažné prostriedky. Použitie osobitnej právnej úpravy vyplýva aj z toho, že hodnota RPMN je
údaj, ktorý je upravený v zák. č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú uvedené aj dôsledky
v prípade, ak v konkrétnej spotrebiteľskej úverovej zmluve údaj o RPMN chýba alebo je nesprávne

uvedený v neprospech spotrebiteľa. Tak je tomu aj v prípade chýbajúcej písomnej formy spotrebiteľskej
úverovej zmluvy. Súd má posúdiť, či dohodnutý úrok vo výške 70,01 %, nezaklatá neplatnosť právneho
úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

10. Pokiaľ ide o spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, táto je v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka

právnym prostriedkom a formou zabezpečenia záväzku. Jej vznik a existencia je odôvodnená
existenciou pohľadávky z právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy má význam
len popri úverovej zmluve, od ktorej je závislá. Z toho dôvodu sa jej platnosť a existencia posudzuje v
závislosti od právneho vzťahu, z ktorého mala dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená pohľadávka
vzniknúť. Pre záver, že posudzovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy je založená na subjektívnej predstave

veriteľa o výške jeho pohľadávky a príslušenstva musí byť preukázané, že veriteľ uplatňuje alebo môže
vymáhať od spotrebiteľa peňažné plnenia, na ktoré nemá nárok. Bez predbežného a presvedčivého
posúdenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy taký záver nie je možné urobiť.

11. Pri posudzovaní Dohody o zrážkach zo mzdy sa súd v ďalšom konaní vysporiada aj s tým, či

bola uzavretá ako formulárová zmluva, ktorú žalobca podpísal 15.12.2011 skôr, ako došlo k čerpaniu
peňažných prostriedkov, či bola individuálne dojednaná, či žalobca mal možnosť dohodu odmietnuť, či
bol poučený o následkoch uzatvorenia dohody, či mal vedomosť, akú pohľadávku a v akej výške dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, či bola správne a určite uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky
vzhľadom na to, že už pri poskytnutí peňažných prostriedkov mal byť z deklarovaného úveru vo výške

1.500 Eur zrazený poplatok v sume 215,75 Eur.

12. Odvolací súd uviedol, že zmluva (dohoda) je právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k
vzniku, zmene a zániku práv a povinností. Preukázanie toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
individuálne dojednaná a je v rozpore s § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zakladá

naliehavý právny dôvod na určovacej žalobe podľa § 137 písm. d) CSP.

13. Odvolací súd uložil v novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu
zo dňa 22.04.2016, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.12.2011 v Bratislave 20.12.2011, potvrdenie o zrážkach zo mzdy, dohoda o zrážkach zo mzdy,

oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi s prehľadom splátok, žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy žalovaným, prehľad platieb, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, vyjadrenia
žalovaného, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu, žalobcu z pojednávania zo dňa
19.03.2019.16. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom je žalobca spotrebiteľom z dôvodu,
že medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva,

ktorú uzatvoril žalobca keď nekonal v rámci predmetu svojho povolania, resp. obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní spotrebiteľskej úverovej zmluvy, súd zistil, že tieto neobsahujú
podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z.z.. Ročná percentuálna miera nákladov
uvedená žalovaným v predmetnej zmluve, absentuje jej výpočet, čo je pre žalobcu ako spotrebiteľa
zmätočné, zavádzajúce a konečnom dôsledku neurčité. Neurčitosť má ten istý účinok ako keby uvedenú

náležitosť zmluva ani neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských vzťahov je dosiahnuť
pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle
ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) Zákona číslo 129/2010 Z.z. je nevyhnutnou podmienkou v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných
v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s uvedením všetkých predpokladov použitých
pre jej výpočet, ktorej neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie je sankcionované tým, že takéto zmluvy sa

následne, v zmysle § 11 ods. 1 Zákona číslo 129/2010 Z.z. považujú za bezúročné a bez poplatkov. Bolo
povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, a to nielen jej konkrétnu výšku, ale aj údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená.

17. Žalobca sa zaviazal zaplatiť úver s RPMN 45,68 %. Žalobca sa zaviazal zaplatiť úver 1.500,-

Eur vrátane predpokladanej RPMN 45,68 %. Predpokladaná RPMN bola 70,01 % s poskytnutou
čiastkou 790,84 Eur, revolving plus úroky vo výške 1.928,28 Eur. V údajoch o schválenom revolvingu
je už celková čiastka úveru 3.385,54 Eur, poskytnutá čiastka 1.500,- Eur vrátane úrokov mesačne
28,27 Eur, RPMN 65,50 % a úrokovej sadzby 70,01 %. Posudzovaný právny vzťah účastníkov
konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej
neplatnosti. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere,
o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré
mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku,

poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občiansko právnych vzťahov. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať
právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/37/2003).
Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohodnutá úroková

sadzba 70,01 % ročne, ako podstatná zložka právneho úkonu je v rozpore s dobrými mravmi, preto
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam kde sa
dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky,
je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považuje predmetnú
úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. S poukazom na kogentné ustanovenia § 9 ods. 1, 2 Zákona

číslo 129/2010 Z.z. musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať náležitosti uvedené v ods. 2 tohto ustanovenia. Z obsahu zmluvy súd zistil
absenciu povinných náležitostí zmluvy, a to konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)) a výšku
počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. k)). Pre naplnenie zákonnej
požiadavky uvedenia konečnej splatnosti úveru nepostačuje v zmluve uviesť počet splátok, je potrebné

uviesť konečný dátum splatnosti. Výška, počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je samostatnou
zákonnou náležitosťou zmluvy, musí byť v zmluve výslovne uvedená. Neprimeranou je v súlade s §
39 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odporujúcou dobrým mravom je
výška úrokov, ktorá predstavuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím
na najvyššiu úrokovú sadzbu uplatňovanú bankou pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Zmluva

je neurčitá, nejasná, nezrozumiteľná, pretože je označená ako zmluva o revolvingovom úvere a z
jej obsahu vyplýva o celkovej čiastke úveru a následne o celkovej čiastke revolvingu. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa
31.07.2009, podľa ktorého hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, je

ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí
byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný, takýto stav pôjde spravidla vtedy ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.18. V zmluve nie je určený ani termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch). V § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je však tento údaj

obligatórnou náležitosťou zmluvy, tento údaj musí byť výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať zo
zmluvnýchnáležitostí,napr.zpočtusplátokúveru.Početavýškasplátokúverujesamostatnouzmluvnou
náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

19. Žalobca prijal od žalovaného čiastku 1.284,25 Eur, z jeho strany došlo k úhrade aj v zmysle zrážok

v sume 3.689,64 Eur do 09.03.2016. V apríli 2016 bola vykonaná jedna zrážka 80,37 Eur čo je spolu
3.770,01 Eur mínus poskytnutá čiastka 1.284,25 Eur. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 2.485,76 Eur. Bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáhal z dôvodu, že zmluvu
je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, teda za absolútne neplatnú. Podľa § 137 písm. a)
Civilného sporového poriadku sú tzv. žaloby na plnenie, v prípade ak dlžník zaplatil veriteľovi viacej
ako mu tento poskytol, potom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia práve takouto žalobou o

plnenie, ktorá nie je podmienená existenciou naliehavého právneho záujmu. Je nepochybné, že ide o
klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Pre takýto typ žaloby
zákon stanovuje existenciu procesnej podmienky, a to, že musí byť naliehavý právny záujem na určení
či tu právo nie je.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, súd prvej inštancie v konaní riešil či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení podľa § 137 Civilného sporového poriadku. Súd uzavrel, že zmluva o úvere je absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a posúdil, že predmetný úver je bezúročný a
bezpoplatkov pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch 129/2010. Bezdôvodné
obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka § 451, v pozitívnom vymedzení je majetkový prospech
získaním 1. plnením bez právneho dôvodu, 2. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3. plnením
z neplatného právneho úkonu, 4. majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, 5. plnením za

toho kto podľa práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide ak právny dôvod k plneniu od
začiatku vôbec neexistoval. Nakoľko súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez
poplatkov a postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu 2.485,76 Eur. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
1 Vládneho nariadenia 21/2013 Z.z. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie 8,05 %-ného úroku z

omeškania ročne zo sumy 2.485,76 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

21. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o zrážkach
zo mzdy. Úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi vyhodnotil súd ako formulárovú spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52a a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval
súd prvej inštancie za uzavretú v rozpore s § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka keďže žalobca
ako spotrebiteľ bol nútený túto podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť
vykonávaným zrážkam bez možnosti zapretia ich výkonu, napriek tomu, že v úverovej zmluve bola
výška úrokov dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky čo činí v tejto časti úver

bezúročným. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem na určujúcej
žalobe v § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku súd videl v reálnej hrozbe realizácie zrážok zo

mzdy zamestnávateľom žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy čo znamená, že bez kladného
rozhodnutia súdu v znení uvedenom vo výroku rozsudku by bolo právne postavenie žalobcu neisté.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia

súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Zo
samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo právny záujemžalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
postavení účastníkov tohto konania. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok či nespôsobil hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnuté poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekomfortnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad(porovnajrozsudokC-106/77Simmenthal).Uvedenietakvýznamnéhozabezpečovaciehoinštitútu

akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulovanej zmluve zhodnotí súd
ako zlý úmysel, ktorému ochranu nie je možné poskytnúť. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná
podmienka, dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne, kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Podstatou individuálne nevyjadrenej

zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeny jej
obsahu. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) hoci
má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone
a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné. Súd z uvedeného dôvodu vyslovil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania 20.12.2011 je neplatná.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalobca bol úspešný, žalovaný neúspešný, žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd

mu ich priznal v rozsahu 100 percent.

24. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

25. Súd v priznanej časti trov konania 100 percent rozhodol aj v časti trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny

výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).