Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318205470
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318205470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. Q. A., nar. XX.X.XXXX, S. B. č.
XXX, 2. K. A., nar. X.X.XXXX, S. B. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom
Clementisove sady 1616, Galanta, proti žalovanému: auctio, s.r.o., IČO: 36 765 121, Kmeťkova 30,
Nitra, zastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, IČO: 42 428 521, Štefánikova trieda 9, Nitra, o zaplatenie
sumy 10.150,- Eur s prísl., na odvolanie žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
10Csp/138/2018-263 zo dňa 13. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok voči žalobcom 1 a 2 na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, výrokom II. konanie v ostatnej
časti zastavil, výrokom III. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového

poriadku. Vecne argumentoval tým, že predmetom konania po pripustení zmeny žalobného nároku sa
stalo vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobcovia plnili svoj záväzok žalovanému v 2.
rade bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je v OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi
tým, kto sa na jeho úkor obohatil, a tým, na úkor sa koho niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je
zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Zákon rozlišuje jednotlivé skutkové
podstaty bezdôvodného obohatenia, a to: a/ plnenie bez právneho dôvodu, b/ plnenie z neplatného
právneho úkonu, c/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O majetkový prospech získaný

bez právneho dôvodu ide vtedy, ak ide o plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To
znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní. Žalovaný v 2. rade poukazoval na uzavretú dohodu o uznaní dlhu, ktorú údajne žalobcovia
nepodpísali. Je nepochybné výpoveďou žalobcov, že žalovanému v 2. rade plnili v období od 18.
novembra 2015 do 18. apríla 2018 spolu 29 splátok vo výške 350,-Eur. Záväzok žalobcovia plnili nie
v zmysle dohody o uznaní dlhu, o ktorom nemali vedomosť, ale z dôvodu nevedomosti o premlčaní
záväzku. K plateniu premlčaného záväzku súd uvádza, že premlčaním záväzku záväzok nezaniká a ani

právo veriteľa na zaplatenie dlhu, len sa oslabuje súdna vymožiteľnosť záväzku. Ak žalobcovia plnili
záväzok, nie je možné hovoriť, že plnili bez právneho dôvodu a veriteľ sa teda nemohol bezdôvodne
obohatiť na úkor žalobcov. Bez významu ostáva, či žalobcovia vedeli alebo nevedeli o premlčaní nároku.
Z tohto dôvodu súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisovžalobcov na dohode o uznaní nároku, pretože keby súd aj zistil, že právny úkon nie je opatrený podpismi
žalobcov, táto skutočnosť by nemala vplyv na iné rozhodnutie vo veci. Z hore uvedených dôvodov súd
rozhodol tak, že žalobu zamietol a v ostatnej časti pre späťvzatie žaloby, konanie zastavil. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní
priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, výslovne proti výrokom I. a III. podali prostredníctvom advokáta odvolanie

žalobcovia 1 a 2, ktorým navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe o zaplatenie sumy
10.150,- eur vyhovieť a priznať im náhradu trov konania, alternatívne navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dňa 9.12.2010 došlo k zosplatneniu celého úveru žalobcov.
Nesplatená časť úveru s príslušenstvom sa po troch rokoch premlčala. Všeobecná úverová banka,

a.s. uzavrela dňa 1.10.2015 so žalovaným auctio, s.r.o. Nitra zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou
postúpilasvojupremlčanúpohľadávkunažalovaného.Postupcaanipostupníksinesplnilisvojuzákonnú
povinnosť oznámiť, resp. preukázať postúpenie pohľadávky dlžníkom - žalobcom. Žalovaný v priebehu
tohto súdneho konania doložil do spisu dohodu o plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.11.2015, ktorú
dohodu žalobcovia nikdy nepodpísali. Žalovaný si bol vedomý, že jeho pohľadávka je premlčaná a preto

žalobcovuviedoldoomyluavynútilsiplnenietým,žetelefonickynanichvyvíjalnátlakavyzývalžalobcov
na platenie, čím dôjde k odloženiu dražby nehnuteľností. Doslova im povedali, že sa ocitnú na ulici aj so
svojimi maloletými deťmi. Takýmto konaním došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške
10.150,- EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolatelia poukázali na ust. § 570 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ust. § 572 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust.

§ 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia neboli dodržané. Úver žalobcov bol vo výške
19.916,35 EUR, títo doteraz zaplatili sumu 21.500,- EUR a napriek premlčaniu zaplatenia zostatku úveru
žalovaný pokračuje vo výkone záložného práva, o čom pripájajú dôkaz - výzvu zo dňa 19.7.2019.

4. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcov 1 a 2 sa vyjadril písomne

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol odvolanie odmietnuť, resp. napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli odvolacie dôvody. Žalobcovia
síce v úvodnej časti odvolania uvádzajú, že podanie odvolania odôvodňujú nesprávnymi skutkovými
zisteniami, ku ktorým mal súd dospieť na základe vykonaných dôkazov, a tiež tým, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia však ďalej v odvolaní už neuvádzajú, v

čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie veci, ani to k akým nesprávnym skutkovým
zisteniam mal súd v prejednávanej veci dospieť. Žalobcovia sa ďalej v odvolaní venujú už len svojim
tvrdeniam,ktorénesúvisiasprejednávanouvecou.Vzhľadomktomu,žežalobcoviavodvolaníneuviedli,
v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie veci, ani to k akým konkrétnym nesprávnym
skutkovým zisteniam mal dospieť súd prvej inštancie vo veci, potom odvolanie neobsahuje dôvody

odvolania, tak ako to predpokladá ust. § 363 CSP, nakoľko nepostačuje len samotné uvedenie dôvodu
odvolania, ktorý vyplýva z ust. § 365 ods. 1 CSP, ale je potrebné ho aj náležite objasniť a to tak, aby
z neho bolo zrejmé, aká vada konania sa súdu vytýka, resp. v čom považuje žalobca rozhodnutie
súdu za nesprávne. Uvedené vyplýva výslovne z ust. § 363 CSP, pričom v podanom odvolaní úplne
absentuje. Uvedenie dôvodov odvolania zaťažuje tú stranu sporu, ktorá odvolanie podáva, v tomto

prípade žalobcov. Nie je preto úlohou súdu, aby namiesto strany sporu, vyhľadával v čom by prípadne
mohlo spočívať nesprávne právne posúdenie veci, či nesprávne skutkové zistenie (žalovaný však
rozsudok súdu nerozporuje a považuje ho za vecne správny). Zároveň takým konaním súdu by došlo
k porušeniu zásady rovnosti strán konania, ako aj práva na spravodlivý súdny proces, keďže súd by
namiesto žalobcov hľadal a uvádzal dôvody odvolania. V zmysle právnej teórie „Odvolanie musí byť

niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne
citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení
(vade,skutočnosti)odvolateľvidínaplnenieodvolaciehodôvodu". Žalovanývtejtosúvislostipoukázalna
odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 17Co/109/2017,
v ktorom súd skonštatoval: „Civilný sporový poriadok ukladá súdu prvej inštancie v § 373 ods. 1 v

prípade, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil
a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Z tohto zákon výslovne ustanovuje výnimku,
keď zakotvuje, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Za odstrániteľné vady
odvolania, na odstránenie ktorých by mal súd prvej inštancie žalovaného vyzvať, možno považovaťlen chýbajúci odvolací návrh, keď podľa § 373 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie odvolateľa na
doplnenieodvolacíchdôvodovvyzývaťnemá.Totoosobitnépravidlo(nevyzývaťodvolateľanadoplnenie
odvolacích dôvodov) sa uplatní aj v prípade, že odvolanie neobsahuje žiaden odvolací dôvod, resp.

odvolateľ cituje ustanovenie zákona, avšak neuvedie, v čom konkrétne odvolací dôvod spočíva. Ak
by totiž súdna prax pripustila výklad, že v odvolaní stačí uviesť formálnu citáciu odvolacieho dôvodu
zákonným ustanovením, viedlo by to k obchádzaniu ustanovenia § 365 ods. 3 C. s. p., kedy odvolateľ
v snahe dosiahnuť, aby si mohol sám určiť lehotu na uvádzanie odvolacích dôvodov, by uviedol
akýkoľvek odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 C .s. p. a v čom spočíva, by uvádzal kedykoľvek

v priebehu odvolacieho konania až do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní. V takom prípade, by
však stanovenie lehoty na zmenu a dopĺňanie odvolacích dôvodov uvedenej v § 365 ods. 3 C .s. p.
bolo zbytočné. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania neuviedol, v čom spočíva nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, vlastne neuviedol žiaden odvolací dôvod. Rovnaký názor
zastávajúajautorikomentárakCivilnémusporovémuporiadku:„Odvolaniemusíbyťniektorou(prípadne
viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone

uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)
odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu." (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana
1237). Navyše nie je úlohou odvolacieho súdu hľadať, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie
veci, nakoľko by tým zvýhodňoval protistranu, keďže by musel sám skúmať, v čom spočíva nesprávne

právne posúdenie veci celkovo, a nie len z dôvodov uvedených odvolateľom. Tým by však došlo k
porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kedy by odvolací
súd nahrádzal procesnú aktivitu odvolateľa v konaní, čím by bola narušená rovnosť zbraní strán sporu
v neprospech protistrany. Doplnenie odvolacích dôvodov žalobcom po uplynutí zákonnej lehoty na
podanie odvolania dňa 12. 01. 2017 je bez právneho významu. Zmeškaním lehoty na podanie odvolania

stratil žalobca možnosť doplniť dôvody odvolania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/279/2010 z 11. 01. 2011, podľa ktorého uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať
dôvody odvolania zaniká). Na základe včas podaného odvolania žalobcu z 22. 12. 2016 pre absenciu
odvolacích dôvodov, ktoré sú podľa § 363 C. s. p. obligatórnou náležitosťou odvolania, nie je možné v
odvolacom konaní pokračovať." Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolaní absentuje uvedenie odvolacích

dôvodov, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok odvolania, ako aj na skutočnosť, že žalobcom už
uplynula zákonná lehota na možné doplnenie týchto dôvodov, spoločnosť auctio, s.r.o. zastáva právny
názor, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť.

5. Žalovaný predmetný rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. V zmysle odôvodnenia

rozsudku, je irelevantné či sa jednalo o plnenie záväzku na premlčaný alebo nepremlčaný záväzok,
keďže prípadným premlčaním predmetný záväzok nezaniká, ale sa len oslabuje jeho vymáhateľnosť.
Rovnako tak je možné v takom prípade v zmysle platných právnych predpisov aj vykonať záložné právo
k nehnuteľnosti. Pre vylúčenie pochybností spoločnosť auctio, s.r.o. uvádza, že za žiadnych okolností
sa z jej strany nejedná o uznanie opodstatnenosti námietky premlčania zo strany žalobcov, ale len o

poukázanie na jej irelevanciu v tomto konkrétnom konaní. Rovnako tak je nepodstatné aj poukazovanie
na zaslanie výzvy ohľadne pokračovania výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, keďže toto nesúvisí
s meritom predmetnej veci a nejedná sa o konanie rozporné s právnymi predpismi. V odvolaní
žalobcovia poukazujú nasledovné ustanovenia, ktoré podľa ich názoru nemali byť dodržané: § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi." § 528 ods.
1 Občianskeho zákonníka: „Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom,
ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu
podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla." § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak

sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok." § 572 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
„Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza
pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia
súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku

a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované." Spoločnosti auctio, s.r.o. nie je
zrejmé, ako majú predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka súvisieť s tvrdeným bezdôvodným
obohatením, pretože túto skutočnosť žalobcovia nijako neodôvodnili. Citované povinnosti uvádzajú, že
postupca je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky, pričom ona bola v predmetnom zmluvnom vzťahuako postupník (keďže sa stala vlastníkom postupovanej pohľadávky). Z tohto dôvodu si nie je vedomá
žiadneho porušenia jej povinnosti. Taktiež jej nie je zrejmé, z akého dôvodu poukazujú žalobcovia na
nováciu záväzkového vzťahu, keďže ani z predloženej dohody žiadna novácia nevyplývala, nakoľko sa

jednalo len o dohodu o tom, že už splatný dlh sa mal plniť v splátkach v súlade s § 521 Občianskeho
zákonníka.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, v dôsledku čoho

je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i vo veci samej správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať

za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatné skutkové či právne
argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a

odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

10. Zásadnou spornou otázkou, ktorá tvorí i predmet odvolacieho prieskumu, je posúdenie toho, či
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na základe toho, že od žalobcov prijal plnenie

premlčaného dlhu.

11. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods.
2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané

len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímz
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné
obohatenie je majetkový prospech, ktorý bol získaný aj plnením bez právneho dôvodu. Ide o také
plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna

skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď
sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom
niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo
ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie.
Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme, teda pokiaľ nie je

obligatórna písomná forma.
12. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten kohomajetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého

bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil,
hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné, bez právneho
významu, či ten kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.
13. Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v

primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky

premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia a pod. (por. rozsudok

NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2007 z 24.10.2005).

14. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak
bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu (§ 455 ods. 1 OZ <. sa rozumie prijatie dobrovoľného plnenia záväzku (nie plnenie,
ktoré bolo vynútené exekúciou). Dôvodom vylúčenia bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z
premlčaného dlhu je skutočnosť, že premlčaný dlh (dlh trvajúci po uplynutí zákonom určenej premlčacej
doby) aj naďalej podľa práva existuje, hoci v dôsledku premlčania je zoslabený do tej miery, že ho

nemožno súdom priznať; po vznesení námietky premlčania dlžníkom na súde sa veriteľ nemôže s
úspechom domáhať, aby dlžník splnil dlh. Pokiaľ však dlžník premlčaný dlh dobrovoľne splnil, plnil by
podľa práva to, čo dlhoval. Z tohto dôvodu sa nemôže s úspechom domáhať vrátenia poskytnutého
premlčaného dlhu s odvolaním sa na bezdôvodné obohatenie. Ak by dlžník nevzniesol pred súdom
námietku premlčania dlhu, bolo by možné dosiahnuť uloženie povinnosti aj rozhodnutím súdu.

15. V prejednávanom spore súd prvej inštancie správne poukázal na to, že právnym titulom plnenia
bola pôvodná úverová zmluva uzavretá s právnym predchodcom žalovaného, a preto nebolo potrebné
zaoberať sa Dohodou o plnení dlhu v splátkach zo dňa 18.11.2015. Nie je pritom rozhodujúce ani to, že
žalobcoviavčaseplnenianemalivedomosťotom,žeplniapremlčanýdlh.Boloprávomveriteľadomáhať

sa plnenia aj premlčaného dlhu, na druhej strane žalobcovia mali právo brániť sa vznesením námietky
premlčania. Pokiaľ však toto právo nevyužili a veriteľovi dobrovoľne, t.j. bez toho, aby bol dlh vymáhaný
súdne, plnili premlčaný dlh, nemôžu sa dodatočne brániť a domáhať vydania takto poskytnutého plnenia.

16. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietali okolnosti postúpenia pohľadávky, ani táto odvolacia námietka

nie je dôvodná. Nedostatok oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkom by bolo dôvodné skúmať
len vtedy, ak by bolo sporné, ktorému veriteľovi má dlžník plniť, čo v danom prípade sporné nebolo.
Pokiaľ odvolatelia namietali nedodržanie ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 572 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 528 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, túto námietku ničím bližšie neodôvodnili a neuvideli, v čom spočíva vecná súvislosť týchto

ustanovení s nimi uplatneným nárokom, odvolací súd tu žiadnu relevantnú súvislosť neidentifikoval.
Rovnako odvolací súd nevidí žiadnu súvislosť námietky žalobcov, že žalovaný pokračuje vo výkone
záložného práva.17. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov i žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov a žalovaného odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej (výrok I.), ako aj v časti náhrady trov konania (výrok III.), v súlade s ustanovením § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní bol v celom
rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).