Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618204448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. Q.,
narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky L. P., narodenej XX. XX. XXXX, trvale
bytom K., I. II XXX/XX, adresa pre doručovanie Y., O. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Bronislavou
Garajovou, advokátkou so sídlom Poltár, Železničná 291 a otca Y. Q., narodeného XX. XX. XXXX, trvale
bytom K., t. č. bytom K. - N., Q. XX, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom
Lučenec, Martina Rázusa 19, o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Lučenec č. k. 12P/53/2018-436 zo dňa 16. 01. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej tiež „okresný súd", alebo „súd prvej inštancie", resp. „prvostupňový súd")
odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo
konania 12P/84/2014-290 zo dňa 23. 06. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015, v časti
úpravy bežného styku otca Y. Q. s maloletým Y. Q., narodeným XX. XX. XXXX tak, že:

- otec si maloletého mimo hokejovej sezóny, t. j. v mesiacoch máj, jún, júl, august prevezme prvú párnu
nedeľu o 9.00 hodine spred domu matky a vráti ho v ten istý deň do 18.00 hodiny na tom istom mieste;
- druhý párny víkend si otec prevezme maloletého v piatok o 18.00 hodine spred domu matky a vráti ho
v sobotu do 17.00 hodiny na tom istom mieste;
- počas hokejovej sezóny, t. j. v mesiacoch september, október, november, december, január, február,
marec, apríl si otec prevezme maloletého každú párnu nedeľu o 9.00 hodine spred domu matky a vráti
ho v ten istý deň do 18.00 hodiny na tom istom mieste.

2. Takto upravený styk sú obaja rodičia povinní dodržiavať, matka maloletého na styk s otcom vždy
vopred pripraviť a otec v stanovené termíny maloletého od matky prevziať a vrátiť jej ho v poriadku.
Vyslovil, že styk upravený rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 12P/84/2014-290 zo dňa
23. 06. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 06. 2015, v časti úpravy styku otca s maloletým
Y. počas vianočných, veľkonočných sviatkov, jarných, letných prázdnin ostáva nezmenený. Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otcovi maloletého dieťaťa

uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 250,- Eur, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku.3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa
podaným návrhom domáhala zmeny úpravy bežného styku otca s maloletým dieťaťom, a to tak, aby
otec bol oprávnený sa stýkať s maloletým každý posledný víkend kalendárneho mesiaca od piatku

od 18.00 hodiny do soboty do 17.00 hodiny. Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti maloletý hrá
hokej v druhej lige - mladší žiaci HC 07 Detva a vzhľadom na vynikajúce výsledky je maloletý zaradený
medzi starších hráčov, hoci ešte stále hráva aj zväzový turnaj žiakov 4.ročníka. Tréningy máva 4-krát
do týždňa, podľa rozpisu na každý týždeň. Zápasy druhej ligy sa hrajú každú nedeľu, striedavo v Detve
alebo u súpera, dokonca už aj v Poľsku. Liga sa končí v apríli, resp. v máji, následne pokračujú letnou

prípravou v mesiacoch jún, júl, kedy sú tréningy 3-krát do týždňa, v júli je ešte dvojtýždňový kemp
s dvojfázovou prípravou. V auguste už začína príprava na ľade. Okrem toho sa maloletý zúčastňuje
turnajov Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorých je počas sezóny osem, v rôznych mestách po
celom Slovensku. Na konci sezóny, čo je marec až apríl je turnaj v Košiciach. Otec maloletého dieťaťa
nerešpektuje rozhodnutie súdu a nie je ochotný voziť syna na tréningy. V auguste 2018 bol Y. dva týždne
u otca a neodviezol ho ani na jeden tréning. Maloletý tak vypadol z formy a bol z toho veľmi nešťastný.

Čo sa týka zápasov, otec dieťaťa neverí, že sa zápasy konajú, myslí si, že si ich ona vymýšľa. Rozpis
tréningovajzápasovjepritomzverejnenýnawebovejstránkehokejovéhoklubu.AbysaY.vyholabsencií
na zápasoch a tréningoch, musí mu písomne oznámiť, ako aj na políciu, že dieťa v stanovenom čase
nepôjde k otcovi. Keďže sa na otca nemožno spoľahnúť čo sa týka tréningov a zápasov, ani v iných
otázkach je potrebné styk s otcom upraviť. Pokiaľ je maloletý u otca, trávi čas hraním sa na telefóne,

resp. play station. Otec syna nosí do pohostinstiev, nemá u otca čo jesť. V lepšom prípade ho otec
odnesie k starým rodičom, kde varí stará matka.

4. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že jeho bývalá manželka mu maloletého dáva sporadicky, nakoľko si
vymýšľa kadejaké turnaje, zápasy, a keď nemá maloletý turnaj a zápas, tak si vymyslí, že je chorý a ide s

ním k lekárovi. Za dva roky dával aj trestné oznámenie na matku, že mu maloletého nedáva. Je pravdou,
že potom je s maloletým len 5-6 krát do roka, nakoľko ho jeho matka stále očierňuje. Pokiaľ mal maloletý
tréningy v Lučenci nosil ho tam. Od augusta 2016 má ich v Detve, s čím nemá problém, a taktiež nie je
pravdou, že by ho nepodporoval v športe. V prípade, ak mal upravený styk s maloletým a bol u neho,
vždy ho odniesol na tréning aj na zápas, okrem jedného dňa, a to keď prišiel starší syn z Írska, čo bolo v

roku 2017. Pokiaľ meškal na zápas 02.12.2018 bolo to spôsobené poľadovicou a haváriou počas cesty.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého dieťaťa, znalkyne
PhDr. Martiny Bečkovej, prečítaním rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 12P/84/2014-290,
uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 9P/46/2017-25, rozsudku Okresného súdu Lučenec

číslo konania 8P/39/2017-152, uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 8P/65/2017-125,
správy ODI Lučenec, hokejového klubu 07 Detva, s.r.o., správy od kolízneho opatrovníka o prešetrení
pomerov, správy z Hokejového klubu Rimavská Sobota, správy z poradensko-psychologického procesu,
posudku od triedny učiteľky Mgr. J. XX/XXXX záverov O. posudku č. 20/2019 znalkyne PhDr. Martiny
Bečkovej.

6. Prvostupňový súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 12P/84/2014-290
zo dňa 23.06.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý bol na čas po rozvode
manželstva zverený do výchovy a starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného 100,--
Eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým Y., a to bežný styk každý párny piatok

o 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., a taktiež bol upravený styk počas vianočných sviatkov,
veľkonočných sviatkov, jarných, letných prázdnin. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 9P/46/2017-25 zo dňa 21.07.2017 súd konanie
o zmenu zverenia maloletého Y.a Q. do osobnej starostlivosti otca zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.08.2017. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 8P/39/2017-152

zo dňa 09.10.2017 súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého Y.a Q. zamietol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania
11CoP/12/18-210 dňa 25.04.2018. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 8P/65/2017-125
zo dňa 25.04.2018 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa týkalo zmeny styku
maloletého s otcom zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2018.

7. Maloletý na pojednávaní súdu dňa 04.12.2018 uviedol, že tréningy má každý pondelok, utorok, stredu
a štvrtok alebo v piatok, čo znamená, že keď nemá tréning vo štvrtok, je tréning v piatok a opačne.
Zápasy sú buď v sobotu alebo v nedeľu, pričom väčšinou to býva v nedeľu. Hokej hrá od 4 rokov, veľmiho to baví. Tréningy máva v Detve. Na tréningy ho vozí Jarko a niekedy ide s ním aj mamina. Na zápasy
chodí aj s maminkou, aj s V.Niekedy ho vozí ocko aj na tréningy, naposledy bol v nedeľu u ocka, odviezol
ho na zápas, ale ho odniesol pozde. Tréning čo mal v piatok, tam nemeškali. Keď je u ocka, tak sa hrá v

izbe hore, ocko nevarí, zvykne variť jeho manželka E., a niekedy donesie obed aj babka. Ocko niekedy
aj kričí, keď sa mu niečo nedarí, nie je to však často. Veľmi k nemu nerád chodí, lebo sa tam nudí, ale
k babke a dedovi chodí rád. S ockom by sa chcel stretávať, tak raz do mesiaca alebo nevie.

8. V ods. 20., 21., 22., 23., 24. odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uviedol jednotlivé obsahy správ

kolízneho opatrovníka. Taktiež v ods. 27., 28., 29., 30. okresný súd uviedol obsahy jednotlivých správ
o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom.

9. V ods. 34. odôvodnenia rozhodnutia okresný súd podrobne opísal odpovede na zadané otázky
zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Martiny Bečkovej, ktorú súd ustanovil v predmetnej
veci. Znalkyňa PhDr. Martina Bečková následne na pojednávaní prvostupňovému súdu k svojmu

znaleckému posudku a otázkam, ktoré jej boli položené zo strany otca uviedla, že predmetnému prípadu
sa venovala už v roku 2015, kedy ohľadne maloletého vypracovala prvý znalecký posudok, v ktorom
doporučila rozšírenie stretávania sa otca s dieťaťom s tým, aby primárne zabezpečoval záujmovú
činnosť dieťaťa. Zo spisového materiálu, ktorý jej bol doručený k znaleckému posudku v tomto konaní,
a ktorý vypracovala pod číslom 20/2019 sa dozvedela, že takéto stretávanie otca s maloletým dobre

nefunguje, čo vyplynulo jednak z výpovede samotného maloletého na súde, ale aj z výpovede triednej
učiteľky a matky dieťaťa. Na základe vlastného vyšetrenia potom skúmala tento vzťah dieťaťa s otcom
a zistila, že ide o naozaj komplikovaný vzťah, pričom sám maloletý pociťuje, že od otca ako keby
nedostával dostatok pozitívnych emócií, hoci udáva, že s ním rád trávi voľný čas. Otca vníma ako
náladového a vyčíta mu, že máva zlú náladu a niekedy sa rozhnevá bezdôvodne. Tak isto mu pripisuje,

že rád požíva alkoholické nápoje. Maloletý so starými rodičmi zo strany otca má vybudované intenzívne
pozitívne kontakty, cez ktoré by otec mal priestor popracovať na svojom vzťahu so synom. V znaleckom
posudku, ktorý ohľadne maloletého vypracovala v roku 2015, navrhla určiť dosť široký styk čo sa týka
otca a maloletého, avšak sa ukázalo, že to nefunguje, a treba hľadať inú cestu, pretože to nie je v
prospech maloletého. To, že samotný styk nefunguje tak, ako má svedčí aj predmetné konanie, ktoré

prebieha. Pri vyšetrení maloletého zistila, že keď pociťuje nejaké uvoľnenie, tak sa vie vyjadriť autenticky
ako to cíti a v momente, keď má pocit, že preberá zodpovednosť a cíti tlak, má tendenciu rodičom
neubližovať, chrániť ich a nepovie skutočnosti ako to cíti. V súčasnosti ak sa otec intenzívne venuje
synovi a buduje si s ním vzťah. Je možné, že ak budú v budúcnosti nejaké iné vyšetrenia, zistí sa, že ten
vzťah medzi nimi je intenzívny a emocionálne pozitívne sýtený. Ale je to ťažká hypotetická otázka ako

dlho by bolo potrebné tento vzťah budovať, pretože je tam veľa faktorov. Ak rodičia navzájom na seba
nadávajú, dieťa má niekoľko možností ako z tohto uniknúť, pretože je to pre neho neprijateľné. Jedna z
možností je syndróm zavrhnutého rodiča, čo v danom prípade sa ešte nedá pozorovať, aj keď ten vzťah
nie je ideálny, ale nie je ani extrémne negatívny, pretože syndróm zavrhnutého rodiča by zahrnul aj jeho
rodinu, bol by negatívny vzťah k otcovi, k jeho rodičom a podobne. Nemyslí si, že dieťa sa postaví na

stranu matky v tom, ako ona vníma otca, ale skôr si vyberie druhú možnosť, že ak rodičia navzájom na
seba nadávajú, tak unikne od obidvoch. Napríklad, keď príde puberta, prestane ich rešpektovať, zaradí
sa do nejakej skupiny asociálov, ktorí majú taktiež zlý vzťah s autoritami. Je potrebné si uvedomiť, že
vzťah aký majú medzi sebou navzájom rodičia, a ako medzi sebou komunikujú, tak z tohto sa utvorí
osobnosť dieťaťa. Ak je ten vzťah plný konfliktov, tak aj vnútro dieťa bude plné konfliktov. Je potrebné

preto hľadať nejakú možnosť, aby tlak na dieťa nebol až taký veľký, keďže rodičia nie sú schopní medzi
sebou komunikovať.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa § 25 ods. 1, 2, 3
a 4 Zákona o rodine. Na vec tiež aplikoval ust. § 26 Zákona o rodine, § 28 ods. 2 Zákona o rodine, §

36 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP.

11. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal prvostupňový súd preukázané, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým
Y., je čiastočne dôvodný. Naposledy bol styk otca s maloletým Y. upravený rozsudkom Okresného

súdu Lučenec číslo konania 12P/84/2014-290 zo dňa 23.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 25.06.2015, v rámci rozvodu rodičov maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dieťaťom bol
problematický, a to z dôvodu, že maloletý Y. od svojich štyroch rokov hrá hokej, pričom počas doby kedy
mal upravený styk s otcom sa tréningov, resp. zápasov nezúčastňoval, čoho dôkazom je aj skutočnosť,že už uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 12P/15/2016-31 zo dňa 07.03.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2016 a vykonateľnosť dňa 07.03.2016, bol vo forme predbežného
opatrenia dočasne upravený bežný styk maloletého s otcom, prispôsobený hokejovým tréningom a

zápasom. Tak upravený dočasný styk platil do právoplatného rozsudku vo veci vedenej na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 21P/16/2016, t. j. do 29.04.2016, kedy bolo konanie v predmetnej
veci právoplatne skončené. Keďže otec maloletého dieťaťa nerešpektoval tréningy a zápasy, ktoré mal
maloletý, matka maloletého dieťaťa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo
uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 8P/65/2017-125 zo dňa 25.04.2018, zamietnuté.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2018.

12. Z pripojených spisov Okresného súdu Lučenec má prvostupňový súd preukázané, že maloletý
sa aktívne venuje hokeju, v súčasnosti v Hokejovom klube Rimavská Sobota, pričom aj výsluchom
maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že hokej je pre neho "všetko" a aj zo správy hokejových klubov
mal preukázané, že maloletý dosahuje v oblasti hokeja veľmi dobré výsledky. Je zrejmé, že maloletý

má záujem i naďalej sa venovať tejto športovej aktivite, pričom z dôvodu obavy o to, že otec maloletého
neodnesie včas na zápas alebo tréning, resp. príde pre neho neskoro, matka maloletého dieťaťa otcovi
v uvedené časy, keď mal prebehnúť jeho styk s maloletým, nedávala. V priebehu konania, však pokiaľ
matka maloletému umožnila stretnúť sa s otcom, tento začal rešpektovať rozpis tréningov a zápasov
maloletého a zabezpečoval účasť na nich.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Tie sú povinní chrániť aj podľa Dohovoru o právach
dieťaťa - uverejneného ako Oznámenie č. 104/91 Zb. tak, aby sa v každom prípade zabezpečil najlepší
záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa.

Výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických
schopností, na prípravu, na aktívny život v dospelom veku a podobne.

14. Súd prvej inštancie konštatoval, že právo styku detí s rodičmi vyplýva aj z článku 41 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo

na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. V tomto smere prvostupňový súd
uviedol, že právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že "je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky
s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov" (gorgulu vs. Nemecko - aplikácia

no.74969/01), resp. "že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z
rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča" (hansenova vs. Turecko - aplikácia no. 36141/97).

15. Súd prvej inštancie uviedol, že zákonná úprava vždy preferuje dohodu rodičov, pokiaľ sa však

rodičia nedohodnú, ďalšou možnosťou ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom je autoritatívne súdne
rozhodnutie, ktoré je subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, teda jednak ak sa rodičia o styku
nedohodnú vôbec a ani nepožiadajú o neupravenie styku alebo ak síce uzavrú dohodu, ale táto nebude
v záujme maloletého dieťaťa, a tak ju súd nebude akceptovať. Súd musí upraviť styk autoritatívne
vždy, ak z okolnosti prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v

budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané na dohodu rodičov. Účelom styku rodiča
s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby sa druhý rodič mohol aspoň čiastočne podieľať na výchove
maloletého dieťaťa, a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom
majú byť. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je nemenné, ale za podmienky
zmeny pomerov ho možno zmeniť (§ 28 Zákona o rodine).

16. Prvostupňový súd konštatoval, že podstatou podaného návrhu zo strany matky na zmenu úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom bola skutočnosť, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým z dôvodu,
že maloletý navštevuje hokejový klub, v rámci ktorého má nespočetné tréningy a zápasy, na ktoré ho
jeho otec nevozí, je nezodpovedný, a preto v čase, keď má mať maloletý upravený styk s otcom, a v

tom čase má tréning alebo zápas, maloletého mu neodovzdá a o tejto skutočnosti informuje aj políciu,
čo vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu predložila (č. l. 2, 4, 140 spisu). Z výpovede
otca mal prvostupňový súd za zrejmé, že v podstate ani dieťa nemohol nosiť na zápasy a tréningy, keď
mal upravený styk, nakoľko mu ho matka neodovzdala, čo sa prejavilo aj v priebehu konania v danejveci, avšak postupne až do vyhlásenia rozsudku súdu, t. j. do 16.01.2020 sa táto situácia tak zo strany
matky ako aj otca zlepšila. Z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, a to zo správy z
ODI Lučenec mal prvostupňový súd za preukázané, že počas konania, keď mal maloletý byť u otca (mal

upravený styk) dňa 02.12.2018, keď mal zápas v Detve, otec tam meškal, čo dôvodil poľadovicou na
úseku Lučenec - Detva a spôsobenou dopravnou nehodou. Dôvod tohto meškania na zápas sa potvrdil
ako pravdivý, čo vyplýva zo správy OR PZ Lučenec, ODI (č. l. 121, 122 spisu). V priebehu konania,
keď otec maloletého dieťaťa začal dodržiavať termíny upravené súdom ohľadne styku s maloletým,
vozil ho na tréningy a zápasy, na pojednávaní súdu dňa 11.06.2019 matka maloletého dieťaťa navrhla,

aby súd dal vypracovať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia úpravy styku, nakoľko správanie
maloletého sa zmenilo, čo pripisuje tomu, že je tlačený, aby chodil s otcom, s čím má zrejme aj stresové
situácie. Sama matka na pojednávaní súdu dňa 04.12.2018 ako aj dňa 16.01.2020 prostredníctvom
svojej zástupkyni uviedla, že nechcú anulovať otca zo styku alebo ho nejako vytesniť, skôr si myslia, že
vzťah otca a syna je potrebné udržiavať, ale chcú minimalizovať stres, ktorý maloletý musí prežívať, ak
sú nejaké termíny zápasov a tréningov, ktoré je potrebné rešpektovať a dodržiavať.

17. Prvostupňový súd konštatoval, že medzi rodičmi dieťaťa viazne vzájomná komunikácia ohľadne
stretávania sa otca s maloletým Y., čo vyplýva aj zo správy z poradensko-psychologického procesu.
Zo samotnej správy mal za zrejmé, že konflikty vo vzťahu u oboch rodičov sú dlhodobé. Ich vzájomné
opozičné postoje sa vytvárali v dlhom časovom horizonte a sú pre oboch pomerne hlboko zvnútornené

a silne emocionálne saturované. Tieto opozičné postoje bránia snahám oboch rodičov o dosiahnutie
konsenzu ohľadne výchovy ich maloletého syna.

18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár zo dňa 07.06.2019
pre prvostupňový súd vyplynulo, že podľa tvrdení matky sedení u psychológa ÚPSVaR Poltár sa

zúčastňovala pravidelne, ale myslí si, že sú zbytočné. Otec maloletého dieťaťa sa zúčastnil dvoch
spoločných konzultácií a dvoch samotných konzultácií. Psychológom ÚPSVaR, Poltár bolo doporučené
pokračovať skôr v individuálnych konzultáciách, než spoločných a v dlhšom časom rozmedzí. Pre
pretrvávajúce nezhody rodičov v oblasti komunikácie ohľadne maloletého, súd prvej inštancie vyzval
oboch rodičov, aby preukázali, že v tomto smere chcú, aby sa zlepšila komunikácia medzi nimi, a sami v

tejto oblasti vyhľadali psychológa, avšak ani zo strany matky, ani otca táto skutočnosť súdu preukázaná
nebola.

19. Súd prvej inštancie podotkol, že návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy styku maloletého
Y.a s otcom bol založený na dôvodoch, že maloletý navštevuje hokejový klub, kde sú zápasy a tréningy,

ktoré otec maloletého nerešpektuje, preto je potrebné v tomto smere upraviť styk otca s maloletým
dieťaťom.Matkamaloletéhodieťaťapočaskonaniapísomnýmpodanímzodňa31.01.2019špecifikovala
navrhnutúzmenuúpravystykumaloletéhoY.asjehootcom,okrembežnéhostykuajnavianočnésviatky,
veľkonočné sviatky a letné prázdniny, inak ako bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu
Lučenec spisová značka 12P/84/2014, pričom dôvod na zmenu úpravy styku otca s maloletým počas

sviatkov a letných prázdnin nijako nešpecifikovala.

20. Konštatoval, že ani zo samotnej výpovede maloletého, či už pred súdom alebo kolíznym
opatrovníkom nevyplynula skutočnosť, že by nemal záujem stretávať sa s otcom. Prvostupňový súd
prihliadol najmä na výpoveď maloletého pred kolíznym opatrovníkom dňa 03.10.2019 (keď už styk s

otcomprebiehalviac-menejpravidelne),kedyuviedol,ženaďalejsavenujehokeju,tréningymuužzačali
a má ich pravidelne každý týždeň, a to v pondelok od 14.45 hod. do 16.00 hod., v utorok od 15.30 hod. do
16.30 hod., vo štvrtok od 14.45 hod. do 16.00 hod. a v piatok od 15.30 hod. do 16.30 hod. Zápasy máva
pravidelne každú sobotu, približne od 10.00 hod. Každú stredu cestuje do Trenčína na prípravné zápasy
s Duklou Trenčín, pretože v októbri pôjde na turnaj do Chicaga. Vyjadril sa, že s otcom sa stretáva každý

druhý víkend vždy od piatka do nedele, chce sa s ním aj naďalej stretávať, má ho rád, ale nevie sa
vyjadriť ako a kedy by sa chcel s ním stretávať. Väčšinou keď má ísť k otcovi ho bolí hlava a má hnačku,
nevie však prečo to tak je, pretože nie je nervózny, keď tam má ísť. U ocka sa cíti veľmi dobre.

21. Z výpovede samotného maloletého Y.a pre prvostupňový súd vyplynulo, že otca má rád, chce sa s

ním stretávať, cíti sa u neho veľmi dobre, avšak väčšinou keď má ísť k otcovi ho bolí hlava a má hnačku,
nevie však prečo to tak je, keďže nie je nervózny, keď tam má ísť. Prvostupňový súd dospel k názoru,
že maloletý má stres nie z toho, že sa má stretnúť s otcom, ale z toho, že zase dôjde ku konfliktu medzi
jeho rodičmi, a to práve v čase, keď ho majú odovzdávať na styk. Súd prvej inštancie uviedol, že aj zosprávy od psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poltár vyplýva, že opozičné postoje bránia
snahám oboch rodičov o dosiahnutie konsenzu ohľadnom výchovy ich maloletého syna, a problémy
ktoré maloletý má ako osobnosť pramenia zo záťaže zlej rodičovskej komunikácie a kooperácie, ktorá

je konfliktná. A v tomto smere na maloletého vzniká tlak. Vyjadril názor, že rodičia by v prvom rade
mali zlepšiť komunikáciu medzi sebou, odstrániť vzájomné konflikty, nakoľko všetky ich nezhody sa
odzrkadľujú na správaní a zdravotnom stave maloletého v čase, keď sa má stretnúť s otcom. Poukázal
pritom na vyjadrenie znalkyne PhDr. Martiny Bečkovej na pojednávaní súdu, keď bola vypočutá ku
svojmu znaleckému posudku a uviedla, že, to ako komunikujú medzi sebou rodičia sa odráža na

osobnosti dieťaťa, a ak je tento vzťah plný konfliktov, tak aj jeho vnútro bude plné konfliktov.

22. Prvostupňový súd konštatoval, že v prípade, ak by umožnil otcovi maloletého dieťaťa bežne sa stýkať
tak, ako to navrhla matka, posledný víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do soboty do 17.00 hodiny
mimo hokejovej sezóny a počas hokejovej sezóny posledný víkend v nedeľu od 9.00 hodiny do 18.00
hodiny, otcovi by sa značne obmedzilo stretávanie sa s maloletým dieťaťom, a tým by sa eliminovalo

právo maloletého na tvorbu rovnocenného a vyváženého vzťahu k obidvom rodičom.

23. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že zmenil bežný styk otca s maloletým dieťaťom, pričom
prihliadol aj na závery O. posudku PhDr. Martiny Bečkovej, číslo 20/2019 a taktiež aj na jej výpoveď,
kde navrhla za daných okolností eliminovať tlak na maloletého čo sa týka bežného styku tak, ako to

navrhla matka, t. j. každý druhý párny víkend od piatku od 18.00 hodiny do soboty do 17.00 hodiny mimo
hokejovej sezóny a z dôvodu, aby mohlo dôjsť k budovaniu vzťahu medzi otcom a maloletým, súd upravil
otcovi styk s maloletým aj každú prvú párnu nedeľu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny, kedy maloletý nemá
žiadne tréningy, ani zápasy, aby otec, ktorý ak má o neho skutočný záujem sa mu v tomto čase mohol
venovať, a nie ho len doprevádzať na zápas alebo tréning. Počas hokejovej sezóny prvostupňový súd

upravil otcovi styk každú párnu nedeľu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny, pričom matka navrhla len jednu
párnu nedeľu, keďže mal za to, že v prípade, ak by bol vyhovel v tomto smere návrhu matky, tak počas
týchto 8 mesiacov, kedy je hokejová sezóna by sa otec s maloletým stretával je len 1-krát za mesiac, čo
podľa názoru prvostupňového súdu nie je akceptovateľné.

24. V časti úpravy styku otca s maloletým Y. počas vianočných, veľkonočných sviatkov, jarných, letných
prázdnin, nepovažoval prvostupňový súd za potrebné ho zmeniť, nakoľko matka v tejto časti ani
nezdôvodnila potrebu zmeny úpravy styku, a ako sa ukázalo aj v priebehu konania, nebol problém keď
maloletý bol s otcom ani počas jarných, letných prázdnin, ani vianočných sviatkov.

25. O trovách konania súd rozhodol aplikujúc § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

26. O povinnosti otca maloletého dieťaťa nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 250,-
Eur, súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 57 a § 58 CMP.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec maloletého dieťaťa (ďalej
aj „odvolateľ"), domáhajúc sa zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vrátenia veci súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia tak,
že návrh matky bude zamietnutý.

28. Podané odvolanie odvolateľ odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP tým, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že matka maloletého dieťaťa svoj návrh na zmenu úpravy styku

otca s maloletým synom pôvodne zdôvodňovala najmä skutočnosťou, že otec maloletého nerešpektuje
jeho športové aktivity a nezabezpečuje dopravu na hokejové tréningy, resp. hokejové zápasy. V
priebehu pojednávania však bolo podľa názoru otca jednoznačne preukázané, že to bola práve sama
matka maloletého, ktorá svojvoľne neumožňovala otcovi styk s maloletým v čase konania hokejových
tréningov, resp. zápasov a teda svojvoľne nerešpektovala úpravu styku otca s maloletým tak, ako

bol súdom upravený. Otcovi v podstate absolútne objektívne znemožňovala možnosť zabezpečovať
a rešpektovať športové záujmy a aktivity maloletého. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva
svojvoľnosť a účelovosť správania sa matky maloletého. V priebehu konania vyšlo najavo, že vzťah
maloletého so svojim otcom je dobrý, postupne sa ešte zlepšuje a u otca sa maloletý cíti dobre.Otec sa maloletému snaží intenzívnejšie venovať, čo je však často znemožnené práve prístupom
samotnej matky maloletého, ktorá svojvoľne nerešpektuje v súčasnosti stále právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu o styku otca s maloletým. Vyvoláva u maloletého pocity napätia a úzkosti, keď sa

má stretnúť s otcom, ktoré však u maloletého počas jeho pobytu u otca preukázateľne nepretrvávajú a
podľa názoru otca neexistuje relevantný dôvod na zúženie rozsahu jeho styku s maloletým synom. Otec
má za to, že zúženie rozsahu styku s maloletým tak, ako to upravuje súd prvej inštancie v odvolaním
napádanom rozsudku, nie jej v najlepšom záujme maloletého. Matka maloletého svojím návrhom na
zmenu styku otca s maloletým dieťaťom nesleduje najlepšie záujmy maloletého, čo nakoniec vyplýva,

okrem iného, aj z jej podania zo dňa 31. 01. 2019, v ktorom navrhovala zmenu styku aj počas vianočných
a veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, pričom na takúto zmenu úpravy styku neexistuje žiadny
relevantný dôvod. Zámerom matky je len obmedziť, resp. v čo najväčšej možnej miere zúžiť, rozsah
stretávania sa otca s maloletým synom, bez ohľadu na vysoko pravdepodobné negatívne dopady
takéhoto zúženia rozsahu styku otca s maloletým na maloletého a jeho vzájomný vzťah s otcom.

29. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť s poukazom na to, že upravený styk je v záujme maloletého dieťaťa.

30. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhla, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že v rámci súdneho konania bolo vykonané

znalecké dokazovanie. Znalkyňa konštatovala vo svojej výpovedi komplikovaný vzťah, pričom nie je
podstatné, či ho otec vozí na tréningy alebo nie. Je potrebné hľadať inú cestu pre dieťa a zmierniť tlak,
ktorý je na dieťa vyvíjaný a spôsobuje závažné ťažkosti v správaní, napr. prostredníctvom budovania
intenzívnejšieho vzťahu so starými rodičmi. Znalkyňa jednoznačne konštatovala, že po štyroch rokoch
od prvého znaleckého dokazovania, pozitívne zmeny vo vzťahu dieťaťa a otca nezaznamenala. Y. musí

mať jedno výchovné prostredie, aby mal režim, ktorý nie je zasiahnutý konfliktom. Miernym obmedzením
styku otca, nedôjde k zhoršeniu vzťahov medzi otcom a synom, iba sa vytvorí priestor na uvoľnenie
tlaku na dieťa. Otec sa voči rozsudku odvolal, hoci mu bol styk so synom zúžený len minimálne a nikto
ho neobmedzuje v tom, aby sa aj mimo času určeného na styk so synom, zúčastňoval jeho športových
aktivít. Otec dieťaťa si upravuje realitu podľa potreby. Nie je schopný správať sa zodpovedne dlhodobo.

Jeho zmena je vždy krátkodobá, pred blížiacim sa termínom pojednávaní. Nie je schopný vyhodnotiť
dopad svojho konania na maloletého. V rámci exekučného konania EX/540/2016 bol otcovi dieťaťa
odobratý vodičský preukaz, z dôvodu neplatenia výživného, napriek tomu pravidelne viedol motorové
vozidlo, aj pod vplyvom alkoholu, kedy spôsobil dopravnú nehodu, z ktorej miesta odišiel a dopustil sa
porušenia zákona napriek tomu, že podľa rozhodnutia 2T/80/2016 dňa 09. 05. 2017 bol právoplatne

odsúdenýspodmienečnýmodkladomna5rokov.Okremtohobolanaňhopodanáobžaloba3T/132/2019
za neplatenie výživného. Zo znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že športová
aktivita maloletého Y.a je nadradená nad styk s otcom, pretože je to priestor, kde sa dieťa realizuje,
cez ktorý lepšie zvláda situácie. Šport mu pomáha a je preňho motiváciou. Y. netrávi s otcom čas, trávi
ho u starých rodičov, s ktorými má dobrý vzťah a cez tento priestor by si mal otec budovať vzťah so

synom. Otec zaťahuje syna do vecí, ktoré mu neprináležia a neodôvodneným privolávaním polície a
nespočetnými trestnými oznámeniami na matku vyvoláva ešte viac zaťažujúce situácie pre Y.a.

31. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 CMP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

33.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

34. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu vecne správne, a keďže
odvolací súd v zmysle § 65 CMP nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu, a ani nie je v zmysle § 66 CMP viazaný odvolacími dôvodmi, preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a ako celok ho i potvrdil.35. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné,

zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods.
2 CSP.

36. Odvolací súd konštatuje, že otec maloletého dieťaťa v odôvodnení neuviedol žiadne skutočnosti,

alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa
prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

37. Aby odvolací súd neopakoval na zdôvodnenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery
prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodení svojho rozhodnutia, na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto

poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca maloletého dieťaťa
uvedené v jeho odvolaní.

38. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ sa rodičia maloletého
dieťaťa nevedia dohodnúť na realizácii stretávania sa rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do

osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom, je namieste aby styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom
bol upravený autoritatívnym rozhodnutím súdu. Účelom takejto úpravy styku súdom je zabezpečiť, aby
druhý rodič mal možnosť aspoň čiastočne participovať na výchove maloletého dieťaťa.

39.Obomrodičombymalozáležaťnatom,abyvzťahymedzidieťaťomaobomarodičmiboličonajlepšie,

pretože v živote môžu nastať situácie, že rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti, sa nebude
môcť z rôznych dôvodov (veľakrát z vážnych zdravotných) starať o dieťa a v takom prípade tu nastupuje
povinnosť, aby sa o dieťa postaral druhý z rodičov, ktorému dovtedy maloleté dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti. Stretávanie sa rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti, s
maloletým dieťaťom, má za účel, okrem iného aj to, aby sa udržali rodinné väzby, aby v prípade, ak

nastane situácia, že rodič, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa nebude môcť
z rôznych dôvodov osobne starať o maloleté dieťa, aby maloleté dieťa bez problémov prijalo osobnú
starostlivosť rodiča, ktorý sa o neho dovtedy osobne nestaral.

40. Preskúmaním veci odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie zistil, že vzťahy medzi rodičmi

maloletého dieťaťa sú narušené a dá sa hovoriť o konflikte medzi nimi, čo v značnej miere negatívne
vplýva na maloletého. Maloletému pomáha zvládať negatívne situácie, prameniace z konfliktu medzi
rodičmi, šport, ktorému sa venuje a ktorý je pre neho „všetkým". Pre vytvorenie priestoru na to, aby
sa maloletý Y. mohol venovať športovej aktivite, ktorá mu aj podľa záverov predmetného znaleckého
posudku a záverov znalkyne pomáha zvládať „tlak", bolo potrebné upraviť stretávania sa otca s

maloletým dieťaťom tak, aby sa maloletý mohol nerušene zúčastňovať či už hokejových tréningov alebo
zápasov podľa rozpisu športového klubu, ktorého je momentálne členom.

41.Akokresnýsúdupravilstykotcamaloletéhodieťaťasmaloletýmdieťaťomtak,žepriúpraveprihliadol
na športovú aktivitu maloletého dieťaťa, ktorá maloletému dieťaťu pomáha zvládať náročnú psychickú

záťaž, prameniacu z konfliktov medzi rodičmi, nemožno hovoriť, že by takáto úprava nebola v záujme
maloletého dieťaťa, ba práve naopak je na prospech záujmov maloletého dieťaťa.

42. Ak ťažiskovými námietkami otca maloletého dieťaťa uvádzanými v odvolaní boli námietky
spočívajúce v tom, že zúženie rozsahu styku s maloletým tak, ako to upravuje súd prvej inštancie v

odvolaním napádanom rozsudku, nie jej v najlepšom záujme maloletého, tak tieto námietky nie súd
dôvodné.

43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciejevecnesprávnyapretohopodľa§387ods.1a2CSPpotvrdilmajúczato,žedôvodyuvedené

v odvolaní otca maloletého dieťaťa neovplyvňujú správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na
náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.44. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP a preto
rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súd odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).